Práca ako výrobný faktor

Práca ako výrobný faktor

Práca :

-

Cieľavedomá činnosť človeka

-

Špecifický výrobný faktor, ktorý je spojený s človekom

Ľudská práca :

-

vynakladanie pracovnej sily

Pracovná sila :

-

súhrn fyzických a duševných schopností človeka uvádzaných do pohybu pri výrobe statkov

-

prácou človek mení prírodu a ovláda ju

-

prácou pôsobí človek aj sám na seba

Trh práce :

-

je trhom práce nedokonalé konkurenčný, neexistuje voľná hra trhových síl

-

práca neexistuje sama o sebe, majú ju ľudia – pracovné sily majú schopnosť pracovať

Subjekty trhu práce :

-

domácnosti ( vytvárajú ponuku práce )

-

firmy ( vytvárajú dopyt po práci )

-

odbory, štát ( zákon o minimálnej mzde )

Dopyt po práci :

-

dopyt po práci je odvodený od dopytu po produkcii vyrábanej pomocou práce

-

rozsah dopytu po práci ( L ) závisí od :
 príjmu z hraničného( prírastkového ) produktu práce, ak je vyšší ako náklady tak

zamestnám ešte niekoho

 hraničných nákladov práce ( mzdová sadzba – W )
 veľkosti kapitálu
 využívanej technológie ( čím viac technológii máme, tým menej ľudskej práce

potrebujeme )

Krivka dopytu po práci :

W ( mzda )

DL

W 1

W 2

L 1 L 2

L ( dopyt po práci )

Ponuka práce :

-

vytvárajú ju domácnosti

-

ponuka práce závisí od :
 veľkosti populácie
 počtu práceschopného obyvateľstva
 kvality a kvantity práce

-

ponuka na čiastkovom trhu práce rastie s rastom reálnych miezd iba do určitého bodu,
pričom prevažuje substitučný efekt

-

dôchodkový efekt ( po dosiahnutí určitej úrovne dôchodku klesá ponuka práce )

Krivka ponuky práce :

W

dôchodkový efekt

C

substitučný efekt

L

Mzda :

-

je to cena práce

-

z hľadiska pracovníka je mzda jeho dôchodkom ( príjmom ), z hľadiska podnikateľa je mzda
dôležitým nákladom na výrobu

-

nominálna mzda ( je množstvo peňazí zodpovedajúce vykonane práci za určité obdobie pred
zdanením )

-

reálna mzda ( je mzda nominálna posudzovaná v súvislosti s vývojom spotrebiteľských cien )

Mzdové rozdiely vznikajú v dôsledkoch :

-

rozdielu kvality práce

-

kompenzačných rozdielov ( rôzne riziká povolania )

-

výnimočné schopnosti

Mzdová diskriminácia :

-

rozdiely v mzdách v dôsledku pohlavia, rasy, náboženstva a podobne

Nezamestnanosť

-

jeden z najdôležitejších problémov súčasnosti

-

vážený ekonomický, sociálny a politický problém

-

makroekonomický ukazovateľ

Práceschopné obyvateľstvo :

-

ženy a muži od 15 do 62 rokov

-

patria tu všetci zamestnaný, nezamestnaný a mimo pracovnú silu

Pracovná sila :

1) zamestnaní : obyvateľstvo, ktoré má platené zamestnanie alebo samo podniká, aj tí, ktorí

majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku ( E )

2) nezamestnaní : ľudia, ktorý nemajú platené zamestnanie ani podnikajú, prácu však aktívne

hľadajú ( U )

3) L = E + U

Mimo pracovná sila :

-

obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, vedie domácnosť, je v invalidnom dôchodku, nehľadá
prácu

Miera nezamestnanosti :

-

u = U / L

-

počet nezamestnaných = U

-

pracovná sila ( E + U ) = L

Nedostatky ukazovateľa :

-

nezahŕňa ľudí, ktorí by chceli prácu, ale nehľadajú ju, pretože si myslia, že žiadnu nemôžu
dostať ( „znechutení pracovníci“ )

-

nezahŕňa pracovníkov, ktorí boli preradení do nižších tried alebo musia pracovať na skrátený
pracovný čas

Metodické prístupy k meraniu nezamestnanosti :

 Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny : vychádza z evidencie nezamestnanosti, ktoré vedú

okresné úrady práce

 Štatistický úrad SR : prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl uskutočňovaných

vo vybraných domácnostiach

Formy nezamestnanosti :

-

Frikčná nezamestnanosť – dobrovoľná, vyplýva z neustáleho pohybu ľudí medzi oblasťami
a pracovnými miestami

-

Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká v podmienkach nepružných nominálnych mzdových
sadzieb na základe nedostatočného dopytu v odvetviach kde j útlm, zatiaľ čo v iných
odvetviach je rozmach

-

Cyklická nezamestnanosť – nedobrovoľná, podmienená nepružnosťou W ( mzdy )smerom
nadol, vyplýva z nedostatočného AD ( agregátny dopyt ) a jej vznik má za následok, Y je menší
ako Y*

Dobrovoľná nezamestnanosť :

-

Môže byť efektívna

-

Dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou uprednostniť voľný čas alebo štúdium

-

Existuje veľa dôvodov, pre ktoré ľudia zostanú dobrovoľne nezamestnaní

-

Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať maximalizáciou čistého ekonomického
blahobytu

Nedobrovoľná nezamestnanosť :

-

Počet nezamestnaných je väčší ako počet voľných pracovných mieste

-

Pri príliš vysokej mzdovej sadzbe bude chcieť pracovať viac kvalifikovaných pracovných síl,
než je voľných mieste

-

Pretože mzda sa nachádza nad úrovňou vyčisťujúcou trh, existuje nadbytok pracovných síl

W

NN

SL

W2

W1

DL

L

Príčiny obmedzenej pružnosti práce :

-

Dlhodobé pracovné zmluvy ( pevné tarify, nástupná mzda )

-

Náklady spojené so zmenami v systéme miezd a platov

-

Tlak odborov a vyššie mzdy

Príčiny obmedzenej pružnosti miezd :

-

Snaha firiem udržať si kvalifikovaných pracovníkov

-

Neochota pracovníkov akceptovať nižšie mzdy napriek vysokej nezamestnanosti

-

Stanovenie minimálnych miezd a iné

-

Trh práce sa stáva regulovaným trhom a nie konkurenčným ( aukčným ) trhom

Prirodzená miera nezamestnanosti :

-

Taká miera nezamestnanosti, pri ktorej je stabilná inflácia a trhy produktov a práce sú
v rovnováhe

-

Ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá je udržateľná a zodpovedná potenciálnemu
produktu danej krajiny ( odhaduje sa na 3 – 12 % )

-

Nie je optimálnou ani nemennou mierou nezamestnanosti

-

Je to iba taká úroveň pri ktorej ani nerastie ani neklesá miera inflácie

Príčiny rastu prirodzenej miery nezamestnanosti :

o demografické zmeny : posilňujúce frikčnú nezamestnanosť ( rast podielu mladých ľudí, žien

a menším s vyššou mierou nezamestnanosti )

o regulačné zásahy vlády : vysoké podpory v nezamestnanosti, vysoké minimálne mzdy

a podobne

o štrukturálne zmeny v ekonomike

Zníženie prirodzenej miery nezamestnanosti :

-

Zlepšenie informácii na trhu práce

-

Rekvalifikačné programy

-

Zmena vládnych programov tak, aby zamestnancov viac stimulovali k práci

-

Vytvorenie verejných pracovných miesta

-

Udržiavanie HDP na vysokej úrovni

4 ETAPY PHILLIPSOVEJ KRIVKY :

-

Pôvodná mzdová Phillipsova krivka

-

Modifikovaná Phillipsova krivka ( P. A. Samuelson, R. Solow )

Pôvodná krivka :

 Vyjadruje negatívny vzťah medzi mierou nezamestnanosti ( u – na osi X ) a mierou zmien

nominálnych miezd ( w – na osi Y )

 Čim nižšia je miera nezamestnanosti, tým vyššia je miera mzdovej inflácia a naopak
 Nulová miera mzdovej inflácie je spojená s takzvanom prirodzenou mierou

nezamestnanosti

 Krivka : W

u ( % )

 Pretína ju v bode 5,5 až 6 %

Modifikovaná ( Keynesiánska ) krivka Phillipsova krivka :

 Mzdy sa výrazne podieľajú na výrobných nákladoch a tak ovplyvňujú výšku cien
 Mzdová inflácia môže vyvolávať cenovú infláciu
 Či bude rast miezd a cenovej hladiny zhodný, to závisí od produktivity
 Ak vzrastie PP, potom rast miezd a cien bude oprávnený a nedôjde k rastu inflácie
 Ak vzrastú mzdy rýchlejšie ako PP, vzrastie AD a tým aj inflácia
 Na osi x sledujeme mieru inflácie, na osy y infláciu a na pomocnej osi rast miezd
 Krivka :

Inflácia ( % ) Rast miezd ( % )

A

Miera nezamestnanosti ( % )

Lucasova verzia Phillipsovej krivky :

 Výmena nezamestnanosti za reálny produkt ( Q ) na vodorovnej osi
 Skúmanie vzťahu inflácie a reálneho produktu
 Makroekonomická politika je neúčinná, ak sú zámery tejto politiky vopred známe

a racionálne očakávania subjektov sú správne

Dôsledky nezamestnanosti :

1) Ekonomické dôsledky – HDP je pod úrovňou potenciálneho produktu a dochádza tak

k stratám možnej produkcie nevyužívaním všetkých potenciálnych zdrojov

Politika zamestnanosti :

-

Pasívna politika zamestnanosti

-

Aktívna politika zamestnanosti