Fiškálna politika

Fiškálna politika a jej účinnosť

Hospodárska politika :

-

Je to súhrn nástrojov, cieľov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých
oblastiach ekonomiky

-

Teoretický základ : keynesovstvo, neokeynesovstvo

-

Ciele :

1. Udržateľný ekonomický rast ( rovnomerný rast pri prirodzenej nezamestnanosti

a cenovej stabilite )

2. Cenová stabilita ( bez cenových šokov )
3. Vysoká zamestnanosť ( plná zamestnanosť )
4. Rovnováha platobnej bilancie a menových kurzov ( aby bola platobná bilancia

mierne prebytková, nie deficitná )

-

Magický štvoruholník :

 Autor : Nicolas Kaldor ( 1971 )
 V podobe štvoruholníka zobrazené dosiahnuté makroekonomické ukazovatele

krajiny vo vzťahu k základným stabilizačným cieľom za určité obdobie, spravidla
za jeden rok

 G - tempo rastu
 u - miera nezamestnanosti
 P - miera inflácie
 B - saldo obchodnej bilancie

-

Nástroje hospodárskej politiky :
 Čiastkové hospodárske politiky

1) Fiškálna politika
2) Monetárna politika ( peňažná a úverová politika )
3) Dôchodková politika
4) Zahranično-obchodná politika

-

Subjekty hospodárskej politiky :

 Štát

 Zákonodarná moc
 Výkonná moc
 Súdna moc

 Záujmové skupiny

 Organizované ( odbory )
 Neorganizované ( spotrebitelia )
 Profesné a občianske združenia
 Lobisti

-

Činitele, ktoré ovplyvňujú hospodársku politiku :

 Vnútorné :

 Ekonomická úroveň
 Stav a udržateľnosť verejných financií
 Ekonomické preferencie politických strán
 Demografické faktory

 Vonkajšie :

 Členstvo v Európskej únii
 Vysoká otvorenosť našej ekonomiky
 Surovinová závislosť
 Globalizačné faktory

Fiškálna politika

- Vznikla v 30.rokoch 20.storočia
- Je to využitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu
- Cieľ :

 Stabilizácia tempa rastu a miery nezamestnanosti

-

Hlavný nástroj
 Štátny rozpočet a je príjmová a výdavková stránka

-

Makroekonomické veličiny , ktoré sú ovplyvňované vládou
a) Plne ovplyvniteľné veličiny

 Daňové systémy a sadzby
 Vládne nákupy tovarov
 Zamestnávanie pracovníkov v štátnom sektore
 Transfery, vrátene subvencií a dotácií

b) Čiastočne ovplyvniteľné veličiny

 Zdaniteľné dôchodky, a výška daní
 Podpory nezamestnanosti
 Úroky
 Schodok alebo prebytok štátneho rozpočtu

-

Ciele fiškálnej politiky :

1. Udržovanie vyváženého ekonomického rastu
2. Zabezpečenie vysokej zamestnanosti
3. Tlmenie výkyvov hospodárskeho cyklu

-

Nástroje fiškálnej politiky :

 Zabudované stabilizátory – automatické pôsobenie, proticyklická regulácia
 Zámerné ( diskrétne ) opatrenia – vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného

orgánu

-

Zabudované stabilizátory

 Progresívna dôchodková daň ( čím vyšší zisk, tým vyššie dane )
 Poistenie v nezamestnanosti ( je expanzia, sme zamestnaní a platíme toto poistenie

1% z príjmu, odčerpáva naše zisky, to 1% sa zvyšuje )

 Subvencia k cenám poľnohospodárskych výrobkov
 Štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov
 Pôsobenie automatických stabilizátorov v čase expanzie vedie k znižovanie

agregátneho dopytu – zamedzenie prehriatiu ekonomiky

-

Diskrétne ( zámerne opatrenia )

 Zmena daňových sadzieb
 Zmeny v štruktúre štátnych výdavkov
 Zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov

-

Lafferova krivka

-

Rast sadzby dane vedie k spomaleniu rastu Y, a tým aj k spomaleniu rastu daňového
výnosu

-

Po prekročení určitej hranice ( takzvanej zakázanej zóny ) vysoké zdanenie odradí od
ekonomickej aktivity ( investícií, úspor a práce ), vedie k poklesu Y, a tým aj k poklesu
objemu vybraných daní

-

Pokles daňovej sadzby krátkodobo vedie k poklesu sumy vybraných daní,, ale
dlhodobo stimuláciou rastu Y

-

Závislosť medzi znižovaním daňového zaťaženia a rastom daňových výnosov sa
v praxi nepotvrdila

-

Uplatňovanie fiškálnej politiky – časové oneskorenie :
 Časové oneskorenia spôsobujú neistotu účinkov fiškálnej politiky ( napríklad pri

financovaní výstavby u rozpočtu, pri daňových reformách . . . )

 Fiškálna expanzia tak môže začať pôsobiť až v sobore, kedy je recesia už prekonaná a to

povedie k inflácií

Rozpočet verejnej správy

- Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej

správy na príslušný rozpočtový rok

- Štátny rozpočet na ďalšie dva roky nasledujúce po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn

rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na ďalšie dva roky ( 523 / 2004 Z.z Zákon
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov )

Centrálny rozpočet

- Forma – vnútorne usporiadanie štátu
- Štátny rozpočet je najdôležitejší článok verejných financií, ktorý z finančnej stránky

zabezpečuje funkcie štátu ( vlády )

- Štátny rozpočet ako ekonomická kategória sa používa od konca 17:storočia, respektíve

o začiatku 18.storočia

- Rozpočtový proces v Slovenskej republike

 Ministerstvo financií riadi a usmerňuje vypracovaní návrhu rozpočtu verejnej správy,

osobitne riadi štátny rozpočet Slovenskej republiky

 Základ – východiska rozpočtu verejnej správy schválené vládou do konca apríla bežného

roka

 Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu v štruktúre podľa § 4 odseku 1

v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy

 Návrh rozpočtu ministerstvo financií predkladá vláde do 15:8
 Po skončení rozpočtového obdobia sa zostavuje záverečná bilancia skutočného plnenie,

tzv. štátny záverečný účet ( zostavuje ho ministerstvo financií a musí odôvodniť odchýlky
v plneniach )

 Zastavuje sa na 3 roky

-

Rozpočtové provizórium § 11 zákona 523 / 2é04 Z.z.
 Ak nie je návrh zákona o štátnom rozpočte schválený Národná rada Slovenskej republiky

do 31.12.

 Platí od 1.1 až do schválenia a nadobudnutia jeho účinnosti
 Rozpočtové hospodárenie – zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok

-

Štátny rozpočet

-

Centralizovaný peňažný fond

-

Finančná bilancia

-

Schéma príjmov a výdavkov štátu v priebehu jedného roka

-

Zákon schvaľujú zákonodarné orgány

-

Významný nástroj fiškálnej politiky

-

-

Príjmy štátneho rozpočtu

1) Daňové

 Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
 Dane na tovary a služby
 Dane z medzinárodného obchodu
 Mieste dane
 Ostatné dane

2) Nedaňové príjmy

 Odvody, poplatky, príspevky, pokuty, sankcia . . .

3) Grandy

-

Výdavky štátneho rozpočtu
a. Výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým

organizáciám

b. Výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv
c. Výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám

-

Štátny záverečný účet

 Vyhodnocuje plnenie štátneho rozpočtu za príslušný rok
 Ministerstvo financií vypracúva návrh štátneho záverečného účtu
 Správca kapitoly zostavuje o výsledkoch rozpočtového hospodárenia kapitoly návrh

záverečného účtu kapitoly, hodnotenie plnenia zámerov a cieľov programov

 Ministerstvo financií návrh štátneho záverečného účtu predkladá vláde
 Vláda predkladá návrh najneskôr do 6 mesiacov

-

Vzťah príjmov a výdavkov

-

P = V rovnováha )

-

P > V ( prebytok )

-

P < V ( schodok, deficit )

-

-

Deficit verejného rozpočtu
 Rozdiel medzi :

 Celkovými hotovostnými výdavkami vrátene úrokov
 Celkovými hotovostnými príjmami s vylúčením úverových príjmov

-

Deficit štátneho rozpočtu
 Krátkodobý – na krytie štátne pokladničné poukážky. Vo väčšine krajín je zakázané

použitie priameho bankového úveru. Na financovanie investícií vo verejnom sektore sa
plánovite využívajú investičné úvery

 Na krytie krátkodobého deficitu v rozpočte obcí a VUC sa spravidla využíva krátkodobý

bankový úver

-

Verejný dlh
 Súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu bez ohľadu na to, či

vznikli tieto pohľadávky cestou štátneho rozpočtu alebo iným spôsobom

 Je to súhrn záväzkov verejného sektora y minulých rokov

-

Vytláčací efekt
 Ak vláda zvýši dane, zníži tak disponibilný dôchodok domácnosti a súkromná spotreba

klesne- je vytesňovaná

 Ak vláda získa prostriedky na krytie deficitu tak, že si požičiava predajom dlhopisov na

finančnom trhu, znižuje si objem úverov dostupných súkromným investorom. Súkromné
investície sú tam vytesňované