1. prednaska

POLITICKÁ VEDA

1. prednáška

Predmet, metódy a funkcie politológie

výraz: politológia = zaužívaný na európskom kontinente (FRA, CZ, NEM,...(

            = teoretický prístup k skúmaniu politických javov a procesov z pozície filozofického skúmania

politická veda = zaužívaný v US, UK

             = teoretický prístup k skúmaniu politických javov a procesov z pozície sociologic. skúmania

 

politická veda

1. je to spoločensko – vedná disciplína (= soc. veda(
2. užší zmysel:

1. soc. veda, kt. svoje vedecko – výskumné zameranie aplikuje na jednotlivé javy a procesy politickej štruktúry spoločnosti
2. snaží sa skúmať javy ako činnosť (štát, štát. organizácia, p. systém, p.aktéri)
3. snaží sa objasňovať zložky, ktoré sú súčasťou p. systému (je jedným zo subsystémov spoločnosti (systémy: hosp., právny, kultúrny, morálny)- žiaden neexistuje izolovane)

1. širší zmysel:

1. politológia je zameraná skúmanie samotnej spoločnosti (vzťahy medzi politic. javmi a nepolitic. javmi)

1. je to interdisciplína, ktorá využíva poznatky, ku ktorým prichádzajú iné disciplíny; tieto poznatky využíva a spracúva ich a spätne poznatky slúžia pre obohatenie iných vedných disciplín (napr. p. a hist)

 

 

vznik politológie ako vednej disciplíny

1. každá vedná disciplína musí mať vyšpecifikovaný predmet skúmania; sformovaný systém metód a spôsobov skúmania; vytvorený terminologický aparát
2. vznik koncom 19. stor.
3. v US, UK a EU mala rôzne podoby
4. EU:

1.  P. sa vyčlenila z filozofie a štátovedy
2.  cz politológ David tvrdí, že táto p. je normatívna (venuje sa otázkam štátnej organizácie, práv. systému, vplyvu na fungovanie spoločnosti)
3.  vysvetľuje pojmy: sloboda, slobodná činnosť, vzťah človeka a štátu, morálne hodnoty, spravodlivosť
4.  p. má hodnotiace črty, kt. sú typické pre filozofické poznanie

1. US, UK:

1.  p. sa opiera o sociologické poznatky
2.  David tvrdí, že táto p. je pozitívna (poukazuje na pragmatický charakter)
3.  väčšina p. výskumov sa uskutočňovala na Harvarde ( harvardská škola)
4.  p. je systematizujúca disciplína (využíva soc. poznatky)
5.  napr. prieskumy verejnej mienky, voličských preferencií sú sociologický prieskum, kt. je využívaný politológiou
6.  skúma funkcie vlády, vzťah vlády a občana, politické strany,aktérov

1. s vývojom rozdiely mizli

 

1. automatizácia politiky a politickej činnosti (vyčlenenie politiky z ľudskej činnosti)
2. vznik modernej administratívy
3. laizácia a demokratizácia politiky a politickej činnosti

 

väčšina teoretikov delí vývoj politológie na tri etapy:

1. existencia systému v rámci filozofického poznania
2. koniec 19.st. a začiatok 20.st., kedy bola p. ovplyvnená rôznymi politickými ideami (socializmus, komunizmus, liberalizmus, konzervativizmus, fašizmus)
3. obdobie zániku bipolárne rozdeleného sveta (posledné 2 desaťročia), kedy sa politika zbavila ideologického vplyvu a pozornosť zameriava na riešenie soc. konfliktov, jej hlavnou úlohou je riešiť soc. konflikty a je úzko spätá s praxou

 

spochybňovanie p. – pretože jej poznatky sú veľmi relatívne, nestále

p. sa člení na veľa samostatných disciplín (všeobecná p., teória politiky, politic. inštitúcie, komparatívna p., politická filozofia,verejná politika,politická sociológia, politická ekonómia, medzinárodné vzťahy, politická etika)