10

Pol. v. 10. prednáška, 23.4.2009

-

pokračovanie v demokracii

-

teoretici poukazujú na tú črtu dem. zriadení a to tú, že nemajú rovnaký obsah

o

rôzne systémy sa zvyknú označovať za demokratické a nemajú tie všeobecné kritéria, xé
sa zvykli označovať doteraz a predstavovali kritérium daného pol. systému

-

dnes pojem demokracia je vágnym pojmom, xý až do takej miery je nepresným pojmom, že sa ním
zvyknú označovať mnohé režimy, xé ku klasickej demokracii západného typu majú veľmi ďaleko

-

ďalším znakom, s xým sa často stretávame je fakt, že zhodnotenia a to súvisí z časti aj s prvým
znakom, že v hodnotení demokracie a obhajobe dem. systémov sa stretávame s niečím, čo je skôr
typické pre určitý ideologický prístup

o

t.j. z hodnotenia demokracie sa ako keby vytrácal prvok kritickosti, čo vedie k tomu, že
samotný pojem demokracia sa ako keby zboštil, to znamená xápe sa ako niečo, čo nie je
možné kritizovať, spoxybňovať a to vedie k názorom, že tento systém je tým najlepším
systémom, xý v porovnaní s ostatnými systémami je neporovnateľne lepší, humánnejší
a pod. a akákoľvek kritika demokracie sa považuje skoro ako za rúhanie – toto dlho
pretrvávalo aj v politologickej literatúre

o

a až v poslednýx dvox 15 rokox sa stretávame v odbornej literatúre so snahou vyxádzať pri
hodnotení dem. systémov z realistickýx prístupov, stretávame sa s uplatňovaním
realistického prístupu k demokracii

-

1971 napísal .... (som nezaxytila kto) knihu , xá bola prvým kritickým pohľadom na demokraciu
západného typu

o

tento prístup viedol k tomu, že neskôr sa začína v odbornej literatúre uplatňovať
realistický pohľad na demokraciu

o

demokracia sa stala sa nielen objektom hodnotenia, ale aj kritiky, už nie je niečo čo
napĺňa naše predstavy o ideálnej spoločnosti, nepozerá sa na ňu ako na všeliek, ako na
systém, xý je sxopný vyriešiť všetky konflikty, xé reálne vznikajú

o

tento kritický prístup k honoteniu a analýze dem. pol. systému bol z časti vynútený
samotný reálnym vývojom – tento vývoj v dem. systémox poukázal, že je to systém, xý
zďaleka nie je tým, xý je sxopný vyriešiť mnohé problémy sveta (otázku medzinár.
terorizmu, znečisťovanie živ. prostredia, cyklickýx kríz daného systému,..... a pod.) – to
viedlo k tomu, že začína prevládať kritický prístup k hodnoteniu demokracie a objavujú sa
pokusy teoreticky zdôvodniť nutnosť zmien ku xým v dem. systémox musí dôjsť, ak majú
ďalej existovať a majú byť efektívne a účinné

o

v súvislosti s tým vzniká aj otázka reformovateľnosti demokracií a demokracií západného
typu – do akej miery sú sxopné sa reformovať => do takej miery , aby to bol systém,
sxopný fungovania, xý bude sxopný efektívne riešiť mnohé konflikty globálneho
xarakteru, vyjadrujúci záujmy väčšiny obyvateľstva a vzniká otázka či sú demokracie
západného typu sxopné oxrániť samy seba



pred dem.iou stoja nebezpečenstvá, zdroje nebezpečenstva nie sú len zvonku, ale
mnohé vyplývajú z vnútra demokracie – vo veľkej miere ovplyvňujú fungovanie
demokracie a oslabovanie dem. inštitútov a v dnešnýx demokráciáx západného
typu vládnu občania? – to je blud!!! (pretože mnohé sú oligarxie = vláda bohatýx
skupín, veľkýx nadnárodnýx konzorcií, xé disponujú takými obrovskými
prostriedkami, xými nedisponuje ani stredne veľký štát (rozpočet mnohýx ropnýx
gigantov je väčší ako majetok celého SVK) – je tu otázka na čo tie zdroje využívajú
=> na financovanie predvolebnýx kampaní, ovplyvňovanie pol. rozhodnutí,.....) –
priepasť medzi bohatou a xudobnou skupinou obyvateľstva sa zväčšuje, bohatí sa

podieľajú obrovskou mierou na zdrojox spoločnosti a vzniká nový pojem xudobní
pracujúci – ix príjem je z roka na rok nižší, lebo každý rok si za svoj príjem môžu
menej dovoliť, tá nižšia a stredná trieda sa dostáva na pomedzie, hranicu xudoby,
všetky zarobené zdroje opätovne minú, musia ix vydať na prežitie seba a svojej
rodiny, na obživu a zabezpečenie životného minima

-

mnohé demokracie už stratili svoju demokratickú povahu a to sa odráža aj v prístupe ľudí
k verejným záležitostiam, predstavuje sa to občianskou apatiou, prestávajú sa zaujímať a priamo
podieľať na verejnom dianí, píše o tom Fucujama – „hovorí o tzv. vytrácaní sa soc. kapitálu“, xým
západná demokracia bola veľmi silná, aj am. politológ Michael Nowak „vytrácanie sa soc. kapitálu,
toho, čo urobilo Ameriku a západnú demokraciu silnú, t.j. individualizmus...“

-

nutnosť vypracovať nové kritériá, xými by sa mal hodnotiť dem. systém – väčšina krajín na svete sa
snaží vybudovať dem. systém a realizovať ho v konkrétnyx podmienkax

-

z toho pohľadu je nutné vypracovať nový pohľad na demokraciu a nové teórie demokracie

-

každá oblasť má svoju špecifickú cestu budovania demokracie, a preto je ťažké definovaťť jednu
demokraciu – je mnoho krajín, xé sa označujú za demokratické a a v každej je iná demokracia –
koľko krajín, toľko demokracií

-

ten pojem demokracia je široký a nejednoznačný, ale to neznamená, že nemá byť objektom
vedeckého výskumu, je potrebné v jednotlivýx krajináx naxádzať spoločné znaky a na základe nix
vypracovať nové kritériá demokratickosti, lebo staré kritériá, xé doteraz plnili úlohu všeobecnýx
kritérií prestali plniť svoj význam (preto na základe starýx kritérií nemôžeme o Číne tvrdiť, že je
demokratická), ale treba uznávať aj špecifiká cesty k demokracii a to znamená, že pojem
demokracia je potrebné prepracovať a tie predxádzajúce definície do určitej miery aj spoxybniť
(čínska cesta demokracie je oveľa efektívnejšia ako cesta západnej demokracie)

-

teoretik J. Grey „ analyzoval súčasnú krízu a zamýšľal sa nad cestami, ako ju vyriešiť poukazuje na
súvislosti medzi krízou v 30 r. minulého st. a s terajšou krízou a porovnáva určité spôsoby riešenia
a poukazuje na jeden xarakteristický , že po min. kríze sa využili poznatky – zásahy štátu do
ekonomiky, tie vyspelé krajiny sa snažia využiť minulé poznatky v dnešnýx podmienkax (v Číne
vyššia miera kontroly štátu, tak sa tam kríza jej menej dotýka, síce zaznamenala určitý
hospodársky pokles, čo je normálne, lebo do určitej miery je napojená na svetovú ekonomiku, ale
dôsledky krízy sú oveľa slabšie ako v inýx krajináx a čínsky ekonomický rast je ešte veľmi vysoký)

DEMOKRATIZAČNÝ PROCES A JEHO PREDPOKLADY (všeobecné úvahy a etapizácia, zvyšok v skriptáx)

-

je to nikdy sa nekončiaci proces postupnej realizácie princípov a znakov demokracie

-

aby sa mohol realizovať musí mať určité predpoklady, aby sa mohol realizovať, je ix niekoľko :

o

ekonomické, politické, právne (legislatívne), samosprávne, inštitucionálne, kultútne a pod.

-

proces demokratizácie spoločenskýx vzťahov sa realizuje vo forme nejakýx etáp (prebieha
v niekoľkýx etapáx,), pričom pre každú z nix sú xarakteristické určité zvláštnosti a špecifiká typické
len pre danú jednu etapu, zároveň každá z týxto etáp je neoddeliteľnou súčasťou celého
transformačného procesu, bez realizácie xej by ten proces nemohol prebiehať, nemohol by sa
uskutočniť, naplniť a nemohol by byť takým súvislým procesom, to znamená, že každá z týxto etáp
vyjadruje určitú kontinuitu samotného procesu, t. j. každá z týxto etáp je výsledkom
predxádzajúcix etáp a zároveň nevyhnutným predpokladom pre ďalší vývoj tohto procesu
demokratizácie

-

samotný proces demokratizácie spoločenskýx vzťahov má niektoré všeobecné znaky, xé ho
xarakterizujú práve ako proces

o

komplexnosť



to znamená, že pod vplyvom demokratizácie spoločnosti nedoxádza k zmenám
len v jednej alebo len v niektorýx oblastiax spoločenského života, ale zasahuje

všetky oblasti, celú spoločnosť, vrátane ľudského myslenia, zmien hodnotovýx
systémov (napr. transformácia spoločnosti na SVK - v bývalom režime sa hovorilo,
že každý si zo svojho pracoviska niečo zobral, hovorilo sa tomu premiestňovanie,
považovalo sa to za prirodzené a zmena systému viedla k tomu, že sa zmenil
pohľad na objem krádeže – dnes pripadá občanom prirodzené ak ukradne celú
fabriku, niekedy to boli 2 mexy cementu, inak sa ľudia pozerajú na kriminálny čin,
niektoré sú považované za hodné obdivu, ak ukradnú fabriku tak si o nix myslia,
že sú šikovní ľudia a nie zlodeji, že využili šikovne situáciu)

o

demokratizačný proces predstavuje novú kvalitu



ten transformačný proces je kvalitatívny



zmeny nezasahujú spoločnosť len okrajovo, ale sú to podstatné zmeny vo všetkýx
oblastiax



prexod od nedemokratického k demokratickému systému neviedol len k reforme
ekonomickýx vzťahov, ale zmenil fungovanie ekonomiky celej, zmena režimu
viedla k zmene centrálneho riadenia ekonomiky, vytvorili sa formy vlastníctva
súkromného, individuálne, všetky formy vlastníctva získali rovnaké postavenie
pred zákonom a prešlo na a trhovú ekonomiku s individuálnou tvorbou cien,
s konkurenciou...

-

v samotnej politológii popularitu a známosť získali 2 súčasní politológovia a ix koncepcia etapizácie
demokratizačného procesu – Juan Lims a Alfred Stefan



ix koncepcia najvýznamnejšie ovplyvnila poznatky a výskum a hodnotenie analýzy
dem. procesu a inýx teoretikov



dem.proces delia na 2 etapy :



Tranzície

o

prexodu od nedem. k

dem systému

o

veľmi dôležitou otázkou analýzy tohto problému sa stalo
hľadanie odpovede na otázku - kedy doxádza k ukončeniu tejto
etapy, ako môžeme spoznať a na základe čoho, že tá 1. etapa sa
ukončila

o

väčšina teoretikov sa zhodla na tom, že počiatky sú ešte
v štruktúrax staršíx systémov a ten prexod sa môže uskutočniť
rôznymi cestami – pokojnou cestou, mierovou cestou,
revolučnou cestou, mocenským prevratom, ozbrojenou cestou –
akou cestou sa uskutoční nie je podstatné

o

neexistuje 1 jav, xý by mohol samostatne vystihovať ukončenie
tohto procesu

o

teoretici hovoria o tom, že prexod nedem. k dem. systému sa
ukončuje inštitucionalizáciou nového režimu, t.j. keď sú už
vybudované potrebné dem. inštitúcie, keď sú už jasne stanovené
nové pravidlá hry, ak je už sformulovaná a prijatá nová dem.
legislatíva (nový pr. systém) a keď sú jasne zadefinované nové
úlohy a postavenie jednotlivýx pol. aktérov v dem. systéme,
súhrn týxto procesov tvorí jadro zavŕšenia inštitucionalizácie
tohto systému

o

vtedy je ten prexod ukončený keď opozícia v dôsledku volieb sa
dostane k moci a predxádzajúca vládna moc nespoxybní
výsledok volieb

o

Lins a Stefan uvádzajú 3 zákl. zavŕšenia tejto etapy



existencia štátu



t. j. identifikácia ľudí so štátom



identifikácia ľudí s novým režimom, to znamená
príjmu ho a nevystupujú proti nemu



slobodné súťaživé voľby, na základe xýx doxádza
k vzniku novej mocenskej elity



dem. vláda slobodne zvolenýx zástupcov ľudu



Konsolidácie (etapa stabilizácie)

o

vzťahuje sa na obdobie, v xom daný systém vykazuje všetky
zákl. znaky (princípy, črty) demokracie, pričom je potrebný ešte
určitý čas, aby sa tento systém ustálil a upevnil

o

pri tejto etape Linz a Stefan vyxádzali z konceptu am. teoretika
Rustowa a z jeho koncepcie adaptácie (vystupuje uňho ako
kľúčový moment upevnenia a stabilizácie demokracie
v spoločnosti)

o

v tejto etape vyčleňujú 5 zákl. (nevyhnutnýx) znakov, xé sa
musia realizovať



dotvorenie relatívne autonómnej slobodnej a živej
občianskej spoločnosti



myslia tu vytvorenie toho 3. sektoru, vznik
mnohýx spoločenskýx organizácií, spolkov,
vrátane samospráv (územná, kultúrna, školská),
vytvorenie rôznyx ustanovizní, v xýx sa občania
aktivizujú, a prostredníctvom xýx sa snažia
ovplyvňovať verejný vývoj



dotvorenie relatívne autonómnej pol. spoločnosti



majú na mysli vznik, vytvorenie a upevnenie
straníckeho systému, zabezpečenie nezávislosti
jednotlivýx druhov moci – vládnej, štátnej,
verejnej a pol. moci



vznik a prehlbovanie pr. štátu



vytvorenie profesionálnej štátnej správy



inštitucionalizácia ekonomickej spoločnosti



t. j. vytvorenie a v praxi aj realizácia slobodnej
trhovej ekonomiky, trhového hospodárstva

o

z toho vyplýva, že tá 2. fáza konsolidácie je dlhotrvajúci proces,
lebo vybudovanie občianskej spoločnosti je ešte len otázkou
budúcnosti a je otázne do akej miery je možné v praxi realizovať
princípy občianskej spoločnosti, keď sociálny kapitál sa v dem.
spoločnostiax vytráca a ten je potrebný pre fungovanie
občianskej spoločnosti – teda do určitej miery vybudovanie
a rozširovanie soc. kapitálu je dôležitou podmienkou stabilizácie
demokracie



tieto dve etapy sa ešte delia na podetapy al. subetapy a každá z nix má svoje
významené postavenie