12

Pol. veda 12. Prednáška 7.5.2009

ZNEUŽÍVANIE SOC. SYSTÉMU A ŠT. SOC. POMOCI AKO PREJAV NEDEM. POL. KULTÚRY

-

ak miera korupcie prekročí prijateľnú mieru, občania sa začnú pýtať v akom to systéme žijú, v xom
o všetkom rozhodujú kontakty a peniaze a to už je len krok od toho, aby sa svojim správaním
zaradili k disfunkčným subjektom (Platón „ od demokracie je k tyranii, al. autoritárskemu systému
je veľmi úzka hranica)

-

cieľ, xý si št. orgány al. št. moc pred seba postavila v zmysle zlepšenia živ. podmienok určitýx
skupín obyvateľstva stáva sa kontraproduktívny

-

jedným z prejavov inštitucionálnej korupcie je aj realizácia politiky tzv.

pozitívnej

diskriminácie

o

táto politika je súčasťou činnosti soc. štátu a zakladá sa na soc. pomoci vybraným
skupinám obyvateľstva, aj z toho dôvodu hl. črtou (znakom) pozit. diskriminácie politiky
nie je ani tak skutočná pomoc vybraným skupinám obyvateľstva, zmena ix ek. postavenia
v spoločnosti, skutočné zlepšenie kvality ix života, ale a to predovšetkým cieľom pozit.
diskriminácie (cieľom takejto selektívnej pomoci) je skôr podplácanie niexýx skupín
obyvateľstva s cieľom zabezpečiť si ix podporu, vďaku a nekonfliktné správanie sa , pričom
takáto pomoc pre predstaviteľom v št. moci a inýx zodpovednýx inštitúcií, takáto pomoc
slúži len ako zásterka, ako alibi, xým sa maskujú skutočné príčiny nelixotivého a často
ľudsky nedôstojného života týx skupín, xým je táto pomoc určená

o

všade kde doxádzalo krozmaxu politiky pozit. diskriminácie sa nerealizovali skutočné
očakávané ciele tejto politiky, nikde sa nenaplnili – ukázalo sa ako jednoznačne
neefektívna, nepomohla zlepšiť postavenie, živ. štýl, tieto skpiny vytesnila na perifériu
spoločnosti, urobila z nix závislýx na soc. pomoci

o

všade vo svete P pozit. diskriminácie urobila z príjemcov tejto diskriminácie alkoholikov ,
na základe týxto skúsenosti mnohé krajiny odstúpili od P pozit. diskriminácie a hľadajú
iné metódy práce a pomoci týmto v spoločnosti ekonomicky znevýhodnenýx skupín
obyvateľstva

o

táto P pozit. diskriminácie je založená na etnickom a rasovom princípe (aj v býv.
Československu tak bola založená, kde sa s týmto typom soc. pomoci stretávame od
konca 50. rokov min. st. bola realizovaná vo vzťahu k rómskemu etniku – ani u nás
neviedla k želateľným výsledkom, aj u nás sa ukázalo ako nepružný a neefektívny spôsob
riešenia problematiky)

o

aj dnes na SVK sa masovo využíva táto P (tento typ soc. P) a xápe sa veľmi úzko
a jednostranne – len ako spôsob poskytovať slabým skupinám obyvateľstva
nadštandardné v prvom rade materiálne výhody, služby a kompenzácie, s cieľom ix
dočasného zvýhodnenia a zabezpečenia určitej dočasnej soc. stability spoločnosti

-

výraz poz. diskriminácia je logickým nezmyslom, lebo každá diskriminácia e neprijateľná ľudským
právam, narúša zákl. princíp zákl. ľudskýx práv – rovnosť pred zákonom, ona ho narúša, lebo
dočasne uprednostňuje určité skupiny obyvateľstva pred inými, nie je pozitívna ani pre tie skupiny
obyvateľstva, xým je určená – uprednostňuje sa pojem soc. zvýhodnenie

-

ak štát tlmí prejavy možného napätia v spoločnosti, soc. konfliktov v spoločnosti – to je hl. cieľ
poz.it. diskriminácie

-

táto diskriminácia vedie k určitému soc. dištancu majoritnej populácie k tým zvýhodňovaným
skupinám obyvateľstva, pozit. diskriminácia narúša homogenitu obyvateľstva, určitým spôsobom
narúša soc. stabilitu spoločnosti, pretože spoločnosť rozdeľuje a vytvára kasty, privilegované
skupiny obyvateľstva a to je asi najnegatívnejší dôsledok pozit. diskriminácie – soc. P je

najvýraznejšia voči Rómom a dosahuje veľmi vysoké hodnoty, priznávanie výhod postavenýx na
farbe pleti prináša so sebou pocit krivdy a výsledkom je, že značná časť obyvateľov berie tie
skupiny ako príťaž

-

v súvislosti s tou diskrimináciou sa vytvorila nová skupina ľudí, xá sa zvykne označovať anderklas
(akási podtrieda) – je to najpočetnejšia skupina, došlo k výraznému nárastu tejto skupiny
obyvateľstva

-

pod anderklasom rozumieme sociálnee najnižšie postavené, nedostatočne vzdelané
a najxudobnejšie vrstvy prevažne mestského obyvateľstva

o

stratili motiváciu k práci a k tomu, aby si vybudovali pevné zväzky k prac. miestu,
manželstvu a pod., v dôsledku čoho v spoločnosti doxádza k desintegrácii spoločnosti
a spoločenskýx väzieb, tieto skupiny sa neboli sxopné vyrovnať s modernými zmenami
a kvalitatívnymi zmenami, xé prebiehali v spoločnosti v dôsledku čoho sa dostala táto
skupina do postavenia anderklasu (zvlášť rómska skupina)

-

systém soc. dávok je možné považovať za soc. drogu – tie skupiny obyvateľstva robí závislými na
niečom

-

1 z negatívnyx dôsledkov toho neadresného systému je soc. parazitizmus



pod xým xápeme spôsob existencieie a praktizovaný živ. štýl vrátane spôsobu
získavania prostriedkov obživy nezanedbateľnej časti obyvateľstva, cieľavedome
a plánovite (programovo ) využívajúcix a zneužívajúcix štedrý soc. systém, xý im
na úkor ostatnýx aktívnyx a produktívnyx zložiek obyvateľov umožňuje
parazitovať na spoločenskom organizme



jedná sa v prvom rade o dobrovoľne nezamestnanýx o dlhodobo nezamestnanýx,
o rôzne kriminálne a asociálne živly a v prípade SVK aj o pomerne veľkú časť
rómskeho etnika, spôsob života a aktivity xýx vážne ohrozujú a podkopávajú
ekonomické, politické, sociálne, kultúrne, občianske a iné predpoklady stabilizácie
a možnosti ďalšieho rozvoja demokratizácie našej spoločnosti



najdôležitejšie príčiny soc. parazitizmu je potrebné hľadať



v platnom právnom poriadku, xý umožňuje a v mnohýx prípadox priamo
motivuje tieto skupiny ľudí zneužívať existujúci systém soc. pomoci ako aj
v nákladnej a neefektívnej P pozit. diskriminácie sociálne neprispôsobivýx
zložiek populácie

o

pre tieto zložky obyvateľstva sa výhody plynúce z tohto štedrého
soc. systému stali hlavným a vo väčšine prípadov aj jediným
zdrojom príjmu a obživy, iný si ani nehľadajú, pretože to
nepovažujú za potrebné

-

postavenie anderklas sa zvykne označovať termínom soc. vylúčenosť (soc. inklúzia)

o

tento pojem je v dnešnýx podmienkax
absolútne neadekvátny, lebo znamená,
že určité skupiny obyvateľov sú
vylúčené zo spoločnosti, čo
samozrejme nie je pravda, v minulosti
existovali skupiny obyvateľov, xé boli
vylúčené