6

POL.VEDA 6. Prednáška 26.3.2009

POL. SYSTÉM A JEHO SUBSYSTÉMY

-

samotný názov pojmu systém poxádza z gréčtiny a znamená spojenie, nejaký široko
štruktúrovaný celok, skladá sa z mnohýx subsystémov, medzi xými doxádza k vzáj. vzťahom,
navzájom sa ovplyvňujú a to je príčinou toho, prečo daný systém je taký aký je, prečo funguje
tak ako funguje, prečo sa v konkrét. podmienkax prejavuje tak ako sa prejavuje

-

čiže podstatnými faktormi ovplyvňujúcimi každý systém je jeho vnútorná štruktúra – javy
a procesy, xé tvoria jeho obsah a vzťahy medzi nimi

o to neznamená, že každý systém je izolovaný, on nemôže existovať izolovane od

pôsobenia inýx systémov, od pôsobenia faktorov vonkajšieho xarakteru, tie vonkajšie
podnety tiež určujú správanie sa a vývoj toho daného systému, avšak podstatným
a určujúcim faktorom je vnútro toho systémy, štruktúra daného Systému, ale neplatí
to vždy a za každýx okolností

o v určitýx etapáx, ak aplikujeme tento systém k skúmaniu spoločenskýx a politickýx

javov potom často doxádza vo vývoji spoločnosti k určitým situáciám kedy vonkajšie
deteminanty (faktory) ovplyvňujú v rozhodujúcej miere správanie sa daného
Systému, t. j. ovplyvňujú aj xarakter jeho vnútornej štruktúry (napr. rozpad svetovej
socialistickej sústavy a zánik Sovietskeho zväzu, socializmu ako systému – ten sa
vyvíjal dlho vďaka xarakteru rozvoja vnútornýx a vonkajšíx determinantov, ale
v určitom období došlo k tomu, že vonkajšie faktory prevzali na seba úlohu hlavnýx
determinantov a ovplyvnili krízu v dôsledku xej sa tento systém zrútil, pod vplyvom
vonkajšíx tlakov hlavne ekonomickýx)

-

ak tento systémový prístup aplikujeme na politické javy, na skúmanie a vysvetľovanie
politickýx javov a procesov, potom tieto javy a procesy môžeme xápať ako určitý komplexný
celok, xý predstavuje zvláštny komplex politickýx vzťahov, xé sa v danej spoločnosti
sformovali a tento zvláštny komplex zvykneme nazývať

POL. SYSTÉM

o tento politický systém musíme xápať ako široko štruktúrovaný celok skladajúci sa

z množstva podsystémov, vzájomný vzťah medzi xými robí daný politický systém

takým akým je, ovplyvňuje prejavy konkrétneho politického systému

o takýto prístup nám umožňuje poxopiť určité zvláštnosti, relativitu alebo relatívny

xarakter každého politického systému, zdroje vývoja každého politického systému,
získať odpovede na otázky prečo je daný systém taký aký je, prečo sa prejavuje tak
a nie ináč, čím sa odlišuje konkrétny politický systém od inýx politickýx systémov, ako
politický systém súvisí s inými sociálnymi systémami (systém ekonomickýx vzťahov,
právnyx vzťahov, kultúrnyx vzťahov v spoločnosti a pod.), preto aplikácia systém.
prístupu k skúmaniu Pol.x javov a procesov sa stalo dôležitou súčasťou vývoja
politológie a nevyhnutným výxodiskom poznania interakcií (vzáj. vzťahov) medzi pol.
javmi a procesmi, xé prebiehajú v konkrétnej dobe v danej spoločnosti

-

jedným z 1. teoretikov, xý ten systém. prístup aplikoval bol am. teoretik PARSONS

 ako jeden z prvýx ešte v 1. Pol.20. st. skúmal väzby medzi pol. javmi a

procesmi v spoločnosti a xápal ix ako zvláštny systém, xý si vyžaduje zvláštny
prístup skúmania a hodnotenia

 ako jeden z 1. teoretikov poxopil, že hlbší a komplexnejší pohľad na

spoločnosť, na spoločenský vývoj nie je možný bez hlbokej analýzy
a poznania politickýx súvislosti

 ako Jeden z 1. teoretikov, xý svojou prácou reagoval na učenie K. Marxa a na

marxizmus a xcel vylúčiť jeho tézu o určujúcej úlohe ekonomickej základne
k spoločenskej nadstavbe (Marx poukazoval nato, že rozhodujúcimi vzťahmi
v spoločenskom vývoji sú ekonomické vzťahy) - Parsons prixádza k názoru, že
rozhodujúcimi vzťahmi v spoločnosti sú vzťahy politické, xé sú určujúcimi vo
vzťahu k ekonomike

 na túto jeho myšlienku potom nadväzuje aj fr. teoretik ARON

 je toho názoru, že politický systém plní určujúci úlohu vo vzťahu

k iným sociálnym subsystémom, napr. ekonomickému

o tieto dva krajné názory sú dosť jednostranné - je ťažké určiť, xý z týxto systémov je

určujúci a nebolo by ani správne určovať to, a závisí to od konkrétnej situácie (za
určitýx okolností ekonomické vzťahy môžu byť určujúce politickým vzťahom a za
určitýx okolností aj politické vzťahy, politický systém, môže byť určujúci
ekonomickým vzťahom)

o zákl. xarakteristická črta a znak spoločenského vývoja, je že spoločenský vývoj je

komplikovaný, konfrontačný a relatívny -> tak ten pojem dynamika a relativita je
odrazom aj týxto tendencii, vzťahu ekonomickýx a politickýx javov

o z toho vyplýva, že dôležitým prístupom k skúmaniu politickýx systémov je

 konkrétno-historický prístup

 požadujúci analyzovať, xápať súvislosti či už vnútri jednotlivýx

systémov alebo medzi systémami ako vyjadrenie konkrétnej situácie,
konkrétnyx podmienok,ako odraz konkrétneho historického vývoja,
konkrétneho postavenia spoločnosti v konkrétnom historickom čase
a priestore, ináč je veľmi ťažko poxopiť zdroje zmien, ku xým doxádza
vo vnútri systémov a medzi systémami navzájom, nemôžeme poxopiť
ix dynamiku, ix podstatnú črtu, že majú relatívny (prexodný
a neustále sa meniaci xarakter)

 ale v dejináx sa sformovalo viacero prístupov, xé do určitej miery odrážajú

alebo umožňujú nám poxopiť niektoré zvláštnosti, niektoré stránky vývoja
politickýx systémov

 ď alšímprístupom je funkcionalistický prístup

 xý sa skôr zameriava na hodnotenie funkcií, xé každý politický systém

plní vo všeobecnosti, ale aj konkrétny politický systém

 inštitucionálny prístup

 na politický systém sa môžeme pozerať ako na súbor množstva

politickýx inštitúcií a vysvetliť, poxopiť úlohu a postavenie týxto
inštitúcií v danom politickom systéme je nevyhnutným
predpokladom xápania politického systému ako takého, celého
politického systému(od xarakteru zamerania činnosti týxto politickýx
inštitúcií závisí aj xarakter celého politického systému)

 štrukturálny prístup

 na každý systém sa musíme pozerať ako na zložito štruktúrovaný

celok, sa snaží v tom zložito štruktúrovanom celku vyčleniť tie
podsystémy, alebo často štruktúry, xé sú významné alebo zohrávajú
dôležitú úlohu vo vývoji politického systému, xé sú určujúce, totiž nie
všetky javy majú dôležitú vážnosť a nie v každom momente,
v dnešnýx podmkax vývoja spoločnosti

 významnejšou zložkou budú asi politické strany, xé majú väčší vplyv

na vývoj a smerovanie politického systému než nejaká mimovládna
spoločenská organizácia, čiže postavenie jednotlivýx subsystémov
v politickom systéme nie je rovnaké, preto úlohu tohto prístupu je,
a v tom spočíva jeho význam, jednak rozanalyzovať ten politický
systém a skúmať všetky elementy tvoriace štruktúru politického
systému, ale v tom istom momente aj z množstva týx podsystémov
vybrať tie najvýznamnejšie a skúmaním týx najvýznamnejšíx vysvetliť
vývoj, stav celého toho politického systému (v demokratickom
systéme štát už nie je jedinou určujúcou zložkou, lebo na význame
a sile naberajú aj ďalšie zložky, napr. samospráva, mnohé pol. strany,
nátlakové skupiny, lobistické skupiny hlavne z ekonomickej oblasti)-
tu vidíme, že ten pomer zložiek sa mení

 kombinovaný prístup

 (žiaden z týxto prístupov neexistuje izolovane ,samostatne)
 je to najrozšírenejší prístup
 umožňuje nám poxopiť zdroje vývoja, xarakter vývoja, ale aj úlohy

politického systému v takej komplexnejšej podobe, komplexnejšej
forme

o jednotlivé prístupy, tak ako sa uplatňujú viedli k tomu, že existuje nespočetné

množstvo definícií politického systému

o vyxádzajúc z konkrétneho prístupu, odrážajú len niektoré stránky, zameriavajú sa na

určitú oblasť, ale môžeme sa stretnúť aj so všeobecnými definíciami, xé sa snažia
vysvetliť podstatu politického systému -> definícia čes. politológa Škaulouda = pol.
systém je možné xarakterizovať ako súhrn vzťahov, xé sa vytvorili v

oblasti politickej

medzi štátnymi orgánmi, politickými organizáciami a

inštitúciami, ostatnými

záujmovými organizáciami, skupinami nátlaku, pričom niektoré zložky majú
eufunkčnú úlohu, t. j. systém udržiavať, zdokonaľovať a

vylepšovať, iné disfunkčnú

úlohu, teda systém narušovať, oslabovať a meniť

 Škauloud vyxádza z štrukturálneho a funkčného skúmania - je tam jedna

spoločná črta politického systému a to poukazuje na dynamiku, že každý

politický systém je protirečivým systémom, je jednotou protikladnýx
tendencií, niekedy sa navzájom vylučujúcix a z toho vyplýva relatívny
xarakter politického systému (každý politický systém je nezávislý na xcení
politickýx aktérov, je systém meniaci sa , nestabilný, nejednotný, sám v sebe
obsahuje zárodky svojho zániku, každý systém je nevyvážený, je v pohybe, vo
vývoji a ten vývoj záleží od rozloženia síl a zložiek) – podľa Surmánka je táto
definícia najlepšia, lebo hovoríme o politickom systéme ako o dynamickom
systéme

o často sa môžeme stretnúť s rôznymi názvami subsystémov, ale rozdiel tam v

podstate nie je – 4 zákl. subsystémy :

 štát

 politické strany a

hnutia

 spoločenské organizácie a

nátlakové skupiny

 pol. kultúra v

užšom aj širšom význame

o uvedené sú zákl. funkcie každého politického systému, my môžeme hovoriť

o jednotlivýx druhox alebo typox pol. systému, závisí to od konkrétnyx nositeľov moci
v štáte, od jednotlivýx elementov a od vzťahov medzi nimi je závislý aj xarakter alebo
typ pol. systému (totalitný, autoritatívny, diktatúra, dem. systém – to je hrubé
delenie) a každý pol. systém je funkčný celkom, preto vykonáva určité funkcie
a xarakteristický spôsob ale aj množstvo a prostriedky, xé sa využívajú pri
materializácii týx funkcií je závislé od typu pol. systému (dem .systém plní viacero
funkcií a využíva pritom iné prostriedky ako diktátorský režim)

o 4 funkcie pol. systému (pre všetky nepozerajúce sa na typ) :

 pol. štruktúra

o neexistuje v spoločnosti systém v modernýx dejináx, xý by

nebol politicky štruktúrovaný

o nevieme si inak predstaviť organizáciu spoločnosti ako

politickú, iná neexistuje a nevieme si predstaviť ako ináč by
mala byť organizovaná, snáď v budúcnosti bude možné ,že
bude spoločnosť organizovaná nepoliticky, už dnes náznak,
že sa pol. riadenie oslabuje a nahrádza sa samosprávnym
riadením, hoci samospráva je pol. organizácia, rast
občianskeho vplyvu na priame riadenie štruktúr spoločnosti
bude tým momentom, kedy sa spoločnosť bude uberať
k nepolitickej organizácii

o to znamená systém politickýx aktérov, vzťahov, väzieb

 všetky pol. systémy plnia rovnaké funkcie

o či už zamerané navonok voči iným systémom, alebo

vnútorné, zamerané do vnútra spoločnosti

o rozdiel, že za pomoci inýx štruktúr, prostriedkov,

mexanizmov a inštitúcií (rovnaké inštitúcie v rôznyx typox
majú iný xarakter)

 každý pol. systém je mnohofunkčným

o každý systém plní množstvo funkcií aj politický

 všetky pol. systémy sú v kultúrnom zmysle zmiešané nakoľko

obsahujú ako prvky modernýx, tak aj prvky tradičnýx štruktúr
a kultúr

o (nemôže existovať systém ,xý by bol aj demokratický aj

totalitným z dlhodobého hľadiska) – každý politický systém je
politicky jednorodý, ale neplatí to pre nadstavbovú sféru -
kultúrnu = obsahuje prvky ako modernýx tak aj tradičnýx
znakov, tendencií, v kultúrnom zmysle je pol. systém
zmiešaný – napr. obsahujú prvky náb., ale aj ateizmu aj
ľahostajnosti k náboženstvu na jednom území

o z krátkodobého hľadiska je možné aby boli na jednom území

dva pol. systémy, ale z dlhodobého hľadiska to nie je možné,
skôr či neskôr musia splynúť (Napr. Čína – má pod svojou
správou Hongkong a sa zaviazala, že ix pol. systém zaxová,
ale postupne už tam doxádza k zmenám, k splývaniu socialis.
a kapitalist. systému a výsledkom môže byť nový hybridný
systém ,xý bude mať prvky obox)