11

Pol. veda 11. prednáška , 30.4.2009

POL. KULTÚRA

-

pol. kultúra = myslenie, uvažovanie a správanie sa ľudí

-

ak pol. kultúra zodpovedá potrebám daného pol. systému, tak ten systém sa vyvíja pozitívne bez
rušivýx momentov, bez vzniku a existencie negatívnyx procesov, xé by vývoj pol. systému
oslabovali, narúšali a viedli by ku konfliktom v spoločnosti, xé by mali neprirodzený xarakter

-

v takom prípade sa proces stabilizácie demokracie stáva zložitejším, spomaľuje sa a môže doxádzať
k určitým recidívam vo vývoji, v zmysle znovu posilňovania týx tendencíí, xé sú cudzie novému pol.
systému a xé existovali v tom predxádzajúcom pol. systéme

-

v takom prípade doxádza k rastu disfunkčnýx teórií spoločnosti, demokratizačný proces sa
spomaľuje úmerne tomu, ako narastajú a silnejú odstredivé tendencie, čo v praxi znamená nárast
negatívnyx javov ohrozujúcix samotnú existenciu dem. systému

-

2 faktory (prejavy):

o

sú to najrozšírenejšie javy v spoločnosti (nie je to xyba ľudí, je to zlyhanie systému)

 korupcia a pol. klientelizmus



korupcia je to jav, xý existuje odvtedy od kedy existujú ľudia



korupcia na individuálnej úrovni, tá pre systém nepredstavuje
mimoriadne nebezpečenstvo



myslí sa tu korupcia na úrovni štátnej(inštitucionálnej) – tá je negatívnym
javom



individuálna korupcia

o

k nárastu korupčnýx aktivít doxádza v historicky zlomovýx
obdobiax, kedy nové pravidlá ešte len začínajú platiť, v obdobiax
kedy doxádza k zmene hodnotového systému obyvateľov,
k zmene fungovania ekonomickýx pravidiel – to všetko sú príčiny
časovo obmedzeného nárastu korupcie = to je korupcia na
individuálnej úrovni, postupne sa ľudia tomu novému
prispôsobujú a postupne klesá tá korupcia na individuálnej
úrovni

o

ale postupne tomu sa prispôsobujú aj inštitúcie – miera korupcie
začína klesať – stále je to individuálna korupcia, aj taká má
negatívne dopady na ekonomiku štátu, ale v prvom rade na
správanie sa a myslenie ľudí, ale väčšina štátov sa s týmto typom
korupcie vie úspešne vysporiadať



korupcia na úrovni štátnej

(politickej, systémovej, inštitucionálnej) =

etatistická korupcia

o

iniciátorom je štát alebo štátne a samosprávne inštitúcie
a orgány štátnej a samosprávnej moci

o

Kráľová hovorí o etatizácii korupcie ako o vyššej forme
inštitucionalizovanej korupcie, xá nie je len tolerovaná, ale
priamo iniciovaná a organizovaná štátom a pol. elitami, čím sa
tento druh korupcie stáva neoddeliteľnou súčasťou
ekonomického a pol. systému, xý bez nej už nedokáže existovať

o

niektorí teoretici tento typ korupcie spájajú s fungovaním
nedemokratickýx pol. systémov (tak tomu bolo ešte pred 15 a 20
rokmi)

o

neskôr však došlo k zmene, že už ani dem. systém západného
typu nie je imúnny voči tejto korupcii, je dokonca ukážkovým
príkladom narastajúcej miery tejto korupcie, xý je spätý s pol.
klientelizmom = pol. klientelizmus je najčastejším prejavom
inštitucionálnej korupcie

o

zvláštnym prejavom inštitucionálnej korupcie okrem
klientelizmu je aj poskytovanie občanom, resp. určitým
skupinám obyvateľstva rôznyx sociálnyx výhod, privilégií a výsad
s cieľom získať si sympatie priazeň a podporu a takým spôsobom
si upevňovať postavenie na pol. scéne, s takým druhom korupcie
sa stretávame zvlášť vo vyspelýx sociálnyx štátox (je možné
takúto korupciu nazvať korupciou? – takáto pomoc je
diskriminácia, je porušením existujúcix pr. noriem a preto je
diskriminačná a takéto rozhodnutia nie sú systémovými
rozhodnutiami, ix cieľom je dočasne uspokojiť ciele vybranýx
skupín obyvateľov, nie je to systémová pomoc, napr. ak o 1000
korún zvýšia dôxodok dôxodcom pred Vianocami) a hlavne
v období, ale nie výlučne, v období predvolebnýx aktivít pol.
subjektov

o

všeob. znaky (črty):



depersonifikácia



odosobnenie sa a vysoká miera anonymity - tak
rozdielne od korupcie na individuálnej úrovni
(št. dáva peniaze nejakej určitej skupine, nie
konkrétnemu človeku, akejsi anonymnej firme,
neurčitej mase obyvateľstva)



komplexný xarakter



tento druh korupčnýx aktivít je výsledkom
veľkého počtu postupov, pravidiel a opatrení
ako legislatívneho, ekonomického, tak aj
administratívneho,

inštitucionálneho,

regulatívneho, a kontrolného xarakteru – xé
navzájom úzko súvisia, dopĺňajú sa
a ovplyvňujú, čo z tej korupcie robí zložito
štruktúrovanú činnosť (pri individuálnej prídem
dám obáločku, že potrebujem to a to, a on mi
to podpíše, je to veľmi rýxle)



vyžaduje si to široké personálne zázemie
a personálnu aktivitu



existujúci právny poriadok



stanoví presne pravidlá hry



legislatívnou formou je potrebné stanoviť
presné pravidlá tvorby výberov mexanizmov,
prostriedkov a metód pôsobenia na korupciu –
z čoho vyplýva, že takáto korupcia má ako
pravidlo legálny xarakter a preto je aj ťažko
postihovateľná, a preto mnohí teoretici
odmietajú túto korupciu označovať ako

korupcia, lebo je to legálna činnosť (pretože
korupcia je nelegálna)



korupcie na úrovni štátnej sa uskutočňujú
legálnou formou, sú na hrane legálnosti, majú
legálne zdôvodnenie – tí, xí korumpujú majú
moc si tú korupciu legálne upraviť, aby sa
nelegálna činnosť stala legálnou (napr.
privatizácia v 90. r. minulého storočia – mala
legálnu podobu, tak sa to za rozkrádanie
nepovažovalo)



inštitucionálna korupcia je v podstate legálna
činnosť



vysoký stupeň záväznosti a vymáhateľnosti plnenia
nariadení, predpisov a rozhodnutí, xé určujú obsah
a zameranie takejto korumpujúcej činnosti



deje sa to prostredníctvom štátnyx inštitúcií,
kontrolnýx orgánov, súdnyx inštitúcií a orgánov



to súvisí s legalizáciou takejto činnosti (pri
individuálnej korupcii korumpujúci si nemôže
vymáhať legálnym spôsobom, že príde a ja som
mu zaplatil a on to nespravil, lebo on môže byť
postihnutý za to, že podplácal, môže len
nelegálne vymáhať – napr. vyhodenie auta do
vzduxu, ...)



je možné si záväzne vymáhať (aj pri týx
zvýšenýx dôxodkox sa na niektorého dôxodcu
zabudlo, on si môže týx 1000 korún vymáhať)



xarakter motivácie iniciátorov tejto činnosti



realizáciou sa nesleduje v prvom rade osobný
prospex alebo individuálne obohatenie sa
alebo zisk individuálnyx protislužieb, ale
predovšetkým je to napĺňanie, realizácia
vládnyx, straníckyx, pol., či režimovýx záujmov



je to činnosť plánovitá a programová



aj korupcia na individuálnej úrovni je do urč.
miery činnosť plánovitá - ak xcem niekomu dať
úplatok, tak tým sledujem získanie nejakej
protislužby – viem čo robím a čo tým xcem
získať a aké to môže mať dôsledky, ale ťažko sa
dá povedať, že je programová činnosť – nemám
v svojom dlhodobom pláne, že budem
korupčník

a budem

korumpovať

a korumpovať....



ako programová činnosť je typické pre
inštitucionálnu korupciu



to, že je to programová činnosť súvisí s pol.
populizmom

o

populizmus sa stáva súčasťou
fungovania modernýx zastupiteľskýx

demokracií, súčasťou mexanizmu
ovplyvňovania verejnej mienky
s určitým cieľom – vytvorím program,
zverejním ho, vysvetlím, oslovujem ľudí
s poukázaním na svoju činnosť, so
záujmom osloviť voličov



v modernýx demokráciáx neexistuje reálna
strana (všetky strany sľubujú to isté a vo
väčšine prípadov je to nerealizovateľné)



populizmus sa stáva súčasťou programu, je
programovou záležitosťou



masové zneužívanie štátneho sociálneho systému, štátnej sociálnej pomoci
celými skupinami obyvateľstva



tieto 2 faktory majú vážny dopad na ekonomické možnosti štátu a z
nedostatku ekonomickýx zdrojov začínajú systémy v ňom kolabovať
v dôsledku pociťovania nedostatku zdrojov (veľa peňazí dávajú do
sociálnej politiky a do inýx oblastí nie – napr. školstvo, rozvoj priemyslu,
podpora vedy a výskumu)