Predmet sociológie

1. prednáška

PhDr. Ľuba Kráľová, PhD.

Vznik sociológie ako autonómnej

vednej disciplíny

• Situácia krízy. Jej základným znakom bola

skutočnosť, že staré normy, postupy, vzory
správania, myšlienkové stereotypy prestávali
platiť a nové sa buď ešte nezrodili alebo si ich
ľudia ešte neosvojili. Jednou z reakcií na túto
situáciu krízy bol práve vznik sociológie.

• Sociológia nemohla vzniknúť skôr, ako vznikli

problémy, ktorými sa zaoberá.

Sociologický pohľad oproti

predsociologickým spoločenským teóriám

• Sociológia: prístup k

spoločenskej

skutočnosti ako

k určitému

systémovému celku,

vlastné zákony

• vedomá orientácia na

skúmanie reálne

existujúcich spoločen-

ských vzťahov

• opora v empirických

metódach výskumu

• Predsociologické

teórie: prístup k

spoločnosti podľa

Božích zákonov

• Utopické

konštruovanie

ideálneho

spoločenského

poriadku

• špekulatívne

filozofické konštrukcie

Referenčný systém sociológie

• Referenčným systémom či okruhom

skúmania sociológie je celok spoločensko-
kultúrnej skutočnosti, zatiaľ čo referenčným
systémom iných spoločenských vied sú
jednotlivé aspekty spoločenského života.

Termín sociológia

Termín sociológia pochádza od Augusta Comtea, ktorý

ho prvýkrát použil vo 4. zväzku Prednášok o

pozitívnej filozofii v roku 1839. Pojem sociológia bol

utvorený dosť neorganicky a z filologického hľadiska

kostrbato, pretože etymologicky pochádza

z latinského socius, t. j. druh či societas, teda

spoločnosť a gréckeho logos (t. j. veda spoločenská

alebo veda o spoločnosti či o človeku ako druhu). Už

termín socius u Comtea naznačuje, že predmetom

štúdia tejto vedy nie je človek ako indivíduum, ale

socius, kde je človek určitým spôsobom spojený

s inými ľuďmi.

Predmet sociológie

Sociológia = najvšeobecnejšia špeciálna

spoločenskú veda, ktorej predmetom
skúmania je sociálne alebo medziľudské
dianie, ale aj spoločnosť ako celok, t. j.
všeobecné, spoločné, typické znaky
všetkých spoločenských javov, a to i v
štrukturálnej, teda vertikálnej a v
horizontálnej alebo vývinovej podobe.

Predmet sociológie

Sociológia je vedou, ktorá sa zaoberá

skúmaním všeobecných, spoločných
vlastností sociálnych javov a vzťahov medzi
týmito javmi. Skúma spoločnosť ako
celostný, totálny, komplexný jav vo vývine
ľudskej histórie.

Predmet sociológie

• Sociológia - veda o štrukturálnych

a procesuálnych charakteristikách

sociálneho života

• veda o mieste jednotlivca v systéme

štruktúrnych a procesuálnych javov

sociálneho života

• veda o metodológii a metódach skúmania

sociálneho života.

Sociologická imaginácia

• Mills: schopnosť vidieť náš vlastný život

a život tých druhých ako súčasť väčšej

ľudskej drámy.

• Jednotlivec môže pochopiť svoje vlastné

skúsenosti a ovplyvňovať svoj osud iba

vtedy, ak zistí svoje miesto v danom období;

môže poznať svoje životné možnosti len

vtedy, keď si uvedomí možnosti všetkých

indivíduí v rovnakých okolnostiach.

Obsah sociológie

Skúmanie podstaty rozličných vrstiev, tried a

typov spoločenských javov. Skúma aj rozličné
formy, v ktorých ľudia žijú, rozličné procesy
a vzťahy, do ktorých ľudia vstupujú, ako aj
výdobytky, ktoré na základe týchto vzťahov
vznikajú. Sociológia zároveň skúma interakciu
rozličných spoločenských javov, vzájomné vzťahy
ekonomického,

politického,

duchovného

charakteru v ich vertikálnom priereze.

Vzťah sociológie k iným

spoločenským vedám

• Sociológia

• Aplikované

sociologické
disciplíny: sociológia
rodiny, práva, politiky,
mesta, vidieka,
kultúry, náboženstva

Vzťah sociológie a histórie

• Sociológia: prístup,

založený na

abstrahovaní

zo spoločenských javov

toho podstatného

a typického, teda

logický prístup

k dejinám. Logický vo

filozofickom slova

zmysle, vychádzajúci z

podstaty

• História: konkrétno-

historický,
singularizujúci či
konkrétno-
chronologický prístup
k dejinám

Vzťah sociológie a psychológie

• Sociológia: celkové

vzájomné vzťahy medzi

jednotlivcami, medzi

jednotlivcom

a sociálnymi skupinami,

medzi jednotlivcom a

spoločnosťou, medzi

sociálnymi

skupinami navzájom,

sociálnymi skupinami

a spoločnosťou

• Psychológia:

psychická regulácia
správania jednotlivca

Vzťah sociológie a filozofie

• Tri tendencie v ponímaní daného vzťahu:
• stotožnenie filozofie a sociológie
• úplné odtrhnutie filozofie a sociológie
• chápanie sociológie ako osobitnej vedy

o spoločnosti, ktorá sa vo všeobecnom
teoretickom a metodologickom ohľade
opiera o filozofiu

Vzťah sociológie a filozofie

• Význam filozofie pre sociológiu je

ontologický,

gnozeologický

a

metodologický. Ak filozofiu možno chápať
ako vedu o najvšeobecnejších zákonoch
prírody, ľudskej spoločnosti a myslenia,
potom sociológiu zaujímajú všeobecné
zákony vývoja ľudskej spoločnosti.

Vzťah sociológie a politickej

vedy

• Sociológia

analyzuje

distribúciu moci vo

všeobecnosti

v rozličných oblastiach

sociálnej

interakcie,

medzi

manželmi,

priateľmi, zločineckými

gangmi

a komplexom

štátnych donucovacích

organizácií,

vojakmi

a generálmi.

• Politológia skúma

vzťahy v politickom

podsystéme spoločnosti,

zvlášť uplatňovania

a výkonu politickej

moci.

• Skúma vzory distribúcie

pol. moci

a pol.participácie vo

formálnych

organizáciách, vo verej.

byrokraciách.

Vzťah sociológie a antropológie

• Spoločnou záujmovou

oblasťou sociológie a
antropológie je
problematika
inštitucionalizácie
spoločenského života.

• Kultúrna antropológia =

súhrnné označenie vied

o človeku a kultúre.

• Zásadný rozdiel medzi

antropológiou

a

sociológiou = rozdielne

metodologické postupy

a rozdielnej

úrovni

analýzy

človeka

a kultúry v ich vývine.

Štruktúra sociologického

poznania

Vo vertikálnom zmysle sociológia zahŕňa tri úrovne
• teoretickú úroveň poznania,
• úroveň Mertonových teórií stredného dosahu alebo

aplikovaných sociologických disciplín (sociológia politiky,

sociológia rodiny, sociológia voľného času, sociológia

výchovy, socio ló gia času, sociológia morálky, sociológia

deviantného správania, sociológia byrokracie...),

• úroveň konkrétnych empirických výskumov.
Všetky tri úrovne sú v súčasnej sociológii chápané ako

rovnocenné - sociológia je teoreticko-empirickou vedou.

Štruktúra sociologického

poznania

• V horizontálnom zmysle je členenie

sociológie zhodné s aplikovanými
sociologickými disciplínami, ktoré do istej
miery splývajú s mertonovskými teóriami
stredného dosahu.

Časová os vývoja sociológie

• 1839

20.r. 20. st.

60.r.20.st.

Základné typy ponímania

predmetu sociológie

• Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie sociológie Augusta Comtea.

• Sociologistická koncepcia sociológie

Émila Durkheima.

• Formalistická koncepcia sociológie
• Chápajúca sociológia Maxa Webera.
• Analytické ponímanie sociológie.
• Marxistické ponímanie spoločnosti.

Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie sociológie Augusta Comtea

• Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie predmetu sociológie Augusta
Comtea.

• Auguste Comte utvoril samotný názov

sociológia.

• Comte vystaval pyramidálnu stupnicu

vied.

Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie predmetu sociológie Augusta

Comtea

Predmetom sociológie v duchu Augusta

Comtea nie je rozdrobená skutočnosť, ale
spoločnosť ako celok. Celostný, teda
encyklopedický alebo univerzalistický
prístup k deskripcii spoločnosti je
základným metodologickým postulátom
pozitivizmu Comtea v sociológii.

Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie predmetu sociológie Augusta

Comtea

Spoločnosť alebo ľudstvo ako také je

skutočnosťou sui generis, teda
skutočnosťou najvyššieho druhu. Tento
Comteov postulát bol kongruentný s jeho
snahou vystavať nové sekulárne
náboženstvo, pozitivizmus. V Comteovom
pozitivizme sa jednotlivec úplne rozplynul v
spoločnosti.

Encyklopedické, univerzalistické

ponímanie predmetu sociológie Augusta

Comtea

• Metódy preferované Comteom:
• pozorovanie
• experiment
• porovnávacia metóda.

Comte a jeho statika a dynamika

• Rozdelenie sociológie Comteom na dva

veľké oddiely, a to sociálnu statiku

a sociálnu dynamiku.

• Sociálna statika je teóriou sociálneho

poriadku, organizácie a harmónie.

• Sociálna dynamika je základom

Comteovej sociológie, pretože je teóriou

neustáleho vývinu ľudstva.

Sociálna dynamika Comtea

• 1. Teologické alebo fiktívne štádium.
• 2. Metafyzické alebo abstraktné štádium.
• 3. Pozitívna alebo vedecká éra.

Sociálna dynamika Comtea

1. Teologické alebo fiktívne štádium

zodpovedá obdobiu staroveku a raného
stredoveku a Comte ho datuje do roku 1300,
pričom toto štádium malo svoje tri obdobia,
a to fetišizmu, polyteizmus a monoteizmus.

Sociálna dynamika Comtea

2. Metafyzické alebo abstraktné štádium

(zahŕňalo roky 1300-1800) chápal Comte
ako prechodné štádium vývinu ľudskej
histórie, v ktorom sa rozpadali staré
vierovyznania. Dané dve štádiá nazývame
v súčasnej sociológii tradičnou
spoločnosťou.

Sociálna dynamika Comtea

3. Pozitívna alebo vedecká éra je podľa

Comtea poslednou érou ľudských dejín
zhodnou s rozšírením vied. Daná éra je
v dnešnej sociológii nazývaná modernou
spoločnosťou.

Sociológia ako veda o spoločenských

faktoch – sociologistická koncepcia

sociológie Émila Durkheima

• Predmetom sociológie podľa Durkheima nie

je spoločnosť ako celok, ale sú to sociálne
fakty.

• Spoločenským faktom je každý spôsob

činnosti, ustálený alebo nie, ktorý je
schopný vyvolať v indivíduu vonkajšie
prinútenie.

Sociologizmus v sociológii.

• Základným sociálnym faktom podľa

Durkheima je kolektívne vedomie.

• Typickými sociálnymi faktami sú napríklad

právo, náboženstvo, jazyk, móda...

Tri metodologické dôsledky

sociologizmu

• 1. Sociálne javy nemožno vysvetľovať

prostredníctvom javov iného druhu - sú javmi sui

generis, teda javmi samými zo seba

vysvetliteľnými.

• 2. Sociálne javy, ktoré sú sociálnymi faktami, je

potrebné skúmať ako veci vo filozofickom slova

zmysle, t. j. ako nezávislé na jedincoch, tak, ako

sú skúmané prírodné javy.

• 3. Základný empirický materiál - morálne kódexy,

etické normy, náboženské dogmy alebo politické

programy.

Sociológia ako veda o formách

spoločenských vzťahov – formalistická

koncepcia sociológie

• Hlavní predstavitelia:
Georg Simmel, Ferdinand Tönnies
• Podľa formálnych sociológov sa sociológia

do istej miery podobá geometrii. Geometria
skúma tvary rôznych telies nezávisle od ich
obsahu, sociológia skúma spoločenské
formy oddelene od ich obsahu.

Formalizmus v sociológii

• Metodologickým dôsledkom Simmelových

úvah bolo hľadanie predmetu sociológie

v popise rozličných foriem sociálnych

vzťahov.

• Móda u Simmela
• Ferdinand Tönnies - dielo Pospolitosť a

spoločnosť (Gemeinschaft und

Gesellschaft).

Koncepcia chápajúcej sociológie –

Max Weber

• Sociológia ako veda o sociálnom konaní - die

verstehende Soziologie (chápajúca sociológia)

Maxa Webera.

• Možnosť

kauzálneho

výkladu

sociálnej

skutočnosti je podľa Webera podmienená tým, do

akej miery pochopíme (verstehen) zmysel, ktorý

svojmu konaniu prisudzuje konajúce indivíduum.

Samo sociálne konanie je vždy motivované,

pričom práve motivácia dáva ľudskému konaniu

zmysel, ktorý musí pochopiť interagujúci jedinec,

aby sám mohol primerane reagovať.

Štyri typy sociálneho konania

• 1. Účelovo racionálne konanie, kritériom

úspešnosti ktorého je dosiahnutie nejakého cieľa.

• 2. Hodnotovo racionálne konanie, ktoré nemá na

zreteli úspech, pretože sa dôsledne riadi

hodnotovými kritériami.

• 3. Afektívne konanie, ktoré je založené na

emóciách a je riadené nimi.

4. Tradičné konanie, ktorého dostatočným

zdôvodnením je tradícia a zvyk.

Základné metodologické dôsledky chápajúcej

sociológie

• Základná sociologická metóda - metóda

pochopenia.

• Konkrétny metodologický nástroj

sociológie = konštrukcia tzv. ideálnych

typov sociálneho konania.

• Požiadavka axiologickej, teda hodnotovej

neutrality je základným postulátom

Weberovej nehodnotiacej sociológie.

Kategória sociálne konanie

• S princípom porozumenia súvisí jedna

z ústredných metodologických kategórií
weberovskej sociológie, a to kategória
sociálneho konania.

• Nie každý druh ľudského stretnutia má

spoločenský charakter.

Dva nevyhnutné znaky sociálneho konania:

1. Subjektívna motivácia indivídua, bez ktorej

o konaní nie je možné hovoriť.

2. Orientácia na druhého, ktorú Weber

nazýva tiež očakávaním, bez ktorého
konanie nemôže byť sociálnym.

Weberov metodologický

individualizmus

• Pojmom sociálne konanie Weber objasňuje

svoje ponímanie sociálneho faktu,

polemicky oproti Durkheimovi.

• Spoločnosť, ani iné formy kolektivity

nemôžu byť chápané ako subjekty konania.

• Tými môžu byť iba jednotlivé indivíduá.

Kolektívy možno skúmať iba ako odvodené

od indivíduí, ktoré ich tvoria.

Pokus o prekonanie metodologického

individualizmu

• Princíp porozumenia je kritériom, pomocou

ktorého sa oddeľuje oblasť relevantná pre
sociológa od tej, ktorá predmetom sociologického
skúmania už byť nemôže. Konanie indivídua
chápeme, ale konanie bunky nie.

• Zavedenie princípu orientácie na druhého, ako

aj princípu očakávaného správania do sociológie
je pokusom nájsť v rámci metodologického
individualizmu niečo, čo je všeobecné.

Analytické ponímanie sociológie

Talcotta Parsonsa

• Sociálne konanie prebieha podľa určitých

vzorcov správania (angl. patterns).
Konkrétne vzorce správania sú výslednicou
rozhodnutia, ktoré musí konajúca osoba
uskutočniť medzi piatimi dilemami,
dichotomickými alternatívami, tzv.
premennými vzorcov.

Päť Parsonsových dilem:

• afektivitia oproti afektívnej neutrálnosti,
• orientácia na seba alebo na kolektív,
• univerzalizmus oproti partikularizmu,
• askripcia oproti výkonu,
• neurčenosť oproti určitosti.

Sociológia ako veda o spoločensko-

ekonomických formáciách – marxistické

ponímanie sociológie

• Základný pojem marxistickej teórie

spoločnosti - pojem spoločensko-
ekonomická formácia a jej základná idea -
idea vývinu spoločnosti. Spoločensko-
ekonomická formácia je v marxistickej
sociológii zvláštnou jednotkou pozorovania.
Pre Comtea napríklad bolo predmetom
skúmania celé ľudstvo, spoločnosť ako taká.

Predmet sociologického

skúmania podľa Marxa

• spoločensko-ekonomické formácie = objektívne

útvary, ktoré sa riadia zákonmi od jednotlivca
nezávislými. Procesy, ktoré v nich prebiehajú,
možno skúmať tak, ako procesy, ktoré sa
odohrávajú v prírode. Spoločensko-ekonomické
formácie sú súhrnom foriem spoločenského
života, inštitúcií a kultúry (foriem vedomia), ktoré
vznikajú na základe určitých výrobných vzťahov =
ekonomický determinizmus Marxa.

Vývin SEF

• Marx chápal vývin spoločensko-

ekonomických formácií ako nevyhnutný
proces, rovnako nevyhnutný ako vývin
prírody. Chápal ho ako prírodno-historický
proces. Spoločensko-ekonomické formácie
sú zároveň formami vývinu ľudstva, ktorý
sa realizuje prechodom z jednej formácie do
druhej, vyššej. Vývin je teda pokrok.

Všeobecné zákony, ktoré platia

vo všetkých formáciách

• Základnou príčinou spoločenského vývinu

je vývin výrobných síl a výrobných
vzťahov.

• Triedny boj je vo vývine spoločností

rozdelených na antagonistické triedy
nevyhnutný, je hybnou silou spoločenského
pokroku.

Základná metóda marxistickej

sociológie

• Dialektická metóda. Dialektika je teória

vývinu. Podľa Marxa je to veda
o všeobecných zákonoch pohybu
vonkajšieho sveta a ľudského myslenia. .
Spoločnosť = živý, v ustavičnom vývine sa
nachádzajúci organizmus.

Päť hlavných typov výrobných

vzťahov

1. prvobytné,
2. otrokárske,
3. feudálne,
4. kapitalistické.,
5. socialistické, smerujúce ku

komunistickému, spoločenské zriadenie.

Ekonomický determinizmus

Marxa

• Charakter SEF závisí od stavu rozvoja výrobných

síl. Čo sú to výrobné sily? Výrobné prostriedky,
pomocou ktorých sa vyrábajú materiálne statky,
a pracovná sila, ktorá uvádza do pohybu výrobné
prostriedky a vyrába materiálne statky. Vlastníci
VP majú prevahu nad tými, ktorí na VP pracujú,
ale nevlastnia ich. Tak dochádza k deleniu na
spoločenské triedy – triedny boj hybná sila vývoja
spoločensko - ekonomických formácií.

Marx – klasický predstaviteľ teórie konfliktu

v histórii sociológie

Marxistická teória spoločensko-ekonomických

formácií je ostrým protikladom liberálnej a hlavne

konsenzuálnej teórie spoločnosti. Marx odmietol tézu

o harmónii záujmov všetkých členov spoločnosti.

Naopak, rozdelenie na triedy spôsobujú spoločenské

antagonizmy, teda nezmieriteľné protiklady, ktorých

dôsledkom je neúprosný triedny boj. Jeho zdrojom je

egoizmus vlastníkov výrobných prostriedkov, ktorí

využívajú svoju prevahu a vykorisťujú proletariát.

Odoberajú mu výsledky vlastnej práce a platia len

časť ich skutočnej hodnoty.