Zaklady VS

Základy verejnej správy

Verejná správa je viacvýznamový pojem. Môžeme ho chápať ako:

 Objekt vedeckého skúmania
 Teoretická disciplína (samostatná TD)
 Praktická činnosť

1. Objekt vedeckého skúmania

 Rôznymi vedeckými metódami sú skúmané rôzne aspekty vedeckého skúmania – vývoj,

štruktúra, funkcia

 Objektivizácia skúmania je dôležitá



deskriptívny opis



preskriptívny opis (modelovanie optimálneho stavu)

2. Teoretická disciplína

 oficiálne sa začala akceptovať začiatkom 19. storočia
 Oblasť spoločenských vied
 Má výrazný interdisciplinárny charakter
 Neexistujú jednoznačné názvy, či je aj samostatná veda, no napriek tomu sa stretneme

s pojmami ako napr. administratívna veda, veda o verejnej správe, samostatne sa vyvíjajúci

systém

 Interdisciplinárny charakter využíva poznatky z iných vedných odborov a disciplín, ale

zároveň si vytvára vlastný pojmotvorný aparát, vlastné metódy a objekt skúmania

 Verejná správa si berie z týchto vecí:

» z práva

– odvetvia verejného práva (ústavné, správne)

» z politológie

– politická veda, teória politiky v demokratických

systémoch

» z ekonómie

– verejný manažment, verejné financie, verejná ekonómia

» zo

sociológie

– teórie formálneho organizovania, byrokracie

» zo

psychológie

– organizačné správanie, komunikácia

» z etiky

– transparentnosť, korupcia

 No napriek tomu, že si berie z týchto vecí, verejná správa predstavuje samostatnú teóriu
 Pojem verejná správa sa často spája s vysvetlením ako študijného odboru
 Súčasné prístupy teoreticky môžeme zhrnúť k štúdiu a skúmaniu verejnej správy:



politický



Juristický



manažérsko-ekonomický

3. Praktická činnosť

 Zahŕňa množstvo aspektov fungovania systému verejnej správy a výkonu verejnej moci

v praxi v interdisciplinárnom kontexte

 Robí sa z 2 hľadísk

» z formálno-organizačného

» z materiálno-funkčného

a. Formálno-organizačné hľadisko

verejnú správu vnímame ako sústavu všetkých inštitúcií a organizácii, ktoré vykonávajú

správu vecí verejných v danej krajine

» postavenie je vymedzené právnymi normami

» základné organizačné štruktúry verejnej správy tvorí štátna správa, samospráva,

verejnoprávne korporácie (doplnok pilierov)

» štátna správa a samospráva sú základné, kľúčové

» štátna správa sa delí na ústrednú a miestnu (z teritoriálneho hľadiska) a na všeobecnú

a miestnu (z hľadiska pôsobnosti)

» Samospráva – územná (regionálna, lokálna), záujmová, špeciálna

» Inštitúcie štátnej správy sú zamerané na realizáciu záujmov štátu, sú hierarchicky

usporiadané a fungujú medzi nimi vzťahy nadradenosti a podradenosti.

» Inštitúcie samosprávy sú zamerané na realizáciu záujmu územného alebo záujmového

spoločenstva občanov.

» Verejnoprávne korporácie sú subjekty verejnej správy, ktorým bola vymedzeným

spôsobom zverená moc samostatne plniť určitý okruh verejných úloh pri realizácii verejného

záujmu.

b. Materiálno-funkčné hľadisko

» Vysvetľuje verejnú správu ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia so zabezpečením

verejných úloh, a to na centrálnej úrovni, ako aj na ostatných územných úrovniach štátu

» Má 2 druhy funkcií

 Riadiaco-organizátorské
 Regulatívna a mocensko-ochranná funkcia

» Funguje na týchto miestach: nadnárodná, národná, stredná a miestna

 Neexistuje kompletná definícia verejnej správy
 Existujú len charakteristické znaky:

1. Verejná správa je dynamicky sa vyvíjajúca organizácia v priestore aj čase, ktorej

základné úrovne sú tvorené orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi

korporáciami

2. Zabezpečuje správu veci verejných najmä chod štátu,

3. je prejavom výkonnej moci v štáte, ktorá je viazaná na platný právny poriadok,

4. predstavuje verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj iné subjekty, ktoré

vykonávajú správu verejných záležitosti vo verejnom záujme,

5. je financovaná verejnými financiami a riadi verejný sektor,

6. má svoju organizačnú, funkčnú a personálnu stránku, ktoré sú obrazom politického,

hospodárskeho a kultúrno-historického vývoja v spoločnosti,

7. je nevyhnutnou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.

2. prednáška

Súčasné prístupy teoreticky môžeme zhrnúť k štúdiu a skúmaniu verejnej správy

 politický.
 Juristický.
 manažérsko-ekonomický.

Ekonomická definícia

 v ekonomickom poňatí VS dominuje vysvetlenie, že VS je subjektom, ktorá riadi

verejný sektor,

 okrem toho jej ďalšia definícia hovorí o vzťahu VS k hospodárskej politike

a verejným financiám.

 VS je súhrn metód, opatrení, spôsobov a postupov, ktoré uvádzajú do chodu

mechanizmus hospodárskej politiky, zabezpečujú jej ciele, reguláciu a rozvoj.

 VS je financovaná z verejných financií.
 Otázky, ktoré rieši ekonomický sektor

o Z akých zdrojov financujeme VS? Odkiaľ pochádzajú peniaze? Štát vyberá

dane.

o Ako rozdeľovať verejné statky a služby? Ako ich alokovať?

 Hlavným záujmom VS a verejného sektora je oblasť verejných financií, čo

predstavujú verejné príjmy a výdavky, z ktorých sa potom financujú verejné statky

a služby.

Definícia z hľadiska práva

 je kľúčová viazanosť VS na právny poriadok
 VS je ústredným pojmom správneho práva (verejné právo). Činnosti VS majú

podzákonný charakter, to znamená, že sú vykonávané na základe oficiálne uznaných

a legitímne prijatých pravidiel obsiahnutých v zákonoch

 Z hľadiska normatívnej (právnej) dimenzie VS je správou verejných záležitostí, ktorá

sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte (Škultéty, 1995)

Súkromná a verejná správa

 Správa – každodenná činnosť každého subjektu, ktorou sa stará o seba alebo o jemu

zverené záležitosti

 Kritéria na rozlíšenie súkromnej a verejnej správy:

o charakter spravovaných vecí

o charakter riadiacich subjektov

o odlišnosť záujmov

o miera viazanosti na právne normy

 Určenie presnej hranice medzi VS a SS je problematické
 súkromná vysoká škola patrí do sektoru verejnej správy, môžu byť aj hybridné
 verejná správa ako správa verejných záležitostí je správou vo verejnom záujme

a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť a to

z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov

 súkromná správa je správou súkromných záležitostí, vykonáva sa v súkromnom

záujme, súkromnoprávnymi osobami, ktoré sledujú vlastné ciele a pri tom sa riadia

vlastnou vôľou

 verejný záujem –

Politickoprávne poňatie verejnej správy si vyžaduje pochopenie vzťahu medzi verejnou

správou a štátom

 pri vysvetľovaní významu verejnej správy je potrebné si uvedomiť, že existencia VS

vychádza z existencie štátu ako formy organizácie spoločnosti

 Medzi základné znaky štátu patrí:

o existencia štátnej moci (prijímanie zákonov, vytváranie politických inštitúcií,

zabezpečenie obrany..)

o suverenita nad vlastným územím

o obyvateľstvo štátu

o medzinárodné uznanie

 štátna moc je osobitnou formou verejnej moci v spoločnosti, ktorá je organizovaná vo

forme štátu

Štátna moc a verejná moc

 verejná moc je širší pojem ako štátna moc (samospráva)
 moc pochádza od občanov – poznáte nejaké teórie?
 v 18. storočí Ch. Montesquie teória deľby štátnej moci:

o zákonodarná moc, je reprezentovaná zákonodarnými orgánmi (volené

zastupiteľské orgány – parlamenty)

o výkonná moc – uskutočňovanú štátnymi a neštátnymi orgánmi štátu

(orgány VS), ktoré v súvislosti od typu štátu, historického vývoja,

politického systému a hospodárskej vyspelosti môžu byť organizované

rôznym spôsobom

o súdna moc – zabezpečujúcu právnu ochranu prostredníctvom sústavy

nezávislých súdov (ústavný súd, najvyšší súd, krajské a okresné súdy)

Z politického hľadiska:

Verejná správa a verejná politika

 podobné odbory
 Verejná politika sa venuje teórii a modelovaniu procesov, vzniku verejných úloh,

záležitostí, záujmov a zároveň aj metodológii tvorbe poznatkov pre politické

rozhodovanie

 DÚ – Aký je vzťah politiky a administratívy? Problém politizácie VS

Teoretické princípy výstavby organizačných systémov vo VS

 počet úradov, organizácii a inštitúcií, vrátane ich rozmiestnenia a funkcií, ktoré plnia

výraznou mierou ovplyvňuje efektívnosť, dostupnosť a výkonnosť systému VS

 v tomto kontexte spoločnosti existujú dva typy organizácii:

o formálne

o neformálne

 verejná správa je typom formálnej organizácie, a keď hovoríme o organizácii VS

môžeme uplatniť 2 pohľady

Medzi znaky formálnej organizácie patrí:

 sú umelo a zámerne vytvárané
 sú viazané na cieľ, čo znamená, že cieľ je jediné legitímne opodstatnenie ich

existencie

 majú svoj normatívny systém – jasne stanovené pravidlá
 formálne vzťahy a komunikácia
 usporiadanosť a štruktúra
 sklon k stabilite

Verejná správa je druhom formálnej organizácie, ktorá bola vytvorená za účelom

racionálneho spravovania spoločnosti

Princípy organizačnej výstavby verejnej správy sú odporúčania pre inštitucionálne a funkčné

utváranie organizácie verejnej správy.

Organizačné princípy VS:

 organizačno-technické princípy výstavby verejnej správy
 sú to určité zásady a organizačné možnosti, ktoré sa využívajú pri budovaní

jednotlivých orgánov verejnej správy

 účelom je vybudovanie efektívne fungujúcej verejnej správy tak po línii vertikálnej,

ako aj horizontálnej

1. územný, vecný, odvetvový princíp

 územný princíp znamená pôsobnosť určitého úradu VS je vymedzená

hranicami konkrétneho územia

 vecný princíp predpokladá členenie pôsobnosti orgánov podľa prevažujúceho

druhu orgánov

 odvetvový princíp znamená budovanie orgánov VS v rámci ucelených odvetví,

kedy orgán správy riadi len určité záležitosti rovnakej povahy

2. princíp centralizácie

 tvorba politiky podlieha výlučne rozhodnutia centra, čiže je sústredená

v najvyššom organizačnom článku

 výhodou je, že umožňuje súčasne plniť centrálne stanovené úlohy aj na nižších

stupňoch

 nevýhodou je, že môže dochádzať k zneužívaniu moci

3. princíp decentralizácie

 uplatňuje sa v dvoch formách:

o delegovanie pôsobnosti na nižší stupeň riadenia v rámci organizačnej

štruktúry

o zverenie časti výkonu VS z originálneho nositeľa, ktorým je štát na iné

subjekty VS

4. princíp koncentrácie a dekoncentrácie

 môže byť vertikálny a horizontálny

 vertikálna koncentrácia – právomoci sú sústredené do centrálnych orgánov

štátnej správy

 vertikálna dekoncentrácia - rozdelenie výkonu verejnej správy na viaceré

organizačné jednotky v rámci daného hierarchicky usporiadaného

organizačného systému

 horizontálna koncentrácia – sústredenie všetkých úloh do jedného úradu
 horizontálna dekoncentrácia – rozdelenie agendy medzi rôzne úrady verejnej

správy – vecné rozdelenie úloh do viacerých nepodriadených orgánov

5. princíp koordinácie a kooperácie

 princíp koordinácie spočíva v spresnení úloh medzi kooperujúcim

organizačnými jednotkami, je to organizačný vzťah, v ktorom sú aktivity

všetkých zainteresovaných smerované k jednému cieľu

 Potrebné dať do súvislosti s princípom subordinácie (vzťah nadriadenosti

a podriadenosti)

 princíp subsidiarity – tie záležitosti, ktoré je e schopná daná organizačné

jednotka verejnej správy vykonávať sama, jej majú byť zverené do pôsobnosti

6. princíp kolegiálny a princíp monokratický

 rozdiel spočíva v povahe orgánu, ktoré vykonávajú rozhodnutia
 Kolegiálny princíp – nutnosť kolektívneho rozhodovanie pri tvorbe politiky

a výkone administratívy. Orgán je tvorený viacerými osobami a pre

rozhodnutie orgánu je vždy potrebná určitá súhlasná spoločná vôľa, teda

kolektívne rozhodnutie – hlavne v samospráve

 Monokratický princíp – rozhoduje jednotlivec, ktorý by mal niesť za svoje

rozhodnutia plnú zodpovednosť

7. volebný princíp a menovací princíp

 princípy určujú spôsob ako získavajú jednotlivé osoby verejné funkcie
 Volebný princíp – jednotlivci sú uvádzaní do funkcií prostredníctvom aktu

volieb (priamych alebo nepriamych)

 Vymenovací princíp – personálne obsadzovanie niektorých verejných funkcií

vymenovávaním

Územné a správne usporiadanie SR:

 obsahuje delenie územia štátu na územné celky a správne celky

 územné obvody správnych celkov sa menili počas vývoja súčasnej štruktúry verejnej

správy v SR

 na výkon verejnej správy sa územie štátu člení na územné celky a správne celky:

o Územnými celkami sú obce a vyššie územné celky – samosprávne kraje

(ktorých územný obvod je zhodný s územným obvodom kraja). Územné celky

sú vyznačené hranicami samosprávnych obcí a krajov

o Správnymi celkami sú kraje, okresy (vojenské obvody). Sú to administratívne

celky, ktoré vymedzujú územný obvod pôsobenia štátnej správy

 územnosprávne členenie SR je upravené v právnych predpisoch:

o zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR v znení

neskorších predpisov na seminár

o vykonávací predpis – nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva

Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy

o D.Ú. koľko vojenských obvodov existuje na území SR?? na seminár

o Zákon č. 221/1996 Z. z. poskytuje základné delenie SR do 8 krajov a 79

okresov, nariadenie vlády potom delí jednotlivé mestá a obce do konkrétnych

okresov

o ako člení EÚ SR podľa regiónov NUTS – na seminár

Modely VS:

Uplatňujeme tri hľadiská:

 geografické
 vzťah štátnej správy a samosprávy
 koncepčné
1. geografické

 symetrické – také usporiadanie orgánov VS, keď v rovnakých územných

obvodoch fungujú inštitúcie štátnej správy aj územnej samosprávy, t. j. majú

rovnaké administratívne hranice

 asymetrické – inštitúcie štátnej správy a územnej samosprávy pôsobia

v rozdielnych územných obvodoch

2. vzťah štátnej správy a samosprávy

 dualita – také organizačné usporiadanie VS, v ktorom sú štátna správa

a samospráva legislatívne, inštitucionálne, funkčne aj finančne oddelené.

Legislatíva upravuje postavenie každého subsystému aj ich vzájomné vzťahy

 integrita – inštitúcie štátnej správy a samosprávy sú zjednotené v systéme VS,

pričom ale dominantnú úlohu plní štátna správa, a samospráva má len

obmedzené, doplnkové či formálne postavenie

 SR je duálne a väčšina štátov EÚ je tiež duálnych

3. koncepčný

 historicko-organická koncepcia – podľa nej je originálnym nositeľom moci

v štáte občan a od jeho potrieb a záujmov sa odvodzuje organizačná štruktúra

verejnej správy. Verejná správa sa tak formuje zdola nahor, od obcí smerom

k regiónom a k centru, pričom je rešpektovaný princíp subsidiarity

 štrukturálna koncepcia – podľa nej je nositeľom moci štát a jeho organizačné

štruktúry. Verejná správa sa tak formuje zhora nadol, od centra smerom

k regiónom a k centru. Samospráva je takto chápaná ako delegatúra štátu, ktorá

koná v mene a v záujme štátu.

Uplatnením týchto troch hľadísk potom v teórii rozlišujeme tri modely VS:

1. integrovaný – spojitý model

 metodologické východisko – štrukturálna koncepcia verejnej správy:
 vzájomné prepojenie inštitúcii štátnej správy a samosprávy – dominancia

orgánov štátnej správy (ústredných aj územných) v systéme VS

 samospráva má relatívnu a limitovanú slobodu v rozhodovaní a konaní,

najmä vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na lokálnej úrovni (poskytovanie

lokálnych služieb, napr. vysadenie miestnej zelene)

 miestne kompetencie sú detailne vymedzené zákonom, vysoký stupeň

regulácie a kontroly zo strany štátnej správy

 samospráva disponuje len malými daňovými právomocami na miestnej úrovni
 inklinuje k centralizačným modelom
 krajiny – administratívne Francúzsko, Nemecko, ČSSR

2. duálny – oddelený model

 metodologické východisko – historicko-organická koncepcia verejnej správy
 charakteristický inštitucionálnym, funkčným aj finančným oddelením

územnej štátnej správy a samosprávy. Tieto subsystémy majú svoju vlastnú

územnú štruktúru, pričom by mali navzájom spolupracovať za účelom rozvoja

územia.

o územná samospráva odvodzuje svoju autoritu od vôle a záujmov

komunity, ktorú reprezentuje

 popri orgánoch štátnej správy existujú orgány územnej samosprávy, ktoré

majú v kompetencii výkon väčšiny verejných služieb v území (napr.

školstvo, zdravotníctvo)

 spĺňa charakteristiky decentralizačným modelov
 krajiny – Veľká Británia, systém VS v SR po roku 1990

3. rozštiepený – zmiešaný model

 predstavuje kompromis medzi spojitým a duálnym systémom
 uplatňuje sa najmä v škandinávskych krajinách, najmä vo Fínsku, kde má síce

silné postavenie územná samospráva, najmä na lokálnej úrovni, ale na druhej

strane centrálna vláda výrazne zasahuje do regionálnej samosprávy

4. pravidlá vytvárania vzťahov medzi štátnou správou a samosprávou

 pravidlo rešpektovania priority občana

o východiskový princíp moderných systémov VS

o vychádza zo všeobecného ľudského práva – právo účasti občanov na

správe vecí verejných, a z historicko-organickej koncepcie

o od tohto pravidla sa odvodzuje vytváranie samosprávy na obecnej

a regionálnej úrovni, ale aj rozsah jej účasti na verejných veciach

 pravidlo spolupráce

o štátna správa a samospráva by mali spolupracovať pri rozvoju územia

a vytváraní dobrých podmienok pre život občanov daného štátu

o predpoklad nekonfliktnej spolupráce – jednoznačná deľba právomoci

a úloh

 pravidlo racionálnosti

o objektívna a racionálna deľba kompetencií

o kompetencia sa zverí tej inštitúcie, ktorá ju dokáže realizovať kvalitne,

operatívne a zároveň najlacnejšie

 zodpovednosť štátu za vytváranie a fungovanie systému verejnej správy

o zodpovednosť za vytváranie inštitúcií verejnej správy a za náplň ich

činností nesie štát (zákonodarné orgány)

o cieľ – prístup k službám verejnej správy majú mať všetci občania

o štát zriaďuje regulačné a kontrolné orgány, ktoré dohliadajú na výkon

inštitúcií v systéme verejnej správy

Prednáška – Vývoj vybraných teoretických koncepcií vo VS

Skúmať teóriu VS môžeme skúmať z troch hľadísk:

 chronologického
 tematického
 teritoriálneho

Obsah prednášky:

1. pramene správnej vedy v staroveku, stredoveku a novoveku

2. teoretické východiská administratívneho štátu

3. rozvoj teórie o VS v 20. storočí

4. veda o VS v Európe a USA

5. nové trendy a koncepcie vo VS

Pojem VS figuruje až po 19. storočí, dovtedy to bola správna veda

VS ako veda počas celej svojej histórie reagovala predovšetkým na vývoj teórie v oblasti štátu

a štátno-vedného myslenia

Starovek

V tomto období boli položené základy štátovedných a právnych prístupov k VS.

Najvýznamnejšie poznatky pochádzajú zo štyroch oblastí:

 staroveký Egypt
 čínska filozofia
 grécka správna veda
 rímska správna veda

Prínos čínskej filozofie spočíva v tom, že zdôraznila úlohu zákonov a byrokracie

v centralizovanom štáte, vznikli prvé knihy o politike, o kariérnej štátnej služby, ktorú v tom

čase predstavovali mandaríni, vyberali sa len tí najlepší. Dielo: Kniha správcu – Shang Jang

Grécka správna veda – položila základy demokratických modelov VS, už svojim konceptom

demokracie, ale aj napr. mestské štáty – polis. Diela – Politika – Aristoteles – zadefinovalo

štát ako spoločenstvo rovnoprávnych občanov

Rímska správna veda – položila základy dnešného administratívneho práva. Prepracovaný

systém profesionálnych štátnych úradníkov

Stredovek – doba temna

Prínos stredoveku sa z hľadiska vývoja teórie VS javí ako menej významný. Tomáš

Akvinský, vydávali zväzky o funkciách štátu. V stredoveku sa prvýkrát na našom území

začali formovať prvé koncepcie riadenia štátu a spoločnosti. Dobre prepracovaný systém

mestskej správy, kráľovské zriadenie a pod.

Na prelome stredoveku a novoveku v 15. a 16. storočí sa objavujú prvé ucelené štúdie

o správe krajiny Nicolo Maciaveli – Vladár , v ktorom absolutistický princíp a centralizáciu

moci pri správe krajiny považuje za najvhodnejší spôsob vládnutia.

Novovek

16. storočie, ktoré bolo charakteristické krízou feudalizmu a veľkými. Thomas More –

Utópia . Francesco Sansovinus, ktorý vydal štúdiu administratívnej komparatistiky,

v ktorom porovnal vládnutie a správu niekoľkých kráľovstiev a republík od antiky až po 16.

storočie. John Locke, Hobbes, Hugo Grocius, sú najvýznamnejší predstavitelia prvých

teoretických koncepcií štátu. Okrem toho sa v praxi začali formulovať novodobé . Do tohto

obdobia sa datuje aj Teórie deľby štátnej moci od Montesquieho, A od Russoa

V 17. storočí sa európske štáty formovali rozdielne. Išlo o absolutistickú vládu - Prusko,

Taliansko, Rakúsko , aristokratický typ štátu - Švédsko, administratívny štát, ktorého prvým

historickým prototypom bola francúzska monarchia.

V 18. storočí sa objavuje prvýkrát možnosť štúdia teórie VS v Európskom kontexte -

kameralistika. Štúdiom kameralistiky predchodca štúdia VS, V 1727, prvá katedra

kamerálnych vied, na univerzite v Halle, v Prusku. Obsah štúdia kameralistiky tvorila

národohospodárska politika, správna a finančná veda, štátny aparát a procesy zabezpečujúce

administratívny výkon. Policajná veda – vo Francúzsku sa tak označovala kameralistika.

19. storočie - nazýva sa obdobím zjednocovania veľkých Európskych štátov

a administratívnej vedy. Je poznačená etapizmom. Etapizmus - narastanie vplyvu štátu, na

oblasti spoločenského života. Väčšina európskych štátov sa prostredníctvom vládnych

a správnych reforiem snažia vytvoriť silné modely – zjednotenie Nemecka, Talianska,

konsolidácia francúzska. Objavujú sa teoretické koncepcie tzv. policajného štátu. Policajný

štát predstavuje centralizovaný štát s fungujúcim byrokratickým aparátom za pomoci

ozbrojených zložiek. Koncept právneho štátu presadzuje, že výkon štátnej moci musí byť

dôsledne viazaný na právne normy. Tieto koncepty neskôr vyústili do formovania

administratívneho štátu.

Administratívny štát – má svoj pôvod vo Francúzsku, verejná správa začína byť chápaná ako

služba verejnosti na zvládnutie fungovania spoločnosti v štáte a to vzhľadom na jej stabilitu,

nestrannosť, neosobnosť a racionalitu. Na tú dobu administratívny štát predstavoval moderný

koncept vládnutia a udržania štátnej moci. Bol to úspešný spôsob ako udržať poriadok,

v konečne zjednotených veľkých štátoch.

Znaky administratívneho štátu :

 vytvorenie hierarchickej administratívnej štruktúry, ktorá realizuje výkon štátnej moci.
 byrokratické riadenie na základe právnych predpisov a pravidiel.
 silný centralizmus rozhodovania
 prísna regulácia hospodárskej politiky
 profesionalizácia úradníckeho aparátu
 hlavné opory štátu sú súdy a polícia
 dominantný je verejný záujem
 samospráva a demokratické inštitúcie majú len okrajovú pozíciu

V 19. storočí okrem toho v teórii VS dochádza k výraznému oddeľovaniu právnych,

štátovedných, politických a ekonomických prístupov. Zaviedol sa pojem legitímne uznávaný

VEREJNÁ SPRÁVA – Lorenz von Stein. Začína sa postupne budovať interdisciplinárny

charakter VS – napr. objavujú sa v ekonómmi liberárne ekonomické koncepcie . John Stuart

Mill – Koncepcia minimálneho štátu, alebo sa začína formovať americká škola verejnej

správy, ktorá položila základy politického prístupu ku skúmaniu VS – Woodrow Wilson,

ktorý skúmal vzťah politiky a administratívy.

Rozvoj teórie o VS v 20. storočí

Organizačná línia

 ako a za akých podmienok je možné zabezpečiť najúčinnejšie fungovanie organizácie?

Klasické obdobie (približne 1900-1920)

 štúdie zamerané na maximalizáciu efektívnosti organizačného systému
 Max Weber – koncept byrokracie
 Frederick Taylor, Henry Fayol – rozvoj manažmentu

 Spoločné znaky:

o formalizácii ľudského faktora

o zavedeniu vedeckého prístupu ako nástroja riadenia formálnych organizácii

o stanovisko klasikov teórie organizácie je vo svojom jadre silne

dehumanizujúce

Max Weber (1864-1920)

 Weberová teoretická koncepcia je úzko spojená so:

o vznikom modernej spoločnosti

o zmenou v organizovaní sociálneho života ľudí

 Popísal koncept racionálnej byrokracie – efektívna organizácia.
 Predpoklady pochopenia konceptu byrokracie podľa Webera

o chápajúci prístup – študovať sociálne javy znamená pochopiť a vysvetliť

sociálne konanie jednotlivca

o skúmanie sociálnych javov nehodnotiacim prístupom – študovať javy

objektívne a nevnášať do štúdia vlastné súdy, hodnotenia, preferencie

o ideálny typ je abstrakcia, nikdy nemôže existovať v empirickom zmysle

(ideálny – nie ako najlepší)

o teória panstiev

 Teória panstiev

o panstvo je nerovné postavenie ľudí v sociálnych systémoch a prirodzená

existencia vzťahov nadvlády a podriadenosti ako produkt mocenskej

nerovnosti, je spôsobom legitimizácie autority (moci)

o Rozdelenie:

 tradičné – založené na tradíciách, stabilnosť pravidiel
 charizmatické – viazané na osobnosť, ktorá určuje pravidlá
 legálno-racionálne/byrokratické – rozdiel v spôsobe

inštitucionalizácie moci, viazanosť na objektívne pravidlá účinné bez

ohľadu na to, kto sa uchádza o moc – správa ako byrokracia vo

svojich základných atribútoch je racionálny model, abstraktný

model, účelovo-racionálny model

 Znaky klasickej byrokracie:

o definovaná hierarchická štruktúra – rozdelenie organizácie na rôzne úrovne

(vertikálna a horizontálna členitosť), medzi ktorými sú vzťahy podriadenosti

a nadriadenosti, rovnocennosti, určené právomoci

o striktný systém pravidiel – právomoci vrátane vzťahov upravujú presne

naformulované pravidlá, ktoré rešpektujú jej zamestnanci

o široká funkčná špecializácia – v rámci organizačnej jednotky

byrokrat/úradník vykonáva len určitú úzko špecializovanú funkciu, za ktorú

nesie zodpovednosť

o uplatňovanie procedurálnej rutiny – úradník pri výkone stále rovnakých

úloh sa dostáva do stavu rutiny

o formálnosť, neosobný štýl komunikácie i vzťahov na pracovisku –

formálnosť ako predpoklad zvyšovania výkonov pracovníkov, neuznáva vznik

neformálnych ľudských vzťahov v organizáciách

o kariérny výber pracovníkov, odmeňovanie na základe kritérií – na vyššie

pozície sa vyberajú osoby, ktoré úspešne zvládli prácu na nižších, kritériom

pracovného postupu sú výkony pracovníka, profesionalizmus.

o materiálne prostriedky nie sú vlastníctvom úradníkov

 Byrokracia

o vhodné pre organizácie, ktoré vyžadujú stabilitu, štandardizáciu (konzistentné

a predvídateľné výsledky), rutinu, rozvoj špecializácie

o nevýhodné pre kreatívne činnosti

o byrokratické organizácie majú sklon k rozpínavosti a často prílišnému

formalizmu a narastaniu agendy, pomaly sa zavádzajú inovácie a pod.

 Štúdium medziľudských vzťahov (30. roky 20. storočia)

o v organizovaní, spravovaní a riadení štúdie kritizujú formálnosť

v organizáciách, ktorá bola zdôrazňovaná v klasickom období a uvažujú

o neformálnych medziľudských vzťahoch, ktoré v pracovnom prostredí

spontánne vznikajú a vplývajú na výkonnosť,

o autori napr. E. Mayo, Ch. I. Barnard, C. G. Homans,

 štúdium motivácie (50-60. roky 20. storočia)

o autormi sú najmä sociálni psychológovia, ktorí študujú napr. ľudské potreby,

úlohy a funkcie jednotlivých členov pracovného tímu a ich ciele, vlastnosti

vodcov, atď.

o autori napr. A. Maslow, D. McGregor, E. H. Schein, D. Mc Gregor, R.

Likert, F. Herzberg, Ch. Argyris

 štúdium disfunkcií byrokracie – vybrané prístupy

o už v 30. rokoch 20. storočia sa objavili prvé kritiky Weberovho modelu

byrokracie

o Kritické štúdie voči klasickému obdobiu, ktoré sa snažia nájsť „byrokratické

disfunkcie“, teda nesprávne predpoklady a nedostatky modelu racionálnej

byrokracie

o napr. Robert Merton – byrokratický ritualizmus – trénovaná neschopnosť

o slepé dodržiavanie prísnych pravidiel vedie k neschopnosti úradníkov riešiť

nové problémy

o Herbert Simon (teória obmedzenej racionality ľudského správania)

 človek nepozná všetky dôsledky svojho konania,
 neschopnosť prognózovania
 človek nepozná všetky varianty svojho konania, ani ich nevie

vyhodnotiť

o Michael Crozier (bludný kruh byrokracie)

 prílišné lipnutie na pravidlách neumožňuje objektívne korigovať chyby

organizácie

 politická línia štúdia verejnej správy

o typická pre americkú vedu o verejnej správe

o napr. Woodrow Wilson a hlavnou témou vzťah medzi administratívnou

a politikou. (politicko-administratívna dichotómia)

o politika sa podľa neho má zaoberať rozhodovaním a prijímaním pravidiel

(tieto samozrejme musí následne tiež rešpektovať) a administratívne pripadá

úloha prijaté rozhodnutia realizovať v rámci existujúcich pravidiel.

 V 40.tych rokoch 20. storočia sa začala rozvíjať samostatná teoretická disciplína

Verejná politika (Public Policy)

o kritikom Wilsona bol napr. Paul Applely, ktorý tvrdil opak, že súčasťou

výkonu verejnej správy je do istej miery aj tvorba politiky, a že nemožno

v praxi úplne oddeliť politickú a administratívnu rovinu, a to z toho dôvodu, že

úradníci majú pri výkone svojej práce prístup k dôležitým informáciám, ktoré

vplývajú na tvorbu politiky

Teritoriálny pohľad

Vývoj teórie o verejnej správe v USA

 skúmanie verejnej správy v USA sa orientovalo dvoma základnými smermi:

o Politická línia – verejnú správu považuje za zvláštne pododvetvie politickej

vedy a cieľom je vytvoriť politicky neutrálnu, profesionálnu, morálne

bezúhonnú a výkonnú administratívu. Hlavným predstaviteľom bol Woodrow

Wilson

o manažérska línia – cieľom bolo vytvoriť ekonomicky efektívny systém

verejnej správy na základe princípov podnikového manažmentu. Ide

o aplikáciu poznatkov autorov ako napr. F. Taylor a jeho vedeckého

manažmentu.

 Charakteristiky americkej vedy o verejnej správe

o na rozdiel od európskeho prístupu popiera dominantné postavenie

správneho práva pri rozvíjaní administratívnej vedy

o hľadá paralely medzi súkromnou a verejnou správou a možnosti aplikácie

metód bežných v súkromnom sektore do verejnej správy

o obsahuje množstvo rozmanitých prístupov k štúdiu verejnej správy (napr.

ekonomický, politologický, atď.)

o v rámci politického prístupu k verejnej správe sa orientuje najmä na vzťah

medzi politikou a administratívnou, v rámci ekonomického prístupu na

zvýšenie výkonnosti verejnej správy

Teória o verejnej správe v Európe

 rozmanité prístupy
 veľmi silný dôraz je na štátoprávne koncepcie a vedu správneho práva – juristický

prístup

 teória administratívneho štátu a niektoré organizačné teórie