Etika vo verejnej správe – návrh etického kódexu štátneho

zamestnanca/zamestnanca verejnej správy, návrh etického kódexu

voleného predstaviteľa samosprávy

Úvod

Etická reforma prebiehajúca v jednotlivých krajinách je dôsledkom zmien v štruktúre verejnej
správy a predstavuje snahu o redefinovanie všeobecne platných etických hodnôt a štandardov
v nadväznosti na jej fungovanie. Formulujú sa nové etické hodnoty, ktoré korešpondujú s
novou orientáciou manažmentu vo verejnej správe, a ktorých výsledkom by mal byť pozitívny
dopad v činnosti verejnej správy. Všeobecne akceptované etické hodnoty a princípy sú
následne zapracované do etických kódexov pracovníkov verejného sektora.

1. Zahraničné skúsenosti

Na základe skúseností z krajín Európskej únie môžeme etický kódex charakterizovať ako
komplex rôznych etických princípov a hodnôt, ktorých dodržiavanie sa v procese fungovania
verejných služieb vyžaduje a očakáva ich tak vláda ako aj verejnosť.

Vzhľadom na to, že kódexy sú zväčša odrazom politického chápania etických hodnôt, ktorých
aplikáciu spoločnosť očakáva vo verejných inštitúciách, môžu zároveň plniť úlohu
podporného faktora pre rast transparentnosti fungovania verejných úradov. Súčasne sú vysoko
hodnotné z koncepčného hľadiska, kedy sú v západoeurópskych krajinách využívané ako
nástroje pre tvorbu školiacich osnov a tréningových programov pre jednotlivých
zamestnancov vo verejnom sektore.

Na etický kódex môžu priamo nadväzovať kódexy správania sa, ktoré jasne definujú a
špecifikujú úlohy zamestnanca štátnej správy a verejnej správy, jeho zodpovednosť a
kompetencie, práva a povinnosti - vrátane definovania kľúčových etických princípov. Tieto
princípy môžu byť rozpracované do rozdielnej hĺbky a zamerané na rôzne odborno-
profesionálne skupiny zamestnancov - napr. volených alebo menovaných verejných činiteľov,
vysokých štátnych predstaviteľov - ministrov alebo členov parlamentu, starších štátnych
zamestnancov - seniorov alebo výkonných pracovníkov verejného sektora.

Zo všeobecného hľadiska je možné konštatovať, že by mali vytvárať rámec, na základe
ktorého je posudzované akceptovateľné správanie sa zamestnanca zo strany nadriadených
v príslušnom úrade, a s ktorým môže samotný pracovník porovnávať a hodnotiť vlastné etické
zásady. Zvyčajne kódex tvoria ustanovenia, súvisiace s nasledovnými oblasťami:
- definovanie cieľovej skupiny – adresátov, t.j. skupiny zamestnancov alebo verejných
činiteľov, ktorým je kódex určený
- zasadenie do právneho rámca, vytvoreného základnými právnymi normami
- povinnosťami voči verejnosti v konfrontácii so súkromnými záujmami
- deklarácia majetkových, peňažných alebo iných vlastníckych pomerov
- vyhlásenie o zamedzení vzniku konfliktu záujmov
- oblasť zneužívania svojho postavenia, služobných informácií a dôvery nadriadeného
- využívanie verejných prostriedkov na osobný prospech
- definovanie správania, resp. konania zamestnanca predstavujúce porušenie kódexu
- sankcie v prípade porušenia ustanovení kódexu
- akceptované správanie a konanie po skončení pracovného pomeru a reštrikcie vo vzťahu k
ďalšiemu zamestnaniu.

1.1. Etický kódex/Kódex správania v Európskej únii a vybraných ďalších krajinách.

2

Spoločnou črtou rozvinutejších krajín je rozhodnutie implementovať všeobecnejšie
formulovaný kódex, ktorý je platný pre celý sektor verejnej správy.

Zaradenie kódexov verejnej správy v rámci právnych poriadkov vybraných krajín:

a) Spoločný súhrnný kódex , ktorý tvorí súčasť zákona ( obvykle zákona o verejnej službe),

schválený parlamentom, čím je zároveň zabezpečená jeho vynútiteľnosť (napr. Austrália -
pripravovaný kódex bude súčasťou novelizovaného Zákona o verejnej službe).

b) Spoločný súhrnný kódex správania/etický kódex verejnej správy prerokovaný a schválený

vládou alebo iným ústredným orgánom štátnej správy ako samostatný rezortný dokument ,
ktorý zaväzuje zamestnancov príslušného rezortu; nemá právnu silu zákona, ale napr.
uznesenia vlády.

( Veľká Británia – k prijatiu kódexu došlo v r. 1996)

V oboch prípadoch širšie formulovaný spoločný kódex plní úlohu obligatórneho

dokumentu - etickej bázy pre jednotlivé organizácie alebo orgány verejnej správy, na
základe ktorého vytvárajú vlastné špecifické kódexy . V nich zohľadnia osobitné princípy a
požiadavky, typické pre plnenie ich úloh.

c) Decentralizované kódexy, vypracované a schválené na úrovni jednotlivých rezortných

ministerstiev alebo organizácií verejnej správy, ktoré majú právnu silu interného
nariadenia. Sú založené na všeobecne akceptovaných princípoch a hodnotách,
definovaných v zákone – obvykle v zákone o verejnej službe.

(Nórsko - táto forma kódexu je najrozšírenejšia, avšak v priebehu posledných rokov prebieha
v Nórsku príprava profesionálneho sektorového etického kódexu - kódexu správania sa
verejných zamestnancov)

d) Etický kódex sumarizujúci vyžadované spôsoby, princípy a normy správania sa, ktorý je

zapracovaný priamo do kontraktu alebo pracovnej zmluvy (túto formu využíva napr.
verejná správa vo Veľkej Británii)

Spoločne získaným poznatkom týchto krajín je skutočnosť, že je stále dosť problematické
nájsť spôsoby najefektívnejšieho rozšírenia a presadzovania etických princípov stelesnených
v kódexoch. Práve tu zohrávajú dôležitú úlohu tzv. udržiavajúce „tréningové programy
uvedomovania“, zamerané na systematické posilňovanie stotožnenia sa so žiadúcimi
princípmi, ktoré sú koncipované na základe priebežných analýz správania sa zamestnancov
verejnej správy. Mnohé z krajín sa z tohto dôvodu sústredili na tento proces a zvýšili rozsah
relevantných aktivít v rámci vzdelávacích systémov.

3

1.2. Porovnanie etických hodnôt vyžadovaných vo sfére verejných služieb vybraných
krajín.

___________________________________________________________________________

KRAJINY EÚ

NEČLENSKÉ KRAJINY

SLOVENSKO

___________________________________________________________________________
Veľká Británia

Austrália

Nórsko

princíp

- poctivosť

- zodpovednosť

- nestrannosť

sebauvedomenia

- integrita

- objektivita

integrita

- bezúhonnosť

- profesionalizmus

- svedomitosť

objektivita

- záväzok voči

- poctivosť

- poctivosť

zodpovednosť

spoločnosti

- vierohodnosť

- zdvorilosť

- zodpovednosť

- objektivita

- zodpovednosť

ústretovosť/otvo-

- výkonnosť

- svedomitosť

- dodržiavanie

renosť

- zodpovednosť

- lojalita

zákonov

poctivosť

voči vláde

- objektivita

príkladné vedenie

- zásluhovosť a oce-
nenie schopností
ako motivácia

___________________________________________________________________________

V tejto súvislosti je namieste spomenúť etické princípy a hodnoty, vyžadované orgánmi
Európskej únie v rámci prístupového procesu v oblasti verejnej správy, ktorými sú
dôveryhodnosť, transparentnosť, predvídavosť, zodpovednosť, výkonnosť a účinnosť v rámci
jednotlivých inštitúcií i administratívnych procesoch na všetkých úrovniach.1

2. Etické kódexy v oblasti verejnej správy v Slovenskej republike.

Úvod

Etickú reformu vo verejnej správe je nevyhnutné vnímať ako neoddeliteľnú súčasť
prebiehajúcej reformy verejnej správy. Etika verejnej správy formuluje základné zásady
poskytovania verejných služieb a princípy žiadúceho, a zo strany verejnosti očakávaného
správania sa zamestnancov vo verejnej správe.

Etický kódex predstavuje jeden z dôležitých nástrojov na zosúladenie konania zamestnancov
verejnej správy so všeobecne platnými a uznávanými etickými štandardami správania sa,
a prostredníctvom efektívneho, nestranného a transparentného poskytovania verejných služieb
a rozhodovania posilňuje pozitívne väzby a interakcie medzi zamestnancami verejnej správy
a verejnosťou.

1 SIGMA Sekretariát, Odstránenie nedostatkov v implementácii a riadení reformy, Public Management, Forum,
Ročník IV - č. 4,1998

4

Vychádzajúc z uvedeného vymedzenia, so zohľadnením absencie určitého súboru etických
pravidiel pre oblasť verejnej správy na Slovensku, je žiadúce vytvoriť a následne
implementovať etické princípy v rámci poskytovania verejných služieb a zároveň
inštitucionálne zabezpečiť ich dodržiavanie.

Skúsenosti zahraničných krajín však ukázali, že zakotvenie etických princípov v určitej
formalizovanej a inštitucionalizovanej podobe a zabezpečenie ich rešpektovania
a uplatňovania v praxi, sa dosiahne skôr prostredníctvom pozitívne formulovaných zásad
a vnútorného stotožnenia sa, identifikáciou zamestnancov verejnej správy (za príp. podpory
efektívneho motivačného mechanizmu) s týmito hodnotami tak, aby sa stali integrálnou
súčasťou ich činnosti.

Efektívna etická infraštruktúra odráža spoločensky žiadúce a štandardizované správanie sa,
čím zároveň vytvára pevný základ pre orientáciu a očakávania verejnosti vo vzťahu
k činnostiam vo verejnej správe. Za jej súčasného stavu sa preto ukazuje nevyhnutnosťou
vytvoriť v rámci verejnej správy súbor etických pravidiel v určitej normatívnej podobe
(majúcich záväzný, nielen odporúčajúci charakter), s priamym zakomponovaním následkov,
resp. sankcií v prípade ich porušenia zadefinovaných ako porušenie služobnej, resp. pracovnej
disciplíny s vyvodením disciplinárneho postihu, pokiaľ nepôjde o kvalifikované porušenie,
predstavujúce rozpor s trestnoprávnymi normami.

V rámci prebiehajúceho procesu profesionalizácie verejnej správy (realizovanej najmä
prijatými zákonmi č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a 313/20001 Z. z. o verejnej službe)
a programu boja proti korupcii je preto nevyhnutné, aby sa dôsledné dodržiavanie etických
princípov v rámci plnenia si povinností vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, stalo elementárnym znakom výkonu verejnej správy.

Cieľom predkladaných návrhov

 Etického kódexu štátneho zamestnanca

 Etického kódexu zamestnanca verejnej správy

 Etického kódexu voleného predstaviteľa samosprávy

je úprava určitého regulačného mechanizmu a podmienok pre efektívny, transparentný
a pružný výkon verejnej správy, vybudovaný na princípoch rovnosti zúčastnených strán a
profesionality tak v rámci štátnej správy ako i samosprávy.

Následné rozpracovanie predkladaných návrhov etických kódexov je, z dôvodu zohľadnenia
príslušných špecifík v činnosti jednotlivých orgánov verejnej správy tak na centrálnej ako
i nižších úrovniach, vhodné ponechať v kompetencii jednotlivých rezortov v rámci existujúcej
normatívnej hierarchie, v ktorej sa na nižšom stupni budú nachádzať určité príručky a
sprievodcovia predstavujúce menej formalizovaný súbor pravidiel, s užším zameraním
a konkretizáciou jednotlivých ustanovení kódexu vo vzťahu ku konkrétnym adresátom.
Zároveň predkladané návrhy etických kódexov zohľadňujú určité aspekty legislatívnych
návrhov zákonov týkajúcich sa ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií ústavných
činiteľov, štátnych a verejných zamestnancov ako aj volených predstaviteľov územnej
samosprávy.

2.1. Etický kódex štátneho zamestnanca a zamestnanca vo verejnej správe.

5

Všeobecná časť.

a) Etický kódex štátneho zamestnanca.

Východiskom pre vypracovanie návrhu Etického kódexu štátneho zamestnanca je rámec
základných práv a povinností štátneho zamestnanca stanovený v jednotlivých právnych
normách, predovšetkým v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, a subsidiárne i v zákone
č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, ako aj porovnanie existujúcich úprav v krajinách
Európskej únie a vybraných krajín OECD. Samotný návrh je určitou syntézou dvoch
odlišných prístupov – kontinentálneho a anglosaského, pričom sa prikláňa k širšej formulácii
základných etických princípov a pravidiel správania sa štátneho zamestnanca.

Predmetom zákona o štátnej službe je úprava právnych vzťahov pri výkone štátnej služby,
z nášho pohľadu predovšetkým vo vzťahu k právam a povinnostiam štátneho zamestnanca.
Štátna služba je verejnoprávnym vzťahom štátneho zamestnanca a štátu, ktorého obsahom je
plnenie úloh štátnej správy alebo výkon štátnych záležitostí podľa osobitných predpisov
v rámci služobného úradu, vymedzenom v § 7 zákona. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah
štátneho zamestnanca je konštituovaný priamo k štátu (nie k právnickej osobe ako
zamestnávateľovi), čo sa odráža na úprave samotného vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorý vzniká vymenovaním, nie pracovnou zmluvou ako dvojstranným právnym
úkonom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a v úprave práv a povinností štátneho
zamestnanca, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu služobnej disciplíny.
Princípy, na ktorých má byť budovaný výkon štátnej služby sú zakotvené hneď v úvodnom
ustanovení zákona, konkrétne v § 1 ods. 2, pričom popri princípe profesionality, politickej
nezávislosti, efektivity, pružnosti, nestrannosti je jedným zo základných princípov i princíp
etiky. Následné rozpracovanie vrátane kompetencie na vydanie Etického kódexu štátneho
zamestnanca sú v zmysle § 6 ods. 2, písm. s) zverené novozriadenému Úradu pre štátnu
službu Slovenskej republiky.

Za štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec služobného úradu, ak plnenie jeho
úloh zahŕňa činnosti uvedené v § 2 ods. 2 , písm. a) – f) zákona. Za predpokladu splnenia
všetkých podmienok stanovených zákonom, skladá fyzická osoba pri vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru sľub, ktorého obsahom je o. i. aj dodržiavanie Etického
kódexu štátneho zamestnanca. Obsah sľubu štátneho zamestnanca je následne rozpracovaný v
§ 52 a § 53 zákona, upravujúcom práva a povinnosti štátneho zamestnanca.

Medzi základné povinnosti štátneho zamestnanca, vyplývajúce zo zákona, patrí:
-

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne
záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a
služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,

-

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

-

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s
vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak
osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť platí aj po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru,

-

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,

-

prehlbovať si kvalifikáciu,

-

neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov
alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

6

-

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými
záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na
vlastný prospech alebo na prospech iného; táto povinnosť platí aj po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru,

-

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

-

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť
vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť
rozhodovania,

-

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a
zneužitím,

-

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom
služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

-

nezneužívať žiadnym spôsobom svoje postavenie voči podriadeným a ďalším
spolupracovníkom.

Tieto základné povinnosti vytvárajú základný rámec pre ustanovenia Etického kódexu
štátneho zamestnanca. Z ustanovenia § 53 ods. 2 následne vyplývajú požiadavky na Etický
kódex, ktorý by mal byť vyjadrením spoločensky všeobecne uznávaných a uplatňovaných
morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku a upravovať zásady správania sa štátneho
zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi
a právnickými osobami, ako aj s inými štátnymi zamestnancami a predstavenými. Zákon
taktiež v ustanovení § 54 zakotvuje povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetkové
pomery vo forme majetkového priznania, pričom túto povinnosť ukladá i blízkym osobám
zamestnancov na štátnozamestnaneckých miestach mimoriadnej významnosti. V nadväznosti
na uvedené, je popri už uvedených základných právach a povinnostiach zakotvená
i povinnosť štátneho zamestnanca zdržať sa taktiež v súkromnom živote správania, ktoré by
mohlo zadať príčinu k zneváženiu postavenia fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Pri
porušení jednotlivých povinností samotný zákon o štátnej službe zavádza disciplinárnu
zodpovednosť štátneho zamestnanca a v §§ 60 - 66 upravuje disciplinárne konanie vo veciach
porušenia služobných povinností, sankcie za porušenie služobných povinností a pôsobnosť
disciplinárnej komisie služobného úradu, ktorú v zmysle § 64 zriaďuje príslušný vedúci úradu
zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Tým, že do pôsobnosti disciplinárnej
komisie patrí rozhodovanie o porušení služobných povinností, medzi ktoré patrí aj
dodržiavanie etických noriem a pravidiel, možno z hľadiska efektívnosti navrhnúť, aby
právomoci „etickej komisie“, ktorá by z inštitucionálneho hľadiska zabezpečovala
dodržiavanie ustanovení Etického kódexu vykonávala práve disciplinárna komisia pôsobiaca
v rámci príslušného služobného úradu.

Základným cieľom predkladaného návrhu je preto, popri iných implementovaných nástrojoch
(najmä zo stránky materiálneho zabezpečenia), napomôcť k riadnemu a zodpovednému
výkonu štátnej služby a minimalizovať akúkoľvek možnosť negatívneho ovplyvňovania
štátneho zamestnanca. Možno ho charakterizovať ako medzirezortný dokument, upravujúci
základné princípy správania sa štátneho zamestnanca pri výkone služobných povinností
i mimo nich. Porušenie ustanovení kódexu je možné riešiť v rámci disciplinárneho konania
upraveného v zákone o štátnej službe.

Keďže nie je v súčasnej dobe okamžite možné vypracovať určitý model prípadových štúdií a
pravidiel správania sa v konkrétnych situáciách, je namieste prijatie rámcového etického
kódexu s jeho následným rozpracovaním v podmienkach jednotlivých rezortov a samosprávy
(do špecifických sprievodcov a príručiek v príslušnej sfére) so zohľadnením osobitných

7

princípov a požiadaviek typických a charakteristických pre danú oblasť, a postupne zo strany
Úradu pre štátnu službu v rámci monitoringu a vyhodnocovania obohacovať kódex o nové
poznatky a skúsenosti, a podľa potreby a naliehavosti pristupovať k jeho úpravám, resp.
novelizácii.

b) Etický kódex zamestnanca vo verejnej správe

Predkladaný návrh Etického kódexu zamestnanca verejnej správy svojou úpravou nadväzuje
na schválený zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce, pričom konkretizuje práva, no najmä povinnosti zamestnanca vo verejnej správe
a rozvíja sľub, ktorý je povinný zložiť pri vzniku pri vzniku zamestnaneckého pomeru.
Z uvedených dôvodov sa predkladá Etický kódex v normatívnej podobe s návrhom jeho
schválenia a implementácie v rámcovej podobe pre cely sektor verejnej správy a
prostredníctvom jeho zakomponovania do pracovných poriadkov jednotlivých
zamestnávateľov sa dosiahne, že jednotlivé ustanovenia kódexu sa stanú súčasťou pracovných
zmlúv jednotlivých zamestnancov s príslušným naviazaním na sankčné mechanizmy
zakotvené v Zákonníku práce.

V preambule a úvodných článkoch sú obsiahnuté základné ciele a princípy, na ktorých je
kódex budovaný. Tieto sú rozpracované v nasledujúcich článkoch vo vzťahu k zamestnancom
vo verejnej správe, ich právam a povinnostiam, úprave konfliktu záujmov a zneužitia
služobného postavenia, prijímania, resp. poskytovania darov a iných výhod, deklarácii
majetkových pomerov, oznamovacej povinnosti v prípadoch udalostí, ktoré sú v rozpore
s etickými pravidlami a disciplinárnym opatreniam, resp. sankciám pri porušení jednotlivých
ustanovení kódexu.

Osobitná časť

K preambule

V preambule navrhovaného materiálu sú vyjadrené základné ciele etických kódexov, ktorými
sú predovšetkým nestranný a efektívny výkon verejnej správy ako základ pre vybudovanie
dôvery zo strany verejnosti v činnosť jej jednotlivých predstaviteľov. Svojim obsahom kódex
priamo nadväzuje na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým na
Ústavu SR zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce. Popri hlavných adresátoch, ktorými sú štátni zamestnanci
a zamestnanci vo verejnej správe, je určený taktiež verejnosti. Táto obsahová orientácia sa
ďalej premieta v jednotlivých ustanoveniach a inštitútoch, ktoré návrh zavádza, predovšetkým
v zakotvení základných princípov správania sa zamestnanca, definovaním konfliktu záujmov,
zneužitia úradného postavenia, úpravy prijímania, resp. poskytovania darov a iných benefícií,
ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť plnenie pracovných úloh a samotný
rozhodovací proces, ako aj disciplinárneho postihu v prípade konania v rozpore
s ustanoveniami kódexov. K dosiahnutiu tohto cieľa má napomôcť i participácia a záujem
samotných zamestnancov prostredníctvom sebaidentifikácie sa s hodnotami, na ktorých by
mal byť postavený spravodlivý výkon verejnej správy nie iba ako povolania, no najmä ako
služby verejnosti.

K článku I.

8

Návrhy etických kódexov sú koncipované normatívne, majú záväzný, nielen odporúčajúci
charakter a ich nerešpektovanie, resp. porušovanie povinností stanovených kódexom zo strany
zamestnanca môže mať za následok príp. i rozviazanie pracovného, resp. služobného pomeru.
Z uvedeného dôvodu sa materiál predkladá na schválenie vláde SR, pričom sa navrhuje, aby
sa etický kódex stal prostredníctvom zakomponovania do pracovných poriadkov v rámci
príslušných orgánov verejnej správy súčasťou zmluvných podmienok (pracovnej, resp. inej
zmluvy) jednotlivých zamestnancov.
Pod zamestnancami sa rozumejú tak štátni zamestnanci ako aj zamestnanci vo verejnej
správe, ktorými sú zamestnanci zamestnávateľov verejnoprávneho charakteru uvedených v §
1 zákona o verejnej službe.
Vo vzťahu k štátnym zamestnancom je však kompetencia na vydanie etického kódexu
určeného výlučne štátnym zamestnancom zverená v zmysle § 6 ods. 2, písm. s) zákona
o štátnej službe novozriadenému Úradu pre štátnu službu.

K článku II.

V článku sú upravené základné princípy, na ktorých je kódex postavený, V jednotlivých
bodoch sú vyjadrené princípy zákonnosti, objektivity, integrity a neovplyvniteľnosti,
zodpovednosti, otvorenosti a etického výkonu práce. Princíp zákonnosti odráža normatívnu
hierarchiu právneho poriadku, do tohto rámca sa navrhuje zaradiť i etický kódex, prijatím
formou uznesenia vlády SR.
Objektívnosť pri výkone služobných úloh je ďalším princípom, následne konkretizovaným
predovšetkým v článku pojednávajúcom o konflikte záujmov.
Zodpovednostný princíp - popri už existujúcich zodpovednostných mechanizmoch (priamo
zakotvených v zákone o verejnej, resp. štátnej službe, Zákonníku práce, zákone o kontrole
v štátnej správe, zákone o Najvyššom kontrolnom úrade, zákone o sťažnostiach, a nepriamo
vyplývajúcich z ustanovení iných právnych predpisov, najmä zo zákona o slobodnom prístupe
k informáciám a v pripravovanom zákone o verejnom ochrancovi práv) sa navrhuje úprava
ďalšieho z kontrolných nástrojov, tentoraz smerujúca k dodržiavaniu etických noriem
a štandardov, ktoré načrtnuté kontrolné mechanizmy nepokrývajú.
Princíp otvorenosti je plne v súlade s požiadavkou transparentnosti a ústretovosti a nadväzuje
na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, nedotýka sa
samozrejme informácií a záležitostí, ktoré sú predmetom štátneho (služobného), či
obchodného tajomstva.

K článku III.

Inštitút konfliktu záujmov rieši rozpor osobného (súkromného) zamestnanca s výkonom jeho
úradných povinností. Zároveň definuje súkromný záujem ako akúkoľvek výhodu, plynúcu
zamestnancovi z jeho postavenia (mimo „zákonných náležitostí), a to aj vo vzťahu k širšiemu
okruhu osôb, kam zaraďuje blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, resp.
fyzické alebo právnické osoby, na ktoré existuje zo strany zamestnanca priame, či nepriame
prepojenie.

K článku IV.

9

Ustanovenie definuje pojem „dar“ a upravuje problematiku ponúkania, resp. poberania darov,
výhod a iných pozorností a zároveň zakazuje navádzanie na poskytovanie darov tretími
osobami. navádzanie na . Navrhuje sa stanoviť akceptovateľnú hodnotu ponúkaného daru,
vyjadrenú prívlastkom „nepatrný“, za podmienky, že nebude mať nežiadúci vplyv na riadne
plnenie služobných alebo pracovných povinností, vo výške 5 % minimálnej mzdy, čo
v súčasnej dobe predstavuje čiastku necelých 250,- Sk. Pri daroch s vyššou hodnotou sa
zakotvuje oznamovacia povinnosť s príp. odovzdaním už obdržaného daru etickej komisii
(resp. príslušnému orgánu podľa osobitných predpisov), pôsobiacej na príslušnom úrade alebo
u konkrétneho zamestnávateľa.

K článku V.

Ustanovenie má spoločné znaky s inštitútom konfliktu záujmov, smeruje však k zákazu
konania, ktorým by mohlo dôjsť k získaniu určitého neoprávneného prospechu, plynúceho
z postavenia a zaradenia zamestnanca, resp. z nakladania s majetkovými alebo inými
hodnotami, ktoré sú mu zverené, s ktorými zamestnanec disponuje alebo prichádza do styku.

K článku VI.

Navrhuje sa upraviť oznamovaciu povinnosť zamestnanca prevenčného charakteru v určitých,
najčastejšie sa vyskytujúcich prípadoch. Ich výpočet je demonštratívny, nakoľko nie je možné
pokryť všetky prípady, kedy by mohlo dôjsť k ovplyvneniu zamestnanca.

K článku VII.

Zo samotnej konštrukcie a záväznosti kódexu vyplýva potreba úpravy sankčného
mechanizmu v prípade porušenia jednotlivých ustanovení kódexov, najmä v ich previazaní na
mechanizmy upravené zákonmi o štátnej službe a verejnej službe a Zákonníka práce, tak aby
sa stali neoddeliteľnou súčasťou služobných, resp. pracovných povinností.

Návrh Etického kódexu štátneho zamestnanca.

Etický kódex štátneho zamestnanca

Preambula

Cieľom Etického kódexu štátneho zamestnanca (ďalej len kódex) je stanoviť a podporovať

základné zásady a pravidlá správania sa štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby a
vytvárať tak základ pre budovanie a udržiavanie dôvery verejnosti vo výkon štátnej správy
a iných štátnych záležitostí.

Kódex ako základná etická norma správania sa zamestnancov nadväzuje na práva

a povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a etickými princípmi. Jeho
účelom je vytvárať a podporovať žiadúce štandardy správania sa štátneho zamestnanca pri

10

výkone štátnej služby a stanoviť tak základné pravidlá vystupovania štátneho zamestnanca
z hľadiska etiky spoločenského styku s fyzickými a právnickými osobami a inými štátnymi
zamestnancami.

Článok I.

Základné ustanovenie.

1. Eticky kódex je záväznou normou správania sa štátneho zamestnanca.

Článok II.

Základné princípy správania sa štátneho zamestnanca.

1. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby zachováva vernosť Slovenskej republike

a dodržiava Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy, služobné predpisy a ustanovenia tohto kódexu.

2. Štátny zamestnanec koná vždy v súlade s poslaním, cieľmi a úlohami služobného úradu;

je povinný zdržať sa pri výkone služobných povinností a mimo nich akéhokoľvek
správania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby.

3. Štátny zamestnanec plní úlohy vyplývajúce z jeho služobného postavenia osobne,

maximálne zodpovedne, včas a riadne, pričom sa usiluje o zjednodušenie procesných
postupov a urýchlenie lehôt na vydanie príslušných rozhodnutí.

4. Pri plnení služobných úloh postupuje štátny zamestnanec nestranne, transparentne

a politicky nezávisle. Rozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu veci,
pričom dôsledne dbá na rovnosť účastníkov tak, aby nedochádzalo k ujmám na ich
právach a oprávnených záujmoch, a nespráva sa tak, aby narúšal dôveru verejnosti
v nestrannosť a objektivitu jeho rozhodovania.

5. Štátny zamestnanec je pri plnení svojich úloh otvorený a prístupný verejnosti a vystupuje

maximálnou mierou slušnosti, porozumenia a ochoty. Voči verejnosti sa správa zdvorilo a
s úctou, nie je však povinný konať s osobami, ktoré nedodržiavajú základné pravidlá
slušného správania.

Článok III.

Konflikt záujmov.

1. Štátny zamestnanec koná vždy vo verejnom záujme a je povinný zdržať sa konania, ktoré

by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami štátneho
zamestnanca, jemu blízkych osôb alebo iných fyzických a právnických osôb. Jeho
povinnosťou je za každých okolností predchádzať situáciám, ktoré môžu vyvolať
podozrenie z konfliktu záujmov.

2. Štátny zamestnanec sa nezúčastňuje na žiadnej činnosti nezlučiteľnej s riadnym plnením

služobných povinností alebo činnostiach takýto výkon obmedzujúcich, spočívajúcich v
takej politickej alebo inej verejnej angažovanosti, ktorá by narúšala alebo poškodzovala

11

dôveru verejnosti a predstaviteľov služobného úradu v nestranné a lojálne plnenie
služobných úloh.

Článok IV.

Dary a iné výhody.

1. Štátny zamestnanec nevyžaduje ani neprijíma dary, úsluhy, pozornosti ani iné výhody

(ďalej len „dar“), ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodovanie a profesionálny prístup
vo veci, alebo ktoré by bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho
povinnosťou. To sa na nevzťahuje na ocenenia poskytnuté zo strany služobného úradu za
zásluhy pri mimoriadnych udalostiach. Zároveň ani nenavádza tretie osoby na
poskytovanie darov, ktoré by mohli vplývať na riadne plnenie služobných povinností
štátneho zamestnanca.

2. Štátny zamestnanec môže prijať len dar nepatrnej hodnoty pod podmienkou, že to nemá

žiadny vplyv na jeho rozhodovanie. V prípade ak je výška daru vyššia ako nepatrná, je
štátny zamestnanec povinný bezodkladne nahlásiť túto skutočnosť etickej komisii a
oznámiť údaje o darcovi.

3. Štátny zamestnanec nepripustí, aby sa v súvislosti s plnením zverených úloh dostal do

situácie, v ktorej je zaviazaný oplatiť preukázanú službu alebo výhodu konaním, ktorým
by narúšal nestrannosť a objektivitu rozhodovania.

4. Darom sa rozumie bezodplatné plnenie alebo akákoľvek iná bezodplatná výhoda

poskytnutá zamestnancovi pri výkone jeho funkcie.

Článok V.

Zneužitie úradného postavenia.

1. Štátny zamestnanec nezneužíva výhody plynúce z jeho služobného postavenia ani

informácie získané pri plnení služobných úloh pre získanie akéhokoľvek majetkového
alebo iného prospechu sebe, jemu blízkych osôb alebo iných fyzických a právnických
osôb.

2. Štátny zamestnanec neponúka ani neposkytuje žiadnu výhodu vyplývajúcu z jeho

služobného postavenia.

3. Štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa

dozvedel pri výkone štátnej služby, pokiaľ nebol tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu.
Táto povinnosť trvá i po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

4. Štátny zamestananec nesmie zneužiť svoje postavenie voči ďalším pracovníkom štátnej

správy, najmä vynucovaním správania nad rámec ich služobných povinností.

5. Štátny zamestnanec dbá na ochranu zamestnancov upozorňujúcich na všetky formy

zneužívania úradného postavenia.

12

Článok VI.

Spoločné ustanovenia.

1. Služobný úrad vytvára zamestnancom dôstojné podmienky pre riadne plnenie služobných

povinností.

2. Štátny zamestnanec chráni majetok štátu pred poškodením, zničením a zneužitím. Zverené

prostriedky využíva čo najefektívnejšie v súlade s účelom, na ktorý boli určené a
nezneužíva ich na dosiahnutie osobného prospechu.

3. Štátny zamestnanec poskytuje verejnosti čo najúplnejšie informácie o svojej činnosti

v súlade s príslušnými právnymi predpismi, predovšetkým zákonom č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám.

4. Štátny zamestnanec sa voči predstaveným, ostatným štátnym zamestnancom,

zamestnancom služobného úradu a k ostatným fyzickým a právnickým osobám správa
s úctou a v súlade s etickými zásadami slušného správania, tak aby bola zachovávaná
vážnosť ním zastávanej funkcie a rešpektovaná jeho osobnosť.

5. Štátny zamestnanec si uvedomuje hodnoty spojené s výkonom štátnej služby, svoje

vedomosti a odborné znalosti si prehlbuje neustálym štúdiom.

Článok VII.

Disciplinárny postih

1. Ustanovenia etického kódexu sú záväzného charakteru a dotvárajú rámec povinností

štátneho zamestnanca. Správanie sa štátneho zamestnanca v rozpore s jeho jednotlivými
ustanoveniami je porušením služobnej disciplíny a zakladá disciplinárnu zodpovednosť
štátneho zamestnanca.

2. Kontrolu dodržiavania ustanovení etického kódexu zabezpečuje etická komisia, menovaná

vedúcim služobného úradu, pred ktorou sa zároveň uskutočňuje disciplinárne konanie vo
veciach porušenia etického kódexu.

3. Za porušenie niektorého z ustanovení kódexu môže vedúci služobného úradu na základe

návrhu etickej komisie uložiť štátnemu zamestnancovi pokarhanie alebo znížiť funkčný
plat o 15 %, najdlhšie po dobu troch mesiacov.

4. Za zvlášť závažné, alebo opakované porušenia etického kódexu môže vedúci služobného

úradu na návrh etickej komisie pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru zamestnanca.

Návrh Etického kódexu zamestnanca vo verejnej správe.

Etický kódex zamestnanca vo verejnej správe

Preambula

13

Cieľom etického kódexu je stanoviť a podporovať základné zásady a pravidlá správania sa

zamestnancov verejnej správy, ktoré je každý zamestnanec povinný ctiť a dodržiavať, a
vytvárať tak základ pre budovanie a udržiavanie dôvery verejnosti vo výkon verejnej správy.

Kódex ako základná etická norma správania sa zamestnancov nadväzuje na práva

a povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a etickými princípmi. Jeho
účelom je vytvárať a podporovať žiadúce štandardy správania sa zamestnancov a zároveň
informovať verejnosť o tom, aké správanie je oprávnená od zamestnancov vo verejnej správe
očakávať.

Zamestnanec verejnej správy ma záujem na spravodlivom a efektívnom výkone

verejnej správy prostredníctvom riadneho plnenia si zverených úloh a zvyšovania si
odborných znalostí.

Článok I.

Základné ustanovenie.

1. Eticky kódex (ďalej len „kódex“) je záväznou normou správania sa zamestnanca verejnej

správy (ďalej len „zamestnanec“).

Článok II.

Základné princípy správania sa zamestnanca.

1. Zamestnanec vykonáva svoje úlohy v súlade s Ústavou SR, zákonmi, ostatnými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a ustanoveniami tohto kódexu. Zároveň sa
v tomto rámci usiluje o zjednodušenie procesných postupov a urýchlenie lehôt na vydanie
rozhodnutia.

2. Zamestnanec pri plnení svojich úloh postupuje nestranne a transparentne. Rozhoduje na

základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom dôsledne dbá na rovnosť
účastníkov tak, aby nedochádzalo k ujmám na ich právach a oprávnených záujmoch
a vyhýba sa konaniu, ktoré by mohlo ohroziť dôveru verejnosti v nestrannosť a objektivitu
rozhodovania.

3. Zamestnanec je povinný konať v súlade s cieľmi a úlohami zamestnávateľa, pričom sa

nesmie dať ovplyvniť zámermi iných osôb, ani prijať akúkoľvek finančnú alebo inú
výhodu, ktorá by mohla mat vplyv na riadny výkon jeho služobných povinnosti a
výsledok rozhodovania.

4. Zamestnanec zodpovedá za svoje konanie a rozhodnutia zamestnávateľovi a verejnosti, a

je pripravený podrobiť sa kontrole a strpieť nevyhnutne potrebné preskúmanie jeho
postupu.

5. Zamestnanec je pri plnení svojich úloh maximálne otvorený a prístupný verejnosti. Je

povinný riadne zdôvodniť svoje rozhodnutia; je však oprávnený odmietnuť poskytnutie
tých informácií, ktorých poskytnutie zakazuje zákon alebo vykonávacie predpisy.

6. Zamestnanec je povinný plniť svoje úlohy čestne, svedomito a zodpovedne, v dobrej viere

a v zhode s poslaním úradu. Výkon práce musí byť spojený s maximálnou mierou
slušnosti, porozumenia a ochoty. Voči verejnosti vystupuje zdvorilo a s úctou, nie je však

14

povinný znášať vulgárne prejavy a urážky a konať s osobami, ktoré nedodržiavajú
základné pravidlá slušného správania.

Článok III.

Konflikt záujmov.

1. Zamestnanec koná vždy vo verejnom záujme. Nepripustí, aby došlo ku konfliktu jeho

osobných (súkromných) záujmov s jeho postavením zamestnanca verejnej správy. Jeho
povinnosťou je vyhnúť sa takémuto konfliktu a zároveň predchádzať situáciám, ktoré
môžu vyvolať podozrenie z konfliktu záujmov. Súkromný záujem zahŕňa akúkoľvek
výhodu pre zamestnanca, jeho rodinu, blízke osoby a právnické alebo fyzické osoby, s
ktorými mal alebo má obchodné alebo politické vzťahy, a ktorý by mohol vplývať na
nestranný a nezaujatý výkon jeho povinností.

2. Zamestnanec sa nezúčastňuje na žiadnej činnosti nezlučiteľnej s riadnym výkonom jeho

pracovných povinností alebo činnostiach takýto výkon obmedzujúcich, spočívajúcich v
takej politickej alebo inej verejnej angažovanosti, ktorá by narúšala dôveru verejnosti v
nestranný výkon služobných povinností.

Článok IV.

Dary a iné výhody.

1. Zamestnanec nevyžaduje ani neprijíma dary, úsluhy, pozornosti ani iné výhody, ktoré by

mohli mať vplyv na jeho rozhodovanie a profesionálny prístup vo veci, alebo ktoré by
bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho povinnosťou. Zároveň ani
nenavádza tretie osoby na poskytovanie darov, ktoré by mohli vplývať na riadne plnenie
pracovných povinností zamestnanca.

2. Za dar sa nepovažuje poskytnutie daru nepatrnej hodnoty, za podmienky, že to nemá

vplyv na výkon jeho pracovných povinností; v opačnom prípade je povinný túto
skutočnosť bezodkladne nahlásiť príslušnej etickej komisii a uviesť údaje o darcovi.

3. Zamestnanec nepripustí, aby sa v súvislosti s plnením zverených úloh dostal do pozície, v

ktorej je zaviazaný oplatiť preukázanú službu alebo výhodu, alebo ktorá ho zbavuje
nestrannosti a nezávislosti pri rozhodovaní.

4. Zamestnanec je povinný i v súkromnom živote vyhnúť sa takému správaniu a činnostiam,

ktoré by mohli znížiť dôveru verejnosti v nestranný výkon verejnej správy alebo zadať
príčinu k nátlaku na zamestnanca v dôsledku jeho konania, ktoré je v rozpore právnymi
predpismi alebo etickými normami.

5. Darom sa rozumie bezodplatné plnenie alebo akákoľvek iná bezodplatná výhoda

poskytnutá zamestnancovi pri výkone jeho funkcie.

15

Článok V.

Zneužitie úradného postavenia.

1. Zamestnanec nezneužíva výhody plynúce z jeho postavenia ani informácie získané pri

plnení úloh pre získanie akéhokoľvek majetkového, či iného prospechu.

2. Zamestnanec neponúka ani neposkytuje žiadnu výhodu vyplývajúcu z jeho služobného

postavenia.

3. Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel

pri plnení svojich úloh, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným
osobám, pričom táto povinnosť trvá i po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho
tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverená osoba.

Článok VI.

Oznamovacia povinnosť, oznámenie neprípustnej činnosti.

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému (etickej komisii)
prípady:
a) konfliktu záujmov, resp. nemožnosti vyhnúť sa konfliktu záujmov
b) ak je požiadaný, aby konal v rozpore s právnymi predpismi alebo etickými kódexom
c) zistenia straty alebo poškodzovania verejného majetku, podvodného alebo korupčného

konania

d) vulgárnych útokov smerujúcich voči jeho osobe alebo voči orgánu verejnej správy alebo

konania s osobami pod vplyvom návykových látok

e) ponúknutia akejkoľvek výhody, ktorá by mohla mať nežiadúci vplyv na jeho

rozhodovanie

Článok VII.

Disciplinárny postih

Kódex tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovného poriadku a jeho ustanovenia sú záväzného
charakteru. Konanie v rozpore s jednotlivými ustanoveniami je kvalifikované ako porušenie
pracovnej disciplíny so začatím disciplinárneho konania voči zamestnancovi.
– priebeh konania + sankcie (pokarhanie, pokuta, rozviazanie pomeru)
- etická komisia zriadená vedúcim alebo štatutárnym zástupcom.

Článok VIII.

Spoločné ustanovenia.

1. Výkon verejnej správy je službou verejnosti.
2. Zamestnávateľ vytvára zamestnancom dôstojné podmienky pre riadny výkon ich

povinností.

3. Zamestnanec poskytuje verejnosti pokiaľ možno čo najúplnejšie informácie o svojej

činnosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi, predovšetkým zákonom č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

16

4. Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku

a zariadeniach zamestnávateľa; tieto je povinný využívať efektívne a hospodárne
a nezneužívať ich na dosiahnutie osobného prospechu.

5. Zamestnanec je povinný správať sa v súlade s etickými princípmi i k ostatným

zamestnancom.

6. Zamestnanec je povinný počas trvania zamestnaneckého pomeru na požiadanie

zamestnávateľa deklarovať svoje majetkové pomery.

2.3. Etický kódex voleného predstaviteľa samosprávy.

Systém samosprávy miest a obcí v SR je charakterizovaný pomerne vysokým stupňom
samostatnosti. V súvislosti so schválením vytvorenia druhého stupňa samosprávy predstavujú
v súlade s platnou legislatívou municipálny manažment a personál :

• na lokálnej úrovni:

- volení predstavitelia - starostovia / primátori

- členovia obecného/mestského zastupiteľstva

- výkonný personál - zamestnanci obecných ú mestských úradov

• na regionálnej úrovni:

- volení predstavitelia - predsedovia vyšších územných celkov /VUC/

- poslanci VUC

- výkonný personál - zamestnanci úradov VUC

Vzhľadom na skutočnosť, že postavenie zamestnancov úradov na lokálnej i regionálnej
úrovni samosprávy je riešené zákonom č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a Zákonníkom
práce, bude v ďalšom texte pozornosť venovaná voleným predstaviteľom samosprávy.

Volení predstavitelia samosprávy

V kontexte k etike je vo sfére samosprávy dôležité venovať pozornosť skutočnosti, že volení
predstavitelia vyvíjajú svoju činnosť v osobitných - špecifických podmienkach. Požiadavky
verejnosti vo vzťahu k samosprávnym orgánom oboch stupňov sú a budú v porovnaní s
nárokmi na štátnu správu, hlavne na lokálnej úrovni, vyššie. Dôvodom je menšia anonymita a
vzájomné poznanie medzi obyvateľmi a zástupcami samosprávy - predovšetkým v menších
mestách a dedinách.

Vytvorením súboru pravidiel etického správania sa vytvorí nielen kritérium hodnotenia
reprezentantov samosprávy, ale aj oporné body pre verejnosť. Práva, povinnosti a
fundamentálne etické hodnoty volených predstaviteľov samosprávnych orgánov na lokálnej
úrovni stanovuje zákon č. 369 / 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Podľa tohto zákona sú rozhodovacie právomoci sústredené u volených predstaviteľov,
paradoxne však zostáva, že vyvodzovanie zodpovednosti smeruje predovšetkým
prostredníctvom § 73 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, v platnom znení, k
zamestnancom samosprávnych úradov. Vyvodzovanie zodpovednosti vo vzťahu k starostom
by sa mohlo realizovať prostredníctvom § 11a a § 13a ods. 3 zákona o obecnom zriadení,

17

upravujúcom oprávnenie obyvateľov obce svojim hlasovaním rozhodnúť o odvolaní starostu,
pričom za dôvod odvolania by bolo možné považovať porušenie etických princípov
správania.

Pre fungovanie regionálnej úrovne samosprávy je kľúčovou právnou normou zákon 302/2001
Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktorý definovaniu žiadúcich etických princípov
a štandardom správania nevenuje žiadnu pozornosť. Nedostatočne rieši aj problematiku
konfliktu záujmov, čo platí pre obidva stupne samosprávy v SR .

Na Slovensku zatiaľ nebol prijatý žiadny etický kódex voleného predstaviteľa samosprávy na
úrovni kľúčových profesných združení - Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest
Slovenska, kde by boli sumarizované etické štandardy, hodnoty a normy, nevyhnutné pre
rozvoj a skvalitnenie vzájomných kolegiálnych vzťahov alebo vzťahov k vláde a verejnosti.

Správanie sa volených predstaviteľov samosprávy kopíruje všeobecne spoločnosťou
akceptované etické hodnoty a kvalita osobných etických a morálnych princípov a hodnôt tu
zohráva veľmi dôležitú - prioritnú úlohu.

Skúsenosti ukazujú, že etické hodnoty, ku ktorým sa volení predstavitelia hlásia, sú
konštantné - poctivosť, zodpovednosť, objektivita, nestrannosť - ale ich interpretácia a
aplikácia v praxi je pre všetkých reprezentantov samosprávy neadekvátna . Samotní volení
predstavitelia sa začínajú stotožňovať s touto skutočnosťou a v poslednom období sa začínajú
objavovať požiadavky na vytvorenie určitého etického a právneho minima, ktoré by malo
plniť funkciu upevňovania a dodržiavania žiadúcich etických princípov a noriem. Výsledkom
zvýšenej aktivity volených predstaviteľov v tejto oblasti sú individuálne etické kódexy resp.
formy správania sa, ktoré sú však nie sú prijímané celoplošne ( t.j. v každej obci), ale len
podľa individuálnych rozhodnutí iniciatívnych obecných zastupiteľstiev alebo
starostov/primátorov.

O snahe definovať žiadúce etické princípy a konanie svedčí aj realizácia projektov, v rámci
ktorých sú spracované určité návody alebo príručky s etickým zameraním. Príkladmi môže
byť Etický kódex poslanca, starostu a primátora, ktorý prezentovala Únia miest a obcí
Slovenska v spolupráci s ďalšími združeniami a ktorý bol vypracovaný na báze historického
etického kódexu starostov na Slovensku z 30-tych rokov tohto storočia a na báze Európskej
charty miestnej samosprávy so zreteľom na súvisiacu slovenskú legislatívu (Príloha č. 1).
Kódex smeruje viac do skupiny tzv. širších, posilňujúcich etických kódexov, kde sú zhrnuté
princípy žiadúceho etického správania. Na jednom z odborných seminárov predstaviteľov
samosprávy bol prezentovaný aj Etický kódex komunálneho politika, ktorý je zameraný na
definovanie etického správania a rozhodovania volených predstaviteľov vo vzťahu k členstvu
v politickej strane a k etike presadzovania jeho záujmov v procese fungovania.

Predkladacia správa k návrhu etického kódexu pre starostu/primátora.

Všeobecná časť
Na základe vyššie uvedeného sa predkladajú dva návrhy etického kódexu pre volených
predstaviteľov samosprávnych orgánov - starostov/primátorov. Návrhy sú určené voleným

18

predstaviteľom samospráv na lokálnej úrovni – starostom obcí, resp. primátorom miest, avšak
navrhovaný text je možné modifikovať aj pre volených predstaviteľov na regionálnej úrovni.

Obidva návrhy vychádzajú zo súčasnej platnej legislatívy, ktorá je kľúčovou pre oblasť
fungovania samosprávnych orgánov na lokálnej úrovni:

- Ústava SR

- zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení
- Trestný zákon.

Uvedené návrhy majú len odporúčajúci charakter a sú postavené na báze dobrovoľnosti,
pričom následne môže byť schválené, resp. akceptované zo strany vrcholných orgánov
samosprávnych združení - ZMOS, Únia miest Slovenska, Klub starostov mestských častí,
Klub primátorov krajských miest a pod. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné zatiaľ
vynucovať dodržiavanie ustanovení navrhovaného etického kódexu pre starostov/primátorov,
a nie je ani možné uplatňovať akékoľvek sankcie v prípade jeho porušenia, s výnimkou tých,
ktoré pripúšťa právny poriadok.

Obidva návrhy majú aj spoločnú črtu: širšie definované princípy a postupy je možné
rozpracovať do rozličnej hĺbky podľa rozhodnutia samosprávnych orgánov obce.

Alternatíva A) - návrh je možné zaradiť do skupiny podrobnejších kódexov , ktoré
konkrétnejšie popisujú žiadúce etické princípy a normy konania . Je vypracovaný na báze
zahraničných odporúčaní a modelových etických kódexov/kódexov správania ako v krajinách
EU, tak aj v krajinách OECD a Rady Európy. Jedným z kľúčových podkladových materiálov
bol modelový Európsky kódex správania pre miestnych a regionálnych volených
predstaviteľov, ktorý prijal Kongres miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy v roku
2000.
Návrh je možné považovať za pomerne progresívny: v rámci jednotlivých blokov (vo vzťahu
k verejnosti, k zamestnancom, k médiám a v rámci volebnej kampane) , definuje konanie
starostov/primátorov dosť konkrétne a v niektorých prípadoch aj nad rámec súčasnej
legislatívy . Kladie dôraz na profesionálnu iniciatívu a stavovskú česť.

Alternatíva B) - návrh patrí ku skupine širšie formulovaných etických kódexov. Pomerne
stručne definuje základné etické princípy , podľa ktorých by starosta mal konať a ktoré sú od
neho pri výkone jeho funkcie spoločnosťou očakávané. Bol vypracovaný báze skúseností a
podkladových materiálov, ktoré upravujú konanie volených predstaviteľov v USA, Kanade a
niektorých krajinách EU. Kľúčovým podkladom boli kódexy správania sa volených
predstaviteľov Veľkej Británie.
Vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh kódexu definuje rovnaké etické princípy a konanie
volených predstaviteľov - len v stručnejšej podobe, neprikladáme osobitnú časť predkladacej
správy, pretože by bola takmer totožná s osobitnou časťou v alternatíve A).

Osobitná časť

K preambule

V preambule sú definované základné ciele navrhovaného etického kódexu a vyjadrenie
dobrovoľného záväzku volených predstaviteľov samosprávy dodržiavať etické princípy a

19

štandardy konania, v ňom obsiahnuté . Ide vlastne o snahu stotožniť sa s navrhovanými
postupmi a hodnotami s cieľom efektívne a transparentne konať a posilňovať tak dôveru
verejnosti voči samosprávnym orgánom. Zároveň definuje aj vôľu informovať občana o tomto
dobrovoľnom záväzku a poskytnúť mu možnosť dôraznejšie uplatniť právo občana tieto
hodnoty očakávať.

K čl. 1

Predmetný článok obsahuje výklad dvoch kľúčových pojmov „funkcia“ a „úrad“, ktoré sa v
etickom kódexe často vyskytujú.

K čl. 2

Návrh tohto ustanovenia je postavený na princípe prvenstva verejného záujmu a dodržiavania
platnej legislatívy pri výkone funkcie verejného činiteľa. V súlade s Ústavou SR a ostatnými
súvisiacimi právnymi normami ukladá povinnosť rozhodovať a konať vždy len so zreteľom
na záujmy občanov .

K čl. 3

Ustanovenie definuje pomerne podrobne jednotlivé etické princípy, ktoré by mali byť pre
samosprávne orgány a ich volených predstaviteľov kľúčové: zodpovednosť, nestrannosť,
otvorenosť, čestnosť, objektivita, príkladné vedenie. Tieto princípy sú v podstate totožné s
princípmi, ktoré boli definované pre fungovanie verejnej správy v rámci prístupových
rokovaní Slovenska do EU. Jednotlivé princípy sú rozpracované do konkrétnejších postupov a
konania a obsahovo sa premietajú do všetkých ďalších článkov navrhovaného kódexu.

K čl. 4 a 5

Povinnosť deklarovať majetkové a finančné pomery nestanovuje starostom/primátorom
žiadna právna norma - s výnimkou prípadu, kedy je starosta/primátor zároveň poslancom NR
SR . Vtedy je povinný deklaráciu svojich majetkových a finančných pomerov predkladať
príslušnému výboru NR SR v súlade so zákonom č. 119 / 1995 Zb. O zamedzení rozporu
záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. V praxi
však predmetný výbor NR SR svoju funkciu vôbec neplní. V porovnaní s právnou úpravou
konfliktu záujmov a deklarácií majetkových pomerov v krajinách EU je slovenská legislatíva
výrazne zaostáva. Z uvedeného vyplýva, že za súčasného stavu je dodržiavanie týchto
článkov zatiaľ výlučne dobrovoľnou záležitosťou.

Návrhy súvisiacich zákonov, predkladané iniciatívne niektorými poslancami NR SR - Návrh
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov a
Návrh zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov územnej
samosprávy však definujú povinnosť majetkových deklarácií a oznámenia vykonávania
ďalších súbežných funkcií aj volených predstaviteľov. Tieto návrhy rozširujú povinnosť aj na
najbližších príbuzných, žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti.

20

Rovnako nedostatočná je legislatívna úprava konfliktu záujmov starostov / primátorov v
rámci zákona o obecnom zriadení. Za určité obmedzenie vzniku potencionálneho konfliktu je
možné považovať ustanovenie novely tohto zákona , ktoré hovorí o nezlučiteľnosti funkcie
starostu/primátora s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena orgánu právnickej osoby,
zriadenej, založenej obcou alebo s jej majetkovou účasťou ( čl. 6). Platný právny stav je však
diskutabilný v kontexte k zákonom definovanej zodpovednosti starostu / primátora ako
najvyššieho výkonného orgánu a predstaviteľa obce .

Z týchto dôvodov je v navrhovanom ustanovení konkrétne definovaný postup, ako
starosta/primátor môže na báze otvorenosti, čestnosti a dobrovoľnosti do určitej miery
eliminovať možný konflikt záujmov osobných so záujmom verejným, prípadne zneužitie
svojej funkcie.

K čl. 6

Tento článok úzko súvisí s vyššie popisovanou problematikou. Znovu je nutné konštatovať,
že súčasná legislatívna úprava pre miestnu samosprávu nerieši súbežné vykonávanie iných
funkcií s výkonom mandátu starostu / primátora s výnimkou nezlučiteľnosti funkcie
štatutárneho orgánu alebo člena orgánu právnickej osoby, zriadenej, založenej obcou alebo s
jej majetkovou účasťou.

Problematika výkonu funkcií alebo členstva v rôznych orgánoch iných právnických subjektov
prípadne združení, kde obec nemá majetkovú účasť ani ich nezriadila alebo nezaložila a kde
starosta/primátor vykonáva súvisiace činnosti ako fyzická osoba, nie je v súčasnosti
dostatočne legislatívne riešená, a to aj z pohľadu potenciálne negatívneho ovplyvňovania
výkonu funkcie starostu/primátora a čiastočne umožňuje aj zneužívanie mandátu na získanie
prípadného osobného prospechu alebo iných výhod.

K čl. 7

Navrhované znenie vychádza zo súvisiacich ustanovení Trestného zákona v platnom znení a z
ďalších právnych noriem, ktoré definujú nelegálne a korupčné konanie a povinnosť ho
oznámiť, ak sa o ňom občan dozvie.

K čl. 8 a 9

V súlade so súvisiacimi ustanoveniami zákona o obecnom zriadení v platnom znení a zákona
o majetku obcí navrhované znenie konkretizuje žiadúce konanie starostu/primátora pri
hospodárení s obecným majetkom a finančnými prostriedkami. Na základe zákona o
rozpočtových pravidlách, zákona o kontrole v štátnej správe a zákona o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VUC upravuje navrhovaný článok očakávané
konanie vo vzťahu k vykonaniu kontroly a k postupu oprávnených kontrolných orgánov, t.j.
nielen hlavného kontrolóra.

K čl. 10

21

Predmetný článok upravuje konanie a postup starostu / primátora počas výkonu funkcie, ale s
možným dopadom v budúcom období - po skončení výkonu jeho mandátu .

K čl. 11 a 14

Navrhované znenie článkov definuje konanie starostu/primátora vo vzťahu k verejnosti a k
médiám a úzko súvisí s implementáciou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám. Zároveň vyjadruje aj záväzok zvyšovať úroveň transparentnosti pri výkone jeho
funkcie.

K čl. 12 a 13

Navrhované články upravujú konanie, rozhodovanie a postupy starostu/primátora vo vzťahu k
zamestnancom obecného / mestského úradu. Volený predstaviteľ sa týmto zaväzuje nielen
nevyžadovať iné ako zákonné a otvorené správanie sa zamestnancov, ale aj uplatňovať pri
riadení princíp pozitívnej motivácie. Takéto konanie je veľmi žiadúce, pretože napomáha
zvyšovať lojálnosť zamestnancov voči úradu a upevňovať aplikáciu etických princípov, čím
sa v konečnom dôsledku vytvárajú predpoklady pre efektívne a flexibilné plnenie si
povinností.

K čl. 15

Tento článok stanovuje konkrétne pravidlá, ktoré by starosta/primátor mal dodržiavať v
predvolebnom období a v priebehu volebnej kampane. Zákon č. 346/1990 Z. z. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí upravuje konanie kandidátov v rámci volebnej agitácie, ale v
podstate absentujú pravidlá, ktoré by upravovali, konanie v priebehu obdobia výkonu funkcie.
Tu práve etické kódexy plnia veľmi dôležitú úlohu. Pravidlá sú zamerané ako na oblasť
narábania s verejnými financiami a majetkom, tak aj na oblasť komunikácie so
zamestnancami a občanmi.

K čl. 16

Záverečný článok znovu zdôrazňuje dobrovoľný záväzok dodržiavať ustanovenia kódexu aj v
prípadoch, kedy pozitívnym spôsobom stanovujú postup nad rámec platnej legislatívy
a napomáhajú tak zavádzaniu etických princípov smerom k širokej verejnosti a médiám.

Alternatíva A)

Preambula

Etický kódex je vyjadrením potreby úpravy žiadúceho konania a etických princípov
predstaviteľov samosprávy, ktorými sú najmä dôvera a dôveryhodnosť starostu / primátora a
dôraz na poslanie samosprávy ako služby občanom permanentne smerujúcej k zvýšeniu
kvality a rozsahu poskytovaných služieb

22

Cieľom tohto kódexu je definovať základné etické princípy a štandardy správania , ktoré
občania od voleného predstaviteľa očakávajú pri plnení jeho povinností a tiež informovať
občanov o týchto štandardoch , aby mohli uplatniť svoje právo očakávať od nimi volených
predstaviteľov takéto správanie.

Čl. 1

Základné ustanovenia

1. Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „funkcia“ rozumie výkon mandátu
starostu/primátora, ktorý získal priamymi voľbami od občanov obce/ mesta a všetky úlohy,
funkcie a činnosti, ktoré vykonáva volený predstaviteľ z titulu tohto mandátu.

2. Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „úrad“ rozumie mestský/obecný úrad.

Základné princípy

Čl. 2

Prvenstvo práva a verejného záujmu

3. Starosta/primátor vykonáva svoj mandát vždy v súlade so zákonom.

4. Pri plnení svojich funkcií starosta/primátor vždy slúži verejnému záujmu a zdrží sa
akéhokoľvek konania, ktoré by ohrozilo dôveryhodnosť mandátu a úradu.

Čl. 3

Etické princípy

5. Starosta/primátor plní svoju funkciu zodpovedne, nestranne a s ochotou zodpovedať sa za
svoje rozhodnutia a konanie. Nebude zneužívať svoju funkciu a privilégiá mandátu priamo
ani nepriamo na plnenie svojich osobných záujmov.

6. Starosta/primátor sa zdrží takého správania a konania, ktoré by pri výkone funkcie priamo
alebo nepriamo uprednostnilo súkromný záujem jeho, jeho príbuzných, iných jednotlivcov
alebo skupín jednotlivcov s cieľom získať priamy alebo nepriamy profit (čestnosť).

7. Pri výkone svojich rozhodovacích právomocí sa starosta/primátor rozhoduje výlučne na
základe objektívne zistených skutočností v súlade so zákonom, bez osobnej predpojatosti
alebo predsudkov ( objektivita). Zdrží sa rozhodnutí, ktoré by priamo alebo nepriamo
zvýhodňovali jeho , jeho príbuzných , iných jednotlivcov alebo skupinu jednotlivcov s cieľom
získať priamy alebo nepriamy osobný prospech.

8. Starosta/primátor je pripravený poskytnúť detailné informácie a uviesť všetky skutočnosti,
ktoré ho k rozhodnutiu viedli a preukázať, ako prijaté rozhodnutie korešponduje s príslušnými
platnými pravidlami a zákonmi. (otvorenosť)

9. Pri výkone funkcie bude starosta/primátor rešpektovať právomoci a privilégia ostatných
volených predstaviteľov a všetkých verejných zamestnancov. Nebude napomáhať iným

23

voleným predstaviteľom alebo verejným zamestnancom porušovať /nedodržiavať pri výkone
funkcie princípy , stanovené v tomto kódexe (príkladné vedenie).

Výkon funkcie

Čl. 4

Deklarácia majetkových a finančných pomerov

10. Starosta/primátor každoročne deklaruje svoje majetkové pomery prostredníctvom
deklarácie majetku a iných funkcií, ktoré vykonáva súbežne s výkonom funkcie starostu /
primátora. Deklarácie sú registrované na úrade sú prístupné verejnosti, pokiaľ to neodporuje
osobitnému predpisu.

Čl. 5

Konflikt záujmov

11. Pri výkone svojich rozhodovacích právomocí starosta/primátor rozhoduje vždy so
zreteľom na verejný záujem. Dbá na to, aby jeho rozhodovanie neovplyvňoval priamo ani
nepriamo osobný záujem jeho, jeho blízkych alebo iných jednotlivcov.

12 Ak má starosta/primátor priamy alebo nepriamy osobný záujem vo veciach, ktoré sú
predmetom rokovania orgánov obce , oboznámi s touto skutočnosťou členov obecného
zastupiteľstva ešte predtým, než sa o nich začne rokovať a hlasovať. Starosta/primátor sa
zdrží diskusie alebo hlasovania v týchto veciach.

Čl. 6

Nezlučiteľnosť funkcií

13. Starosta/primátor dodržiava všetky platné nariadenia, ktoré súvisia s obmedzením
vykonávať iné mandáty alebo funkcie. Zároveň sa zdrží vykonávania takých funkcií, ktoré by
nepriaznivo mohli ovplyvňovať výkon jeho mandátu ako voleného predstaviteľa.

Čl. 7

Dary a zákaz korupcie

14. Pri výkone funkcie je starosta/primátor povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré je
zákonom definované ako korupčné alebo nelegálne. Ak sa o takom konaní dozvie, oznámi
túto skutočnosť príslušným orgánom.

15. Z titulu svojej funkcie starosta/primátor neprijíma ani nevyžaduje pasívne ani aktívne
žiadne dary, služby , finančné prostriedky ani iné výhody. Starosta/primátor sa zaväzuje
všetky dary alebo finančné prostriedky, získané na oficiálnych podujatiach z titulu svojej
funkcie registrovať v osobitnom registri obce a používať ich ako verejné zdroje a pre verejné
účely.

Čl. 8

Zneužitie funkcie verejného činiteľa

24

16. Starosta/primátor dohliada na čerpanie obecného rozpočtu a koná tak, aby bola dodržaná
finančná disciplína , ktorá garantuje riadenie verejných finančných zdrojov a majetku v súlade
s platnými nariadeniami a zákonom .

17. Pri plnení svojich povinností starosta/primátor nezneužíva verejné finančné prostriedky
ani majetok. Zdrží sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k priamemu alebo
nepriamemu zneužívaniu týchto zdrojov pre súkromné záujmy jeho, jeho príbuzných alebo
iných jednotlivcov, prípadne skupín jednotlivcov.

18. Starosta/primátor nikdy nevyužíva informácie získané pri výkone funkcie pre získanie
osobného prospechu alebo pre prospech svojich blízkych, iných jednotlivcov

alebo

skupiny jednotlivcov.

Čl. 9

Kontrola

19. Pri výkone svojej funkcie postupuje starosta/primátor otvorene a transparentne a nebráni
vykonaniu kontroly alebo kontrolného opatrenia, ktoré sa oprávnené interné alebo externé
kontrolné orgány rozhodnú vykonať.

Čl. 10

20. Pri výkone svojej funkcie starosta/primátor nebude prijímať žiadne opatrenia ani
rozhodnutia, ktoré by ho zvýhodňovali v budúcom osobnom alebo profesionálnom živote po
skončení výkonu mandátu.

Vzťahy s verejnosťou

Čl. 11

Zverejňovanie rozhodnutí a informácií

21. Starosta/primátor sa za výkon svojho mandátu zodpovedá všetkým občanom svojho
mesta/obce, vrátane tých, ktorí ho nevolili.

22. Starosta/primátor je vždy pripravený zodpovedať sa občanom za svoje rozhodnutia a
preukázať, že sú v súlade s verejným záujmom. Na požiadanie vysvetlí a zdôvodní akékoľvek
svoje rozhodnutie, ktoré prijal v súvislosti s plnením svojej funkcie. Nezatajuje žiadne
informácie alebo činy, ak mu to neukladá zákon .

23. Starosta/primátor vyhovie požiadavkám verejnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie,
s poskytovaním služieb a s fungovaním úradu. Nebude sa brániť zverejňovaniu informácií,
pokiaľ nie je zákonom stanovené ich utajenie.

24. Starosta/primátor podporuje všetky opatrenia , ktoré posilnia otvorenosť a transparentnosť
pri výkone jeho právomocí, pri poskytovaní služieb občanom a pri fungovaní úradu.

Vzťahy k zamestnancom

Čl. 12

Prijímanie a hodnotenie zamestnancov

25

25. Pri prijímaní a menovaní zamestnancov obecného úradu bude starosta/primátor
postupovať výlučne v súlade s princípmi profesionálnych schopností a zručností a na základe
potrieb úradu.

26. Výkony a správanie sa zamestnancov bude starosta/primátor posudzovať bez predsudkov
a zaujatosti, objektívne, transparentne a v súlade s platnou legislatívou. Prijaté rozhodnutia je
pripravený vysvetliť a zdôvodniť .

27. Starosta/primátor ako štatutárny orgán pri výkone svojej funkcie nikoho nediskriminuje
ani nezvýhodňuje z dôvodu pohlavia, farby pleti, náboženstva, veku alebo národnosti.

Čl. 13

Rešpektovanie úloh verejných zamestnancov

28. Pri výkone svojej funkcie starosta/primátor rešpektuje úlohy a povinnosti zamestnancov
úradu a bez zaujatosti im poskytne potrebné informácie v súlade s ich postavením a funkciou
v úrade.

29. Starosta/primátor za žiadnych okolností nevyžaduje od verejných zamestnancov úradu,
aby zanedbávali alebo obchádzali platné nariadenia a zákony s cieľom poskytnúť priamy
alebo nepriamy prospech sebe, príbuzným alebo iným jednotlivcom, prípadne skupine
jednotlivcov.

30. Starosta /primátor podporuje opatrenia, ktoré vedú k zvýšeniu efektívnosti a flexibilnosti
fungovania zamestnancov a uplatňuje princípy ich pozitívnej motivácie .

Vzťahy s médiami

Čl. 14

31. Starosta/primátor zodpovie otvorene a v plnom rozsahu dopyty zástupcov médií, ktoré sa
týkajú výkonu jeho funkcie, ale nie je povinný poskytnúť informácie zo súkromného života
svojho alebo iného voleného predstaviteľa.

32. Starosta/primátor poskytne všetky požadované informácie, súvisiace s výkonom funkcie s
výnimkou tých, ktoré sú zákonom definované ako tajné.

Volebná kampaň

Čl. 15

Pravidlá upravujúce volebnú kampaň

33. Starosta/primátor počas výkonu svojej funkcie nepoužíva obecné finančné prostriedky ani
majetok v prospech volebnej kampane svojej alebo iného kandidáta.

26

34. Starosta/primátor počas výkonu svojej funkcie nenúti žiadnym spôsobom občanov ani
iných volených predstaviteľov a verejných/štátnych zamestnancov hlasovať inak ako podľa
ich vlastného rozhodnutia.

35. Starosta/primátor sa nesnaží získať hlasy voličov ohováraním iných kandidátov,
využívaním násilia alebo vyhrážania, navádzaním na porušovanie volebných pravidiel alebo
výsledkov volieb , prísľubom finančných prostriedkov alebo iných darov či zvýhodnenia pri
výkone svojej budúcej funkcie.

Spoločné ustanovenia

Čl. 16

36. Starosta/primátor sa stotožňuje s princípmi kódexu a pri výkone svojej funkcie je
pripravený riadiť sa jeho ustanoveniami.

37. Starosta/primátor podporuje všetky opatrenia, ktorých cieľom je oboznamovať verejnosť,
médiá a zamestnancov úradu s ustanoveniami tohto kódexu a podporuje a rozširuje
dodržiavanie princípov , ktoré obsahuje.

Alternatíva B)

Etický kódex starostu/primátora

Preambula

Etický kódex je vyjadrením potreby úpravy žiadúceho konania a etických princípov
predstaviteľov samosprávy, ktorými sú najmä dôvera a dôveryhodnosť starostu / primátora a
žiadúceho konania a dôraz na poslanie samosprávy ako služby občanom permanentne
smerujúcej k zvýšeniu kvality a rozsahu poskytovaných služieb

Cieľom tohto kódexu je definovať základné etické princípy a štandardy správania , ktoré
občania od voleného predstaviteľa očakávajú pri plnení jeho povinností a tiež informovať
občanov o týchto štandardoch , aby mohli uplatniť svoje právo očakávať od nimi volených
predstaviteľov takéto správanie.

Čl. 1

Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „funkcia“ rozumie výkon mandátu starostu/primátora,
ktorý získal priamymi voľbami od občanov obce/ mesta a všetky úlohy, funkcie a činnosti,
ktoré vykonáva volený predstaviteľ z titulu tohto mandátu.
Pre ciele tohto kódexu sa pod pojmom „úrad“ rozumie mestský/obecný úrad.

Čl. 2

Starosta/primátor sa pri výkone funkcie za každých okolností správa tak, aby zostala
zachovaná dôveryhodnosť úradu.

27

Čl. 3

Starosta/primátor dodržiava Ústavu SR, platné zákony a etické princípy zakotvené v kódexe.

Čl. 4

Starosta/primátor nikdy neuprednostní osobný záujem pred záujmom

verejným .

Čl. 5

Starosta/primátor pri rozhodovaní postupuje nestranne, objektívne a transparentne. Je vždy
pripravený zodpovedať sa za svoje rozhodnutia všetkým občanom obce.

Starosta/primátor je otvorený verejnosti a médiám a pripravený poskytovať všetky
informácie, s výnimkou tých, ktoré zákon definuje ako tajné. Nie je povinný poskytovať
informácie zo svojho súkromia alebo súkromia iných osôb.

Čl. 6

Starosta/primátor si plní svoje úlohy čo najefektívnejším a ekonomicky najvýhodnejším
spôsobom. Zároveň dohliada, aby verejní zamestnanci úradu postupovali rovnako.

Starosta/primátor dohliada na hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami a
majetkom obce v súlade s platnými nariadeniami a zákonmi a nebráni vykonaniu kontroly
oprávnenými orgánmi.

Čl. 7

Starosta/primátor dodržiava platné nariadenia, ktoré súvisia s obmedzením vykonávať iné
mandáty alebo funkcie. Zároveň sa zdrží vykonávania takých funkcií, ktoré by nepriaznivo
ovplyvňovali vykonávanie jeho mandátu ako voleného predstaviteľa.

Starosta/primátor nikdy nevyužíva informácie získané pri výkone funkcie pre získanie
osobného prospechu alebo pre prospech svojich blízkych, iných jednotlivcov alebo skupiny
jednotlivcov.

Čl. 8

Starosta/primátor nikdy nevyžaduje dary, služby ani finančné prostriedky s cieľom jeho

osobného obohatenia a to zo žiadnych zdrojov, ani z tých, ktoré by sa mohli objaviť z

dôvodu jeho fungovania vo funkcii.

Starosta/primátor nikdy neakceptuje dary , služby alebo iný prospech, priamo ani nepriamo,
od žiadnej osoby, ak by to mohlo ovplyvniť výkon jeho funkcie.

Čl. 9

28

Starosta/primátor sa zaväzuje všetky dary alebo finančné prostriedky, získané na oficiálnych
podujatiach z titulu svojej funkcie registrovať v osobitnom registri obce a využíva ich ako
verejné zdroje a vo verejnom záujme.

Čl. 10

Starosta/primátor nevyužíva svoje postavenie a nedáva osobné prísľuby, ktoré by plnil z titulu
svojej funkcie.

Starosta/primátor rešpektuje úlohy a povinnosti zamestnancov úradu a poskytuje im potrebné
informácie v súlade s ich funkciou. Nezneužíva svoju funkciu na ich ovplyvňovanie ani
nevyžaduje od nich nedodržiavanie interných a ostatných právnych predpisov.

Čl. 11

Starosta/primátor nikdy nezneužíva verejné finančné prostriedky ani majetok. Zdrží sa
akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k priamemu alebo nepriamemu zneužívaniu
verejných zdrojov pre súkromné záujmy jeho, jeho príbuzných alebo iných jednotlivcov,
prípadne skupín jednotlivcov.

Čl. 12

Finančné fondy, určené na volebnú kampaň, starosta/primátor spravuje osobitne od verejných
zdrojov. Starosta sa zaväzuje nepoužívať verejné/obecné zdroje a majetok na svoju volebnú
kampaň ani pre iné politické účely.

Čl. 13

Starosta/primátor oznámi príslušným orgánom korupčné alebo iné nelegálne konanie iných
volených predstaviteľov alebo zamestnancov hneď, ako sa o ňom dozvie.

Čl. 14

Starosta/primátor ako štatutárny orgán nebude pri výkone svojej funkcie nikoho
diskriminovať alebo neoprávnene zvýhodňovať z dôvodu pohlavia, farby pleti, náboženstva,
veku alebo národnosti.

Čl. 15

Starosta/primátor bude dodržiavať princípy, obsiahnuté v tomto kódexe. Bude podporovať
všetky opatrenia, ktorých cieľom je oboznamovať verejnosť, médiá a zamestnancov úradu s
ustanoveniami tohto kódexu a bude podporovať a rozširovať dodržiavanie princípov, ktoré
obsahuje.

29

PRÍLOHY

Príloha č. 1

Etický kódex poslanca, starostu a primátora

Prednostne sa venuje hlavnej úlohe samosprávy, ktorou je kvalifikovaná služba

oprávneným záujmom všetkých občanov jej mesta či obce.

Váži si hodnotu služby poskytovanej samosprávou. Dbá na riadny chod celej
samosprávy. Realisticky hodnotí možnosti výkonných orgánov samosprávy.

Voči ostatným členom samosprávy sa správa kolegiálne. Vnútorné problémy
samosprávy sa snaží riešiť zavčasu, diskrétne, spravodlivo a len so
zainteresovanými

osobami. Rozhodne odmieta intrigy.

Neprijíma dary a protislužby, ktorých cieľom je ovplyvniť jeho rozhodovanie.

Pri hlasovaní sa riadi podľa toho, či navrhnuté rozhodnutie je spravodlivé, nie podľa
tohto, kto rozhodnutie navrhol alebo komu navrhnuté rozhodnutie

prospeje.

Neuhýba

pred svojou zodpovednosťou tým, že sa ľahkovážne zdrží hlasovania, prípadne

sa ho nezúčastní.

Spravodlivo zaobchádza s dôvernými poznatkami, získanými pri výkone svojej
funkcie. Nezneužije ich na osobný prospech tak svoj ako aj iných osôb.

Správa sa primerane svojej funkcii verejného činiteľa. Vo verejnosti a v miestnom

zastupiteľstve vystupuje kultivovane a so znalosťou vecí poslanca

miestneho

zastupiteľstva.

Pracuje na svojom charaktere tak, aby vo všetkých svojich súkromných a
verejných vzťahoch bol dôveryhodný, rešpektovaný a ctený.

Angažuje sa za budovanie a posilňovanie samosprávneho systému ako základu

demokraticky usporiadanej spoločnosti.

Študuje, ctí a zachováva zákony.

30

Príloha č. 2

*

Odporúčanie (200)10 - kódex správania pre verejných činiteľov, prijatý Výborom

Ministrov Rady Európy 11. 5. 2000, vypracovaný Multidisciplinárnou skupinou pre korupciu

Európsky kódex správania pre volených predstaviteľov na lokálnej a regionálnej
úrovni, prijatý Kongresom miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy
Preambula
Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy
zdôrazňujúc, že miestni a regionálni volení predstavitelia vykonávajú svoje povinnosti v
rámci platnej legislatívy a v súlade s mandátom, ktorý im dali ich voliči a s vedomím, že sa
zodpovedajú celej miestnej a regionálnej populácii, vrátane tých voličov, ktorí ich nevolili.

s vedomím, že rešpektovanie mandátu voličov ide ruka v ruke s rešpektovaním etických
štandardov

s presvedčením, že podpora kódexu správania sa pre volených reprezentantov na lokálnej a
regionálnej úrovni prispeje k vybudovaniu dôvery medzi regionálnymi a lokálnymi
predstaviteľmi a obyvateľmi

s vedomím, že priateľstvo a dôvera občanov sú pre volených predstaviteľov nepostrádateľné,
aby boli schopní plniť svoje úlohy efektívne;

berúc do úvahy, že legislatíva je stále viac a častejšie doplňuje kódexom správania v rôznych
oblastiach - napr. V komerčných vzťahoch, bankových vzťahoch a administratíve;

veriac, že je povinnosťou lokálnych a regionálnych volených predstaviteľov urobiť podobný
krok v jednotlivých oblastiach, za ktoré sú zodpovední;

s presvedčením, že definícia etických štandardov pre lokálnych a regionálnych volených
predstaviteľov, sformulovaná v kódexe, objasní ich úlohu a povinnosti a potvrdí dôležitosť
týchto povinností;

s presvedčením, že tento kódex budú volených predstavitelia dodržiavať v rámci svojej práce

zdôrazňujúc, že pravidlá konania, obsiahnuté v kódexe, musia byť rešpektované;

zdôrazňujúc, že celá verejnosť musí byť zapojená do procesu obnovovania atmosféry dôvery
a posilnenia úlohy občanov a médií;

znovu potvrdzujúc, že nebudú ukladané podmienky , ktoré by negarantovali lokálnym a
regionálnym voleným predstaviteľom možnosť plniť ich úlohy a znovu prehodnotiť súvisiace
ustanovenia Európskej charty pre miestnu samosprávu a návrh Európskej charty pre
regionálnu samosprávu;

berúc do úvahy v súčasnosti platnú legislatívu v členských krajinách a práca urobená na
medzinárodnej úrovni , navrhuje nasledujúci kódex správania pre politickú integritu
lokálnych a regionálnych predstaviteľov.

31