http://sk.wikipedia.org/wiki/Verejná_správa

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Obyvateľstvo ....................................................................5,378 milióna
Rozloha

.......................................................................49 034 km2

Hustota osídlenia ............................................109,7 obyvateľov na km2

Slovenská republika, ako samostatný štátny útvar, vznikla 1.1.1993. Podľa
ústavy je unitárnym štátom s jednokomorovým parlamentom (Národná rada
Slovenskej republiky), v ktorom je 150 poslancov, volených pomerným
spôsobom v rámci jedného volebného obvodu (v súčasnosti sa diskutuje v NR
SR o možnosti zvýšiť počet volebných obvodov). Kandidovať do NR SR môžu iba
nominanti politických strán.

1. NIEČO Z HISTÓRIE

Prvopočiatky štátnej správy na území Slovenska siahajú do 9. storočia.
Postupne sa menila v podmienkach rôznych foriem monarchie. Od roku 1918
vystriedali monarchistickú správu štátne orgány a inštitúcie Československej
republiky. Tie sa potom stali v nasledujúcich obdobiach nástrojmi moci nielen
demokratických, ale aj totalitných vládnucich garnitúr. V 20.storočí sme na
území Slovenska zaznamenali 10 správnych reforiem, pričom v rokoch 1923 -
1990 to bolo 5 zmien a po roku 1990 3 zmeny.

Najstaršie samosprávne formy na Slovensku začali vznikať od prvej polovice
13.storočia. Niektoré sídliská, ktoré sa stali mestami, sa na základe kráľovských
privilégií vymaňovali zo závislosti od predstaviteľov územnej štátnej správy –
hradných špánov (županov). Ich obyvatelia mali právo zriaďovať a voliť si
vlastné výkonné orgány. Tie potom preberali do svojich rúk celú miestnu
správu. Od 11. storočia do roku 1918 prebehlo na území Slovenska 5 hlavných
reforiem, pričom celky na regionálnej úrovni mali väčšinou samosprávny
charakter. Ich počet sa pohyboval medzi 17 – 21. Šľachtické stolice postupne
nahradili sústavu hradných španstiev, ktorá bola kráľovskou, čiže v podstate
štátnou územnou správnou organizáciou. Po vzniku Česko – Slovenska (1918)
bola územná samospráva výrazne obmedzená a od roku 1923 bola regionálna
samospráva v zásade zlikvidovaná. Miestna samospráva bola opäť obnovená
v roku 1990.

2. SYSTÉM VEREJNEJ SPRÁVY

1

Ústava delí moc na legislatívnu, výkonnú a súdnu. Ústava SR garantovala od
počiatku určitú autonómnosť miestnej samosprávy (obcí) a po jej novelizácii
v roku 2001 sa posilnila aj autonómnosť druhej úrovne územnej samosprávy –
vyšší územný celok (kraj). V štvrtej hlave ústavy (čl.64 – čl.71) sú zakotvené
základné princípy oboch úrovní územnej samosprávy : sú samostatnými
samosprávnymi a správnymi celkami, právnickými osobami s vlastným
majetkom a finančnými prostriedkami, povinnosti je im možné ukladať iba
zákonom, majú vlastné volené orgány (starosta, zastupiteľstvo, resp. predseda
VÚC a zastupiteľstvo), možno na ne preniesť aj výkon štátnych úloh za
podmienok daných ústavou a zákonmi.
Slovenská republika je územnosprávne rozdelená na 8 krajov a 2891 obcí (k
31.12.2002). Verejná správa je organizovaná na troch úrovniach : štát – kraj –
obec. Krajská samospráva vznikla k 1.januáru 2002. Každá úroveň má svojich
volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Niektoré úlohy sú
delené medzi štátnou správou a samosprávou.
Volení predstavitelia všetkých troch úrovní (Národná rada, zastupiteľstvo
vyššieho územného celku, obecné zastupiteľstvo) ako aj starostovia obcí
a predsedovia samosprávy vyššieho územného celku sú volení na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na
obdobie 4.rokov. Ústava nevylučuje, aby člen NR SR bol v tom istom čase
členom obecného alebo krajského zastupiteľstva.
Z hľadiska vzťahu štátnej správy a územnej samosprávy existuje na Slovensku
od roku 1990 tzv. oddelený model (štátna správa – územná samospráva).
Štátna správa sa od 1.1.2004 prejavuje najmä na centrálnej úrovni. Ústredné
orgány majú vytvorené nižšie stupne organizované na úrovni kraja. Počet
a hranice štátnych administratívnych jednotiek (kraj) sú totožné s počtom
a hranicami samosprávnych vyšších územných celkov (symetrické
usporiadanie). V prípade potreby si štátne krajské úrady zriaďujú ďalšie úrady
a pracoviská v rámci krajov.
Medzi oboma úrovňami územnej samosprávy (obec, vyšší územný celok)
neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti.

3. REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY 1990 – 2003

Do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom
národných výborov – orgánov socialistickej moci. Po demokratizačných
zmenách v roku 1989 sa uskutočnilo viacero zmien územnosprávneho
usporiadania.
V septembri 1990 prijala Slovenská národná rada zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení. Týmto sa obnovila miestna samospráva na úrovni obcí.

2

Došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv.
oddeleného modelu verejnej správy. Po obnovení miestnej samosprávy sa
zvýšil počet obcí. Zatiaľ čo v roku 1989 existovalo na území Slovenska 2694
obcí, v roku 1991 ich už bolo 2825. V roku 1990 prišlo k zrušeniu krajskej
úrovne štátnej správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska
organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch.
V roku 1996 prišlo k ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy. Bolo
zrušených 121 obvodov a opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy.
Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov a 79 okresov. Zákonom č.
221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bolo
zároveň rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy
a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. Pokračoval nárast počtu
obcí. V roku 2000 ich počet dosiahol 2883. Novelou zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v roku 2001 sa výrazne obmedzilo ďalšie štiepenie obcí.

Vývoj veľkostnej štruktúry obcí

Veľkostná kategória

Podiel obcí veľkostnej kategórie v %

1950

1961

1980

1991

2000

do 499

44,6

35,8

35,3

41,2

41,5

500 – 999

30,6

31,5

29,2

27,6

27,0

1 000 – 1 999

16,7

20,1

20,8

18,5

18,6

2 000 – 4 999

6,2

9,9

10,3

8,4

8,7

5 000 – 9 999

1,2

1,7

2,0

1,8

1,8

10 000 – 49 999

0,7

0,9

2,0

2,2

2,1

nad 50 000

0,06

0,06

0,3

0,4

0,4

počet obcí

3 344

3 237

2 725

2 825

2 883

Priemerná veľkosť

1 029

1 302

1 833

1 875

1 874

K 1. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy, v rámci hraníc
administratívnych krajov. V súlade s ústavou sa nazýva vyšší územný celok.

Štruktúra vyšších územných celkov

Vyšší územný celok

Rozloha

v km2

Počet

obyvateľov

1996

Hustota

obyv./km2

Počet

obcí*

Podiel obcí do

2000 obyvateľov v

%

Bratislavský

2 053

618 904

301,5

71

75

Trnavský

4 148

548 898

132,3

249

81,5

Trenčiansky

4 501

610 135

135,6

275

83,6

Nitriansky

6 343

717 585

113,1

345

82,6

Žilinský

6 788

687 771

101,3

313

79,2

Banskobystrický

9 455

664 024

70,2

513

91,4

Prešovský

8 993

773 121

86,0

663

92,5

Košický

6 753

758 494

112,3

438

91,3

3

Slovenská republika

49 034

5 378 932

109,7

2867

87,0

* mimo miestnych časti v Bratislave a Košiciach a vojenských obvodov

4. ORGANIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY

Od roku 1990 do roku 1991 existovala politická vôľa decentralizovať verejný
sektor tak, aby obce a vyššie územné celky realizovali čo najviac verejných
služieb. V roku 1992 sa diskusie zastavili z dôvodu riešenia vzťahov v bývalej
Československej federatívnej republike, ktoré vyústili do vzniku samostatnej
Slovenskej republiky k 1.januáru 1993.
Roky 1993 – 1998 boli venované zmenám v štátnej správe. Diskusia
o decentralizácii sa opäť obnovila po voľbách v roku 1998. Na základe
programového vyhlásenia vlády SR bola vládou prijatá koncepcia
decentralizácie, na základe ktorej prišlo a prichádza k novému rozdeleniu
kompetencií medzi štátom, obcami a vyššími územnými celkami pri dodržaní
princípov politickej ekvivalencie, fiškálnej ekvivalencie, subsidiarity, nedelenia
kompetencií a kompenzácii externalít.
Verejná správa na Slovensku je organizovaná na troch úrovniach : obec- kraj-
štát.

Usporiadanie verejnej správy v rokoch 1996 – 2003

štátna správa

územná samospráva

vláda

Ministerstvá, ústredné orgány

Krajské úrady

všeobecnej štátnej

správy - 8

Okresné úrady všeobecnej

štátnej

správy - 79

Krajské úrady

špecializovanej

štátnej

správy

Pracoviská - 41

Krajská samospráva-8

Obce - 2883

úrady

4

K 1.januára 2004 prišlo k zmene usporiadania miestnej štátnej správy.
Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na obce a
vyššie územné celky a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenie v štátnej
správe. Boli zrušené integrované krajské a okresné úrady a rozšírená sieť
úradov špecializovanej štátnej správy podriadených priamo ministerstvám.
Model dezintegrovaných úradov špecializovanej miestnej štátnej správy
fungoval na Slovensku už v rokoch 1990 – 1996.

Usporiadanie verejnej správy od 1.1.2004

štátna správa

územná samospráva

Vláda SR má výkonnú moc. V súlade s tzv. kompetenčným zákonom sa delia
jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy o výkonné
právomoci a zodpovednosť za výkon štátnej správy. Ministerstvo vnútra je
okrem toho zodpovedné za koordináciu miestnej štátnej správy v rámci
jednotlivých krajov.

Základnými úlohami centrálnej vlády sú: hospodárska politika, zahraničná
politika, bezpečnostná politika, obrana, civilná ochrana, hasičský zbor,
súdnictvo, väzenstvo, colné právomoci, menové záležitosti, daňové úrady
(mimo miestnych daní), pošty, železnice, diaľničný systém, cesty I. triedy, úrady
práce a služieb zamestnanosti, vysoké školstvo, vybrané zdravotnícke, kultúrne
a školské zariadenia, letiská (regionálne spolu s obcami a krajmi), plánovanie,
ochrana prírody, regionálna politika (delená s obcami a krajmi).
Paralelne so zmenami vo verejnej správe sa mení aj súdny systém a polícia.

vláda

Ministerstvá, ústredné orgány

Krajské úrady všeobecnej a

špecializovanej štátnej správy

Obvodné úrady všeobecnej a

špecializovanej štátnej správy

Stále a dočasné pracoviská

v odôvodnených prípadoch

Krajská samospráva

obce

5

V rámci samosprávy neexistuje vzťah nadriadenosti krajskej úrovne obciam.

5. ORGANIZÁCIA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY

5.1 Obce

Štruktúra

Okrem miest Bratislava a Košice existuje na Slovensku jednoúrovňová obecná
samospráva. Mestá Bratislava a Košice majú dve úrovne samosprávy:
magistrátnu (Mesto) a mestské časti. Rozdelenie úloh , právomocí
a zodpovednosti stanovuje zákon o hlavnom meste SR Bratislava, zákon
o meste Košice a štatúty oboch miest.

Kompetencie

Obce sú právnickými osobami. Vlastnia majetok, majú svoj rozpočet,
personálnu a finančnú nezávislosť, môžu podnikať, vyberajú miestne dane
a poplatky. Môžu sa zúčastňovať medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej
spolupráce.
Samospráva sa vykonáva volenými orgánmi, hlasovaním obyvateľov,
miestnym referendom a verejným zhromaždením. Obce vo svojich

Starosta (primátor)

poslanci zastupiteľstva

rada

komisie

kontrolór

Obecný úrad

Prednosta

Obecná

polícia

Občania obce

zložky

úradu

6

samosprávnych kompetenciách môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia
a stanoviská.
Obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť (originálne kompetencie), ale vo
vybraných oblastiach, kde je to pre štát výhodnejšie, aj výkon prenesenej
pôsobnosti štátnej správy. Ide o oblasť matrík, stavebného poriadku a časti
kompetencií v školstve. Tieto úlohy vykonávajú v mene štátu, štát je
zodpovedný za riadenie a kvalitu služieb a financovanie týchto úloh.
Medzi originálne kompetencie (samosprávna pôsobnosť) patria : miestne
komunikácie, hromadná doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana
prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo, odkanalizovanie,
komunálny odpad, územné plánovanie, miestny rozvoj, bývanie, predškolské
a školské zariadenia, sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice,
kultúra, osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna polícia, výber
miestnych daní a poplatkov, participácia na regionálnych plánoch. Obce môžu
podnikať, stať sa členmi podnikateľských subjektov.
Úlohy obce vykonávajú rôznym spôsobom: samostatne, spoluprácou s inými
obcami (spoločný obecný úrad, medziobecná spolupráca), spoluprácou
s podnikateľmi, privátnym sektorom. Obce založili veľa medziobecných
podnikov (odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, údržba,...). Obce si
zakladajú pre výkon úloh rozpočtové a príspevkové organizácie, prípade
vkladajú majetok do neziskových organizácií. Môžu zakladať obchodné
spoločnosti.
Presun úloh na obce sa doteraz uskutočnil v dvoch etapách : 1990 – 1991
a 2002 – 2004 a bude pokračovať aj v budúcnosti.

Financie

Podľa ústavy SR financujú obce svoje potreby z vlastných príjmov, ako aj zo
štátnych dotácií. Zákon pritom stanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.
Obce zostavujú rozpočet na každý rok. Od roku 2006 budú zostavovať rozpočet
na tri roky, pričom sa bude rozpočet každým rokom spresňovať.
V rokoch 1990 – 2003 boli obce financované najmä transfermi zo štátneho
rozpočtu (podiel na štátnych daniach, účelové dotácie). Proces decentralizácie
obsahuje aj zmenu v oblasti financovania obcí. Hlavným zámerom je posilniť
finančnú autonómiu obcí, zvýšiť stabilitu príjmovej základne, zvýšenie tlaku
na efektívnejšie využívanie vlastných príjmov a prepojenie rozsahu a kvality
služieb poskytovaných územnými samosprávami s daňovým zaťažením
obyvateľstva.
Od 1.januára 2004 sa zmenil spôsob financovania preneseného výkonu štátnej
správy v školstve. Obce, ako zriaďovatelia základných škôl dostávajú finančné
prostriedky podľa stanovených normatívov na 1 žiaka, na druh, typ, veľkosť
školy a podľa teplotných pásiem.

7

Obce na Slovensku zamestnávajú cca 140 tisíc osôb na plný pracovný úväzok.

Príjmy
Pre rok 2004 sa uvažuje s nasledovnou štruktúrou príjmov :

druh príjmu

mil. SK

mil. Euro

% podiel

Miestne dane a poplatky

6 400,0

160

9,8

z toho : daň z pozemkov

3 800,0

miestne poplatky

2 600,0

Podiel na štátnych daniach

18 639,0

459

28,1

Nedaňové príjmy

11 810,0

295

18,1

Príjmy z finančných transakcií

6 650,0

166

10,2

Transfer z kapitol ŠR (prenesený výkon
štátne správy)

21 061,2

527

32,2

Výsledok hospodárenia

750,0

19

1,6

SPOLU

65 310,2

1 626

100,0

Z vyššie uvedených čísiel je zrejmé., že najdôležitejším základom rozpočtov
obcí sú daňové príjmy (miestne dane a poplatky a podiel na štátnych
daniach), ktoré tvoria takmer 38 % príjmov, nasledujú transfery na prenesený
výkon pôsobnosti štátnej správy (32,2 %) a nedaňové príjmy. Miestnu daň tvorí
daň z nehnuteľností. Väčšinu daňových príjmov však tvorí v roku 2004 podiel
obcí na dani z príjmu fyzických osôb, dani z príjmu právnických osôb a cestnej
dani. Podiel obcí na štátnych daniach sa prerozdeľuje do jednotlivých
rozpočtov podľa počtu obyvateľov (daň z príjmu fyzických osôb a cestná daň).
V prípade podielu na dani z príjmov právnických osôb sa podiel prerozdeľuje
pomocou dvoch kritérií: počet obyvateľov a sídlo právnickej osoby.
Od prvého januára 2005 sa pripravuje zmena financovania obcí, ktorá
nadväzuje na komplexnú daňovú reformu a zavedenie rovnej dane zo zisku
(19%). Zmena pozostáva z :

-

posilnenia fiškálnej autonómie obcí v oblasti dane z nehnuteľnosti
a miestnych poplatkov (stanovovanie sadzieb, prechod na trhové
ocenenie nehnuteľností,....)

-

zmeny prerozdeľovania transferov zo štátneho rozpočtu na základe
vzorca zohľadňujúceho štruktúru prenesených kompetencií

Výdavky
Presunom kompetencií na obce sa objem výdavkov obcí oproti roku 2000
zdvojnásobil a predstavuje 65,3 mld. Sk, čo je cca 21% výdavkov štátneho
rozpočtu a 5% HDP SR. Cca 40% výdavkov obcí je krytých vlastnými príjmami
a 60% transfermi zo štátneho rozpočtu.
Štruktúra výdavkov sa po presune kompetencií zásadne zmenila. Najväčšiu
položku tvorí financovanie školstva, nasleduje správa obce, sociálne veci,
bývanie,......

8

V roku 2002 tvorili bežné výdavky 64 % celkových výdavkov a kapitálové
výdavky cca 30%.

Kontrola

Podľa ústavy štát môže zasahovať do činnosti obce len spôsobom ustanoveným
zákonom. Ústava predpokladá, že územná samospráva koná vo vlastných
kompetenciách samostatne od štátu a pravidlá dozoru, resp. dohľadu stanoví
zákon. V oblastiach prenesenej pôsobnosti štátnej správy na obce podlieha,
riadi a kontroluje výkon prenesených úloh štát.
Kontrola obcí je zabezpečovaná vnútornou kontrolu a vonkajšou kontrolou.
Vnútornú kontrolu
zabezpečuje hlavný kontrolór obce (volený obecným zastupiteľstvom). Jeho
pôsobnosť je zameraná na plnenie samosprávnych funkcií, dodržiavanie
nariadení, smerníc, pokynov, rozhodnutí, dodržiavania zákonnosti,
rozpočtového hospodárenia, stavu pohľadávok, záväzkov, dodržiavania
povinnosti pri nakladaní s majetkom mesta, dodržiavania metód verejného
obstarávania, vybavovaním petícií a sťažností. Vypracováva stanoviská
k návrhu obecného rozpočtu a k návrhu záverečného účtu obce. Hlavný
kontrolór je zamestnancom obce na 6 rokov. Jeho platové náležitosti určuje
zastupiteľstvo (je pripravená zmena, aby plat kontrolóra určoval zákon)
Vonkajšiu kontrolu
plnia: Najvyšší kontrolný úrad v oblasti preneseného výkonu pôsobnosti
štátnej správy, Úrad vlády vo veciach preneseného výkonu štátnej správy,
Ministerstvo financií, správne súdy, prokuratúra vo veciach dodržiavania
zákonnosti právnych aktov, audit kontroly správnosti a úplnosti riadnej
a mimoriadnej účtovnej uzávierky a kontroly finančnej a majetkovej situácie,
ombudsman vo veciach dodržiavania ľudských práv a slobôd.
V súčasnosti je pripravený návrh na posilnenie postavenia Najvyššieho
kontrolného úradu.

Volebný systém

Starostovia obcí, primátori miest sú volení z občanov, ktorí majú na území
obce trvalý pobyt. Kandidáti môžu byť navrhovaní politickou stranou, alebo
kandidovať ako nezávislí. Ak kandidujú bez podpory politickej strany, musia
predložiť zákonom stanovený počet podpisov obyvateľov obce podporujúcich
ich kandidatúru. Sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho
volebného práva, tajným hlasovaním, v rámci jedného volebného obvodu,
všetkými oprávnenými voličmi na 4 roky. Sú volení v jednokolových voľbách
väčšinovým spôsobom a víťazom sa stáva kandidát, ktorý získa najviac hlasov.

9

Každá obec má starostu, primátora, pričom časť z nich pracuje na čiastočný
úväzok. Starosta je štatutárnym orgánom obec a zodpovedá za politickú, ale aj
vecnú úroveň obce.
Poslanci obecného zastupiteľstva sú volení na štvorročné obdobie, v jedno
alebo viac mandátových volebných obvodoch, ktoré určuje zastupiteľstvo obce.
Voľby sú tajné, väčšinovým spôsobom, na základe všeobecného, rovného
a priameho volebného práva. V súčasnosti je na Slovensku zvolených cca 25
000 poslancov obecných zastupiteľstiev.

Spoluúčasť občanov

Na samospráve sa občania zúčastňujú cestou volených orgánov obce, účasťou
na rokovaniach zastupiteľstva, miestnym referendom, hlasovaním obyvateľov
obce, verejným zhromaždením, účasťou na prieskumoch verejnej mienky,
participáciou na rozvojových programoch obce, ale aj členstvom v komisiách
zriadených obecným zastupiteľstvom a členstvom v školských radách.

Spolupráca

Napriek snahe o jasné rozdelenie kompetencií medzi štátnou správou
a samosprávou, ale aj medzi obcami a vyššími územnými celkami, existuje
mnoho foriem spolupráce medzi predstaviteľmi verejnej správy. Ide najmä
o oblasť plánovania, regionálneho rozvoja, financovania, medziobecnej
spolupráce v administratívnych činnostiach a v hospodárskych službách,
medzinárodnej a cezhraničnej spolupráci.
Viac ako 90% obcí na Slovensku je členom Združenia miest a obcí Slovenska,
ktorého základnými úlohami sú okrem pomoci obciam a obhajovania ich práv
voči centrálnej vláde aj podpora vzdelávania, podnecovanie spolupráce medzi
obcami, ale aj medzinárodná spolupráca. V rámci Združenia existuje viac ako
50 regionálnych združení, ktoré vznikli v roku 1990. Združenie miest a obcí
Slovenska je členom Asociácie zamestnávateľských zväzov, v poisťovacích
spoločnostiach, apod.
Okrem tohto združenie existuje aj Únia miest Slovenska a viaceré profesijné
združenia: Asociácia komunálnych ekonómov Slovenska, Združenie hlavných
kontrolórov Slovenska, Asociácia prednostov mestských úradov,......

5.2 Vyššie územné celky

Štruktúra

10

Kompetencie

Vyššie územné celky sú právnickými osobami. Vlastnia majetok, majú svoj
rozpočet, personálnu a finančnú nezávislosť, môžu podnikať, vyberajú správne
poplatky. Môžu sa zúčastňovať medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej
spolupráce.
Samospráva sa vykonáva volenými orgánmi a referendom. Vyššie územné
celky môžu vydávať vo vlastných kompetenciách všeobecne záväzné
nariadenia.
Samospráva vyšších územných celkov má samosprávne (originálne)
kompetencie, ale vykonáva aj niektoré úlohy prenesené zo štátnej správy
(napr. časť kompetencií v školstve, zdravotníctve, cestnej doprave).
Medzi originálne kompetencie vyšších územných samosprávnych celkov
patria: cesty II. a III. triedy, územné plánovanie, regionálny rozvoj, vlastná
investičná činnosť, stredné školstvo, nemocnice, niektoré zariadenia sociálnych
služieb (domov dôchodcov, sociálne služby pre deti, krízové stredisko, detské
domovy...), kultúrne zariadenia (galérie, múzeá, divadlá, niektoré knižnice, ...),
participácia na civilnej ochrane, licencie pre lekárne a súkromných lekárov, ...
Vyššie územné celky zabezpečujú úlohy samostatne, spolupracujú so
súkromným sektorom. Sú zriaďovateľmi rozpočtových, príspevkových
a neziskových organizácií a obchodných spoločností.
Presun kompetencií zo štátu na vyššie územné celky prebehol v I. etape
v rokoch 2002 – 2004 a bude pokračovať aj v budúcnosti.

Občania kraja

Predseda samosprávy

vyššieho územného celku

Zastupiteľstvo samosprávy

vyššieho územného celku

Úrad samosprávy vyššieho

územného celku

zložky úradu

komisie

Útvar hlavného

kontrolóra

11

Financie

Podľa ústavy financujú vyššie územné celky svoje potreby predovšetkým
z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon stanoví, ktoré dane
a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku.
Vyššie územné celky zostavujú rozpočet na každý rok. Od roku 2006 sa
uvažuje, že aj vyššie územné celky budú zostavovať rozpočet v základnom
členení na tri roky.
Počas prenosu kompetencií, v rokoch 2002-2003, dostávali vyššie územné
celky účelové dotácie (decentralizačná dotácia), pomocou ktorých financovali
zverené samosprávne úlohy. Od 1. januára 2004 sa účelové dotácie zmenili na
globálnu dotáciu, t.j. vyššie územné celky rozhodujú cestou schválených
rozpočtov o použití transferu zo štátneho rozpočtu. Úlohy, ktoré zabezpečujú
v mene štátu sú naďalej financované účelovou dotáciou. Od 1. januára 2004 sa
zároveň zmenil spôsob financovania školstva. Vyššie územné celky, ako
zriaďovatelia stredných škôl, dostávajú financie na školstvo na základe
normatívu na 1 žiaka, podľa druhu a typu školy.
Rovnako ako v prípade obcí, od 1. januára 2005 sa pripravuje posilnenie
fiškálnej autonómie samosprávy vyšších územných celkov.

Príjmy
Pre rok 2004 sa uvažuje s nasledovnou štruktúrou príjmov :

mil. SK

mil. Euro

% podiel

Podiel na štátnych daniach

8 185

205,0

43,70

Nedaňové príjmy

621

15,5

3,30

Príjmy z finančných transakcií

9

0,2

0,05

Transfery z kapitol ŠR na prenesený výkon
pôsobnosti štátnej správy

9 920

248,0

52,95

SPOLU

18 735

468,7

100,00

Pre rok 2004 sú pre samosprávu vyššieho územného celku rozhodujúcimi
príjmami transfery zo štátneho rozpočtu (podiel na štátnych daniach a dotácia
na prenesený výkon štátnej správy).
Od 1. januára 2005 sa pripravuje zmena financovania, v rámci ktorej sa
posilnia vlastné príjmy vyšších územných celkov a zmení sa spôsob
prerozdeľovania podielu na štátnych daniach (prechod na prerozdeľovanie
podľa vopred známeho vzorca).
Výdavky
Štruktúra výdavkov zodpovedá rozsahu kompetencií, ktoré vyššie územné
celky zabezpečujú. Najväčšiu položku tvorí školstvo, potom sociálne veci,
kultúra a zdravotníctvo. Od 1. januára pribúdajú aj údržba, oprava a výstavba
ciest II. a III. triedy.

12

Kontrola

Obdobne ako v prípade obcí môže štát zasahovať do činnosti samosprávy
vyššieho územného celku len spôsobom stanoveným zákonom. Ústava
predpokladá, že v prípade samosprávnych kompetencií koná vyšší územný
celok nezávisle od štátu a v súlade so zákonmi (je možná iba kontrola
dodržiavania zákonnosti). V prípade prenesených pôsobností štátnej správy na
vyšší územný celok tento výkon riadi a kontroluje štátna správa.
Kontrola vyšších územných celkov je zabezpečovaná vnútornou a vonkajšou
kontrolou.
Vnútornú kontrola
zabezpečuje Útvar hlavného kontrolóra. Hlavný kontrolór je volený
zastupiteľstvom. Jeho pôsobnosť je zameraná na plnenie samosprávnych
funkcií, dodržiavanie nariadení, smerníc, pokynov, rozhodnutí, dodržiavania
zákonnosti, rozpočtového hospodárenia, stavu pohľadávok, záväzkov,
dodržiavania povinností nakladania s majetkom, metód verejného
obstarávania, vybavovaním petícií a sťažností. Vypracováva stanoviská
k návrhu rozpočtu a k záverečnému účtu. Jeho platové náležitosti ustanovuje
zastupiteľstvo.
Vonkajšiu kontrolu
plnia tie isté inštitúcie ako v prípade obcí

Volebný systém

Predsedovia vyšších územných celkov sú volení z občanov majúcich trvalý
pobyt na území vyššieho územného celku. Kandidáti môžu byť navrhovaní
politickou stranou alebo koalíciou. Za podmienok ustanovených zákonom
môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti. Predsedovia sú volení na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva, tajným hlasovaním,
v rámci jedného volebného obvodu (územie vyššieho územného celku),
všetkými oprávnenými voličmi, na obdobie 4 rokov. Voľby sú dvojkolové. Ak
v prvom kole nezíska žiadny z kandidátov 50 % + 1 hlas z platných
odovzdaných hlasovacích lístkov, postúpia do druhého kola dvaja kandidáti
s najvyšším počtom získaných hlasov. V druhom kole sa víťazom stáva
kandidát s vyšším počtom získaných hlasov. Na Slovensku je 8 predsedov
vyšších územných celkov.
Poslanci zastupiteľstva sú volení vo viacmandátových volebných obvodoch,
na štvorročné obdobie. Hranice volebných obvodov a počet mandátov v nich
určí zastupiteľstvo v súlade so zákonom. Voľby sú tajné, väčšinovým spôsobom,
na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva. V súčasnosti je
v 8 zastupiteľstvách spolu 401 poslancov.

13

Spoluúčasť občanov

Na samospráve sa občania podieľajú cestou svojich volených zástupcov,
účasťou na verejných rokovaniach zastupiteľstva, referendom, účasťou na
prieskumoch verejnej mienky, participáciou na programoch rozvoja,
členstvom v komisiách zriadených zastupiteľstvom a členstvom v školských
radách.

Spolupráca

Existuje viacero foriem spolupráce medzi samosprávou vyššieho územného
celku, štátnou správou a obcami. Ide najmä o oblasť regionálneho rozvoja,
budovania infraštruktúry, plánovania, financovania.
Predsedovia vyšších územných celkov spolupracujú v rámci „konferencie
predsedov“ a na rovnakom prípade spolupracujú hlavní kontrolóri vyšších
územných celkov.

14