Štatút a rokovací poriadok Rady vlády SR pre verejnú správu (p06-01-f01.rtf, 31,5 kB)

Štatút a rokovací poriadok

Rady vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu

Čl. 1

Úvodné ustanovenia

Rada vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu (ďalej len “rada”) je

poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”)

v otázkach výstavby organizačných štruktúr, pôsobnosti a racionalizácie činnosti

orgánov verejnej správy. Koordinácia stanovísk relevantných zástupcov verejnej správy

pred zasadnutím vlády je potrebná a užitočná vzhľadom na zložitosť riešených otázok,

ale aj vzhľadom na rešpektovanie princípov participácie, subsidiarity, transparentnosti,

efektívnosti a pod.

Čl. 2

Úlohy a činnosť rady

(1) Rada plní úlohy podľa svojho plánu činnosti, ktorý nadväzuje na plán práce vlády

a plán legislatívnych úloh vlády.

(2) Rada prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, správy,

informácie a iné materiály a odporúča k nim opatrenia týkajúce sa najmä

a) pôsobnosti, vzájomnej súčinnosti a funkčnosti organizačných štruktúr verejnej

správy,

b) uplatnenia racionalizačných prvkov v činnosti orgánov verejnej správy,

vytvárania podmienok pre ich činnosť, rozvoja informatiky a zabezpečenia

vzdelávacieho systému verejnej správy,

c) činnosti ministerstiev a iných orgánov štátnej správy pri riadení a kontrole

výkonu štátnej správy orgánmi miestnej verejnej správy a návrhov na jej

zdokonalenie,

d) návrhov na zmeny kompetencií, organizačných štruktúr a územnej pôsobnosti

orgánov verejnej správy.

(3) Rada môže na riešenie osobitne zložitých problémov v rámci svojej pôsobnosti

vymedzenej týmto štatútom zriaďovať stále alebo dočasné expertné pracovné

skupiny, ktoré by ešte pred rokovaním vlády prerokovali predmetné vecné otázky

a pripravili k nim odborné stanoviská.

(4) Úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečovaním

činnosti rady plní sekretariát rady pri sekcii verejnej správy Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky.

Čl. 3

Zloženie rady, práva a povinnosti predsedu, podpredsedu, tajomníka

a ďalších členov rady

(1) Radu tvorí predseda, podpredseda, tajomník a ďalší členovia, ktorých vymenúva

a odvoláva vláda.

(2) Funkciu predsedu rady vykonáva minister vnútra Slovenskej republiky.

(3) Predseda rady

a) na základe odporúčania príslušných orgánov a inštitúcií predkladá vláde návrhy

kandidátov na vymenovanie členov rady a návrhy na odvolanie členov rady,

b) riadi činnosť rady,

c) zodpovedá za činnosť rady,

d) zvoláva a vedie rokovania rady,

e) určuje program rokovania rady,

f) navrhuje závery z rokovania rady,

g) schvaľuje záznam z rokovania rady,

h) predkladá vláde uznesenia rady,

i) vymenúva a odvoláva členov stálych alebo dočasných expertných pracovných

skupín rady.

(4) Podpredseda rady

zastupuje predsedu rady počas jeho neprítomnosti v celom rozsahu jeho práv

a povinností alebo v rozsahu, ktorým ho predseda rady poverí.

(3) Tajomník rady najmä

a) pripravuje návrh plánu činnosti rady,

b) organizačne a administratívne zabezpečuje prípravu rokovaní rady,

c) informuje radu o plnení jej uznesení,

d) zodpovedá za prípravu stanovísk k materiálom predkladaným na rokovanie rady,

e) zabezpečuje vyhotovenie uznesení a záznamu z rokovania rady.

(4) Člen rady má povinnosť zúčastňovať sa rokovania rady, má právo predkladať

návrhy, informácie a ďalšie materiály na jej rokovania, vyjadrovať sa

k prerokúvaným materiálom a hlasovať o stanoviskách k nim. V mimoriadne

odôvodnených prípadoch môže člen rady písomne poveriť účasťou svojho zástupcu.

Písomné poverenie doručí člen rady tajomníkovi rady pred rokovaním rady.

V takomto prípade má zástupca na príslušnom zasadnutí rady rovnaké práva ako

člen.

Čl. 4

Rokovanie rady

(1) Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda rady, ktorý zároveň určí termín a program

rokovania rady. Týmito úlohami môže predseda rady poveriť podpredsedu rady.

(2) Rada rokuje na základe určeného programu.

(3) Rada rokuje na základe písomných materiálov, ktoré predkladajú:

a) člen rady,

b) minister,

c) predseda samosprávneho kraja,

d) vedúci iného orgánu štátnej správy,

e) iný subjekt po dohode s predsedom rady.

(4) V osobitných prípadoch, ak s tým súhlasí predsedajúci, je možné rokovať aj

na základe ústnej informácie.

(5) Materiál predložený na rokovanie rady má obsahovať text materiálu predloženého

na rokovanie vlády vrátane vyhodnotenia pripomienkového konania a návrh

uznesenia vlády.

(6) O návrhu predkladateľa na dodatočné zaradenie materiálu na rokovanie rady

rozhoduje predsedajúci.

(7) Rada je spôsobilá rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej

členov.

(8) Hlasovanie je verejné.

(9) Na rokovanie rady predsedajúci môže pozvať poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky a podľa prerokovávanej problematiky zástupcov zainteresovaných

ministerstiev a iných orgánov štátnej správy a odborníkov ďalších orgánov

a inštitúcií.

(10) Rokovanie rady je spravidla neverejné.

Čl. 5

Uznesenie rady

(1) Členovia rady schvaľujú na rokovaní rady uznesenia, v ktorých sú obsiahnuté

navrhované stanoviská a odporúčania pre vládu, ministerstvá a iné orgány štátnej

správy, predkladateľa, prípadne ďalšie orgány a inštitúcie. Uznesenie je schválené,

ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov rady. V prípade rovnosti

hlasov je rozhodujúci hlas predsedajúceho.

(2) Ak niektorému členovi rady vzniknú prekážky spojené s plnením uznesenia rady,

oznámi to bezodkladne tajomníkovi rady.

Čl. 6

Organizačné a administratívne zabezpečenie

činnosti rady a jej rokovaní

(1) Priestory na rokovania rady poskytuje a náklady s tým spojené, ako aj náklady na

občerstvenie uhrádza Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2) Materiál sa na rokovanie rady predkladá sekretariátu rady najneskôr 10 dní pred

rokovaním v piatich (podpísaných) výtlačkoch (exemplároch). Materiál sa

na rokovanie rady predkladá aj v elektronickej forme.

(3) Materiál určený na rokovanie rady sa doručuje členom rady elektronicky spolu

s pozvánkou (prípadne ďalšími dokumentmi).

Čl. 7

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa štatút a rokovací poriadok Rady vlády Slovenskej republiky pre verejnú

správu schválený uznesením vlády SR č. 837/2001.

Čl. 8

Účinnosť

Tento štatút a rokovací poriadok bol schválený uznesením vlády SR č. 782

z 28. septembra 2006 a týmto dňom nadobudol účinnosť.

Rada vlády SR pre verejnú správu

Činnosť Rady vlády SR pre verejnú správu

Rada vlády SR pre verejnú správu pôsobí pri Ministerstve vnútra SR v rámci sekcie

verejnej správy ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády SR v otázkach

výstavby organizačných štruktúr, pôsobnosti a racionálnej funkčnosti orgánov verejnej

správy.

Jej zloženie je schvaľované vládou. Je zložená zo zástupcov zainteresovaných

ústredných orgánov štátnej správy, reprezentantov miestnej štátnej správy, regionálnej a

miestnej samosprávy, Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska,

Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ďalších odborníkov pôsobiacich v

predmetnej oblasti

Rada vlády plní úlohy podľa svojho plánu činnosti, ktorý nadväzuje na plán práce vlády

a plán legislatívnych úloh vlády. Prerokúva správy, návrhy všeobecne záväzných

právnych predpisov, informácie a iné materiály a odporúča k nim opatrenia týkajúce sa

najmä:

pôsobnosti, vzájomnej súčinnosti a funkčnosti organizačných štruktúr verejnej správy,

kvality a účinnosti výkonu štátnej správy a samosprávy,

uplatnenia racionalizačných prvkov v činnosti orgánov verejnej správy, rozvoja

informatiky a zabezpečenia vzdelávacieho systému verejnej správy,

činnosti ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy pri riadení a kontrole

výkonu odvetvovej štátnej správy zabezpečovaného orgánmi miestnej verejnej správy a

návrhov na jej zdokonalenie,

návrhov na zmeny kompetencií, organizačných štruktúr a územnej pôsobnosti orgánov

verejnej správy.

Rada vlády SR je poradným orgánom vlády SR, ktorý z vecného hľadiska komplexne

posudzuje predmetnú problematiku. Okrem materiálov bezprostredne súvisiacich s

reformou verejnej správy sú predmetom rokovania aj aktuálne otázky miestnej štátnej

správy a otvorené otázky, ktoré vznikajú pri prechode kompetencií z orgánov štátnej

správy na samosprávne kraje a obce.

Rada má v súčasnosti 24 členov. Štatút a rokovací poriadok Rady vlády SR pre verejnú

správu bol schválený uznesením vlády SR č. 782/2006, na základe ktorého je predsedom

rady vlády menovaný minister vnútra, podpredsedom rady je štátny tajomník

ministerstva vnútra a tajomníkom rady vlády je riaditeľ sekretariátu rady vlády. Tento

dokument vymedzuje úlohy a činnosti rady vlády, jej zloženie, práva a povinnosti

predsedu, podpredsedu, tajomníka a ďalších členov rady, ustanovuje náležitosti

rokovania rady, schvaľovania uznesení a organizačného a administratívneho

zabezpečenia činnosti rady a jej rokovaní.

http://www.civil.gov.sk/p06/p06-01.shtm

Štátne občianstvo

Štátne občianstvo predstavuje trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom,

ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv a povinností občana a štátu určených a

zabezpečených štátom, ktorý občanovi umožňuje aktívne sa zúčastňovať na politickom,

štátnom, ekonomickom a kultúrnom živote štátu a spoločnosti. Skutočnosť, že výlučným

právom každého štátu je určiť okruh osôb, ktoré považuje za svojich občanov, je v

súlade so zásadami medzinárodného práva. Zo zásady suverenity štátu však zároveň

vyplýva, že právnou úpravou svojho štátneho občianstva nesmie porušiť právo druhých

štátov. Štátne občianstvo je právny zväzok osoby s určitým štátom, pričom však u tejto

osoby nerozhoduje faktický stav, ako napr. bydlisko, príslušnosť k určitej národnosti,

rase či náboženstvu. Štátna príslušnosť je vnútornou záležitosťou každého štátu.

http://www.civil.gov.sk/p16/p16.shtm

Štátne občianstvo a matriky

Pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku matrík a štátneho občianstva

Obce – matričné úrady (974):

vedú matričné knihy a vydávajú výpisy z nich – rodný list, sobášny list, úmrtný list

prijímajú doklady na uzavretie manželstva občianskou aj cirkevnou formou a pripravujú

vykonania obradov uzavretia manželstva občianskou formou

povoľujú uzavretie manželstva na inom ako príslušnom matričnom úrade

povoľujú uzavretie manželstva pred ktorýmkoľvek matričným úradom, ak je ohrozený

život toho, kto chce uzavrieť manželstvo

posudzujú žiadosti o odpustenie predloženia ťažko zaobstarateľných dokladov

potrebných na uzavretie manželstva

prijímajú oznámenie manžela po rozvode manželstva o tom, že prijíma späť svoje

predošlé priezvisko a vydávajú o tom potvrdenie

prijímajú súhlasné vyhlásenie rodičov o určení otcovstva k dieťaťu a vykonávajú o tom

záznam do matriky

prijímajú súhlasné vyhlásenie rodičov o určení otcovstva k ešte nenarodenému dieťaťu,

ak je už počaté

vyhotovujú výpisy z matrík na plnenie výmeny matrík podľa medzinárodných zmlúv

plnia oznamovaciu povinnosť o matričných udalostiach a nastalých zmenách príslušným

orgánom podľa osobitných predpisov

prijímajú spoločné vyhlásenie rodičov o dohode voľby štátneho občianstva pre svoje

dieťa podľa medzinárodných zmlúv

posudzujú žiadosti o povolenie, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do manželstva,

urobil jeho zástupca

rozhodujú o povolení zmeny mena alebo priezviska ako prvostupňový orgán

Obvodné úrady – odbory všeobecnej vnútornej správy (50):

vykonávajú kontrolnú činnosť na matričných úradoch

rozhodujú o odvolaní vo veci rozhodovania o zmene mena a priezviska

poskytujú občanovi základné informácie v štátoobčianskych veciach

Krajské úrady – odbory všeobecnej vnútornej správy (8):

preskúmavajú rozhodnutia o zmene mena a priezviska v mimoodvolacom konaní

vydávajú osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky

rozhodujú o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky

prijímajú žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra SR:

rozhoduje o odvolaní vo veci rozhodnutia krajského úradu o prepustení zo štátneho

zväzku Slovenskej republiky

rozhoduje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky

http://www.civil.gov.sk/p16/p16-03.shtm

Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky

Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky

Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky

Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky obsahuje delenie územia štátu na

územné celky a správne celky, postup pri vykonávaní územných zmien, určovaní názvov

obcí, častí obcí, ulíc a iných verejných priestranstiev, problematiku číslovania stavieb,

správne členenie Slovenskej republiky podľa územných obvodov úradov miestnej štátnej

správy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a smernice, pokyny a

usmernenia pre orgány miestnej (územnej) štátnej správy a obce pri vykonávaní týchto

činností.

Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky, realizácia územných zmien a

ďalšie súvisiace činnosti sú v súčasnosti upravené najmä:

- v zákone NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov,

- v zákone SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

- v zákone NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov,

- v zákone NR SR č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení

zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- v zákone NR SR č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín,

- v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o

samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov,

- v zákone č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- v nariadení vlády SR č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských

obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov,

- vo vyhláške MV SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní

ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb,

- v Metodickom pokyne na prípravu a vykonávanie územných zmien č. 203-2003/08597

z 19. mája 2003, uverejnenom v Operatívnych pokynoch pre krajské úrady a okresné

úrady MV SR, čiastka 4 z 28. 7. 2003.

Podľa týchto právnych predpisov sa na výkon štátnej správy územia vytvorili územné

celky a správne celky. Územnými celkami sú obce a územné obvody vyšších územných

celkov – samosprávne kraje, ktorých územný obvod je zhodný len s územným obvodom

kraja. Správnymi celkami sú kraje, okresy a vojenské obvody. Územné obvody na výkon

pôsobnosti orgánov štátnej správy sú prvkami správneho členenia štátu. Po dezintegrácii

dovtedajších komplexných orgánov miestnej štátnej správy, pôsobiacich v zákonom

ustanovených správnych celkoch (kraje, okresy), boli jednotlivými ústrednými orgánmi

štátnej správy zriadené na každom úseku samostatné orgány územnej štátnej správy,

ktoré majú rozdielne územné obvody, značne sa od seba líšiace aj veľkosťou. Sídla a

územné obvody týchto orgánov sú upravené v príslušných zákonoch. Správne členenie

(územné obvody) orgánov miestnej (územnej) štátnej správy v zriaďovateľskej

pôsobnosti ministerstva vnútra (krajské úrady, obvodné úrady) je upravené v zákone č.

515/2003 Z. z..

http://www.civil.gov.sk/p11/p11-01.shtm