Uhorské štátne orgány za absolutizmu

DŠaP č. 36 (I)

Otázka č. 36:

Uhorské štátne orgány za absolutistickej monarchie

V tomto období došlo k zásadným zmenám v oblasti správy štátu.

Viedenské štátne orgány

1)

PANOVNÍK

2)

TAJNÁ RADA

3)

TAJNÁ KONFERENCIA

4)

MINISTERSKÁ KONFERENCIA

5)

DVORSKÁ ŠTÁTNA KANCELÁRIA

6)

HOSPODÁRSKA RADA

7)

ŠTÁTAN RADA

8)

ŠTÁTNA KONFERENCIA

9)

DVORSKÁ KOMORA

10) DVORSKÁ VOJENSKÁ RADA

PANOVNÍK

-

mal neobmedzenú vládnu aj výkonnú moc

-

výkonnú moc prostredníctvom najlepších úradníkov štátu, ktorých sám menoval

-

títo úradníci boli zodpovední iba panovníkovi

-

uhorské stavy zákonom č. 5/1547 uznali právo Ferdinanda a jeho potomkov na trón

-

do roku 1687 feudálne stavy formálne volili panovníka – platila zásada nástupníckej povinnosti

-

po roku 1687 formálna povinnosť odpadla a stavy sa tohto formálneho volebného práva vzdali

-

1723 bola prijatá v Uhorsku prijatá Pragmatická sankcia – od tých čias platil rovnaký nástupnícky

poriadok ako v ostatných častiach monarchie

-

podľa zákonov z roku 1687 a 1723 mal panovník pred nástupom na trón podpísať kapitulačný akt,

ktorým sa zaväzoval dodržiavať uhorské zákony

-

panovníci sa ani nenechávali korunovať za uhorských kráľov

-

v roku 1804 zanikla hodnosť nemeckého cisára rozpadom Svätej ríše nemeckého národa

-

od roku 1804 existovalo tzv. Rakúske cisárstvo – funkcia rakúskeho cisára zostala nezmenená

Ústredné vládne orgány vo Viedni boli spoločné tak pre Uhorsko ako aj pre české krajiny.

TAJNÁ RADA

-

je len poradným orgánom panovníka

UHORSKÁ RADA ( Consilium Hungaricium )

-

po roku 1526 nazasadala tak často ako predtým

-

tento orgán – napriek tomu, že Ferdinand občas zvolával jej členov – už nemal stály charakter

-

členovia rady

– bohatí baróni – neboli schopní úradovať

-

kráľ ju považoval skôr za zastupiteľský orgán stavov – pomocou rady sa snažil získať to, čo sa na

sneme nedalo dosiahnuť

-

neskôr bola rada len sprostredkovateľom medzi panovníkom a snemom

-

v 17. stor. ju zvolával PANOVNÍK alebo PALATÍN podľa potreby – najmä v období zasadania snemu

-

radila panovníkovi v čisto uhorských záležitostiach

-

rada – ako centrálny orgán uhorského štátneho aparátu – udržala si svoje OSOBITOSTI:

a) nepretvorila sa na pravidelný úrad

b) na rokovaniach snemu splývala s hornou komorou

1

DŠaP č. 36 (I)

UHORSKÁ KOMORA ( Camera Hungarica ) a SPIŠSKÁ KOMORA

-

boli založené v roku 1528 ( podľa vzoru Českej koruny )

-

úradnícke kolégium spravovalo:



financie



dane schválené snemom



korunné a komorné statky



soľný a banský regál



clá



poštu



dôchodky z kráľovských miest

-

bola ústredným orgánom všetkých:



zemských hospodárskych a



finančných kráľovských úradníkov

-

vykonávala:



ústrednú administratívu



pokladničnú správu štátnych príjmov



kontrolu vyúčtovania

-

od roku 1531 mala svoje sídlo v

Bratislave

Bratislavská komora celú agendu nezvládla – počas vojny musela rozhodovať rýchlo – preto bol založený

osobitný orgán pre správu severovýchodnej časti Slovenska – pre tzv. „hornouhorské časti“ ( partes regni

Hungariae superiores ) - z neho sa neskôr vytvoril Spišská komora

SPIŠSKÁ KOMORA

-

prvý vedúci úradu bol vymenovaný v roku 1539

-

uhorská komora pokladala Spišskú komoru ( resp. podľa sídla v Košiciach Košickú komoru ) za svoj

podriadený orgán, ktorý mal kontrolovať nižších úradníkov

-

od roku 1567 bola samostatným úradom so sídlom na SPIŠI ( do jej právomoci patrilo územie na východ

od Liptova )

-

úloha – zvyšovať štátne príjmy – pomerne značný vplyv najmä v baníctve

-

spravovala:



clá



tridsiatky



dane



dávky

-

kontrolovala



úrady

-

starala sa o:



vojsko



opevnenie

2

DŠaP č. 36 (I)

UHORSKÁ KANCELÁRIA

-

kancelária uhorských kráľov bola rozpustená po roku 1526

-

Ferdinand mal vlastnú kanceláriu – založil v nej uhorské oddelenie

-

neskôr vymenoval:



uhorského kancelára a



cirkevného hodnostára

-

na kráľovskom dvore sa trvalo nezdržiavali

-

uhorské stavy neustále naliehali na zriadenie samostatnej uhorskej kancelárie vo forme kolegiátnej rady

-

k jej zriadeniu došlo v roku 1690 – a však nie v tej podobe ako si želali stavy

-

uhorská kancelária bola predovšetkým kráľovským úradom, ktorý mal:

1) hájiť záujmy panovníka

2) vykonávať kráľovské rozkazy

3) chrániť kráľove práva

4) zabezpečovať poriadok v krajine

-

sídlo bolo vo Viedni

-

vzhľadom na to, že bezprostredným poradným orgánom bola štátna rada, resp. dvorská komora –

uhorská kancelária NEBOLA nezávislá – čo často vyvolávalo námietky stavov

-

komitáty a mestá predkladali svoje záležitosti uhorskej kancelárii prostredníctvom miestodržiteľstva (tu

sa vypracovalo stanovisko – dobrozdanie pre panovníka, resp. pre ústredné dikastérium – uhorská

kancelária mala bezprostredný vplyv na uhorskú správu – presadzovala panovníkovu politiku v

Uhorsku

– preto každá zmena politiky znamenala aj výmenu kancelára

Kompetencie:

1) zastupovanie Uhorska a jeho občanov vo vzťahoch s ostatnými dedičnými krajinami a na ústredných

dikastériách

2) predkladanie návrhov na amnestiu

3) predkladanie návrhov na cirkevné a svetské donácie

4) predkladanie návrhov na hodnosti, vyznamenania, adopciu atď.

5) kontrola finančných, politických a vojenských záležitostí

6) agenda vierohodného miesta

7) vyhotovovanie zmlúv, testamentov a pod.

8) vedenie registra kráľovských listín ( libri regii )

-

styk medzi stranami a kanceláriou zabezpečovala dvorskí regenti

MIESTODRŽITEĽSKÁ RADA

-

centrálny úrad poverený správou Uhorska

-

vytvoril sa z uhorskej rady a palatinátu tak, že administratívna agenda, ktorú už neplnili sa preniesla na

miestodržiteľskú radu ( locum tenetia ) a jeho radu

-

na čele miestodržiteľstva stál pôvodne palatín ( pokiaľ nebol vymenovaný niektorý cirkevný hodnostár )

-

v roku 1530 sa tento úrad presťahoval do Bratislavy

-

Ferdinand palatinát neobsadil a namiesto neho zriadil úrad kráľovského miestodržiteľa

3