Uhorské feudálne rodinné právo

Dve podoby rodinného života
- od začiatku UF do 13.st. – nedielna rodina
- 13.st – individuálna rodina

Nedielna rodina
= zoskupenie príbuzných, ktorí žili na rodinnom majetku, ktorý je zároveň základom ich
obživy, bola to veľmi široká skupina ľudí, veľa príbuzných
- 2 formy:

o otcovský rodinný nediel – tu žili predkovia a potomkovia, otec bol hlavou rodiny, ale

niekedy ňou mohol byť aj najstarší člen tohto rodu, mohol ňou byť aj zvolený
príbuzný

o nedielne bratstvo – vznikalo po smrti otca, spájalo bratov

Rodinný nediel :
- O - - základom bolo, že všetci členovia rodiny sa starali o všetkých

- krvná pomsta = právo zabiť člena iného rodinného nedielu, ak ten zabil člena

dotyčného rodinného nedielu

- všetky tresty udelené určitému členovi nedielu, znášali príbuzní kolektívne,

výnimkou bolo spáchanie závažného trestného činu, v tomto prípade páchateľ
nahrádzal škodu sám

- všetci členovia rodinného nedielu boli povinní žiť v nedielnej domácnosti

- M - - majetok v rámci nedielu patril celému rodinnému nedielu, teda nepatril nikdy

jednotlivcom a nikto s týmto majetkom nemohol voľne disponovať, ani hlava
rodiny

- jednotliví mužskí členovia nedielu mali na tomto majetku len tzv. ideálny podiel
(číselné/percentuálne vyjadrenie majetku)v nehnuteľných veciach,v hnuteľných mali
tento podiel aj muži, aj ženy

- ak bol rod. nediel. prosperujúci, a mohol ďalej majetkovo expandovať, všetci
členovia tohto nedielu rovnako znášali ako príjmy, tak aj výdavky a náklady, to
ďalej znamenalo, že sa rovnakým pomerov zvyšovala hodnota ideálnych častí

- každý člen rodinného nedielu bol povinný pracovať na majetku rodinného
nedielu =>

pracovná povinnosť, ktorá dokonca mohla byť aj vynucovaná, ak niekto

aj napriek tomuto vynucovaniu odmietal pracovať, mohol byť z rodinného nedielu
vylúčený

- v prvotných formách rodinného nedielu nikto nemohol vlastniť svoj osobný
majetok

=> fungovala kolektívna forma

- neskôr, tí šikovnejší, mohli mať aj svoj vlastný majetok(napr. veci osobnej
potreby),aj ideálny podiel = začiatok zániku kolektívnej formy nedielnej rodiny

- dispozičné právo – akýkoľvek prevod majetku mohli realizovať jednotliví členovia
len vo vzťahu k svojmu osobnému majetku, ak sa jednalo o celok, bol na topotrebný

súhlas všetkých členov nedielu, napríklad v prípade predaja nehnuteľnosti, ak chýbal
čo i len jeden súhlas, akýkoľvek predaj nedielneho majetku bol vylúčený
- dokonca ani otec nemohol bez súhlasu ostatných členov tento majetok predať
- výnimka = krajná núdza
- ale aj keď otec majetok z krajnej núdze predal, musel žiadať dodatočný súhlas
z predaja, ak ho nezískal, situácia krajnej núdze bola neplatná a majetok na
kupujúceho neprešiel

Zánik rodinného nedielu do 13. st.
= rozdelením majetku

- otcovského rodinného nedielu
- bratského nedielu

Zánik otcovského rodinného nedielu

-

dobrovoľný - ale všetci členovia museli súhlasiť

-

vynútený - len v tých prípadoch, ktoré predpokladalo uhorské feudálne právo, teda
mimo tieto taxatívne vymenované prípady k zániku rodinného nedielu nemohlo
dôjsť

Zánik bratského nedielu

-

dobrovoľný – tiež museli súhlasiť všetci členovia

-

vynútený – sa mohol realizovať len na základe príkazu, ktorý vydal
panovník, po tomto príkaze rozdelenie majetku realizovali súdy, to ďalej
znamenalo, že zánikom rodinného nedielu zanikli nielen osobno-právne vzťahy,
ale aj majetkovoprávne, teda z kolektívneho vlastníctva rodinného nedielu
vznikalo individuálne vlastníctvo – kolektívne sa rozdelilo rovnakou časťou,
majetok sa spočítal, spočítali sa aktíva, pasíva

-

hnuteľný majetok - sa rovným dielom rozdelil medzi mužských a ženských
potomkov

-

nehnuteľný majetok – rozdelil len medzi mužských potomkov formou dohody,
ak sa nevedeli dohodnúť, rozhodoval žreb, žena sa k nehnuteľnému majetku
dostala len, ak jej manžel zomrel

Zánik nedielu od 13 st.
- nepoznáme nedielnu rodina, ale už rodinu individualistickú
- z veľkých zoskupení nedielnych rodín sa prešlo k obyčajným rodinám, čo platí podnes
- individuálna rodina vytvárala samostatnú hospodársku, ekonomickú, ako aj sociálnu
jednotku

- rozlišujeme príbuzenstvo

- pokrvné
- adopčné
- duchovné

Pokrvné príbuzenstvo

-

osoby, ktoré pochádzali zo spoločnej krvi – teda jedna osoba pochádzala
z druhej osoby = priame, alebo keď dve osoby mali spoločného predka =
nepriame

-

najvyššia formou príbuzenstva vo feudalizme

-

tvorilo základ individualistickej rodiny

-

prezumpcia = dôkaz príbuzenstva(otcovstva), ak matka bola vydatá, tak sa
predpokladalo, že jej manžel je otcom dieťaťa, avšak len v tom prípade, kde sa
dieťa narodilo po 6. mesiaci od uzavretia manželstva, a do 10 mesiacov po rozluke

-

ak boli tieto podmienky porušené, otcom bol muž, ktorý v tej „kritickej“ dobe
s matkou súložil a manžel v tom prípade nebol povinný spĺňať vyživovacie
povinnosti

-

to znamenalo, že UFP rozoznávalo príbuzenstvo

 manželské(zákonné) – malo iné postavenie, ako nezákonné

 nemanželské(nezákonné)

Adopčné príbuzenstvo
- vznikalo na základe synovskej adopcie – vznikol v nej pomer adoptovaní a jeho
potomkovia na jednej strane a ..... na druhej strane
- malo rovnaké právne účinky ako príbuzenstvo pokrvné

Duchovné
- vznikalo na základe duchovného práva – krstom/ birmovkou
- duchovne príbuzenstvo bolo v období feudalizmu považované za vylučujúcu prekážku pri
uzavretí manželstva (v súčasnosti to neplatí)
- FP uznávalo aj švagrovstvo – vzťah medzi švagrami

Manželstvo
- mohlo začínať zasnúbením
- FP charakterizovalo zasnúbenie ako určitú zmluvu medzi mužom a ženou – zmluvu o tom,
že v budúcnosti uzatvoria manželstvo => zmluvu o

budúcej zmluve

- zasnúbenie ako zmluva nebolo právne vynútiteľné => nemuseli povinne uzatvoriť
manželstvo
- vznik manželstva bol poznačený – katolícka cirkev ako jediná štátna cirkev(až do
reformácie) diktovala podmienky zasnúbenia aj vzniku manželstva, a aj vzájomné vzťahy
počas trvania manželstva aj všetky okolnosti, ktoré sa týkali zániku manželstva

- zasnúbenie sprevádzali formality, ktoré mali verejnosti dokumentovať – ako taká
predpríprava na budúce manželstvo prebieha (výmena prsteňov pred svedkami, sľub sa
predniesol v kostole, ale žiadne právne následky)
- zasnúbiť sa mohli iba osoby, ktoré mali spôsobilosť na uzatvorenie manželstva =>
nemohli sa zasnúbiť osoby do 12 rokov alebo osoby, ktoré boli nespôsobilé pre nedostatok
vôle prejavu (nemali dostatok rozumu)
- na zasnúbenie museli byť osoby právne spôsobilé a bolo absolútne vylúčené, aby sa mohli
osoby zasnúbiť ak mali menej ako 7 rokov

- platné zasnúbenie = právny nárok na uzatvorenie manželstva
- tento nárok mohla jedna alebo druhá strana žalobou vynucovať, ale súd nemohol donútiť
žiadnu zo strán proti ich vôli, aby uzatvorili manželstvo(mohol byť iba nápomocný – napr.
keď nevesta okúňala)
- ak si pri zasnúbení dvaja vymenili snubné dary, snúbenica si mohla ponechať všetky dary,
ktoré dostala

- zároveň strana, ktorá chcela vstúpiť do manželstva mala právo vymáhať všetky náklady a
škody, ktoré vznikli, pretože sa sobáš nekonal, od druhej strany
- snúbenecký pomer sa premenil na manželský pomer až po pohlavnom styku

Zasnúbenie zanikalo:
-

ak jeden zo snúbencov zomrel

-

po vzájomnej dohode

-

ak jeden z nich sa stal kňazom - rehoľníčkou

-

ak uplynul čas, na ktorom sa dohodli, že sa dovtedy vezmú

-

ak jedna zo strán bola neverná počas tohto vzťahu

-

ak jeden z nich sa vzdal katolíckej viery

-

ak jeden z nich uzavrel manželstvo s inou osobou

-

alebo sa zasnúbil s inou osobou

-

ak vzhľadom na osobný stav jedného z nich, tá druhá strana nechcela akceptovať

ten zhoršený stav

Manželstvo
-

FP ho definovalo ako trvalé a úplné spoločenstvo života medzi mužom a ženou

-

na jeho zánik, počas života oboch, nebolo veľa možností

-

manželstvo

vznikalo

na základe manželskej zmluvy – sobášom = sobášna zmluva – mala

v období feudalizmu svoj vývin

- únos ženy – najstarší spôsob
- kúpa a predaj nevesty (nie muža!) - FP považovalo ženu za predmet kúpy a ten si treba

dobre obzrieť, ten kto obzeral nebol budúci manžel, ale jeho rodinný príbuzný = vohľad => na
konci vohľadov sa príbuzní z jednej aj z druhej strany dohodli na kúpnej cene(mohol sa dať aj
preddavok), mohlo to byť za dobytok, nehnuteľnosť, peniaze...

- sobášna zmluva = nastalo obdobie, kedy uzatváranie manželstva nebolo spojené s násilnými

praktikami ako kúpa a predaj

- manželstvo zanikalo rozvodom, alebo rozlukou, rozdiel je v tom, že pri rozvode šlo o zánik

manželských povinností, pri rozluke nie

- za právoplatné manželstvo bolo považované len také, ktoré bolo uzatvorené v kostole (pred

tvárou cirkvi), t. z. keď sa celý vznik manželstva podriadil cirkevným predpisom, a následne sa im
podriadil aj manželský život

- cirkev rozoznávala 2 druhy manželstva:
1.

uzavreté – vzniklo obojstranným súhlasom

2.

konzumované – okrem uzavretia musela nastať aj manželská súlož, čo

malo význam aj vo vzťahu k potomkom

Cirkevný sobáš
- bol rozdelený do dvoch etáp:
1.

nepovinná

, ale mala veľký význam => ohlasy (od 13.st.)

-

na verejnosť sa dalo, že dve osoby chcú uzavrieť manželstvo a príbuzní môžu nájsť

nejakú prekážku (nejaké genetické a právnické následky)

-

ak sa tento krok preskočil, nič sa nedialo

-

manželstvo sa považovalo za neplatné, ak sa uzatvorilo medzi dvomi osobami,

ktoré o prekážkach vedeli a manželstvo aj tak uzavreli, pokiaľ o prekážkach
nevedeli, manželstvo bolo právoplatné

2.

povinná

= súhlas oboch strán

-

manželstvo sa muselo uzatvárať pred kňazom a za prítomnosti dvoch svedkov,

nemohlo prebehnúť neverejne a bez svedkov

- otcova strana = AGNÁTI , matkina strana = KOGNÁTI