Inštitúty feudálneho práva

Dejiny štátu a práva na Slovensku

Inštitúty uhorského feudálneho práva
Uhorské feudálne právo rozlišuje

 spôsobilosť na práva

 spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na práva a povinnosti
= spôsobilosť mať práva a povinnosti
- podmienky -> narodenie a osobná sloboda
- pokiaľ neboli splnené, človek bol z hľadiska práva len objektom, teda bol považovaný za vec,
otroka (otrokmi sa nespôsobilí nazývali do 13.-14. storočia, potom – nevoľníci, poddaní)

Narodenie
= oddelenie dieťaťa od tela matky, dieťa muselo žiť, ak nežilo, uhorské feudálne právo ho
považovalo za nikdy nenarodené
- prejavy života:

- plač, krik, pohyby
- životaschopnosť (napr. dobrá váha)
- ľudská podoba = žiadne defekty (napr. rázštep, 6 prstov) – defektné
novorodeniatko bolo len subjektom práva, zaobchádzalo sa s ním ako s vecou,
otrokom

- ak tieto prejavy neboli v poriadku, dieťa nenadobudlo spôsobilosť na práva a povinnosti (napr.
na právo dediť)
- v tomto období neexistovala žiadna evidencia narodených, neboli matriky (prvé cirkevné
matriky sa začínajú objavovať až po Tridentskom koncile)

- UFP priznáva právnu subjektivitu aj nascituru (= plod v tele materskom), teda dieťaťu hneď po
počatí (v platnom manželstve) a za dátum počatia považuje 10 mesiacov pred narodením,
nasciturus sa ale musel narodiť živý

- ak sa dieťa narodilo po smrti otca(pohrobok = post mortus), nadobudlo spôsobilosť na všetky
práva, ale nie na záväzky (napr. dlhy)

- pred počatím spôsobilosť na práva vzniknúť nemohla, UFP ale umožňovalo otcovi spraviť určitý
právny úkon už pred počatím, ale za podmienky, že potomok bude určite počatý, a tým mu
zabezpečiť práva, pokiaľ by otec zomrel

Osobná sloboda
- UFP = šľachtické => jedine šľachta bola plnoprávnou zložkou občianstva
- narodená osoba musela byť slobodná (nie otrok, nevoľník)
Zánik spôsobilosti na práva a

povinnosti:

 smrť fyzická

 smrť občianska (právna)

Fyzická smrť
- smrť
- vyhlásenie za mŕtveho – u nezvestných osôb sa stanovila lehota, počas ktorej, ak dotyčného nikto
nevidel, vyhlásili ho za mŕtveho
Občianska, právna smrť
= proskripcia
- tento termín pochádza z Rímskeho práva

- zbavenie právnej subjektivity stratením slobody (napr. upadnutím do otroctva), alebo
spáchaním závažného trestného činu, vstúpením do rehole, rádu, kláštora
- vražda – ak sa páchateľ nedostavil na súd, stratil právnu subjektivitu, jeho potomkovia nadobudli
dedičné právo, a od tohto momentu ho mohol ktokoľvek beztrestne zabiť

Spôsobilosť na právne úkony
= spôsobilosť konať v právnych a protiprávnych veciach
- obmedzenia:

1. Vek
– keďže neexistovali matriky, určoval sa na základe pohlavnej vyspelosti
M – pohlavná vyspelosť sa určovala na základe toho, či bol muž schopný nosiť meč (= byť
bojovníkom) => rovnako starí muži sa často líšili pohlavnou vyspelosťou
F – pohlavná vyspelosť sa určovala na základe fyzickej obhliadky vykonávanej komisiou na
„vierohodnom mieste“ – v kláštore
- neskôr, po Tridentskom koncile, nabrali vekové kritériá väčšiu dôležitosť
≤12
- nespôsobilí na právne úkony, boli zastupovaní, pričom ich zástupcovia mohli s ich majetkom voľne
disponovať
12 – 24 M
12 – 16/výdaj F
- zákonný vek, neplnoletosť, obmedzená spôsobilosť na právne úkony, v hnuteľných veciach právne
subjektívni, v nehnuteľných nie
24 - 60 M
16/výdaj - 60 F
- plnoletosť, úplná spôsobilosť na právne úkony, ak dievčaťu zomrel muž v 15, zostala už plnoletou
60 -



- staroba, status vážnosti, plná spôsobilosť na právne úkony, obmedzená – senilita

2. Zdravie
- predovšetkým duševné (=schizofrénia, námesačnosť, zúrivosť, hlúposť) => obmedzenia
- fyzické defekty ovplyvňovali spôsobilosť na právne úkony len pri narodení
- ak sa človek vrátil do normálneho stavu, mohol súd rozhodnúť o tom, aby mu bola spôsobilosť
navrátená
- napr. márnotratnosť – dediči po márnotratnej osobe mohli súdnou cestou žiadať obmedzenie jeho
dispozitívne práva, to neznamená, že o práva prišiel, ale že ich mal obmedzené

3. Pohlavie
- neexistovala rovnoprávnosť
- mužské práva boli prioritné
- mužské pohlavie vôbec bolo považované za dôležitejšie
- lem muži mohli dostať donačné majetky
Feudálna rodina: - muž

- bol hlavou rodiny
- určoval status ostatných členov rodiny

- žena

- mala určité výhody, napr. právo na obvenenie
- mala právo byť plnoletou už v 16/výdaj
- až po výdaj bola pod otcovskou mocou => otec sa musel starať

o jej výživu

4. Strata cti
- UFP charakterizovalo česť ako vážnosť, ktorú človek požíval vo svojom okolí
- bola:

- faktická
- právna

- faktická strata cti -

- ak okolie istú osobu hodnotí záporne, obyčajne pre spôsob jej
života (prostitúcia, nemanželské deti)
- nemá právny význam, ale fakticky takéto osoby nemohli napr.
zastávať určité úrady (napr. úrad poručníka)

- právna strata cti -

- došlo k nej na základe splnenia podmienok v zákone a súčasne
na základe výroku súdu
- prísaha na česť a jej následné porušenie, urážka sudcu,
vyhrážanie, sprenevera, falšovanie listín, podplácanie

poslancov na Uhorskom sneme

- výsledok – dotyčný nemohol byť svedkom na súde, nemohol
dediť, zastávať určité úrady
- po rozhodnutí súdu, po omilostení kráľom bola anulovaná

5. Náboženstvo
- kresťanstvo bolo štátnym náboženstvom (zásluhou Štefana I. sa rozšírilo)
- protestanti od polovice 16. st. => Tolerančný patent
- v najstarších dobách zasahovalo prísne voči pohanom (= inoverec, nekresťan, nie neveriaci;
poganus = vidiečan – neskorý stredovek – kresťanstvo sa šírilo v mestách, vidiek zostal nedotknutý),
neskôr začalo obmedzovať spôsobilosť na právne úkony židom, evanjelikom

- už za Štefana I. vznikli osobitné právne normy namierené reštriktívnymi opatreniami proti židom
=> ŽIDOVSKÉ ZÁKONODARSTVO
- židia v Uhorsku patrili vôbec, z hľadiska spôsobilosti na právne úkony, k najspodnejším
vrstvám obyvateľstva
- boli povinní v určitom období nosiť príslušné označenia na šatstve (červený kruh do 1520)
- boli obmedzení v nadobúdaní nehnuteľností (nemohli ich prenajímať, nemohli s nimi
obchodovať)
- nemohli sa usadiť kde chceli, ale mohli žiť v mestách, kde sídlil biskup, ak sa chceli usadiť na
panovníckej pôde, museli žiadať povolenie => servi camine – spadali pod jurisdikciou kráľa
a kráľovských súdov
- v mestách im boli vyčlenené getá
- židia s kresťanmi nemohli medzi sebou uzatvárať manželstvá (boli vyčlenení z rod.- právnych
vzťahov)
- nemohli sa zamestnávať v kresťanských rodinách a ani oni sami nemohli zamestnávať
kresťanov (prac.- právne vzťahy)
- nemohli zastávať významné verejné kráľovské úrady a funkcie
- nemali plnú spôsobilosť nadobúdať nehnuteľnosti = obmedzenie obchodovania
- mali ale aj špeciálne oprávnenia(favoralitia)
- mohli požičiavať peniaze na úroky – až do výšky 100%, niekedy aj viac = úžera (kresťania

považovali obchod s peniazmi za hriech)

- mali aj právo slobodne vyznávať svoj kult, ich synagógy boli chránené
- len židia mali právo voľne obchodovať
- Karol I., IV. – počas jeho vlády prebehli najväčšie pogromy proti židom

6. Štátna príslušnosť
- cudzinci žijúci mimo Uhorska a príchodzí do Uhorska nemali spôsobilosť na právne úkony, ale
postupne ju získavali
- cudzinec šľachtic nemal výsady uhorského šľachtica, ale poddaného, ale mohol postupom času
toto postavenie nadobudnúť 1) na základe udelenia donačného privilégia panovníkom

=> pôda

2) ak bol vymenovaný do významného úradu (palatín)
3) obdržaním statusu uhorského šľachtica – až za
Habsburgovcov

Podmienky udelenia šľachtického titulu
- cudzinecký šľachtic sa musel hlásiť ku kresťanstvu – teda k uhorskému štátnemu náboženstvu
- vo svojej domovine musel byť šľachticom
- musel zložiť prísahu vernosti uhorskému panovníkovi
- musel byť prijatý Uhorským stavovským snemom
- musel zaplatiť určitú finančnú dávku uhorskému štátu (= uhorskému kráľovi)
- cudzineckým ženám šľachtického stavu stačilo, ak sa vydali za uhorského šľachtica

- ak cudzinec šľachtic titul uhorského šľachtica nedostal:

- nesmel zastávať vysoké kráľovské úrady
- nemohol v Uhorsku nadobúdať nehnuteľný majetok, ak nejaký dostal, napr. zdedil,
bol povinný odpredať ho každému uhorskému šľachticovi, ktorý prejaví
záujem, teda nemohol ním voľne disponovať (napr. darovať ho inému
cudzincovi)
- platil cudzineckú daň a ďalšia dávky nepovinné pre uhorského šľachtica
- nesmeli voľne obchodovať v Uhorsku

7.

Povolanie

- kňazské
- obchodnícke
- úradnícke

Obchodnícke
- riadilo sa podľa mestského práva, platili obchodné predpisy

Úradnícke
- feudálny novotvar
- s majetkom človek dostáva aj rozum – teória za obdobia feudalizmu
- Mária Terézia pochopila, že na fungovanie monarchie je treba vzdelaných poradcov, preto
zakladala gymnáziá, právnické školy
- po vláde Márie Terézie sa začala objavovať byrokracia

Kňazské
- katolícke duchovenstvo

- svetské

- nižší
- vyšší

- rehoľné

- svetské duchovenstvo
- nižšie

- mali postavenie strednej a nižšej uhorskej šľachty = zemanov
- nemohlo nadobúdať nehnuteľný majetok

- vyššie

- veľkňazi
- mali postavenie prelátov a šľachtické výsady magnátov
- aj nižšie duchovenstvo nemuselo skladať na súde svedeckú prísahu

- rehoľné duchovenstvo
- malo podstatne menej spôsobilosti na právne úkony
- nemohli uzatvárať žiadne obchody
- nemohli v plnom rozsahu dediť nehnuteľný majetok – najviac 1/10 jeho hodnoty
- pri vstupe do kláštora museli celý svoj majetok odovzdať kláštoru, pri vstupe si ho mohli vziať
naspäť

8. Stavovská príslušnosť
- 3 etapy:

1. od začiatku UFŠ – koniec 13.st.
2. koniec 13.st. – 1848(zánik feudalizmu)
3. 1848 – 1914 – nová doba

- 1. etapa(od zač. UFŠ – koniec 13.st.):

-

rozhodujúcou skutočnosťou bolo vlastníctvo nehnuteľností

o každý, kto mal dŕžavu pôdy patril k slobodným
o každý, koho majetok bol spojený s určitou podmienkou, bol podmienečne slobodný
o neslobodní

Slobodní

-

kto prišiel na prázdnu pôdu, a jednoducho ju získal -> najstaršie doby(Slovania,
Staromaďari)

-

kto získal pôdu na základe vojenských výbojov od panovníka

-

kto dostal donačné privilégium, ktoré udeľoval panovník

- medzi slobodných patrili teda len privilegované obyvateľstvo – najvyššia vrstva => základ
neskoršieho šľachtického stavu

- SLOBODA:

- osobnoprávna
- majetkovoprávna

- u slobodných nebola ničím rušená => absolútna

Podmienečne slobodní

-

1 . kráľovskí(ríšski) jobagióni = vojaci

-

2 . hradskí jobagióni

-

3 . hradčania

- vlastníctvo majetku bolo spojené s plnením určitých podmienok
- na rozdiel od slobodných, čo sa vojenskej služby týka, dostávali žold

Kráľovskí jobagióni
- tiež neskoršia uhorská šľachta
- podliehali panovníkovi
- O - - absolútna sloboda
- M - - vlastnili pôdu podmienenú prideľovaním za vojenské služby

- mohli s ňou voľne disponovať len so súhlasom panovníka
- bežne ju dostávali na základe donácií
- podľa zásluh im pôda bola tak prideľovaná, ako aj odnímaná
- mohli ju prenášať na potomstvo, to s pôdou mohlo ďalej disponovať
- museli nastúpiť do vojenskej služby vtedy, keď to panovník potreboval

Hradskí jobagióni
- nezúčastňovali sa zahraničných vojenských dobyvačných výprav => nemohli si obsadzovať
voľnú pôdu
= hradské vojsko, obrana hradov a iní ľudia napomáhajúci obrane(murári)
- podliehali županovi
- O - - menšia sloboda ako kráľovskí jobagióni/ slobodní
- M - - pôdu dostávali za výkon služby

- nemohli ňou voľne disponovať
- mohli ju prenášať na potomkov, ale tí s ňou už disponovať nemohli, a keď zomreli,
pôda prešla opäť do panovníkovho vlastníctva

Hradčania
- obyvateľstvo usadené na hrade a v jeho okolí
= služobníctvo a hospodársko-technická obsluha hradu
- O - - žiadna, boli spätí s územím hradu
- M - - žiadna, pôdu nedostávali na základe listín, ale aby ju obrábali, teda na obživu

Neslobodní
- najnižšie spoločensky aj sociálne postavená vrstva obyvateľstva

-

narodenie sa v rodine, kde otcom bol otrok

-

otec mohol svoje dieťa predať do otroctva, alebo ho pokojne aj zabiť

-

upadnutie do vojenského zajatia

-

predanie do otroctva

-

spáchanie trestného činu, kde sankciou bolo otroctvo

-

súlož s kňazom

-

viacnásobná krádež

-

trojnásobná súlož s otrokyňou

- ak sa slobodná žena vydala za otroka, zostala slobodnou, ak sa slobodný muž oženil
s otrokyňou, stal sa tiež otrokom
- M - - mohli nadobúdať hnuteľný majetok, nemohli nehnuteľný

- vlastníctvo hnuteľných vecí bolo doživotné, potomkovia majetok už nededili

- O - - v prvých dobách nemali spôsobilosť na právne úkony, ani spôsobilosť na práva

(=>rímske právo), teda boli len objektmi práva, zachádzalo sa s nimi „ako
s dobytkom“

- sobášiť sa mohli len medzi sebou a so súhlasom pána
- otrok sa mohol svojho statusu zbaviť len tak, že mu pán udelil slobodu, teda
prepustením

- 2. etapa – od 13. st. do 1848:

-

členenie na stavy

o šľachtický stav
o meštiansky stav
o poddanský stav

Šľachtický stav
- šľachticmi sa stávali slobodní, podmienečne slobodní, tí, ktorí dosiahli najvyššie štátne funkcie
alebo tí, čo dosiahli najvyššie cirkevné postavenie(kardináli) a tak nadobudli spôsobilosť na
právne úkony
- najvýznamnejší stav
- plnohodnotní
- už v tejto dobe sa tituloval
- delili sa na skupiny:

- slobodní
- podmienečne slobodní(najvyššie cirkevné/kráľovské funkcie)
- neslobodní

- v 13. st. sa členili na:

- magnátov(vyššia svetská šľachta)
- prelátov(vyššia duchovná šľachta)
- zemanov (stredná, nižšia šľachta)

Magnáti

- Barones Regnum
- Barones Solo Nomine

Barones Regnum
= kráľovský titul = šľachtický stav dosiahli tým, že zastávali najvyššie kráľovské úrady(palatín,
taverník - pokladník)
- ich prísaha na súde sa rovnala prísahe 10 iných šľachticov - tých, čo nepatrili do tejto skupiny
- vdovy po Barones Regnum mali na nárok na obvenenie vo výške 400 zlatých
- mali právo zriaďovať tzv. fidei komisie

Barones Solo Nomine
= šľachticmi sa stali dedične, na základe donačného majetku

Preláti
= duchovní šľachtici
- rovnaké právne úkony ako svetskí šľachtici
- výhody

- ak boli svedkami, nemuseli prisahať, stačilo keď povedali, že sa odvolávajú
na svoje svedomie a ich výpoveď bola potom úplne hodnoverná, to vychádzalo
z toho, že oni, ako duchovní by nemali klamať

- nevýhody

- obmedzená testamentárna spôsobilosť

-

vyšší preláti

o biskup
o arcibiskup

-

nižší preláti

o opáti
o prepošti

- ich spôsobilosť na právne úkony bola niekde medzi vyššou a nižšou šľachtou

Zemania

-

vyšší = stredná šľachta

-

nižší = nižšia šľachta

- rozhodovala veľkosť majetku
- ak niekto chcel patriť k vyšším zemanom, musel sa zúčastňovať na sneme, a to len pokiaľ si bol
schopný uhrádzať výdavky spojené s účasťou na zhromaždení
- vyšší – mohli zastávať aj župné funkcie
- nižší – nemali majetok, čiže ani funkcie, ale mali svoju česť, mali práva

Nadobudnutie šľachtického stavu
- priame:
1.

majetok = donačné privilégium(panovník a šľachtictvo)

2.

ženy dostať donačné privilégium nemohli, mohli sa teda k šľachtickému titulu dostať

tak, že ak v rode nebol mužský potomok, donačný majetok aj šľachtický stav prechádzal na
ňu = prefekcia a neskôr jej potomkovia mohli tento majetok aj zdediť

3.

šľachticom sa niekto mohol stať synovskou adopciou = ak bol adoptovaný do

šľachtického rodu, tým nadobudol postavenie pokrvného syna, toto ale stratilo platnosť, ak sa
narodil po tejto adopcii pokrvný mužský potomok

4.

adopcia bratská

= šľachtic prijal iného šľachtica za svojho brata, týmto momentom

prijatý získaval majetky tejto rodiny, nie však šľachtický titul

5.

legitimácia z

milosti

= výsadné právo Uhorského kráľa, on mohol nemanželské deti

určitého šľachtica povýšiť, ako keby boli manželské, a teda šľachtické, ale aj keď panovník
vydal túto milosť, museli s ňou súhlasiť všetci pokrvní príbuzní

- odvodené:
1.

výdajom ženy, ale ak došlo ku právnemu zániku manželstva, žena týmto momentom

šľachtický stav stratila

- O - - absolútna sloboda

- absolútna spôsobilosť na právne úkony, pokiaľ nevykonal nejaký trestný čin a nebol
odsúdený, ani panovník mu nemohol bezdôvodne na jeho spôsobilosť siahnuť

- M - - absolútna voľnosť nakladať s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom

- panovník musel mať zákonný dôvod, ak chcel zasiahnuť do šľachticovej majetkovoprávnej
slobody
- 1222 – Ondrej II. – daneprosté majetky = oslobodenie od daní, poplatkov a ciel

Jedinou povinnosťou šľachticov bola povinnosť vojenskej služby osobne a na vlastné náklady
musel pri obrane štátu, za zahraničných výbojom panovníka, postaviť vojsko, tieto náklady mu
potom panovník refundoval

Meštiansky stav
- boli plnohodnotní len v meste, v ktorom žili, mimo miest klesali na pozíciu poddaných
-> osady – mestá, boli to miesta, kde sa obyčajne krížil obchod
- mesto pri svojom vzniku obdržalo určitý štatút, zakladaciu listinu, teda mestské privilégium, kde
bol stanovený rozsah právnej jurisdikcie mesta, teda akým právom, právnym systémom (napr.
nemeckým), sa bude mesto riadiť, aké postavenie mu panovník udeľuje

- 2 druhy:

- slobodné kráľovské mestá – panovník majiteľom, mali najväčšie jurisdikčné

práva, právo meča, kata

- poddanské mestá – majiteľmi šľachtici, katov si požičiavali od slobodných

miest

- ako ho dostať

-

zaplatením poplatku do mestskej pokladnice

-

členstvom v cechu

-

bol slávnostným spôsobom prijatý do mestského zväzku

- ako ho stratiť

-

zrieknutím sa

-

spáchaním trestného činu vo vzťahu k mestskému právu(napr. velezrada)

- O - - absolútna, tak ako šľachtici mimo mesta, nik bez rozhodnutia súdu ich nemohol

meštianskeho stavu zbaviť

- M - - mešťania za skutky, trestné činy, ktoré spáchali v mestách podliehali len mestskému

právu, teda nie uhorskému šľachtickému právu, ktoré platilo mimo miest
- mohli slobodne nakladať so svojím majetkom, tak, ako šľachtic mimo mesta
- mimo mesta mal status poddaného => musel odvádzať dávky panovníkovi, dane ako
poddaný, pri súdnom spore mimo mesta nemohol vystupovať ako svedok proti
šľachticovi

Poddanský stav
- poddanstvo je širší pojem ako nevoľníctvo
- absolútne žiadna plnohodnotnosť
- dotvorili sa až v 13. st. z podmienečne slobodných, dokonca aj zo slobodných, ak upadol na poli
majetkového statusu, alebo ak bol zbavený slobody
- O - - nemali, nevoľníci boli viazaní na pôdu, nemohli sa voľne sťahovať, ak bola pôda predaná,

boli poddaní predaní s ňou

- 1848 – poddanstvo bolo zrovnoprávnené s ostatnými vrstvami obyvateľstva
- právne postavenie bolo premenlivé
- najhoršie po 1514 – Dóžovo povstanie, prijali sa nové zákony, ktoré v značnej miere zhoršili
postavenie poddaných, došlo ku stanoveniu večného pripútania poddaného k pôde
- nevoľnícky stav bol po roku 1514 právne zakotvený v tzv. Tripartite (Štefan Verboczi) –
poddanský stav mal byť v Uhorsku na večné veky

- osoba sa poddanou stala:

1. narodením sa v poddanskej rodine, ak matka bola šľachtičná, ale otec podaný, dieťa bolo

považované za poddaného, pokiaľ matka bola poddaná, ale otec šľachtic, narodené dieťa
bolo tiež šľachticom

2. slobodný roľník, ak stratil pôdu a uzatvoril dvojstrannú zmluvu o prenájme s feudálnym

panovníkom, stal sa poddaným feudála

3. zajateckí vojaci sa automaticky stávali poddanými, čo sa prakticky ale stalo málokedy
4. spáchaním závažného trestného činu

- zbaviť sa poddanského stavu osoba mohla:

1. obdržaním donačného privilégia od panovníka
2. vysvätením za kňaza
3. prepustením(napr. keď feudálovi zachránil život)
4. usadením v meste – získaním príslušníctva mestského stavu
5. splnením všetkých podmienok a záväzkov zemanovi sa poddaný mohol slobodne odsťahovať

z pôdy

-

spadali pod urbárske práva

-

nemohli sa voľne sťahovať

-

patrili pod jurisdikciu zemepána => museli mu pomáhať, byť oddaní, platiť mu určité
dávky

-

mohli mať hnuteľný majetok a voľne s ním nakladať

-

disponovali s obmedzeným dedičným právom, pokiaľ poddaný nemal rodinu, celý jeho
majetok zdedil zemepán