Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva

Otázka č. 4:

Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva
( zdravie, márnotratnosť, pohlavie, strata cti )

ZDRAVIE

Feudálne právo v porovnaní so súčasným chápalo tento pojem ako zdravie fyzické aj psychické spolu.

FYZICKÉ ZDRAVIE

podmienka celkového fyzického zdravia

( v prípade, že osoba nemala napr. nejakú časť končatiny , mala len obmedzenú spôsobilosť, aj keď spĺňala všetky ostatné podmienky – vek )

PSYCHICKÉ ZDRAVIE

obmedzenosť spôsobilosti na práva pri určitých duševných chorobách

Medzi duševné choroby patrili aj: zúrivosť, námesačnosť, hlúposť, márnotratnosť; Pri márnotratnosti na návrh dedičov osoby rozhodoval

súd, ktorý vydal rozhodnutie o obmedzení nadmerných výdajov. Ak osoba prestala nadmerne míňať, súd mohol rozhodnutie zrušiť; sekvestor –

obmedzenie dispozičných práv, nie samotnej právnej spôsobilosti .

POHLAVIE

Výrazné boli rozdiely medzi právami žien a mužov. Vo všeobecnosti platila zásada, že privilegovanejším bol

muž

.

Ženské pohlavie bolo považované za právne slabšie. Vychádzalo sa z predpokladu, že muž je rozhodujúcim pre zachovanie rodu.

Výsady mužov:

len muži mohli nadobúdať donačné majetky a práva ( dôvodom bola základná podmienka – zásluhovosť – a to v boji, pri obrane al. rozširovaní území )

muž bol hlavou rodiny ( doslova ) a len on vykonával rodinnoprávnu moc. V rámci rodiny určoval status manželky a len on aj status detí.

Práva žien

len ženy mali právo na obvenenie

právo ius capiláre ( vlasové právo )

výnimka v dovŕšení plnoletosti v 16 roku

ČESŤ

feudálne právo definovalo ako vážnosť, ktorú niekto požíval v prostredí, v ktorom žil. Strata cti mohla byť:



úplná



čiastočná

faktická

právna

Faktická strata cti

stratu cti spôsobovali nepriaznivé charakteristiky človeka vo vzťahu k jeho životu a skutkom ( napr, nemanželské deti nemohli zastávať

funkcie v štáte, ani vstupovať do kláštorov ) - kto stratil status cti, nemohol byť poručníkom

jednalo sa aj o osoby so zvlášť opovrhnutia hodným povolaním ( napr. kati )

Právna strata cti

len rozhodnutím súdu

presne definované skutky v zákone

V období feudalizmu neexistovali kodifikácie. Existovalo len obyčajové právo a neskôr od roku 1514 – TRIPARTITUM – spísané

obyčajové právo. Podľa neho napr.:strata cti pre osoby, ktoré:

porušili sľub, ktorý istili prísahou na svoju česť

urazili sudcu pri výkone jeho právomoci

neplatili kráľovi dane

vystavovali nepravé listiny

krivo prisahali

spreneverili vec

odtajili pôžičku

v rámci uhorského snemu boli prichytené ako berú úplatok

Následky straty cti:

1) osoba nemohla dediť po osobe, voči ktorej sa previnila

2) nemohla mať otcovské práva

3) nemohol byť poručníkom

4) nesmel svedčiť na súde

5)

zažalovať inú osobu pre urážku na cti

Strata cti mohla byť rozsudkom súdu zrušená, alebo mohla takáto osoba žiadať o milosť panovníka.

1