Vznik miest, ich druhy, feudálne uhorské mestské právo, mestské vlastníctvo

Otázka č. 19:

Právny poriadok v Uhorsku po roku 1867

Po roku 1867 ( Rakúsko – uhorské vyrovnanie )

-

Judexkuriálnou konferenciou ( 23. januára – 4. marca 1861 ) sa v Uhorsku začalo opäť používať uhorské

obyčajové právo.

-

Dochádza ku kodifikácií jednotlivých právnych odvetví.

-

nový systém kapitalistických vzťahov potreboval pre svoj rozvoj prehľadné a

jednotné právne normy

-

v období dualizmu dochádza k tvorbe nových právnych noriem napodobňovaním nemeckých a rakúskych

vzorov

-

celý proces prebiehal v rýchlosti – nové normy obsahovali veľa nedostatkov – dochádza k novelizáciám

1) OBCHODNÉ PRÁVO

1875 bol prijatý Obchodný zákonník - zákonný článok 37/1875

Obsahoval dve časti:

I: ČASŤ – Predpisy o obchodníkoch a obchodných spoločnostiach

II. ČASŤ – Obchodné úkony

-

bol vypracovaný tak, že sa prevzali princípy nemeckého obchodného práva

-

prevzali sa aj inštitúty z rakúskeho, francúzskeho, belgického, holandského a švajčiarského práva

-

takto vypracovaný a prijatý základom a ďalej bol dopĺňaný množstvom ďalších zákonov a

nariadení

:



firemný register



živnostenský zákon



zákon o vynálezoch a patentoch



zákon o konkurze…



zmenkový zákon ( zákonný článok 27/1876 )

2) TRESTNÉ PRÁVO

-

po R-U vyrovnaní charakterizuje toto právne odbetvie značne chaotický stav

-

posudzovanie deliktov, stanovovanie sankcií… - výrazne poznamenená svojvôľou sudcov

-

po roku 1867 bolo bežným javom, že obvinení boli donucovaní k priznaniu sa rôznymi formami tortúry ( psychickej

alebo fyzickej )

TRESTNÉ PRÁVO HMOTNÉ

-

v roku 1873 bola zriadená špeciálna komisia pre kodieikáciu TP



predseda

: prof. Czemegi



výsledkom bolo

prijatie Trestného zákonníka hmotného - zákonný článok 5/1878



zákonník delil delikty do dvoch skupín:

1) zločiny

2) prečiny

-

v roku 1879 bol prijatý zákonný článok č. 40/1874 – Zákon o priestupkoch ( dopĺňal zákonný článok 5/1878 )

-

uhorské TP bolo vyspelé

-

v roku 1908 bol prijatý zákonný článok č. 36/1908, ktorý bol novelou zákonného článku č. 5/1878

-

podstata novely

a jej pokrokovosť: stanovoval podmienky podmienečného prepustenia

TRESTNÉ PRÁVO PROCESNÉ

-

kodifikácia bola podstatne zložitejšia

-

pripravovala ju tá istá komisia ako kodifikáciu TPH

-

výsledok

: zákonný článok č. 33/1896

3) OBČIANSKE PRÁVO

1

-

rovnako aj v tejto oblasti bola situácia zložitá

-

stále platilo Tripartitum ( 1514 )

-

v roku 1881 bol vydaný osobitný zákon, týkajúci sa Exekučného konania - zákonný článok č. 60/1881 (občianské

procesné právo)

Občiansky procesný zákonník

-

po zložitých jednaniach bol prijatý až v roku 1911 ako zákonný článok č. 1/1911

Občianske právo hmotné

-

situácia komplikovanejšia ako pri procesnom

-

až do roku 1914 sa nepodarilo kodifikovať – platilo uhorské obyčajové občianske právo hmotné ( tripartitum

v plnom rozsahu )

-

napriek ťažkostiach došlo ku kodifikácii v parciálnych oblastiach

-

najvýznamnejšou právnou normou bol Manželský zákon prijatý v roku 1894 ako zákonný článok č. 31/1894



zakotvoval povinný civilný sobáš ( občiansky )



právne účinky vznikali len z

občianskeho sobáša

( fakultatívne mohol byť aj cirkevný )



pre Uhorsko to malo veľký význam, pretože všetky záležitosti rozvodov a iných manželských

sporov riešil dovtedy príslušný cirkevný súd



zavedenie obligatórneho civilného sobáša bolo mimoriadne pozitívnym prvkom, a to preto, že

dovtedy sa príslušníci jednotlivých cirkví riadili v tejto oblasti vlastnými cirkevnými predpismi

o

katolíci

– kanonické právo

o

grékokatolíci

– korumnaja kniga

o

v Rumunsku

– pravila pidljon

o

protestanti

– Jozefínsky patent

o

židia a unitariáni

– vlastné právne predpisy



vydaním tohto zákona každá skupina uznala, že ak jeden z manželov zmenil náboženskú

príslušnosť, bol to dôvod na bezproblémový rozvod



proti zákonu ako takému jednotne vystúpili všetky cirkvi v Uhorsku

-

k manželským zákonom boli prijaté ďalšie právne normy:

a) zákonný článok č. 32/1894 o vierovyznaní detí

b) zákonný článok č. 33/1894 o štátnych matrikách

-

1910 boli v Uhorsku práce na prijatí OHP tesne pred cieľom

-

1913 bol už kódex pripravený na prijatie

-

začiatok 1. sv. vojny – ku kodifikácii nedošlo

Po vzniku československého štátu ( 28. októbra 1918 )

-

prijatá osobitná právna norma - zákonný článok č. 11/1918 ( bola prvým zákonom čs. štátu – v zmetkoch bol

zaradený napriek tomu, že bol prijatý ako 1. zákon až neskôr a už sa mu ušlo len poradové číslo 11 )

-

na základe tejto právnej normy sa preberá celý právny poriadok z pred roka 1918

-

v rakúskej časti monarchie

po R-U vyrovnaní platili normy rakúskeho práva – územie Čiech patrilo tiež do

Predlitavska, kde platili normy ešte z čias bachovho absolutizmu

-

v uhorskej časti monarchie

, kde patrila slovenská časť nového čs. štátu zase platil uhorský právny poriadok

-

recepčná norma - zákonný článok č. 11/1918 spôsoboval tak paradoxnú situáciu – v jednom štáte platili dva

rôzne právne systémy

-

v období dualizmu existovali v Uhorsku snahy o zjednotenie súdneho rozhodovania – bol prijatý zákonný

článok č. 25/1890, na základe ktorého sa treťostupňovým súdom ( KRÁĽOVSKÝM TABULIAM ) priznalo právo

vydávať zásadné rozhodnutia

-

( súdnictvo v Uhorsku: 1° - okresné súdy; 2°- sedrie; 3° - kráľovské tabule ( územne zahŕňali historické časti

Uhorska – Sedmohradsko, Banaát…; 4° - kráľovská kúria – najvyšší súd )

2

-

tento zákonný článok ( 25/1890 ) stanovoval, že ak 3°súdy vydali všeobecne záväzné rozhodnutie, resp. ak

v určitej právnej veci rozhodla kráľovská tabuľa určitým spôsobom , všetky súdy nižšej inštancie boli

viazané

týmto rozhodnutím

-

toto právo kráľovských tabulí prešlo v roku 1912 - zákonný článok č. 54/1912 na kráľovskú kúriu

-

boli vytvorené OSOBITNÉ SENÁTY PRÁVNEJ JEDNOTNOSTI, ktoré vydávali všeobecne záväzné normy

objektívneho práva – boli 4 senáty:

1) civilnoprávny senát

2) senát pre právo



pozemkové



urbárske



komasačné

3) senát pre právo



obchodné



zmenkové a



konkurzné

4) senát pre právo trestné

Senáty vdávali 5 druhov všeob. záväz. noriem objektívneho práva:

1) obyčajné rozhodnutia

2) zásadné rozhodnutia

3) rozhodnutia právnej jednotnosti

4) plenárne rozhodnutia

5) plenárne rozhodnutia kvaifikované

3,4,5 označujeme aj ako DECÍZIE, lebo nezaväzovali len senáty kráľovskej kúrie, ale aj senáty všetkých stupňov súdov

-

mali povahu všeobecne záväznej právnej normy

-

boli rovnocenné zákonom ( aj ke´d neboli zákonom )

-

v praxi sa uplatňovali tým, že ak senát vydal nejaké stanovisko a v budúcnosti niektorý nižší súd v podobnom

prípade rozhodol inak, pri odvolaní sa proti takémuto rozsudku k súdu vyššej inštancie bolo jasné, že odvolanie

bude úspešné a rozhodne sa tak, ako už pred tým raz rozhodnuté bolo

-

decízie mohli byť aj menené, ale zmenu mohol vykonať jedine príslušný senát kráľovskej kúrie

3