Miestna správa v Uhorsku za absolutistickej monarchie

DŠaP č. 36 (I)

Otázka č. 35:

Miestna správa v Uhorsku za absolutistickej monarchie

Miestne orgány:

1) Komitáty

2) Komitátne zhromaždenia ( kongregácie )

3) Župan a podžupan ( zaástuca župana )

4) Ostatní úradníci župy

5) Spišská samospráva

6) Mestá

7) Mestskí úradníci

8) Obce

KOMITÁTY ( Komitátna samospráva )

-

zdokonalila sa a upevnila počas tureckého panstva a šľachtického odboja

-

v dôsledku neprestajného vedenia vojen sa rozmnožlili administratívne úlohy

-

ťažké spojenie – ťažisko štátnej správy prechádza na miestne orgány

-

ústredné orgány – postupne sa obmedzovali na finančnú agendu

-

rozširuje sa normotvorná činnosť komitátov – v hospodárskych a právnych otázkach dopĺňala prácu

snemov

18. stor. - MIESTODRŽITEĽSKÁ RADA

-

koordinovala komitátne štatúty ( poriadky )

-

revidovala ich, a tak

-

usmerňovala celkovú štatutárnu činnosť komitátov

od roku 1715

-

komitát vybavovala aj agendu spätú s vytvárania stáleho vojska

-

neskôr zasahuje aj do oblasti poľnmohospodárstva a zdravotníctva a pod.

18. stor.

-

komitátty, ktoré mali stály administratívny aparát zasahovali aj do politického diania

-

kritizovali a niekedy aj odmietli uskutočnoť nežiadúce nariadenia ( na základe zákona č. 33/1545 )

-

v niektorých zásadných veciach vystupovali často jednotne

-

sústredený odpor

sa po 1. krát objavil pri reformách Jozefa II.

-

prehlboval sa po roku 1820 – z komitátov sa vytvorila bašta stavovskej ústavy

KOMITÁTNE ZHROMAŽDENIA ( kongregácie )

-

komitátne normy ( štatúty ) sa tvorili na komitátnych zhromaždeniach ( kongregáciách )

-

mohol sa na nich zúčastniť každý majetný šľchtic

-

predsedal im hlavný župan alebo jeho zástupca

-

zasadania boli verejné

-

publikovali sa na nich kráľovské nariadenia

ÚRADNÍCKY APARÁT:

1) podžupan

2) slúžny

3) notár

4) prísediaci

1

DŠaP č. 36 (I)

-

volili sa každý rok ( v krajnom prípade každý tretí rok na osobitnej schôdzi komitátnej šľachty –

SEDES RESTAURATORIA z kandidátov hlavného župana )

-

na prevom mieste kandidoval vždy starý úradník – nový človek sa so úradu dostal iba vtedy, keď sa

jeho predchodca sám vzdal alebo bol penziovaný

-

úradníci mali mesačný plat a rôzne príjmy z úradných výkonov

-

po voľbe úradníctva hlavný župan vymenoval ďalších neplatených čestných funkcionárov:

1) župného lekára

2) fiškála

ŽUPAN a PODŽUPAN ( zástupca župana )

-

na čele župy

stál HLAVNÝ ŽUPAN – zástupca panovníka

-

menoval a odvolával ho panovník

-

pravidelne sa ním stával niektorý z magnátov tých rodín, ktoré obdaroval „večným županstvom“ ( napr.

Pálfiovci v Bratislavskej župe, Čákiovci na Spiši )

-

namiesto nespôsobilého hlavného župana mohol kráľ delegovať administrátora ( Viedenská vláda to

využila na posilnenie svojho vplyvu najmä po roku 1830 )

-

predsedom župného súdu

– zostal podžupan

-

v 18. stor. ma už aj podžupan svojho zástupcu – voleného druhého župana ( subvice comes )

-

zasupoval síce podžupana na súde, ale nebol mu podriadený – podžupan predsedal civilnému súdu

a druhý župan trestnému súdu

OSTATNÝ ÚRADNÍCI ŽUPY

1) SLÚŽNY

2) PRÍSAŽNÍ PRÍSEDIACI

SLÚŽNY

-

boli v 16. stor. štyria,

-

neskôr sa ich počet zvýšil podľa veľkosti župy na osem až sedemnásť osôb.

-

Bolo zvykom, že na súde boli prítomní aspoň štyria slúžni, neskôr, po zavedení inštitúcie tabulárnych

sudcov aspoň dvaja.

-

Počet slúžnych súvisel s počtom župných okresov.

-

Každá župa sa delila na tri – šesť okresov a každý okres na dva – tri obvody.

-

V 17. – 18. stor. mal každý obvod svojho slúžneho a služobne najstarší stál na čele celého okresu ako

HLAVNÝ SLÚŽNY ( supremus iudex ).

Do kompetencie slúžnych patril

-

výkon župných nariadení a príkazov miestodržiteľskej rady.

-

Udržiavanie verejného poriadku a súdna právomoc.

-

Slúžny ako úradní volený komitátnou šľachtou reprezentoval predovšetkým komitátnu samosprávu,

pretože hlavného župana vymenúval kráľ a podžupana dlhý čas vymenúval hlavný župan ( neskôr ho volil

komitát z kandidátov hlavného župana ).Šľachta sa však vždy postaral o to, aby slúžny bol volený len

z radov nižšej komitátnej šľachty.

PRÍSAŽNÍ PRÍSEDIACI

-

Aj prísažní prísediaci ( iura sessori ) boli volení komitátnym snemom.

-

Po roku 1613 boli vytláčení zo súdníctva a stali sa len zástupcami tabulárnych sudcov.

-

Boli prideľovaní po dvoch ku každému slúžnemu

-

v 19. stor. bolo v každom komitáte 16. – 20. prísediacich.

2

DŠaP č. 36 (I)

NOTÁR

-

Ku komitátnym úradníkom od 16. stor. patril notár, ktorý

-

pôvodne

zabezpečoval len písomnú agendu.

-

Neskôr

vykonával aj správnu a daňovú agendu.

-

Vzhľadom na to, že notársky úrad vyžadoval odborné právnické vzdelanie a takýto kvalifikovaný človek sa

len ťažko našiel, bolo takým zvykom, že notár často pracoval aj pre niekoľko komitátov.

-

Od 16. sotr., keď sa stal už notár stal stálym voleným úradníkom,

-

okrem platu poberal aj osobné príplatky za vyhotovenie listín.

V 18. stor. sa volili

POMOCNÍ NOTÁRI ( vicenotárius )

-

ako koncepční úradníci.

Inštitúcia

TABULÁRNYCH SUDCOV

-

vznikla v 14. stor.

-

boli prísediacimi odvolacieho súdu.

-

V 18. stor. ich podľa zvaklostí vymenúval hlavný župan.

-

V 19. stor. prešlo toto právo na komitát

-

od tých čias hlavný župan rozdával len čestné tituly tabulárnych sudcov.

-

Takýchto titulárnych tabulárnych sudcov bolo v každom komitáte 100 – 500, v celej krajine asi 10 tis.

V každom komitáte bol

DAŇOVÝ ÚRADNÍK ( praeceptor generalis ),

-

bol takisto šľachticom.

-

okrem uvedených úradníkov sa aparát skladal aj z

-

archivárov,

-

kancelárskych úradníkov,

-

lekárov, inžinierov,

-

väzeňských dozorcov,

-

policajtov a

-

zriadencov.

Spišská samospráva

V Spišskom komitáte bola organizáccia komitátnej samosprávy odlišná. Spišskú samosprávu tvorili:

1) malá župa kopijníkov

2) Nemcov

3) veľká šľachtiocká župa

osobitné autonómne práva v Spišskom komitáte mali tzv. kopijníci ( szepesi landzsas nemsek ), ktorí boli usídlení v 14.

obciach. Kopijná stolica zanikla v roku 1804 do tách čias tvorila samostatnú administratívnu a súdnu jednotku so sídlom

v Spišskom Štvrtku. Okrem kopijníkov mali na Spiši osobitnú autonómiu aj Nemci, ktorýcch osady mali privilegované

mestské právo.

Levoča a Kežmarok boli slobodnými kráľovskými mestami;

3

DŠaP č. 36 (I)

Gelnica, Spišská Nová Ves, Smolník boli banskými mestami.

jadro „Spišského zväzu „ ( Univesitas saxonum de Scepus ) tvorilo 24 miest a asi 20 menšáích osád,

-

ktoré boli spojené jednotným administratívnym právom a

-

jednotným súdnym poriadkom ( tzv. Zipser willkur ).

-

zemepánom

tohto zväzku bol kráľ, ktorý

-

územie nemeckého zväzu pokladal za korunný statok.

-

Autonómia spišských miest nebola zrušená ani za poľskej vlády.

-

Na čele „Spišského zväzu“

stál SPIŠSKÝ GRÓF

-

volený každoročne na valnom zhromaždení zväzu;

-

zúčastňovali sa na ňom úradujúci a bývalí ( starí ) richtári spišských miest a ich ďalší zástupcovia

-

v celkovom počte 100 osôb ( hundert leute )

-

Okrem tejto VEĽKEJ RADY sa volila aj MENŠIA RADA ( kleine botschaf alebo grafensthl ).

-

knihu menšej rady ( landbuch ) pôvodne viedol gróf al. niektorý z richtárov od 17. stor. NOTÁR

Organizácia spišských miest

-

bola podobná organizácii zväzu;

-

každé mesto mala



24-člennú veľkú radu a



malú radu s



richtárom a



12. prísediacimi.

-

Knihu mestskej rady ( stadbuch ) viedol MESTSKÝ NOTÁR.

MESTÁ

- Mestská autonómia sa podobne ako komitátna samospráva udržala až do roku 1848,

- a však s taký rozdielom, že kým komitátna samospráva sa neustále upevňovala,

- samospráva kráľovských miest sa postupne obmedzovala.

- Slobodné kráľ. mestá a ban. mestá patrili do právomoci panovníka ako majetok ( pecunium ) koruny.

- Boli spravované prostredníctvom uhorskej koruny a

- boli pod kontrolou

-

miestodržiteľskej rady a

-

kráľovských komisarov.

MESTSKÉ VALNÉ ZHROMAŽDENIE

- na ktorom sa mohol zúčastniť kadý občan bolo najstarším orgánom samosprávy.

- postupne však stratilo svoj význam a jeho miesto v 16. stor. nastúpila tzv.

VOLENÁ OBEC alebo veľká rada.

VEĽKÚ RADU

- pôvodne volili občania na valnom zhromaždení.

- Neskôr sa zvýšil vplyv malej rady;

- Členstvo vo veľkej rade sa po vytvorení mestského patriciatu stalo dedičným a

- richtár

obsadzoval miesta uvoľnené smrťou svojimi ľuďmi.

- tak sa postupne celá mestská správa dostala do rúk bohatých patriciov.

- Na čele veľkej rady

stál jej zástupca

„VORMUNDER“ ( furmender );

- zastupoval ju v malej vnútornej rade, v ktorej síce

- nemal hlasovacie právo, ale mohol tu predkladať návrhy v mene občanov a

4

DŠaP č. 36 (I)

- kontrolovať činnosť malej rady.

MALÁ RADA

- kandidovala osoby za členov veľkej rady a

- niekedy sama dopĺňala členov na uprázdené miesta, takže

- veľká rada bola závislá od vnútornej malej rady.

- Malá rada alebo MESTSKÁ RADA ( magistratus senatus Rad ) sa skladala z:

o

richtára a

o

12. prísediacich ( iurati cives ).

- Do tejto rady neskôr patrili aj

o

„ mesšťanosta „ ( starosta ),

o

policajný kapitán a

o

notár.

- Členov mestskej rady volila mestská rada pôvodne len raz za jeden rok,

- neskôr prísediacich doživotne a

- ostatných na dva až tri roky.

Napr. v Banskej Štiavnici bol richtár oprávnený ponechať si 4. prísediacich z predošlej rady a spolu s nimi

vybrať ostatných členov rady. v zemepánskych mestách richtára vymenúval zemepán zo štyroch kandidátov

iobčianstva. Richtárom sa stal len ten, kto už bol predtým členom rady, teda patril k mestskej aristokracii. Richtário

a prísediaci nemuseli mať odborné znalosti. dbalo sa však na to, aby sa do rady nedostal šľachtic – prisťahovalec.

Kompetencia magistrátu

-

sa rozšírila na všetky oblasti mestského života.

-

magistrát vydával štatúty ,

-

udeľoval občiabnske práva,

-

vykonával patronátner práva,

-

volil poslancov na snem,

-

vymenúval nižších úradníkov,

-

spravoval mestský a sirotský majetok,

-

dozeral na obchod a remeslá,

-

staral sa o verejnú bezpečnosť,

-

zdravotníctvo,

-

školstvo,

-

náboženský a mravný život mesta.

Mestskí úradníci

RICHTÁR ( iudes villicus )

-

mal v rade len jeden hlas

-

nedisponoval peniazmi

-

ako predseda magistrátu mal znaťčný vplyv na správu mesta.

-

V neprítomnosti ho zasupoval najstarší prísediaci alebo volený zástupca

-

V Bratislave malo maďarské a nemecké obyvateľstvo svojho vlastného richtára.

-

Úrad starostu ( mešťžanostu ) v 15. stor. existoval iba v bratrislave – tento úradník pôvodne spravoval

pokladňu a kontroloval účty. V 17. stor. bol už aj v Trnave, Sklaici, Pezinku, Modre a v Jure. Začiatkom 18.

stor. mala voleného starostu ( mešťanostu ) s takou právomocou akou mal predtým richtár už aj Banská

Bystrica, prešv, košice, Keýňžnmarok a levovoča; mešťanosta sa teda stal predsedom magostrátu.

5

DŠaP č. 36 (I)

MESTKÝ KAPITÁN

-

bol veliteľom mestskej stráže a vykonával policajnú agendu

-

mestá sa od 16. stor. delili na mestské štvrte ( viertel ) podľa nemeckého vzoru pod vedením

viertelmajster ( feralymejster ) , ktorá bol podriadený kapitánovi.

MESTKÝ NOTÁR

-

musel byť obdorne vzdelaný

-

bol volený zásadne na jeden rok, ale v skutočnosti zostával v úrade dklhšie – často aj na doživotne

-

nebol síce členom rady, ale svojou odbotrnosťou ovplyvnňoval jej rozhodovanie

-

v košiciach bol zástupcom rochtára

-

viedol mestské matriky

-

vyhotovoval listiny

-

uchovával mestskú pečať

-

staral sa o ubytovanie vojska a tď

V slobodnom kráľovskom meste bol magistrát aj súdnou inštitúciou prvej stolice. Po roku 1740 bolo aj cechové

zriadenie podriadené magistrátu. Do každého cechu bol delegovaný jeden člen rady ako komisár.

OBCE

-

V obciach sa vytvorila obmedzená samospráva,

-

založená na správe spoločných vecí, ktoré

-

pretrvávali z občinového hospodárenia

-

išlo najmä o:



zabezpečenie verejného poriadku a súdnictva ( prenesená kompetencia zemepána ).



Správu obecného majetku a príjmov,



užívanie spoločného majetku ( pastvín )



určenie a vyberanie dávok na udržiavanie cirkevných inštitúcii ( v protestantských obciach )

-

Obecnú samosprávu

v medziach určených vrchnosťou uskutočňovali úradníci ( richtár a prísediaci ktorí

boli volení na obecnom zhromaždení. )

-

Písomnú agendu

obstarával farár alebo učiteľ - v 17. stor. už obecný notár.

-

RICHTÁR a PRÍSEDIACI boli volení spravidla na jeden rok.

-

Správa obecných záležitostí

bola v rukách richtára;

-

jeho hlavné poslanie

spočívalo v súdnictve.

-

Rozsah jeho súdnej úráávomoci

určil zemepán, ktorý

-

priamo kontroloval a usmerňoval richtárovu prácu;

-

richtár

bol teda vlastne výkonným orgánom zemepána

-

( vyberal poddanské dávky, organizoval robotu a tď )

OBECNÝ RICHTÁR

-

bol aj najnižším výkonným orgánom komitátu a ústrednej štátnej správy.

-

Zverejňoval a uskutočoval príkazy a nariadenia vyšších miest,

-

pomáhal vyberať dane a spravovať verejné príáce,

-

upevňovať verejnú bezpečnosť atď.

V 17. stor. bol vo väčšine obcí vymenovaný richtár vrchnosťou alebo slúžnym.

Funkčné obdobie richtára sa pre nepopulárnosť skrátilo spraviidla na 6 mesiacov,

v niektorých oblastiach na jeden mesiac, inde aj na týždeň.
6

DŠaP č. 36 (I)

Poddaní sa k prijímaniu richtárskej funkcie donucovali pokutami.

7