Charakter práva a právne pamiatky v Uhorsku v období feudálnej rozdrobenosti

Otázka č. 40:

Charakter práva a právne pamiatky v Uhorsku v období feudálnej rozdrobenosti

A) Charakter práva

-

feud. práv. sys. – nejednotný

-

prevláda právny partikularizmus



banské právo



mestské p.



lénne



cirkevné



pozemkovovrchnostenské



cechové atď.

-

každá spoloč. vrstva má svoje jednotné právo

Uhorské šľachtické právo

-

ako panujúce právo subsidiárne použitia, ak právna úprava partikul. práva chýba

-

len toto právo mohlo vymedziť pôsobnosť partikul. práva

Uh. obyčajové právo

-

hl. forma práva

I. ETAPA – od najstarších čias – do 1514

II. ETAPA – 1514 – 1848

II. ETAPA – 1848 – 1918

zákonodarstvo – len výnimočne ( pochybnosti, al. zneužívanie OP )

-

podstat. časti súkr. práva ( rodinné, dedičské, poručníctvo, procesné právo …) – obsiahnuté v zákonoch z čias Arpádovcov

Na platnosť OP sa vyžadovalo:

1)

aby obyčaj vznikla z ustálenej praxe ( musí vyjadrovať všeobecné presvedčenie o jej správnosti )

2)

používanie dlhší čas

3)

mala mať právny obsah

mala trojaký účinok:

a)

interpretovala ( zmysel zákona sa vysvetľoval obyčajou )

b)

nahrádzala ( ak neexistoval právny predpis pla

c)

rušila zákon ( ak bola v rozpore s predchádzajúcim zákonom, rušila jeho platnosť )

Staršie uh. feud. právo- dve formy:

1) OBYČAJ

2) ZÁKON – tu patria aj:



ŠTATÚTY



PRIVILÉGIÁ

PRIVILÉGIA

-

najobľúbenejšia forma práva

-

každé právo, ktoré nevzniklo z

obyčaje!

-

označovali sa tak aj rozsudky, zmluvy a pod.

-

privilégium, ktoré vzniklo neskôr ako zákon NEMOHLO BYŤ v rozpore so zákonom

-

ak vzniklo skôr ako zákon – aj keď bolo v rozpore s novším zákonom – zostalo v

platnosti

pokiaľ ho

zákon vyslovene nezrušil

1

ŠTATÚT

-

právna norma, ktorá nebola v

rozpore so zákonom

( platným obyč. právom )

-

neobmedzovala práva a slobody iných

-

jejplatnosť sa obmedzovala na určité miesto

-

len samosprávne mestá alebo autonómne oblasti

-

najstaršie

– ako formy mestského práva:



krupinské



štiavnické



bratislavské

SÚDNA PRAX

-

sudcovská realizácia obyčajového práva v konkrét. prípadoch

-

za Arpádovcov – malý význam

-

až za Anjuovcov – ustálenie organizácie súdov – pravidelná činnosť

-

v tomto období – za Anjuovcov – koruna je zdrojom všetkého vlastníctva

-

rodine vlastníka sa zabezpečuje užívanie každého slobodného statku

-

každé pozemkové vlastníctvo je v závislosti na kráľovi – odraz v rodinnom a dedičskom práve ale aj v spôsobe

nadobudnutia donačného majetku

B) Právne pamiatky

-

štádium feud. roztrieštenosti – práv. pamiatky ojedinelé

-

normotvorná činnosť

– rozvoj len v mestách

-

v celoštátnom meradle

- za Anjuovcov

-

rastie politická moc stavov – odzrkadlenie v bulách ( 1222, 1231, 1267 ) – podstatne sa odlišujú od zákonov 11.

stor.

-

neobsahujú príkazy panovníkov, ale privilégia stavov

-

dôležitá je forma – presne koncipované a slávnostne vyhlasované

-

obsahovali osobitné záruky, keby panovník nedodržal

Pre právne dejiny najdôležitejšie

1) Zákony Ondreja II. ) 1231 )

2) Bélu IV. ( 1267 )

3) Ondreja III. ( 1291, 1298 )

Za Anjuovcov – najmä privilégiá a dekréty

1341 – Dekrét karola Róberta

-

obsahuje nájomné zmluvy s oravským kastelánom

1351 – Dekrét Ľudovíta I.

-

potvrdená Zlatá bula a doplnená o nové privilégiá

-

stal sa základňou rozvoja uh. šľachty

-

významné ustanovenie o zákaze drobenia šľachtického majetku

Hlavným právnym prameňom – je LISTINA ( PRIVILÉGIUM )

-

vydával panovník

-

slávnostnou formou

-

obsahuje neodvolateľné právne skutočnosti pre jednotlivca alebo pre korporáciu

2