Bachov absolutizmus ( BA )

Otázka č. ...:

Bachov absolutizmus ( BA )

Toto obdobie označujeme aj kao neoasolutizmus. Bachov režim sa v habsburgskom cisárstve začína uplatňovať z dôvodu

likvidácie revolučného pohybu. Likviduje sa aj národnostné hnutie.

August 1849 – Világošská bitka – upevňujú si postavenie konzervatívne sily v štáte. Tento režim odmietal ústavnosť

a nakoniec Stadionova ústava bola zrušená !

Nositeľom režimu bol Alexander BACH – minister vnútra ( obdobie, keď Rakúske cisárstvo nemalo predsedu vlády. Na čele

Rakúskeho cisárstva bol v tom čase František Jozef I.. Hlavnými oporami režimu boli konzervatívne vrstvy spoločnosti

( pozostatky veľkostatkárskej šľachty, vlastníci rozsiahmych poľnohospodárskych majetkov, cirkev, obchodníci, peňažníci ).

Režim sa orintoval proti stredným vrstvám a maloburžoázii, roľníkom ale aj proti robotníctvu ( nová vrstva, vznikajúca

v manifaktúrach ).

Hlavným cieľom bolo: potlačiť zbytky revolučného hnutia, ktorého základ spočíval v

-

presadzovaní demokratizácie v monarchii.

-

likvidácii poddanstva za náhradu ( režim BA sa usiloval realizovať toto zrušenie v prospech novej spoločenskej

skupiny – veľkostatkárov )

BA ďalej

–

posilňoval postavenie byrokracie – štátnych úradníkov

–

vybudoval sa systém buržoázneho štátneho aparátu ( profesionalizácia štátnej správy )

–

snahy o centralizáciu

–

likvidácia odstredivých štátoprávnych prvkov

–

upevňovanie centrálnej moci z Viedne

–

´deovým základom opory nového režimu bola katolícka cirkev ( KC )

–

likvidovali sa všetky nové vzťahy medzi štátom a cirkvou

–

dochádza k spätnému kroku – vytváral sa opäť taký vzťah medzi štátom a cirkvou, aký existoval do

reforiem Márie Terézie a Jozefa II.

–

1851 cisár zrušil PLACENTUM REGIUM Jozefa II.

–

štát sa vzdal právomoci zasahovať do cirkevných záležitostí – hlavne práva povinného odsúhlasovania

pápežských búl pred ich vyhlásením v kostoloch

–

štát prestal kontrolovať styk cirkevných organizácií s Rímom

–

cirkev sa opäť stáva autonómnou silou v štáte

–

1855 štát uzavrel s pápežskou kúriou KONKORDÁT – o tom, že čo sa týka napríklad zákonodarstva, štát

priznal, že základom pre zákony, ktoré štát vydá v oblasti hlavne manželského práva, bude kánonické

právo – hoci naďalej platil všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 ( na našom území vydržal

v platnosti až do roku 1950 )

–

podľa konkordátu ustanovenia manželského práva ( 1811 ) pre katolíkov neplatili – pre nich platilo v tejto

oblasti KP

–

ako jediná forma manželstva bol presadený cirkevný sobáš

–

cirkevné súdy rozhodovali o všetkom, čo sa týkalo manželského práva

–

biskupi mali právo vykonávať cenzúru

–

mohli slobodne zakladať cirkevné spolky

–

majetok, ktorý bol cirkvi odobraný za Márie Terézie sa cirkvi vrátil

–

konkordátom bola KC uznaná za jedinú štátnu cirkev

–

katolícke duchovenstvo sa stáva privilegovanou vrstvou spoločnosti

–

prejavuje sa zlý postoj k nekatolíkom - nemolhi zastávať vyššie úrady štátnej správy, nemohli pracovať

v školstve…

–

oporou režimu je polícia a četníctvo

1

–

zavádza sa systém udavačstva ( platené služby )

–

rozsiahla štátna mašinéria si vyžadovala vysoké náklady

–

nedostatok peňazí = krach režimu

–

rakúsky politik Fishoff sa vyjadril, že: „Bachov režim – to bolo stojacie vojsko vojakov, sediace vojsko

úradníkov, kľačiacie vojsko kňazov a plaziace sa vojsko udavačov.“

Likvidácia národných hnutí

-

Maďarom zrušili Bratislavskú marcovú ústavu

-

utrpeli Világošskú porážku

Iné národy:

-

viedenské centrálne orgány sa snažili zabudnúť na svojich bývalých spojencov

-

nerobili rozdiel medzi nikým – vedúci predstavitelia národných hnutí boli daní pod policajný dozor

-

likvidovali sa všetky výdobytky z minulosti

-

postavenie spisovnej slovenčiny – zmena – zavádza sa okrem nemčiny aj staroslovienčina ( praktické dôvody

lepšieho dorozumenia )

Slovenské vojvodstvo

-

slovenskí národovci sa snažili presadiť čiastočnú samosprávu – bola vyjadrená v programe Jána Kollára, ktorý

sa snažil zmeniť štátoprávne postavenie Slovákov

-

Slovenské vojvodstvo malo byť podľa J. Kollára samostatná korunná krajina

-

základom mal byť etnický princíp – územie súvisle obývané Slovákmi, pričom etnická hranica na juhu a východe

sa mala vyjadriť osobitným sčítaním obyvateľov

-

územie novovzniknutého územia rozdelil na 4 dištrikty:

1) Dolnopovažský - centrum NITRA



Bratislavská župa



Nitrianská župa



Trnavská župa ( južná časť )

2) Hornopovažský - - centrum ŽILINA



sverná časť Trnavskej župy



Turiec



Orava



Liptov

3) Banský - centrum BANSKÁ BYSTRYCA



Zvolenská župa



Tekovská župa



Ostrihomská župa



Hontianská župa



Gemerská župa



Malohonská župa



Novohradská župa

4) Torysský - centrum KOŠICE alebo PREŠOV



Abovská župa



Spišská župa



Šarišská župa



Zemplínska župa

Dištrikty ( kraje ) sa mali ďalej deliť na OKRESY a tie ďalej na OBCE.

Táto snahy o vytvorenie Slovsnkého vojvodstva ( vypracovaná v roku 1849 ) bol prvým čisto štátoprávnym návrhom

v pravom slova zmysle – malo byť vyčlenené z Uhorska a malo vytvárať samostatný štátoprávny celok. Narúšalo

územnú i štátnu integritu Uhorska a z týchto dôvodov Viedeň návrh zamietla.

2

Systém správy a právny poriadok

Prejavujú sa snahy začleniť Uhorsko do štátnej integrity Rakúsko-Uhorska. Systém verejnej správy bol rozdelený do 3. etáp

I. ETAPA – Etapa vojenskej diktatúry ( 1849 – 1850 )

II. ETAPA – Etapa provizória ( 1850 – 1853 )

III. ETAPA – Etapa definitíva ( 1853 – do pádu BA 1859 )

I. ETAPA

Presné časové začlenenie – od augusta 1849 – porážka pri Világoši do septembra 1850

-

miestna správa nemala civilný charakter – ten bol nahradený VOJENSKÝM

-

na čele vojenskej diktatúry stál vojenský diktátor, ktorý rozdelil celé Uhorsko na 5 vojenských dištriktov ( z nich

dva boli na Slovensku – Košice, Bratislava ) – na čele s vojenským veliteľom ( v plnom rozsahu bol zodpovedný

a riadený vojenským diktátorom )

-

okrem toho rozdelil Uhorsko aj na civilné obvody - na čele s hlavnými komisármi

-

dochádza ku konsolidácii a k prechodu do II. etapy – provizória

II. ETAPA

-

už neexistuje absulútne vojenské riadenie

-

presadzuje sa civilná zložka verejnej miestnej správy

-

funkcia vojenského diktátora bola nahradená miestodržiteľom ( nepodliehal vojenským orgánom, ale priamo

viedenskej vláde )

-

zrušili sa civilné obvody a vojenské dištrikty

-

namiesto vojenských dištriktov sa rozširuje civilné administratívne dištrikty – bolo ich 5 ( na území Slovenska 2 –

Bratislava, Košice )

-

administratívna dištrikty sa v období provizória ďalej delili na komitáty a tie ďalej na okresy

-

zrušila sa komitátna samospráva a aj slobodné kráľovské mestá !

-

na čele dištriktov stáli župani ( podriadení miestodržiteľom )

II. ETAPA

-

v plnom rozsahu sa obnovil civilný charakter

-

na čele verejnej správy zostáva miestodržiteľ s miestodržiteľstvom

-

mistodržiteľstvo sa delilo na 5 miestodržiteľských odborov a tie riadili celú prácu v administratívnych dištriktoch

-

nižším stupňom boli komitáty ( orgány výkonnej správy a politiky )

-

ďalšie členenie bolo na okresy na čele so slúžnym

Právny poriadok

-

radikálne zasahuje centralizácia

-

obdobie BA bolo obdobím, kedy v Uhorsku prestalo platiť uhorské obyčajové právo

-

v rámci centralizácie sa zvaiedlo používanie rakúskeho práva v plnom rozsahu – znamenalo to, že došlo

k radikálnej zmene ( negatívnej aj pozitívnej )

Pozitívna zmena

-

rakúske právo bolo vo všetkých odboroch práva kodifikované ( písané )

-

zaviedlo sa rakúske právo, ktoré bolo pokrokovejšie

-

napomohlo v Uhorsku k zavádzaniu nových kapitalistických vzťahov

Negatíva

-

v Uhorsku platilo ešte stále feudálne obyčajové právo a právne myslenie ľudí, zvyknutých na staré právo –

problémy s orientáciou v novom právnom systéme

-

platilo, že v občianskom práve sa prevzal všeobecný občiansky zákonník z roku 1811

3

-

zároveň podpornými normami bol



zmenkový poriadok z roku 1850



rakúsky banský zákon z roku 1854

-

TP HMOTNÉ – v roku 1852 sa prijal pre celú monarchiu nový Trestný zákonník o zločinoch, prečinoch
a priestupkoch = veľká pokroková zmena – delikty členil podľa závažnosti do uvedených 3. skupín

-

TP PROCESNÉ – v roku 1853 bol vydaný Trestný procesný poriadok, ktorým sa do Uhorského práva
zároveň dostáva nové právne odvetvie – TP správne – bolo akýmsi doplnkom TP a v rámci neho bol v roku 1854

vydaný Trestný zákon správny – nazával sa aj PALICOVÝ ZÁKON, alebo Prugel patent – ako sankciu za delikty

používal často telesné tresty

-

existovaloustanovenie, že kto spáchal delikt, mohol byť telesný trest nahrdený peňažnou pokutou

-

ČEĽADINSKÝ PORIADOK z roku 1857

-

ŽIVNOSTENSKÝ PORIADOK z roku 1849

-

TLAČOVÝ PATENT z roku 1849 – riadil vydávanie tlačovín – hovotil o tom, ako sa majú:

–

tlačoviny tlačiť

–

kto je za obsah zodpovedný

–

obsahoval ustanovenia, že pri porušení zo strany vydávateľa až po 3. upozorneniach od úradov, mohlo

byť vydávanie pozastavené

-

v roku 1852 bol nahradený TLAČOVÝM ZÁKONOM

–

sprísnenie spočívalo v tom, že polícia mohla tlačovinu zrušiť bez výstrahy

–

novinka – tlačový zákon sprevádzal cenzúru

4