Martinské memorandum z roku 1861

Otázka č. 16:

Martinské memorandum z roku 1861

Vyvrcholením národného politického hnutia Slovákov bolo Národné zhromaždenie slovenské ( NZS ), ktoré sa konalo v dňoch 6. – 7. júna 1861 v Martine

1. zúčastnili sa na ňom predstavitelia staršej – štúrovskej – ako ajmladšej poštúrovskej generácie
2. bolo reprezentatívnym zhromaždením – účastníci sa naňho dostali na základe poverenia jednotlivých slovenských obcí
3. toto zhromaždenie nazývama aj Národným zastupiteľstvom
4. predsedom bol Ján Francisci
5. zhromaždenie prijalo program, ktorý koncipoval Štefan Marko DAXNER

Martinské memorandum ( MM )

1. posunulo svoj obsah ďalej do roviny štátoprávnej
2. bolo prvým uceleným štátoprávnym programom Slovákov!!!
3. obsahovalo časti viac i menej podstatné

Menej významné ustanovenia

1. požiadavka zriadenia právnickej akadémie
2. zriadenie slovenskej katedry reči a literatúry na peštianskej univerzite
3. zriaďovanie spolkov
4. vydávanie časopisov
5. zriadenie hospodárskej akadémie

Najpodstatnejšou požiadavkou bolo vymedzenie územia, ktoré bolo trvale osídlené Slovákmi

1. existovali rôzne názory na pomenovanie takto vzniknutého územia – Daxner navrhoval, aby sa pomenovalo ako dištrikt; niektorí navrhovali názov Slovenský vidiek; napokon bol prijatý názov Hornouhorské slovenské okolie

Hornouhorské slovenské okolie ( HSO )

1. malo vytvárať predpoklady k tomu, aby tu začala vytvárať samospráva Slovákov
2. nešlo o to, aby sa územie štátne odčlenilo od Uhorska, ale o vytvorenie autonómnej národnej jednotky
3. vymedzenie  HSO vychádzalo z minulosti ( dištrikty za Jozefa II., ako aj rozdelenie územia za Bacha )
4. MM malo všeobecný pohľad – malo sa vymedziť územie – a dotovať ho – kde by sa mali riešiť jazykové, vzdelanostné a kultúrne otázky v prospech Slovákov – ale v rámci Uhorska !
5. na uhorskom sneme opäť nepochodili – Maďari naďalej presadzovali existenciu jednotného uhorského národa, ktorá vylučovala akékoľvek uznanie niektorého nemaďarského národa ako jedného samostatného celku
6. podpredsedom uh. snemu bol v tom čase Koloman Tiso, ktorý podstúpil MM predsedovi Výboru pre veci nemaďarských národov – Jozefovi Ötvöszovi – MM bolo zamietnuté
7. zamietrnutie MM na uhorskom sneme pomienilo ďalší vývoj – Slováci sa obrátili na Viedeň