Pád Bachovho absolutizmu a Októbrový diplom

Otázka z DŠaP (II) č.14: Pád Bachovho absolutizmu a Októbrový diplom

 

 

Vážne neúspechy Bachovho režimu viedli v r. 1859 k zmene politiky viedenského dvora.

Po ťažkých porážkach pri Magente a Solferine, ktoré Rakúsko utrpelo vo vojne proti  talianskému národnooslobodzovaciemu hnutiu vedeného sardínskym kráľom Viktorom EmanuelomII, ktorého podporoval francúzsky cisár Napoleon III., sa režim ocitol v medzinárodnej izolácii, chýbali mu peniaze na vedenie vojny.

 

Na základe prímeria podpísaného vo Villafrance a zurišského mieru (nov.1859) Rakúsko bolo donútené vzdať sa väčšej časti Lombardska a celkom stratilo svoj dovtedajší vplyv na Apeninskom polostrove. V dôsledku toho sa spojili menšie polozávislé štáty do 1 celku pod vedením savojskej dynastie.

 

Minister Alexander Bach bol 21.augusta 1859 prepustený a takisto aj policajný minister J.Kempen. Tým sa otvorila cesta reformám a libaralizácii.

Vláda zvolala ríšsku radu  ustanovenú v r. 1851.

Veľkostatkári a predovšetkým buržoázia, ktorá mohla štátu finančne pomôcť, však požadovala záruky:

1. kontrola nad stavom financií,
2. kontrola nad štátnym rozpočtom a teda aj nad vládou.

Vláda mohla tieto záruky poskytnúť vtedy, ak pripustila ich účasť na vláde.

 

1. cisársky patent z 5.marca 1859, na základe, ktorého sa ríšska vláda doplnila o ďalších členov rozmnožená ríšska rada a cisárske nariadenie z toho istého dňa nariadilo vykonať nepriame voľby do rozmnoženej ríšskej rady po ustanovení zemských zastupiteľstiev a zvolanie ríšskej rady v r. 1860 na prerokovanie štátneho rozpočtu.

 

ríšska rada

1. jej členovia mohli posudzovať len štátny rozpočet a rozpočty krajín
2. neprislúchalo im predkladať návrhy zákonov alebo rozhodovať o nich
3. panovníkovi mohli predkladať len dobrozdania
4. 17.júla 1860 - musel uznať zvrchovanosť RR pri povoľovaní daní a dávok.
5. 27.augusta 1860 - RR požadovala pri rokovaní o rozpočte rozsiahlu samosprávu krajín a liberalizáciu verejného života.
6. Zákonodarnú právomoc síce cisárovi priznávala, avšak za spolupôsobenia zemských snemov.

Odstránením Bachovho absolutizmu sa zrušili len formy „oktrojovanej ústavnosti“, ale jej podstata, t.j. ríšska centralizácia s poloústavnými prostriedkami zostala. To však stačilo na to, aby uhor.šľachta odvolala detronizáciu z r. 1849.

Bachov nástupca Schmerlingchcel konštitučným náterom napraviť to, čo Bach nedokázal otvoreným násilím. Zvolený snem ihneď rozpustil. Obnovené komitáty nespokojné s Októbrovým diplomom, sa búrili. Preto boli komitátne kongregácie rozpustené a ichautonómia zrušená.

Celá správa sa sústredila do dvorskej kancelárie a miestodržiteľskejrady.

 

Len Deákova strana sa stiahla do pasivity, väčšina maďarskej šľachty však verne slúžila aj tomuto režimu, ktorý trval až do r.1865.

 

V následujúcich 2 rokoch nastali vo vláde len personálne zmeny, ktoré mali pripraviť pôduna vyrovnanie. V septembri 1865 bol znova zvolený snem, suspendovala sa Schmerlingova ústava a panovník, ktorý sa vzdal teórie „strany práva“ (verwirkungstheorie), začal vyjednávať na základe Pragmatickej sankcie.

 

Vývoj obnovenia ústavnosti sa zavŕšil 2 aktami: cisárskym manifestom

                                                                                 Októbrovým diplomom z 20.10.1860

V manifeste cisár veľmi stručne odôvodnil, prečo bolo treba vládnuť absolutisticky a poukázal na rozmnoženú RR ako orgán, ktorý má určiť ďalší vývoj monarchie.

 

Októbrový diplom

Vyhlásil za právny základ monarchie pragmatickú sankciu z r.1713 a okrem centralizmu pripustil aj nevyhnutnosť určitého stupňa federalizácie monarchie na základe historických tradícii jednotlivých krajín.

Za základný princíp sa vyhlásil návrat k parlamentarizmu a vyzdvihla sa úloha zemských snemov.

Čl. I.

1. sa zemským snemom a RR priznávala  účasť na zákonodarnej moci,
2. RR sa v ňom charakterizovala ako snemovňa.
3. do kompentencie RR boli zaradené záležitosti celoštátnej povahy, najmä záležitosti finančné, peňažníctvo, clo, obchod, ceduľové bankovníctvo, pošty, telegraf, železnice, vojenské veci.

 

Čl. III.

V zákonodarnej oblasti priznával osobitné práva krajinám Uhorskej koruny, čo sa vlastne rovnalo obnoveniu ich spoločnej ústavy.

 

O spoločnom sneme alebo o právach krajín Českej koruny v diplome nebolo zmienky.

Avšak českí politici diplom uvítali - umožňoval obnovenie historických práv Českého kráľovstva.

 

Vykonávanie októbrového diplomu však bolo vecou iných kruhov než tých, ktoré si jeho vydanie vynútili. K moci sa dostala nemecká liberálna buržoázia a najmä tie kruhy, ktoré sa hlásili k veľkonemeckému programu. vedúcou osobnosťou sa stal Schmerling, ktorý pripravil osnovu už 3.-oktrojovanej rakúskej ústavy.