Slovanský zjazd a júnové povstanie v Prahe

Otázka z DŠaP (II) č.21: Slovanský zjazd a júnové povstanie v Prahe

 

2. júna 1848 sa konal všeslovanský zjazd pod záštitou F. Palackého.

Slovanský zjazd v Prahe 2. - 12. jún r. 1848 v Praheposkytol slovenským predstaviteľom prvý raz v dejinách možnosť predložiť slovenskú otázku na medzinárodnom slovanskom fóre. Vedúcimi predstaveteľmi slovenskej delegácie boli Štúr, Hurban, Hodža, ktorí žiadali pomoc na uskutočnenie svojich cieľov.

Návrhy na riešenie národnostnej otázky federalizovaním monarchie, vyslovené na zjazde, mali byť protiváhou hegemonistických snáh Nemcov a Maďarov.

Slovenské požiadavky na zjazde v československej sekcii predniesol Hurban ako spoločné Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských.

 

Hurban v Prahe prehlásil: Pokiaľ Maďari nám vrátia, čo nám patrí, nebudeme musieť tasiť meče.

Bedřich Bloudek, český dôstojník- prisľúbil nám spoluprácu v prípade vojenskej akcie.

 

Zjazd sa skladal z 3 sekcií:

              československá- predsedal mu P.J.Šafárik

              poľskorusínska

              srbochorvátska

 

1.snem sa zaoberal budúcou podobou monarchie

 

2.odmietal členenie do cudzích území

  odmietal maďarskú nadvládu

  odmietal ruskú expanziu

Dominoval austroslavizmus = podoba federalizácie monarchie

1. Iné - hovoria o zjednotení všetkých Slovanov

 

3.vytvorenie samostatných obcí v rámci monarchie

 

4.vytvorenie štátu Čechov a Slovákov

1. autonómne postavenie Slovenska v rámci Uhorska
2. prijatý manifest k európskym národom

 

Slovanský zjazd prerušilo pražské povstanie, v ktorom bojovali aj slovenskí delegáti na barikádach v pražských uliciach, pretože rátali s bratskou pomocou českého národa.

Po porážke júnového povstania, keď sa česká politická reprezentácia po Windischgrätzových represívnych zásahoch začala orientovať iným smerom, Štúrs Hurbanom, hľadali spojencov v orientácii na chorvátsky a srbský protimaďarský odboj.