Držba

Rímske právo

24.2.2004

Držba – Possesio

 je faktická a chcená moc nad vecou

 je len faktická moc nie je právom

Na to aby držba vznikla sa vyžaduje

 corpus – existencia veci a v mocenskej sfére
 animus – vôľa vec držať
Každá držba vznikne len vtedy, keď tieto obidva prvky existujú a to súčasne.

Držbu možno deliť:


civilná



naturálna

Pri obidvoch držbách aby vznikli sa vyžaduje Corpus a vyžaduje sa aj Animus.
Pri civilnej je animus (vôľa) držať pre seba, pri naturálnej je animus držať pre niekoho iného.
Savini bo významným vedcom v oblasti držby, vychádzal z teórie subjektívnej vôle.
Civilná držba je dôležitejšia lebo z nej sa možno stať vlastníkom, z naturálnej nie.
Z toho vyplýva, že každý by bol civilným držiteľom.
Každý by chcel držať pre seba, ale nie je to ten podstatný rozdiel.
Ten podstatný určuje právny poriadok a to ten o aký dôvod sa táto držba opiera.

Civilná držba sa opiera o Iusta Causa Possessionis – právny dôvod držby, táto sa opiera
o taký právny dôvod, ktorý vedie alebo ospravedlňuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Čiže len ten, kto
bude držať z takéhoto dôvodu, len ten sa môže stať vlastníkom.
Medzi právne dôvody civilnej držby patria:
 kúpopredaj

 kúpa

 pôžička

 darovanie

 poskytnutie preddavku

 zriadenie vena

 vecný odkaz

 splnenie záväzku dlžníkom (dlhu)

 závdavok

 uchopenie opustenej veci

 dedenie

 uchopenie veci so spočívajúcej pozostalosti

Naturálna držba sa tiež opiera o právny dôvod ale o Iusta Causa Detentionis, teda taký
právny dôvod, ktorý nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Kto bude držať z takého dôvodu ten sa
nestane vlastníkom. Medzi právne dôvody takej držby patria
 vypožičanie

 úschova

 ručný záloh

 nájom

 árenda

 príkaz

 bezpríkazné konanie

 prípad sekvestora

1

Rímske právo

24.2.2004

Držba vzniká:
 pôvodným spôsobom
 odvodeným spôsobom

Civilná držba sa chráni sama o sebe, naturálna držba – naturálny držiteľ Detentor, len
prostredníctvom vlastníka veci. Držbu chránime nie žalobami ale interdiktmi. Z naturálnej držby existujú
výnimky, kedy bude chránený sám o sebe:
o v prípade ručného zálohu

bude naturálny držiteľ chránený sám o sebe a nie prostredníctvom vlastníka

o v prípade sekvestora

– ak sa vedie vlastnícky spor o nejakú vec, sekvestor je treťou osobou, ktorá má

chrániť danú vec, pokiaľ sa daná spor nevyrieši. Získa danú vec do naturálnej držby, z dôvodu, že sa
nevie kto je vlastníkom a koho by mal požiadať o ochranu.

Z hľadiska držby je veľmi dôležité delenie držby na


vadnú



bezvadnú

Nechráni sa držba vadná, to je taká, ktorá bolo získaná od odporcu v

spore

tajne, lsťou alebo násilím.

Chránime len držbu bezvadnú a to je taká, ktorá nebola získaná od odporcu v spore tajne, lsťou alebo
násilím.

Vlastnícke právo sa chráni vecnými žalobami typu Actio In Rem a spor sa nazýva petitorný.
Držba sa nechráni žalobami ale prétorskými interdiktmi a spor o držbu sa nazýva posesorný.
Rozdiel je nielen v názve teda petitorný a posesorný, ale aj v samotnom priebehu sporu.

Posesorným sporom, teda sporom na ochranu držby sa chráni len bezvadná držba.
Pri tomto spore netreba dokazovať právo ale stačí dokázať držbu a síce, kto z tých dvoch sporných strán,
teda z odporcov bol posledným pokojným držiteľom.
Ide tu o dôkaz faktu, teda že niekto niečo držal a držal to pokojne a ak to dokáže, vyhrá spor dokonca aj
proti vlastníkovi.

bezvadná

vadná

Vlastník (odporca) Zlodej 1 (odporca)

bezvadná

vadná

bezvadná

vadná

Zlodej 2

Toto je preto, že prétor zakázal násilie a to aj vlastníkom, vlastník si nemôže zobrať svoj majetok násilím.

Zlodej ukradol vec vlastníkovi, posesorný spor vyhrá vlastník, lebo u neho bola držba bezvadná.
Zlodejovi 1 ukradol vec zlodej 2, vyhrá zlodej 1.
Vlastník si zoberie svoju vec násilím od zlodeja 2, vyhrá zlodej 2, lebo vlastník si vec zobral násilím.

2