Res – Vec

 je to jednotný priestorovo ohraničený kus vonkajšieho sveta, ktorý môže byť predmetom práv

nie však ich subjektom

 v Ríme mohli byť vecou ľudské bytosti a to otroci

Veci možno rozdeliť:

 ako ich člení právny poriadok
 podľa ich fyzických vlastností

Rozdelenie vecí podľa členenia právneho poriadku

 Res extra commercii – veci mimo obchodu, nemôžu byť predmetom súkromného práva,

teda súkromného vlastníctva. Sú to

 veci verejné

– ulice, divadlá, cesty

 veci náboženské

– chrámy, oltáre, hroby, hradby

 veci, ktoré patria všetkým

– vzduch, tečúca voda

 Res in commercii – môžu byť predmetom súkromného vlastníctva.

Druhé členenie podľa právneho poriadku – je najdôležitejším
 res mancipii
 res nec mancipii

Res mancipii – mancipačné veci

 otroci
 domáce ťažné zvieratá
 pozemkové poľné služobnosti
 italská pôda

Tieto veci tvorili základ otrokárskeho hospodárstva.
Patril k ním zvláštny právny režim pokiaľ ide o ich nadobudnutie do vlastníckeho práva.
Nemôžu byť na iného, podľa rímskeho Ius Civile, prevedené inak ako slávnostnými, formálnymi
spôsobmi civilného práva, napríklad mancipáciou alebo In Iure Cessio.

Res Nec Mancipii – nemancipačné veci
Všetky ostatné veci.
U nich sa nevyžaduje zvláštny formálny právny režim k ich nadobudnutiu, stačí neformálne
odovzdanie.
Toto členenie platilo do Justiniána, Justinián ho odstránil.

Rozdelenie vecí podľa ich fyzických vlastností

 deliteľné a nedeliteľné – deliteľnou bude tá vec, ktorá aj po rozdelení si zachovávajú

hospodársku funkciu a cenu.

 zastupiteľné a nezastupiteľné – je dôležité pri záväzkovom práve, pri zmluvách o pôžičke

a vypožičaní.

Predmetom pôžičky budú veci zastupiteľné.
Predmetom vypožičania budú veci nezastupiteľné.

 hnuteľnosti a nehnuteľnosti – nehnuteľnosti musia byť spojené so zemou pevných základom

aj po premiestnení.

Vlastnícke právo je najstarším majetkovým právom nad vecou.
V prvotnopospolnej spoločnosti bolo všetko všetkých.
Pri jej rozpade vzniká súkromné vlastníctvo.
Rimania pojem vlastníckeho práva označovali ako Meum Est – moje je, Proprietas, Dominium.

Vlastnícke právo je výlučné a najširšie absolútne subjektívne právo, vopred pojmovo neobmedzené,
ktoré zabezpečuje jeho nositeľovi na základe práva priznaného právnym poriadkom a v súlade s ním
vec vo svojom záujme svojou mocou a vo svojom mene

 užívať
 požívať
 držať
 disponovať

Preto je výlučné, že vylučuje z pôsobenia na vec iných.
Je najširším preto lebo užívať, požívať, držať a disponovať sú obsahom vlastníckeho práva.
Je vopred pojmovo neobmedzené, to znamená, že ono v pojme nie je obmedzené, v definícii sú len
oprávnenia vlastníka, nie sú tam uvedené obmedzenia vlastníka.

Vlastnícke právo je obmedzené ale tieto obmedzenia nepatria k pojmu vlastníckeho práva.
Obmedzené je
-

vecnými právami iných osôb

-

na základe všeobecných právnych predpisov, obmedzuje ho zákon. Zákon robí buď

-

z nejakého verejného záujmu

-

z právneho pomeru medzi susedmi

Druhy vlastníckeho práva

Do Justiniána boli štyri druhy vlastníckeho práva a to
-

kvirické

alebo civilné

-

prétorské

alebo bonitárne

-

provinčné

– v histórii Ríma možno vidieť vo vzťahu k pôde tri obdobia

-

v čase vzniku

– rímska tradícia spája vznik Ríma s menom Romula. Romulus

prideľoval jednotlivým hlavám rodín do dedičného výlučného vlastníctva
takzvaného heredia pozemky o výmer dvoch rímskych jutár na dom a záhradu.
Toto im pridelil do dedičného a výlučného vlastníctva

-

expanzia Ríma

. Rím sa rozrastá, ale táto pôda patrí štátu a jednotlivé patricijské

rodiny si túto štátnu pôdu fakticky uzurpujú

-

štát prideľuje pôdu

ale len ten, kto má pridelenú Italskú pôdu, len ten ju má

v súkromnom vlastníctve. K tejto pôde bol zvláštne provinčné vlastníctvo. Okrem
iného sa provinčná pôda od Italskej líšila tým, že sa z nej platili dane z Italskej nie.

-

vlastníctvo cudzincov

-

v prvom období boli cudzinci v Ríme mimo právnej ochrany. Boli považovaní za
nepriateľov.

-

Prelom bol, keď Rím urobil obchodné zmluvy s niektorými štátmi a tak dochádza
k ich ochrane (cudzincov), ale nie všetkých, len tých s ktorými Rím uzavrel
zmluvu.

-

V treťom období bolo právo cudzincov chránené úplne cudzineckým prétorom.