Vlastnícke právo, keďže je právom, platí to isté, čo platí pre iné práva.

Odvodené spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

 dôležité je, aby predchodca bol sám subjektom práva, a aby bol oprávnený preniesť právo na

nadobúdateľa

 platí zásada, že nikto nemôže preniesť viac právo ako má sám
 jedna strana musí chcieť byť vlastníkom, druhá strana musí chcieť preniesť
 musia sa dohodnúť, alebo samotná dohody strán o prevode nestačila, ale zmluva o prevode

musela byť doprevádzaná určitými formalitami (mancipacio, In Iure Cessio)

 alebo prevod držby ten bol pri tradícii. Boli tri spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

 Mancipácia – je podľa Ius Civile, tento je formálny, abstraktný, len k Res Mancipii
 In Iure Cessio – je podľa Ius Civile, tento je formálny, abstraktný, k Res Mancipii aj k Res Nec

Mancipii

 Traditio – je podľa Ius Gentium, neformálny, kauzálny, len k veciam Res Nec Mancipii

Traditio

 je neformálny spôsob nadobudnutia vlastníctva
 nadobúdateľovi, ktorý sa chce stať vlastníkom musí byť odovzdaná vec do držby, to je prvý

predpoklad

 toto odovzdanie veci sa riadi pravidlami držby
 druhým predpokladom je Iusta Causa Traditionis a to znamená taký právny dôvod, ktorý vedie

alebo ospravedlňuje nadobudnutie vlastníckeho práva

 sú to všetky kauzy pri civilnej družbe
 tretím predpokladom je, že len k Res Nec Mancipii

Prétorské bonitárne vlastníctvo

 nie je síce civilným vlastníctvom, ale prétor za určitých okolností mohol niekoho za vlastníka

považovať ale nemohol ho civilným vlastníkom urobiť

 prétorský bonitárny vlastník sa mohol stať civilným vlastníkom vydržaním
 túto vydržaciu lehotu mohol nadobudnúť len preto, že ho prétor chránil aby mohol vec držať
 prétorské vlastníctvo sa bonitárnym nazývalo preto, že prétor rozhodoval slovami In Bonis

Esse, čo v preklade znamená: „ Nech je v tvojom majetku.“

 je to napríklad vtedy ak k veciam Res Mancipii sa neurobí mancipácia ale len tradícia, vtedy

neprejde na nadobúdateľ civilné ale len prétorské bonitárne vlastníctvo

 scudziteľovi (pôvodnému vlastníkovi) patrí žaloba

 úrétor proti tejto žalobe nemôže nič mať, ale poskytne nadobúdateľovi prétorskú vlastnícku

námietku Veci odovzdanej a za vec zaplatenej, teda poskytne Exceptio Rei Vendite Et

Traditae, čím ho spraví silnejším, než je žalobca.

 na základe tejto námietky potom žalobu zamietne a rozhodne, aby vec zostala v majetku

žalovaného, čiže v majetku nadobúdateľa, konkrétne v jeho bonitárnom vlastníctve a umožní

tým nadobúdateľovi, aby vec držal a po uplynutí vydržiacej lehoty sa stal civilným vlastníkom

Pôvodné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

-

okupácia veci nikoho

– okrem iného aj divé zvieratá (35 príklad + poklad). Nie je naplavenina ako

naplavenina

-

nadobudnutie práva plodom

-

už oddelením

– je širší pojem, vlastník plodonosnej veci civilný držiteľ, superficián,

emfyteuta

-

až uchopením

-

ususfruktuár

– požívateľ pôvodne, lebo je to vecné právo

-

nájomca

– ale len odvodene, lebo nájom patrí medzi záväzkové – relatívne

práva.

Dieťa otrokyne nie je plodom, pretože nie je hospodársky výnos.

Ochrana vlastníckeho práva

Právny poriadok priznáva svojím občanom vlastnícke právo, ale to by bolo zbytočné ak by im

nepriznával ich ochranu v prípade rušenia vlastníckeho práva.

Vlastníkovi poskytuje ochranu rôznym spôsobom a to

-

interdiktom

-

zvláštne žaloby

a to žaloby vlastnícke. Ich použiteľnosť je rôzna a to buď

-

podľa spôsobu ako je niekto rušení

-

podľa toho aké právo túto žalobu priznáva

Vlastníka možno rušiť dvoma spôsobmi

-

úplne alebo totálne

– vtedy ak mu celkom zoberieme vec a na tento prípad civilné právo

vlastníkovi priznáva žaloby Rei Vindicatio (vindikovať – nárokovať).

Prétorské právo, prétorskému vlastníkovi priznáva žalobu, ktorá sa volá Actio Publiciana

-

čiastočné rušenie

– napríklad vtedy, ak niekto chodí cez druhý pozemok.

Na prípad slúži žaloba Actio Negatoria

Všetky žaloby majú spoločné to, že sú žalobami typu

Actio In Rem – vecnými žalobami.