Possessio

3.Držba

pojem:
v právnom zmysle je držba ako moc nad vecou
possesio: je faktická a chcená moc nad vecou, nie je to právo
podľa rímskych právnikov :

považovali držbu v právnom zmysle len takú faktickú a chcenú moc človeka nad vecou, s ktorou nie

rímsky právny poriadok za určitých okolností spájal právne následky

chápali ju ako skutočnosť nezávislú od toho, či držiteľ veci mal, alebo nemal nejaké subjektívne právo

k veci

bola pre nich skôr skutkovou otázkou než právnou

je zásluhou rímskych právnikov, že ako jediní starovekí národ dokázali odlíšiť tento od práva – najmä
vlastníckeho práva – a tento rozdiel aj právnicky sformulovať.
pri držbe znela otázka : „ U koho je vec? “

Dejiny rímskej držby :
1.najstaršie rímske právo

pôda sa nachádzala vo vlastníctve rodov a jednotlivé rodiny dostávali časti tejto pôdy len do faktickej

držby
2.predklasické právo

vykryštalizoval sa inštitút držby

3.klasické právo

držba sa stala podrobne prepracovaným právnym inštitútom.popri civilnej držbe sa vyvíjala - interdiktná

- naturálna

4.poklasické právo

v tomto období nastala všeobecná vulgarizácia celého práva. Pojem držby sa začal stotožňovať

s vlastníckym právom a aj s vecnými právami k cudzej veci
5.justiniánske právo

opäť sa rozlišuje medzi držbou a vlastníckym právom, podčiarkoval sa faktický charakter držby.

Justinián zaviedol aj držbu nehmotných vecí – práva

Druhy držby

každá držba predstavuje právom uznávanú faktickú chcenú moc jednotlivca nad vecou

I.

civilná držba (possessio civilis) – možno sa stať vlastníkom

-skutočná a chcená moc jednotlivca nad hmotnou vecou spojená s vôľou vec držať pre seba na základe
platného právneho dôvodu, ktorý civilné právo uznávalo ako dôvod nadobudnutia kviritského
vlastníctva (osobné vlastníctvo)
-základom civilnej držby bol právny dôvod + faktická moc a vôľa držať
-iba platný právny dôvod oprávňoval podľa rímskeho práva držiteľa na civilnú držbu a na výhody s ňou
spojené .
-v klasickom práve to boli: kúpa, predaj, darovanie, poskytnutie preddavku a vena, vecný odkaz,

splnenie dlhu, uchopenie opustenej veci, dedenie, uchopenie veci
zo spočívajúcej pozostalosti

-kto držal vec z takéhoto dôvodu, mal vôľu držať vec pre seba – Vlastná držba

prípady výskytu civilnej držby:


ak niekto získal vec na základe platného právneho dôvodu od nevlastníka



ak niekto získal vec na základe platného právneho dôvodu od vlastníka mancipačnú vec, len na základe
neformálneho odovzdania

-

v oboch prípadoch nadobúdateľ získal len civilnú držbu, hoci prejav jeho vôle a scudziteľa smeroval
k nadobudnutiu vlastníckeho práva

právne účinky civilnej držby :


patrila ku skutkovej podstate nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním



prenechanie civilnej držby tvorilo skutkovú podstatu prevodu vlastníckeho práva neformálnym odovzdaním
k nemancipačnej veci

II.

naturálna držba (possessio naturalis) – detencia

-skutočná a chcená moc jednotlivca nad hmotnou vecou spojená s vôľou túto vec držať pre iného na
základe platného právneho dôvodu , ktorý civilné vlastníctvo neuznávalo ako dôvod nadobudnutia
kviritského vlastníctva

právne dôvody nadobudnutia detencie: vypožičanie, úschova, ručný záloh, nájom, árenda, príkaz,

bezpríkazné konanie

-kto z týchto dôvodov ovládal vec, mal vôľu držať vec nie pre seba, ale pre iného – Cudzia držba

III.

interdiktná držba (possessio ad interdicta)

-pochádza z moderného romanistického obdobia, nie z rímskeho práva
-prétor chránil držbu pred jej neoprávneným odňatím alebo rušením zo strany tretích
-za interdiktných držiteľov sa považovali - všetci vlastní držitelia a výnimočne aj niektorí cudzí
držitelia – ale ak boli držiteľmi bezvadnými
vlastný držiteľ : vlastník, civilný držiteľ, dobromyseľný držiteľ, nedobromyseľný držiteľ
cudzí držiteľ : držiteľ štátnej pôdy, prekarista, záložný veriteľ, sekvestor, tútor, kurátor, familiae emptor

· rozlišovanie držby
I.

z hľadiska ich základu
*oprávnená – possessio iusta (držba, ktorá bola v súlade s právnym poriadkom)
*neoprávnená=protiprávna -possessio iniusta ( držba, ktorá nebola v súlade s právnym poriadkom a to
aj vtedy, keď držiteľ nevedel o tom, že porušuje právo iného

-toto rozlišovanie malo význam v spojitosti s vadnou a bezvadnou držbou, t.j. s nadobudnutím držby
-toto rozlišovanie má objektívny charatker
II

z hľadiska spôsobu nadobudnutia v súvislosti s ochranou
*vadná – possessio vitiosa ( bola taká , keď niekto získal od odporcu vec v práve prebiehajucom spore
násilím(vi); tajne (clam); alebo ju dostal do užívania z ochoty a po odvolaní užívania sa ju zdráhal
vydať (precario) )
-každá vadná držba bola zároveň aj neoprávnenou držbou, ale opačne to neplatilo
-ochrana vadnej držby : bola do istej miery obmedzená – prétor nechránil držiteľa proti tomu, od koho
vec vadne získal, ale priznal mu ochranu len proti tretím osobám
*bezvadná – possessio non vitiosa ( bola zbavená tejto vady : že nebola od odporcu v práve
prebiehajúcom spore získaná tajne, násilím ani lsťou ... )
-chráni sa len ona (erga omnes)

-sú to relatívne pojmy – držba môže byť súčasne aj vadná aj bezvadná
III.

z hľadiska subjektívneho postoja držiteľa

*dobromyseľná držba – possessio bonae fidei ( dobromyseľným držiteľom bol ten, kto žil
v presvedčení, že vec, ktorú má v držbe mu patrí a že jeho držba nenarúša práva iného )
-dobrormyseľný držiteľ sa mohol stať nedobromyseľným ak sa dozvedel počas držby, že jeho držba je
neoprávnená
*nedobromyseľná držba – possesssio malae fidei ( taká, keď držiteľ o nedostatku svojho práva vie alebo
o ňom z hrubej nedbanlivosti nevie)

-toto delenie malo význam iba pri neoprávnenej držbe
-toto delenie má subjektívny charakter
IV.

*držba na účely vydržania – possessio ad usucapionem

*ostatná držba – possessio ad reliquas causas

Rozdiel medzi držbou a vlastníctvom

vlastnícke právo malo vždy väčšiu silu ako držba
držba= prejav faktickej moci nad vecou
vlastníctvo=prejav faktickej i právnej moci zároveň