Vlastnícke právo

6.Vlastnícke právo

pojem:
v RP nenachádzame definíciu vlastníckeho práva, ale Rimania ho poznali, rímski právnici na ňom založili
systém všetkých majetkových vzťahov
„Vlastnícke právo je najstaršie výlučné a najširšie absolútne subjektívne právo, vopred pojmovo neobmedzené,
ktoré zabezpečuje jeho nositeľovi na základe práva priznaného daným poriadkom vo svojom mene vec užívať,
požívať, držať a disponovať.“
-vecné majetkové právo = najstaršie právo zo všetkých
-výlučnosť – vylučuje všetkých ostatných
-najstaršie – nikto nemá viac práv ako vlastník

*uti = užívať
*frui= požívať -tvoria obsah vlastníckeho práva
*possidere= držať
*disponere= disponovať

-absolútne subjektívne právo – je namierené voči všetkým a všetci ho musia rešpektovať
právny poriadok nie všetkým priznáva právo byť vlastníkom
-vopred pojmovo neobmedzené – vlastnícke právo je síce vo svojej všeobecnosti obmedzené ale toto
obmedzenie nepatrí do pojmu

obmedzenie vlastníckeho práva:
1.vecnými právami k cudzej veci
2.zákonnými právnymi predpismi

Subjekt vlastníckeho práva
v Ríme mohli byť subjektom vlastníckeho práva právnické a fyzické osoby
ak Rím získal výbojmi nové územia – verejné pozemky, ktoré sa stali výhradne vlastníckom štátu ako právnickej
osoby
z hľadiska súkromného práva sa majetok štátu posudzoval ako vec nikoho – res nullius
Fyzické osoby* sui iuris – len tí boli nositeľmi subjektívnych práv a vlastníckeho práva

* alieni iuris – boli vylúčené z vlastníckeho práva

* peregrini – bolo im vlastnícke právo prípustné len podľa ius gentium

Predmet vlastníckeho práva
vlastnícke právo sa vzťahovalo na všetky predmety okrem res extra comercium, pričom ani veľkosť súkromného
majetku okrem určitých výnimiek nebola v zásade ohraničená
Vlastník- v dvojakom vecnoprávnom vzťahu

1. k predmetu v bezprostrednom vzťahu
2. ku všetkým v absolútnom vzťahu

Po zániku obmedzení vlastníckeho práva – vlastnícke právo sa zmenilo ako automaticky zmenilo na úplné právo
hovoríme o „elasticite vlastníckeho práva“ – IUS RECADENS

Obsah vlastníckeho práva je daný jednotlivými vlastníckymi oprávneniami, ktoré tvoria jednotu všetkých
možných práv k veci
Samostatné oprávnenia rímskeho vlastníka:
1.právo vec užívať IUS UTENDI

vlastník mohol vec používať podľa svojho uváženia a to buď sám alebo prostredníctvom tretích osôb
-najkrajnejším prejavom bolo právo vec zničiť IUS ABUTENDI

2.právo brať plody z vlastnej veci IUS FRUENDI

vlastníkovi plodonosnej veci patrilo právo vec užívať,ako i právo brať z nej výťažky

3.právo vec držať IUS POSSIDENDI

v duchu pravidla „vec má byť v držbe toho, komu patrí“.
-ako právo nerušeného telesného ovládania veci
-pre vlastníka je držba faktickou aj právnou mocou nad vecou

4.právo nakladať s vlastnou vecou IUS DISPONENDI

vlastník mohol vecou voľne disponovať a mal právom zabezpečenú možnosť v súvislosti s ňou robiť
právne úkony medzi živými i pre prípad svojej smrti
-vlastník sa mohol kedykoľvek slobodne rozhodnúť, aký osud má stihnúť jeho vec

Rozsah vlastníckeho práva – znamená, že rozsahom je namierené proti všetkým