Konečne začíname s Polycytozoami

•

Organizmus tvorí väčší počet funkčne a tvarovo diferencovaných buniek.

•

Vznik Polycytozoí – Haeckelova gastrulárna teóia invagináciou, Mečnikova
parenchymelová teória imigráciou, najskôr z mnohojadrových Monocytozoí

•

Na úrovni gastruly (ekto- a endoderm) – Diblastica. Vývojové vyššie –
Triblastica - aj mezoderm Tie ďalej na Protostomia (Gastroneuralia) a
Deuterostomia (Notoneuralia)

•

Pôvodne členenie na začiatku Protostomii – Acoelomata, Schizocoelomata a
Coelomata – podľa typu telovej dutiny. Čiastočne je to zachované, ale
uplatňujú sa iné kritériá –

ultraštruktúra kutikuly a pokožky, typ brázdovania vajíčka, typy lariev,

štruktúra DNA

• Nový zoologický systém

Vývojový stupeň – PLACOZOA - vločkovce

• Kmeň – PHAGOCYTELLOZOA - plakulovce
•

Veľni primitívne - Trichoplax adherens - pôvodne zaradený k hubám,
objavenie pohlavného rozmnožovania – živočíchy. Dve vrstvy buniek –
dorzálna a ventrálna s bičíkmi, medzi nimi hviezdicovité a vretenovité
bunky. Príjem potravy pinocytozou. Rozmnožovanie nepohlavné i pohlavné,
vajíčko známe, spermie nie!

Na dne morského pobrežia.

Vývojový stupeň: Parazoa - hubkovce

Relatívne veľké živočíchy, v dospelosti prisadlé, vakovité telo z dvoch typov
buniek, vo vonkajšiej (kožnej) sú bunky s pórami (ostie), vnútorná (črevná,
gastrálna) je choanocytov, vnútorný priestor – paragastrálna dutina (spongocoel,
archenterón). Telesná symetria nie je naznačená, sú amorfné, prípadne badať
sklon k radiálnej symetrii. Ide o slepú vývojovú vetvu najprimitívnejších
živočíchov. Jediný kmeň – hubky (Porifera).

Kmeň – PORIFERA - hubky

Telo prisadnuté k podkladu, vakovité, medzi povrchovou a vnútornou vrstvou
buniek je rôzne hrubá huspeninovitá výstelka – mezoglea. v nej je umiestnená
vnútorná kostra z ihlíc (spikúl), tvorených CaCO

3, SiO2 alebo spongínových

vlákien. Apikálny koniec – otvor (oskulum). Bez lokomočnej, nervovej a
svalovej sústavy, i keď posledné výskumy naznačujú ich prítomnosť!
V mezogley túlavé bunky (amoebocyty) – vychytávanie potravy a z nich
skleroblasty, spongioblasty, archaeocyty – (pohlavné bunky). Asexuálne
rozmnožovanie – vonkajšie (gemácia), vnútorné (gemulácia). Sexuálne –
hermafrodity – oplodnenie vonkajšie. Zo zygoty obrvená larva planulového typu
– amfiblastula, parenchymula, chvíľu voľne potom
prisadne
Primitívne žichy, vyše 9000 spp., 150 sladkovodných
Praktický význam malý – hubka, upchávanie vodovod.
potrubí.

Kmeň – Porifera - hubky

•

Trieda Calcarea – vápnice Spikuly z uhlič. vápenatého, telo do

7 cm, zvyčajne bez pigmentov. Plytké vody, napr. Sycon raphanus.

•

Trieda Demospongia – spongínovce. Druhovo najbohatšia

skupina, temer 9000 spp. spikuly kremičité alebo spongínové,
pestro sfarbené. Hubka mycia (Spongia officinalis) – 20 cm, morská,
hubka jazerná (Spongillis lacustris) - sladkovodná

•

Trieda Hexactillinea – košovky. Spikuly spojené v pravom uhle

Tvoria pevnú kostru, veľké druhy, napr. Venušin kôš (Euplectella
Aspergillum) – 60 cm.

Hubky na morskom dne v trópoch

Vývojový stupeň – EUMETAZOA (Epitelozoa) –
pravé mnohobunkovce

•

Všetky ostatné mnohobunkové živočíchy. Bunky majú viac-menej
diferencované na tkanivá (epitely), ktoré tvoria orgány a orgánové sústavy,
diferencujú sa napr. svalové a nervové bunky. Podľa telesnej architektúry
dva typy – s lúčovitou (radiálnou) súmernosťou (skupina Radiata) a
dvojstranne súmerné (skupina Bilateralia).

Skupina – RADIATA – lúčovito súmerné
(Coelenterata – mechúrniky, Diploblatica)

Vakovité telo pozostáva z dvoch zárodočných listov - entoblastu a ektoblastu -

medzi nimi mezoglea, až 90% tela tvorí voda. Vnútro je mechúrikovité,
niekedy so septami. Majú ústno-vyvrhovací otvor, prítomné sä nervové aj
svalové vlákna, majú primitívne zmyslové orgány. Trávenie je už
extracelulárne - do archenterónu z buniek entoblastu vylučujú enzýmy.
Dýchanie a vylučovanie sa deje celým povrchom tela. Rozoznávame dva
habituálne typy – polyp a medúza. Modné, pohlavne i nepohlavne,
regeneračná schopnosť

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Charakteristické sú pre pŕhlivce pŕhlivé bunky (knidoblasty, nematocyty),
ktoré vznikajú v ektoderme z tzv. intersticiálnych buniek. Tie majú pólové
vrecúško vo vnútri so špirálovite stočeným vláknom (knida), ktoré sa
aktivuje pri podráždení citlivej zmyslovej brvy – knidocilu. Vlastné pŕhlivé
bunky (penetranty) obsahujú jedovatý hypnotoxín, glutinanty, volvonenty
Medúza dokonalejšia - aj zrakové a rovnovážne orgány v ropáliách po
obvode zvona. Odvodená od polypa, zvonovitá, horná časť - exumbrella,
spodná subumbrella, po obvode plachtička (vellum). Ústny otvor v strede
spodnej strany na výrastku (manubrium). V tele veľký podiel mezoglea,
bez bunkových útvarov, pohlavné rozmnožovanie

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

Polyp pravdepodobne fylogeneticky starším a jednoduchším štádiom, aj keď sa

o tom stále vedú spory. Valcovitý, aborálna časť nožného terču fixovaná
k podkladu, nasleduje vlastné telo, na orálnom konci leží ústny terč a okolo
neho chápadlá (tentakuly)

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

trieda: - HYDROZA – polypovce

Pračrevo bez sept, hlavne drobné, obidve štádiá (hydropolyp a hydromedúza-pučaním z

polypa, krátko žije). Kolónie – až 1 mil. ex., spojených coenosarkom. Niekedy schránka –
thecum. Pohlavne i nepohlavne.

Rad – Hydroidea – nezmary - morské, sladkovodné sú bez štádia medúzy, piadivkovitý pohyb,

oplodnené vajíčka zimujú.

Nezmar zelený (Chlorohydra viridissima), n. hnedý
(Pelmatohydra oligactis), n. obyčajný (H.vulgaris)
Rad – Trachylina – hydromedúzy - bez štádia polypa. Vývin
v rade od planuly cez aktinulu po medúzu. Nové jedince
aj pučaním z medúzy. Hlavne morské, v sladkých vodách
medúza sladkovodná (Craspedacusta sowerbyi)

Kmeň – CNIDARIA – pŕhlivce

Rad – Siphonophora – rúrkovníky - výhradne morské plávajúce rúrkovité trsy,

2-3 m. Kolóniu na hladine udržiava vrcholový vak naplnený vzduchom
(pneumofór) - premenená hydromedúza, osou je stvol (stolo), obsahujúci
vlastnú tráviacu dutinu. Ďalej – gasterozoidy - výživa kolónie, dactylozoidy
zachytávanie koristi, prípadne na obranu, gonozoidy s funkciou pohlavného
rozmnožovanie (iba), prípadne plávajúce zvonce (medúzomy). Tvar tela
bizarný, často farebné alebo svetielkujú,

napr. medúza (rúrkovník) mechúrikovitá
(Physalia physalis), ktorá je silne pŕhlivá,
portugalská galéra
Mnohé druhy nebezpečné pre plavcov

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Trieda – SCYPHOZOA – medúzovce

Výhradne morské s pračrevom rozdeleným 4 neúplnymi septami. Dve pokolenia

- skyfopolyp a skyfomedúza (prevláda). Od hydromedúz sú väčšie, bez vella,
v mezogley rôzne bunky bunky, pohlavné orgány sú entoblastového pôvodu.
Nové jedince zo skyfopolypov odškrcovaním (strobiláciou) – metagenéza.
Dravé, tentakuly až 10 m, 200 spp., 5 radov, Cubozoa (štvorhranky) niekedy
samostatne – medúza nie strobilácie, premenou polypa. Medúza ušatá
(Azrelia aurita), tanierovka svietivá (Pelagia noctiluca), Cyanea arctica.

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce
•

Trieda – ANTHOZOA – korálovce

Výlučne morské, štádium medúzy chýba, len tzv. anthopolyp. Archenterón

rozdelený sarkoseptami na 6 alebo 8, prípadne násobok priehradok,
tvorených koralínom alebo aragonitom, vznik tzv. endoskelet.. Hlavne
sesilné druhy, aj s exoskeletom z pevných vápenitých schránok. Významné
aj z geologického hľadiska, základ pre vznik koralových útesov a atolov.
Nervová je sústava difúzna, zmyslové orgány absentujú. 6000 spp.v
taxonomickom členení okrem počtu sept hrá úlohu aj tvar ústneho otvoru.

Podtrieda – Hexacorallia – šesťlúčové koraly – 4000 spp., prisadlé i solitérne
Rad – Actinidia – sasanky – prisadlé, bez vonk. Kostry, pestro sfarbené, dravé,

symbióza, kĺzavý pohyb

Actinia equina Adamsia palliata Metridium senile

Actinia equina

Actinia equi

Actini

A

Kneň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Rad – Madreporaria – vetvovníky (rífové koraly) - plytké a teplé vody
morí. Z jednej planuly obrovská kolónia.drobných jedincov,do 30 mm
v priemere). Na spodu nožného terča vždy vylučujú CaCO3, telá obsahujú
symbiotické Dinoflagellata. Spodné jedince v kolónii odumierajú, nové
jednice vyrastajú na ich schránkach, čím sa kolónia korálov neustále
zväčšuje a zvyšuje – hlavná súčasť korálových ostrovov, korál mozgový
(Diploria cerebriformis)

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Rad – Ceriantharia – červnetce - ako silne predĺžené sasanky, nevylučujú
pevnú kostru, solitérne, zahrabané v piesku v rúrke. Podľa ceriantáriovej
teórie vznikli z nich obrúčkavce, modelovým zástupcom je napr. červnatec
valcovitý (Cerianthus membranaceus).

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Podtrieda – OCTOCORALIA – osemlúčové koraly, veľké kolónie,
chápadlá často perovité, kostra z jemných vápenatých ihlíc (skleritov),
navzájom spevnených. V kolónii jedince poprepájané výbežkami tráviacej
sústavy - coenosarkom. Napr. korál červený (Corallium rubrum) asi
najznámejší koral, tvoriaci malé kríčky, orgánovka červená (Tubipora
hemprichi), perovník svietivý (Pennatula phosphorea), Venušin vejár
(Rhipidogorgia flabellum)

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce

•

Trieda – MYXOZOA – výtrusníky Pôvodne patrili ako kmeň medzi
Monocytozoa. Najnovšie výskumy ukazujú, že z fylogenetického hľadiska ide o
parazitickým spôsobom regresne zmenené Polycytozoa, najskôr polypovce.
Existujú dokonca názory, že by mali patriť v rámci systému až k hlístovcom, a to
na základe štúdia a porovnania sekvencie nukleotidov v ribozomálnej RNA Sú
pre to aj ďalšie argumenty – výtrusníky nie sú radiálne súmerne ako pŕhlivce, ale
bilaterálne. Buď sú teda súčasťou Bilaterálií, alebo ich sesterskou - slepou
vývojovou skupinou, v najnovších systémoch je prijímaná druhá možnosť. Ide o
extracelulárne parazity morských a sladkovodných rýb, resp. obrúčkavcov. Ich
spóry majú 2 - 4 pólové telieska, ktoré sa vystrelením vlíkna sa uchytia v stene
tráviacej rúry. Spóra pozostáva z viacerých buniek a vzniká z plazmódia
(amoebovitý zárodok, ktorý aktívne vyhľadáva dutiny orgánov), tvoria ho
funkčne aj tvarovo diferenované bunky - napr. zárodočné línie tzv. generatívnych
buniek.

Kmeň – ACNIDARIA (CTENOPHORA) –
nepŕhlivce (rebrovky)