Kmeň – ACNIDARIA (CTENOPHORA) –
nepŕhlivce (rebrovky)

Miesto pŕhlivých buniek - lepkavé (koloblasty), asi predstavujú medzistupeň
k bilateráliám. Stavba tela naznačuje veľkú príbuznosť larve planule,
považujeme ich za neotenické organizmy.

Pár zatiahnuteľných ramien, orálny a aborálny

koniec tela, biradiálna symetria apikálne rovnovážny
orgán, nervové centrum, v mezogley spojivové a
svalové bunky – mezenchým (obdoba mezoblastu –
voláme ektomezoderm, u ostatných je endodermového
pôvodu). Hermafrodity, len pohlavne, vývin priamy,
Regenerácia slabá

Kmeň- ACNIDARIA (CTENOPHORA)

Bežné členenie na dve triedy –
Tentaculifera – s chápadlami, bentické, Venušin pás
(Cestus venerus) – telo stlačené v pravoľavej roina, svetielkuje, ultramarínový, rod
plošenka - Coeloplana, Ctenoplana

Nuda (Atentaculata) – bez chápadiel, pelagické –
rebrovka vajcovitá (Beroe cucumis) – nemá ramená, dravá, prehltne väčšiu korisť

Rod Ctenoplana - bentické, podobné ploskuliciam.
- svojrázna štruktúru gastrovaskulárneho systému,
jeho komunikácia s vonkajším prostredím
terminálnymi kanálikmi naznačuje na možnú
príbuznosť s Deuterostomia, a to buď ako ich
predchodcovia, alebo im podobné mohli byť
východzou skupinou pre Deuterostomia.

Skupina (pododdelenie) - BILATERALIA
(TRIBLASTICA) - dvojstranovce

Hlavný znak - v pozdĺžnej (mediosagitálnej) rovine zrkadlovo súmerné telo
(až na Echinodermata). Vplyvom plazivého pohybu a prechodu k dravému
spôsobu života - zmena telesnej organizácie.. Cefalizácia presun orgánov – v
hlavovej časti sa koncentrujú zmyslové orgány a časť nervových ganglií,
polarizácia tela na hlavový (kraniálny) a chvostový (kaudálny) koniec,
súbežne dochádza k ďalšiej polarizácii tela na ventrálnu a dorzálnu časť. Na
výstavbe tela sa ďalej podieľajú tri zárodkové listy – ekto-, endo-
a mesoderm, pričom mesoderm sa naplno rozvíja až u živočíchov s druhotnou
telesnou dutinou (coelomom)

Výv. vetva – MESOZOA - morulovce

Vývojová primitívnosť pravdepodobne druhotná, vplyvom
prechodu k parazitickému spôsobu života - regresný vývoj.
Sú na vývojovom stupni moruly, iba niekoľko milimetrov,
jednovrstvový epitel, na povrchu tela somatické bunky – výživa,
vo vnútri axiálne bunky - rozmnožovanie. Z nich obrvené útvary
podobné planule, predstavujúce larválne štádium. Podobné
ploskavcom. Pôvodne zaraďované v systéme ešte pred Radiata,
najnovšie ich radíme trochu vyššie, na úplný začiatok Bilaterálií.
Jeden kmeň - RHOMBOZOA

Kmeň – RHOMBOZOA

Cudzopasia v morských evertebrátach, je ich asi 50 druhov..

Ttrieda - Dicyemata
parazitujú v obličkách hlavonožcov a majú zložité vývinové cykly, napr.

Dicyema elegans. Potravu osmoticky,

Trieda - Orthonectida
Cudzopasia v morských ploskavcoch, máloštetinavcoch, mäkkýšoch, najprv

sa rozmnožujú schizogóniou, potom vznikajú pohlavné bunky.

Niektoré systémy povyšujú obe triedy na samostatné kmene.

Výv. vetva – ACOELOMATA - acelomáty

Charakteristická je pre ne absencia akejkoľvek telovej dutiny.
Kmeň – ACOELOMORPHA - bezčrevovce
Pôvodne medzi primitívne, bezčrevné ploskulice. Ústny otvor na konci tela

vyúsťuje do tráviaceho parenchýmu, vylučovací systém

chýba, nervová sústava difúzna. V pobrežnej zóne morí,
niektoré sú dravé. Rozmnožovanie je pohlavné i nepohl.
(delením). Reprezentujú vedľajšiu vetvu pôvodnej
evolučnej radiácie Bilaterálií, pravdepodobne sa vyvinula
ešte pred rozdelením na Gastroneuralia a Notoneuralia.
Unikátna stavba nerv. tkaniva, pokožky, niekt. radiálne!
Zo zástupcov možno spomenúť napr. sladkovodnú
bezčrevovku Oligochaoerus limnophilus.

POKEC

Ďalšie členenie – pôvodne podľa typu telovej dutiny:

Acoelomata, Schizocoelomata, Coelomata, dnes typ telesne dutiny nie je

primárny pri vyššej klasifikácii, skôr to je:

Spôsob zvliekania kutikuly, spôsob ryhovania vajíčka,
Dnes – rad Acoela odčlenený od Plathelminthes – Acoelomata, všetky kmene

aspo´s náznakom obrvenia a iným ako špirálovým brázdením –
Pseudocoelomata (Nonspiralia), ostatné prvoúste Bilaterália do skupiny
kmeňov Spiralia

Systém

NONSPIRALIA (Pseudocoelomata)

Charakteristika:

Brázdovanie vajíčka iné ako špirálne (radiálne),
Nezvliekajú kutikulu,
Neparazitické (až na výnimky),
Nepravá telová dutina – parenchým zatlačený k periférii, zbytok tkanivový
mok
Rudimentárne obrvenie tela

Kmeň – GASTROTRICHA - brušnobrvky

Druhy s veľkosťou tela do 1 mm , vo vode, vlhkom prostred, na dorzálne strane
ktikulárne doštičky a ostne, na ventrálnej 2 páry bŕv, pár prstovitých výbežkov
s cementovými žľazami (vírniky?), pár protonefrídií, dýchanie celým povrchom tela,
Hermafrodity, vývin priamy, bezvýznamné, asi 200 spp.,
brušnobrvka veľká (Chaetonotus maximus) – 1 mm.

Kmeň – ROTIFERA - vírniky

Telo je krátke do 3 mm, kryté kutikulou - pevný pancier (lorica) - z troch časti -
hlavovej, telovej a nožnej. Nožná je ukončená párom prstov. Eutélia, mastax,
protonefrídie, dýchanie celým povrchom tela, pohárikovité oči, anabióza (3 roky),
gonochoristy, silný sexuálny domorfizmus, partenogenéza, na jes´ň amfigonicky obidve
pohlavia – heterogónia. Vodné (súčasť plamktónu), indikátory, morské, v machu, vzácne
paraziticky Rody - Brachionus, Keratella, Ploima - s pancierom, Polyarthra, Asplancha -
bez nohy

Kmeň – ACANTHOCEPHALA - háčikohlavce

V dospelosti črevné parazity Vertebrát. Zatiahnuteľný chobot (proboscis),
vybavený na konci vencom spňtných háčikov, telo je valcovité, bez
exkrečných orgánov, chýba aj dýchacia a cievna sústava, gonochoristy,
vývin nepriamy, cez larvy u medzihostiteľa. Vyše 1000 druhov. Polymorphus
borschardi parazituje vo vodných vtákoch, medzihostiteľom je Gammarus.
Pôvodne sa predpokladal vývojový vzťah k pásomniciam, teraz sa zaraďujú
do spoločnej skupiny s vírnikmi, s názvom SYNDERMATA, a to dokonca na
úrovni kmeňa, následkom čoho sa potom obidva kmene

menia na triedy.