ZOOLÓGIA I. - bezstavovce

 Zoon = zviera + logos =

veda (z gr.)

 Biologická disciplína,

zaoberajúca sa
všestranným štúdiom
živočíchov.

Delenie zoológie

 Viac odborov:

 Štrukturálne - morfológia (vonkajšia)
 - anatómia (vnútorná) – cyto-, histo-, organológia
 Funkčné – fyziológia živočíchov
 Systematické – výsledkom štúdia ontogenézy (zárodočného vývinu -

vývinová zoológia) a fylogenézy (evolučná zoológia) - študuje vzájomné
vzťahy žichov v historickom vývoji) ornitológia, entomológia,
koleopterológia, pomocná – paleozoológia

 Špeciálne – ekológia, faunistika, fenológia, zoogeografia, genetika
 Aplikované – lesnícka, poľnohospodárska zoológia, parazitológia,
 Syntetické (hraničné) – biofyzika, teoretická biológia,

Z čoho študovať (a hlavne ako?)

 VOSTAL, Z.,
 MAJZLAN, O., GLVÁČ
 MATIS, J. 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
 MATIS, J., 2003: Zoológia bezchordátov II. UK Bratislava
 KORBEL, J., KREJČA, O, 1993: Veľká kniha živočíchov. (Z našej prírody.

Živočíchy).

 KUBOVČÍK, V., 2002: Zoologickýc systém. TU Zvolen. Skriptum
 BITUŠÍK, P., TIRJAKOVÁ, E., 1994: Zoológia (časť bezstavovce). Zvolen

Zoológia v priebehu vekov

 Prvotné animistické, konzumné a rituálne poznatky
 Sumeri – prvé obrazové a písomné zooinformácie,
 „Starí Gréci“ – ARISTOTELES (384 – 322 pr. Kr.) –

Enaima - živorodé štvornožce (cicavce), vajcorodé
štvornožce (plazy), vajcorodé dvojnožce (vtáky),
pľúcnaté (veľryby), žiabernaté (ryby), vajcorodé
šupinaté al. hladké beznožce, Anaima - mäkké
(hlavonožce), mäkkošupinaté (vyššie kôrovce),
tvrdošupinaté (ulitníky a lastúrniky), hmyz (hmyz,
červy, pavúky), teória samoplodenia, pojem rod

 SOKRATES, DEMOKRITOS – podľa náhodne

zvolených znakov, napr. krídlaté

 Gaius PLINIUS st.(23 – 79) - suchozemské, vodné a

vzdušné. Každú skupinu začal najväčším druhom –
suchozemské slonom

 John RAY (1628 – 1705) – významný európsky

prírodovcedec, autor termínu „druh“ –

presadzoval Aristotelovo učenie.

 Karl von LINNÉ(Linnaeus) – 1707-1778 –

zakladateľ modernej systematiky dielo „Systema

naturae“ (1758) opísal 4236 druhov živočíchov. 6

tried (cicavce, ctáky, plazy+obojživ., ryby, hmyz,

červy), základom druh, tie spájal do rodov, radov,

tried, binomické názvoslovie, morphospecies –

stálosť a nemennosť druhov, ostré hranice -hiáty

 Georges CUVIER (1769-1832) – zakladateľ

porovnávacej morfológie (1805) „Lecon d,
anatomie compareé“ – paradoxne podpora pre
evolučnú teóriu

 Jean-Baptiste LAMARCK (1744-1829)

–“Philosophie zoologique“ - postuláty evolučnej
teórie, založenej na adaptáciách, napr. zákon
rastu, zákon funkčnej reakcie, zákon používania
a nepoužívania orgánov, zákon dedičnosti
získaných vlastností. Prvý prirodzený systém –
Vertebrata a Evertebrata (nálevníky – cicavce)

 Chrales Robert DARWIN (1809 – 1882) –

zakladateľ modernej evolučnej teórie.

„O pôvode druhov prirodzeným výberom“

(1859) vedecký základ pre prirodzený
systém žichov - vznik spécií - speciáciou
(odchýlka sa zdokonaľuje - výsledkom je
strata schopnosti páriť sa a mať plodné
potomstvo s pôvodnými populáciami.

TAXONÓMIA – UKLADANIE DO ŠKATULIEK

 Veda o taxónoch a teórii a praxi ich triedenia (klasifikácie) Taxonomické

štúdium prechádza tromi etapami:

 -alfa-taxonómia - charakteristika, pomenovanie, vymedzenie a diagnostika

taxónov

 - beta-taxonómia - vytvorenie ich prirodzenej vyššej hierarchickej klasifikácie

do kategórií

 -gama-taxonómia - modelovo študuje evolúciu, variabilitu, vnútornú štruktúru

a ohraničenie taxónov.

 Taxonomické znaky.- biometrické, morfologické, anatomické, ekologické,

genetické, cytotaxonomické

Taxóny do hierarchickej (linéovskej) klasifikácie – dendrogram – grafické

vyjadrenie príbuznosti druhov. Kategórie: - základné, doplnkové, dodatočné

Základné kategórie - phyllum, classis, ordo, familia, genus, species

Tvorba zoosystému

 Fenetická klasifikácia - príslušníci školy tzv. numerickej taxonómie, matematicky hodnotia veľké

súbory znakov a na ich základe vyvodzujú mieru podobnosti – mechanicky

 Fylogenetická (kladistická) klasifikácia - založená na kladistickej príbuznosti, pracuje sa len

s holofyletickými taxónmi (ak obsahuje všetkých potomkov spoločného predka, na rozdiel od

polyfyletických, ktoré neobsahujú spoločného predka - na dendrograme nezahŕňajú ucelený

výsek), neberú sa do úvahy predkovia taxónov, prijímajú len evolučne prirodzené vývojové vetvy.

 Evolučná klasifikácia - snaží sa zladiť hľadisko kladogenetickej príbuznosti a výsledky celého

fylogenetického procesu daného taxónu - najuniverzálnejšé prístup.

Zoologický systém nie je statická štruktúra, ale dynamicky a neustále sa meniaci súbor taxónov a bol

vymyslený ako nástroj duševného týrania študentov (podľa niektorých nemenovaných autorov)