Kmeň: ANNELIDA - obrúčkavce

Červovité živočíchy, telo v rozpätí od 1 mm až 3 m. Vizuálne členíme na prednú časť
(prostomium), zadnú časť tela (pygidium), medzi tým je telo homonómne segmentované na
články (segmenty, somity), ktoré sú od seba oddelené dissepimentami – súvis so vznikom
mezodermu. Nervová sústava – rebríčkovitá, vylučovanie metanefrídiami. Cievna sústava
uzavretá – cirkumesofagiálne cievy. Laterálne parapódiá, na nich žiabre a zm. štetiny.
Známych 17 000 spp.

Kmeň – ANNELIDA - obrúčkavce

Kmeň – ANNELIDA - obrúčkavce

Kmeň – ANNELIDA - obrúčkavce
Trieda – POLYCHAETA – mnohoštetinavce
Druhovo najpočetnejšia skupina obrúčkavcov, prevažne morské, fylogeneticky veľmi staré,
fosílie z kambria. Voľne plávajúce, dravé, sedentárne (v rúrkach z CaCO3). Pár tykadiel,
tentákuly, chitinóune čeľuste, parapódie. Nepohlavne - architómia a paratómia, pohlavne –
gonochoristy, vývin cez trochofóru
rad: Archiannelida - praobrúčkavce
Drobné, morské, jednoduché, telo bez štetín, dospelé v piesku. Zo sladkovodných Troglochaetus
beranecki, v studniach v Blave.
rad: Erantia - túlavce
Telo - hlavová a zadná časť, ostatné články rovnaké, opatrené parapódiami, hltan vychlípiteľný.
Pelagické dravé, napr. afroditka plstnatá (Aphrodites aculeata), telo dlhé asi 20 cm pokryté
iridujúcimi štetinkami. Samičky druhu palolo zelený
(Eunice viridis) odvrhujú v presne stanovenom čase
(epitókia) zadné články s vajíčkami, pochúťka,
štúdium biorytmov
rad: Sedentaria - sedavce
Morské, v rúrkach na dne, mikrofágy, rozvetvené
Tykadlá. Rúrnatec červovitý (Serpula vermicularis)

Kmeň – ANNELIDA – obrúčkavce
trieda: CLITELLATA - opaskovce
Červovitý tvar tela, mierne dorzoventrálne sploštené, predné články - kožné žľazy. V dobe
párenia - opasok (clitellum) chitinózny obal s vajíčkami. Bez tykadiel, parapódií a žiaber,
dýchajú celým povrchom tela. Väčšinou ich nachádzame v bahne, na vodných rastlinách,
prípadne v pôde, niektoré žijú aj ektoparaziticky, známych je asi 3 700 druho
rad: Oligochaeta - máloštetinavce
Štetiny slabo vyvinuté, na každom článku - 8, telo pokrýva tenká priesvitná kutikula so slizovými
žľazami - sekrét pre absorbciu O

2 celým povrchom tela. Silný svalový vak. Na dorzálnej strane

čreva je tzv. vnútorná riasa (typhlosolis) na zväčšenie rezorpčného povrchu, črevo obalené
cholagogénnym epitelom na odstraňovanie metabolitov, cievna sústava je uzavretá, krvné
farbivo hemoglobín, vylučujú metanefrídiami. Prevažne hermafrodity, vývin je priamy,
schopné regenerácie. Živia sa detritom alebo vyciciavajú rastliné šťavy. Stylaria lacustris žije
v rybníkoch, má chobot a dlhé štetiny; baheník alebo nitenka (Tubifex tubifex) zahrabaný prednou
časťou telav bahne, dýchacie pohyby. Mrlica biela
(Enchytraeus albidus) - vlhká pôdá, je vhodná pre lab.
chovy. Lumbricus variegatus – nepohlavne paratómiou
Criodrius lacuum – do 30 cm, južné Slovensko
Potočnica račia (Branchiobdella astaci) – hemolymfa
Rakov. Hnojnica zapáchajúca (Eisenia foetida)
Allolobophora hrabei - až 50 cm, austrálske 150 cm –
výživa!

rad: Hirudinea - pijavice (niekedy sa povyšujú na triedu)

Prevažne sladkovodné ektoparazity stavovcov, s plochým telom, holé, bez parapódií i štetín.
Parazitizmus - potlačenie dissepimentov. Pokožka segmentovaná iba na povrchu
(pseudosegmentácia). Na prednej i zadnej časti tela majú prísavky, ústa opatrené tromi
chtinóznymi čeľusťami, 1 až 5 miskovitých očí, v bunkách pokožkového epitelu rôznofarebné
pigmenty. Tráviaca trubica je priechodná, vyvinutý je
sací hltan, do rany antikoagulant hirudín. Sú hermafrodity
injikujú partnerovi spermatofory do pokožky, a spermie
chemotakticky putujú do vaječníkov, vývin priamy.
Pri klasifikácii sa využíva morfológia prednej časti
tráviacej sústavy - chobotnaté, čeľustnaté, hltanovky.
Pijavička rybia (Piscicola geometra) škodí na rybách.
Zadná prísavka silne zväčšená, telo valcovité. Klepsina zelená
(Hemiclepis marginata) parazituje na žabách; pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) 15 cm -
v teplých vodách, v ľudovom liečiteľstve na odber krvi pri vysokom krvnom tlaku pri
odstraňovaní krvných zrazenín. V posledných rokoch
dochádza k renesancii jej liečebných schopností.
Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) je
tmavohnedá až čierna, ventrálnu stranu má
šedozelenú, necicia krv, ale živí sa vodnými
živočíchmi.

kmeň: TENTACULATA (Lophophorata) - chytadlovce

Starobylá skupina s nie jasným systematickým postavením, pôvodne boli radené do blízkosti
Echinodermát a Hemichordát. Vodné, prisadlé živočíchy, okolo ústneho otvoru majú kruhovitý
alebo podkovovitý terč s obrvenými chápadlami (lofofór). Na tele rozoznávame tri oddiely -
prosoma, mesozoma, metasoma, na svoju ochranu vytvárajú rúrky alebo dvojdielne škrupinky.
Anatomicky pomerne jednoducho vybavené, ale ide pravdepodobne o sekundárnu primitívnosť.
Tráviaca sústava v tvare U, larva podobná trochofóre.

trieda: PHORONOIDEA - chytadlovky

Morské s tenkým, až nitkovitým telom, cievny systém uzavretý, vylučujú nefrídiami, sú ružovo
sfarbené Žijú solitérne v chitínových rúrkach z kožných rias, zahrabané v piesku na morskom
dne. Sú medzi nimi hermafrodity i gonochoristy, známych je 25 druhov, napr. chytadlovka
piesková (Phoronis psammophila), veľká asi 5 cm.

trieda: BRYOZOA - machovky
Drobné, v spoločenstvách, ktoré tvoria trsy rúrok. Kolónia pozostáva až z niekoľko miliónov
jedincov tzv. zoido - z polypida, ktorý je mäkký, pripomína polypa a má mozog a lofofór.
Spodná časť je objemnejší cystid s tráviacou a pohlavnou sústavou, doň sa polypid zaťahuje..
Kutikula je chitínová alebo riedko rôsolovitá, hermafrodity, Sú sladkovodné i morské,
sladkovodné tvoria na jeseň gemuly, morské majú vývin cez larvu. Opísaných 4000 druho, u nás
žije len 10 druhov v čistých, pomaly tečúcich vodách, napr. machovka plazivá (Plumatella
repens).

trieda: BRANCHIOPODA - rameňonožce
izarné morské druhy chytadlovcov, nečlánkované telo, uzatvoreným v dvoch klenutých miskách,
impregnovaných vápencom, telo ukončuje svalnatý stvol (stopka), alebo priamo prirastajú
miskou ku podkladu. V škrupinke sú dve stočené ramená s obrvenými tykadielkami. Rozmnožujú
sa pohlavne, sú gonochoristi, vývin prebieha metamorfózou cez planktonickú larvu. Recentných
je iba 350 druhov, v minulosti druhovo podstatne bohatšia trieda, známa od silúru. Isté vývojovo
progresívne znaky pri tvorbe mezodermu, ktoré ich posúvali na prechod medzi Proto- a
Deuterostomia, napr. Lingula anatina - 15 cm v Indickom oceán.

Kmeň: POGONOPHORA - pogonofóry
Tenké a značne dlhé morské živočíchy – okolo pol až dva metre, pričom hrúbka tela, v
schránke dosahuje okolo pol centimetra. Telo sa člení na štyri oddiely – prosoma,
mesosoma, metasoma a opistosoma.
Prosoma - veniec tentakúl, metasoma obsahuje pohlavné žľazy a opistosoma je najdlhšia
a článkovaná, zakončená prísavkou a štetinami na uchytenie sa v schránke. Úplne im chýba
tráviaci systém (intracelulárne trávenie), ako jediné zo živočíchov energiu získavajú
chemosynteticky. Nízky a pomalý metabolizmus, predpokladá sa, že sa dožíjvaú extrémne
dlhého veku. Známych je okolo sto druhov, žijúcich vo veľkých
hĺbkach oceánov. Taxonomické zatriedenie je silne nejasné,
zaraďovali sa aj medzi Deuterostomia, ale najbližšie majú asi k
Annelidám.

Oligobrachia ivanovi

Línia: ECDYSOZOA – zvliekavce
Charakteristická je tvorba kutikuly, ktorú v priebehu vývinu, niektoré aj po jeho ukončení
zvliekajú – exuviácia (ekdýzia). Brázdovanie vajíčka je nešpirálne.

Kmeň - CEPHALORHYNCHA - chobotohlavce
Názov - podľa chobotovitého výbežku prednej časti valcovitého tela. Sú to vodné alebo
cudzopasné, vylučujú protonefrídiami. V prednej časti tela prepážka (septa), ktorá poskytuje
oporu pre chobotovitú prednú časť tela. Jednoduchá nerv. sústava, pretrváva nejednotnosť
v klasifikácii, napr. niektorí ich chápu len ako triedy kmeňa Nemathelminthes alebo jednotlivé
triedy povyšujú na úroveň samostatných kmeňov.

trieda: PRIAPULIDEA - priapulidy
Morské, predná časť tela ako kyjovitý chobot s bradavkami a ostňami.
Kutikula vlastného tela priečne prúžkovaná - niekedy ju zvliekajú.
Priama tráviaca sústava, vylučovanie protonefrídiami, oddeleného
pohlavia, vývin až dva roky. Vŕtajú chodby na dne mora na pobreží,
iba 20 druhov, priapulus žaluďový (Priapulus bicaudatus).

trieda: LORICIFERA - panciernatky
Systematické postavenie nejasné, tiež ich objavil KIRSTENSEN (1983)
v príbrežnej drti ulitníkov na brehu mora vo Francúzsku - mikroskopické,
postupne objavených ďalších 50 spp., napr. Nanaloricus mysticus.

trieda: NEMATOMORPHA (Gordiacea) - strunovce

Dlhé, tenké, tuhé telo pokrýva silná kutikula, exkrečné orgány.chýbajú
Larvy s krátkym chobotom s tromi ostňami (podobné háčikohlavcom) - v larvách hmyzu,
dospelé vo vode. Samček strunovca vodného (Gordius aquaticus) má vykrojenú zadnú
časť tela a dosahuje až 25 cm, samička má len 10 cm, v horských potokoch. Spolu je
známych asi 300 druhov.

kmeň: NEMATODA - hlístovce

Na priereze telo okrúhle, dlhé, až nitkovité a tuhé od turgoru telovej tekutiny v pseudocéle.
Voľne žijúce i cudzopasné, vo voeu, pôde, v rastlinách, živočíchoch. Kutikula dobre vyvinutá,
z podkožného svalstva je vyvinutá len pozdĺžna svalovina, preto sú schopné iba šibavého
pohybu. V ústnej dutine kutikulárne výbežky - zuby. Vylučovanie dvomi bunkami po oboch
stranách tela, exkrečnú funkciu majú aj nefrocyty, ktoré fagocytujú metabolity. Dýchajú
anaeróbne (štiepia glykogén). Zreteľný je pohlavný dimorfizmus, oplodnenie býva vnútorné,
vajíčka sú veľmi odolné voči nepriaznivým vplyvom prostredia, zvlášť významné sú parazitické
druhy. Známych je vyše 10 000 druhov.

Trieda: Adenophorea
rad: Enoplata - hlístky
trieda: Secernentea

rad: Rhabditida - háďatká

Drobné, s dlhým vysúvateľným bodcom - stiletom, škodia hlavne na rastlinách, saprofyticky tiež
žijú v pôde - ako napr. Rhabditis terricola; háďatko repné (Heterodera schachtii); háďatko
pšeničné (Anguina tritici) - poškodzuje zrná v klasoch; háďatko cibuľové (Ditylenchus allii);
háďatko octové (Anguillula aceti).

rad: Strongylida - mechovce
Prevažne črevné parazity - ochorenia tzv. strongylózy.
Mechovec ľudský (Ancylostoma duodenale) geohelmint –
z oplodnených vajíčok sa v pôde liahnu larvy, pri kontakte s
hostiteľomsa prevŕtava cez pokožku hostiteľa a prechádza
do tenkého čreva, kde potom spôsobuje hnačky a chudokrvnosť.
Samec a samička zrastenca prieduškového
(Syngamus trachea)
po kopulácii zrastajú do
tvaru Y. Žijú v prieduškách,
hlavne hrabavých vtákov.

rad: Ascaroida - hlísty alebo škrkavky

V tenkom čreve stavovcov, okolo ústneho ovoru
tri pysky, samce aj dva spikuly. Svojou prítomnosťou
v tele škodia mechanicky aj chemicky (fyziologicky).
Všeobecná schéma postupu pri invadovaní: vajíčko, so znečistou potravou do tráviaceho traktu.
Tam sa vyliahnu sa larvy, cez stenu čreva prechádzajú do krvného obehu a krátko pobudnú
v pečeni. Následne do pľúc - mechanicky ich poškodzujú a dráždia ku kašľu, cez alveoly spolu
s hlienom do ústnej dutiny a prehltnutím znovu do tenkého čreva, kde dospievajú. Choroby
vznikajúce ich pôsobením voláme ascaridózy. Najznámejšou je hlísta obyčajná (Ascaris
lumbricoides) Samček do 25 cm, samička 40 cm, pri premnožení môžu upchávať črevo a žlčovody.
V niektorých oblastiach trópoch býva napadnutých až 90% populácie. Hlísta psia (Toxocara canis),
hlísta konská (Parascaris equorum) invadujú domáce zvieratá.

rad: Oxyuroida - mrle

Cudzopasníkmi stavovcov a hmyzu, tenké a drobné
do 1 cm, v hrubom čreve. V noci samičky mrle detskej
(Enterobiu vermicularis) cez konečník von, v okolí kladú
vajíčka (až 12 000), svrbenie. Vajíčka ľahké, prenosné vzduchom. Dôležité je dodržiavať
základné hygienické zásady, najmä v detských kolektívoch môže dôjsť až k 50 - 100%
napadnutiu.

rad: Trichuroidea - niťovky

Samec má len jednu spikulu, drobné, tenké, cudzopasia v
hrubom čreve alebo vo svaloch. Nitkovitou prednou
časťou tela sa zavŕtavajú do tkanív. Svalovec stočený
(Trichinella spiralis) je jeden z najnebezpečnejších, dlhý len 1,5 až 3 mm a spôsobuje
trichinelózu,

Trichinelóza
ochorenie typické pre mäsožravcov, prípadne všežravcov.
Oplodnené samičky sa zavŕtajú do črevných klkov a
vypúšťajú larvičky do lymfatických ciev, odkiaľ cestujú
do svaloviny, kde sa opúzdria, niekedy až na 20 rokov a
svojou prítomnosťou vyvolajú svalový reumatizmus.
Pri neliečení ochorenie môže končiť smrťou, základom
prevencie je konzumovať iba tepelne dobre spracované mäso,
alebo sa jeho konzumácii úplne vyhnúť.

rad: Filaroida - vláknovky

Dlhé a tenké červy, v cievach a lymfatických
cestách, sú živorodé a ich len 0,3 mm dlhé larvičky
(mikrofilárie) prenáša krvsajúci hmyz, napr. komáre.
Až v ich tele prebehne ďalší vývin a po opätovnom cicaní sa dostávajú späť do hostiteľa.
Nepríjemným parazitom v južne položených krajinách Afriky, Južnej Ameriky a Ázie je vlasovec
miazgový (Wuchereria bancrofti). Vyvoláva ochorenie - elefantiáza - mechanické upchávanie
ciev a lymfatických ciest a od nahromadenej lymfy sa končatiny – ruky alebo nohy, menia na
neforemné tzv. slonie nohy.

Vlasovec medinský (Dracunculus medinensis) je
charakteristický pre rôzne africké krajiny, kde u ľudí
vyvoláva vredovité hrče pod kočou. Larvičky
prekonávajú vývin v cyklopoch, odkiaľ sa uvoľnia do
vody a nákaza sa ďalej šíri vypitím vody.

Ďalší africký parazit vlasovec očný (Loa loa) cudzopasí v spojivkovom vaku a
spôsobuje ťažké zápaly oka, často končiace.slepotou

kmeň: TARDIGRADA - pomalky

Mikroskopické živočíchy s veľkosťou do 1 mm, hlavne v pôde, lístí, machu, riasach. Pretiahle,
valcovité telo bez zreteľnej článkovanosti - hlavový článok + 5 telových segmentov,
pripomínajú skôr roztoče alebo korytnačky. Štyri páry panôžok (onkopódií) je ukončených 2 a
viac pazúrikmi. Ústna dutina je vybavená niekoľkými bodcami – stiletmi - nabodávajú rastlinné
pletivá, živočíchy. Exkrécia - krátke Malpighiho trubice, niektorým chýbajú. Absentuje aj
dýchacia a cievna sústava, nervová pozostáva z viacerých uzlín dominuje štvorlaločná
nadhltanová. V naznačených článkoch sú ďalšie gangliá pospájané komisúrami.
Eutélia,gonochoristy, priamy vývinom, anabióza (kryptobióza) - pri zhoršení podmienok
životného prostredia a dokážu takto prečkať aj extrémne hodnoty napr. teploty od -273 st C do +
100 st. C, odolávajú vyschnutiu, žiareniu, pôsobeniu chemikálií.

Fylogenetické vzťahy sú stále nejasné, majú spoločné znaky s viacerými ďalšími kmeňmi
(vírniky, hlístice, nižšie kôrovce, larvy hmyzu). ba aj názor, že by mohlo ísť o jednu samostatnú
primitívnu triedu kmeňa Arthropoda. Pomalky sa členia na tri triedy - Heterotardigrada,
Mesotardigrada, Eutardigrada, v ktorých je zoskupených asi 600 druhov. Medzi vodným
rastlinstvom žije Macrobiotus macronyx s milým českým názvom medvíďatko obyčejné, v
lesnej hrabanke nájdme Echiniscus scrofa.

kmeň: ONYCHOPHORA - pazúrikavce
Morfológiou podobné Polychétam, mimo vodu, naznačené oddelenie hlavy od trupu, ktorý je
síce homonómne segmentovaný, avšak segmentácia na povrchu tela nie je badateľná.
Segmentované sú aj panôžky (onkopódie alebo onychopódie), zakončené dvomi drápkami. Na
báze páru článkovaných tykadiel po 1 očku. Po bokoch ústneho otvoru sú hmatadlá, v ústnej
dutine pár čeľustí so zúbkami, ktoré vznikli premenou končatín.

Na hmatadlách veľké slinné žľazy, premenené metanefrídie tretieho článku. sekrét na vzduchu
tuhne na vlákno. Pokožka je pokrytá zmyslovými bradavkami, pod ňou je vyvinutý silný
podkožný svalový vak, cievna sústava je otvorená, trubicovité srdce má v každom článku pár
otvorov (ostií). Dýchajú celým povrchom tela a primitívnymi vzdušnicami, vylučujú
metamérne usporiadanými metanefrídiami s vyústením na báze onkopódií. Nervová sústava
pozostáva z dvojdielneho nadhltanového ganglia (mozog), z neho vybiehajú dva dlhé pruhy, na
konci tela spojené. Gonochoristy, oviparné i viviparné, s priamym vývinom, juvenilnym
jedincom postupne dorastajú články a panôžky, anamorfóza