podtrieda: Pentastomidea (Linguatulida) – jazýčnatky

Veľmi zaujímavý „systematicko-nesystematický“ osud. Pôvodne kmeň v skupine kmeňov
Pararthtopoda (Onychophora, Tardigrada, Linguatulida), dokonca k roztočom. sú vlastne
parazitickým spôsobom života extrémne zmenené kôrovce - stavba kutikuly, spôsob vývinu
larválnych štádií. Do 15 cm - samičky, samce sú podstatne menšie. Linguatula serrata –
parazituje u psovitých šeliem v hlavových dutinách

.

podkmeň: MYRIAPODA – viacnôžky

Pôvodne - podkmeň Tracheata (Uniramia) a ten - dve nadtriedy – Myriapoda a Hexapoda.
podkmene. Telo - pretiahle (hlavu + článkovaný trup), končatín vždy viací ako 3 páry. Vývin
priamy – anamorfóza, epimorfózou, hemianamorfóza. Prevažne v pôde,
Ďalšie členenie nie je dostatočne ujasnené – podľa polohy pohlavných otvorov, Opisthogoneata
ich majú vzadu (stonôžky) Progoneata vpredu (ostatné triedy), podľa počtu ústnych končatín
(Dignatha – sem patria málonôžky a mnohonôžky a Trignatha so stonožičkami a stonôžkami

trieda: Pauropoda – málonôžky

Drobné druhy do 2 mm, hlava viditeľná, trup z 11 článkov - posledný je telson, tykadlá sú
s tromi bičíkmi. Bez očí, na pohyb 9 až 10 párov končatín. Anamorfóza, u nás v pôde a
hrabanke 10 druhov, napr. Pauropus huxley.

trieda: Symphyla - stonožičky
Drobné - mäkké, nepigmentované telo,do 8 mm, trupom z 12 článkov a koncového telsonu,
predposledný článok - silné štety (cerky), pričom každý článok je opatrený párom končatín –
spolu majú teda 12 párov nôh. Hlava - pár dlhých tykadiel, pár stigmat, oči zväčša chýbajú, na
štetoch snovacie žľazy. Anamorfóza, v zemi, hnijúcich zbytkoch rastlín, asi 40 druhov, napr
stonožička biela (Scutigurella immaculata).

Scutigera coleoptrata Lithobius forficatus

trieda: Chilopoda - stonôžky

Dorzoventrálne sploštené telo, do 6 cm, tropické až 30 cm. Jednoduché očká, pár dlhých,
nitkovitých tykadiel, za hlavou pár silných, hryzadlových nožičiek (ústia jedové žľazy. Strieda
užších a širších somitov, posledný pár končatín tzv. vlečné nohy. Opisthognátne, gonochoristy,
epimorfóza, alebo hemianamorfóza. V pôde, machu, lístí, starých pňoch, dravé, asi 3 000 druhov.
Strašník (Scutigera coleoptrata) u nás v najteplejších oblastiach, je pohyblivý, dlhéi, ľahko
odlomiteľnéi nohyi, stonôžka obyčajná (Lithobius forficatus) do 30 mm, pri báze tykladiel asi
20 jednoduchých očiek, vlečné nohy s hmatovou funkciou, zemovka (Geophilus) má nitkovié
telo, dlhé do 4 cm, v trópoch k najdlhším patrí v Indii žijúca Scolopendra gigantica dlhá až 30
cm.

trieda: Diplopoda - mnohonôžky

Na priereze kruhovité, polkruhovité, s tuhou kutikulou, krátke a slabéi tykadlái, jednoduché oči,
niektoré slepé. Prvý článok trupu - krčný - bez končatín, ďalšie tri – po jednom páre nôh, zvyšok
(abdominálna časť) - dva a dva susedné články zrastajú, vznikajú diplosomity. Viditeľný je len
ako jeden a na ňom sú dva páry pomerne slabých nôh, viac ako 10 párov, maximálne až do 139
párov. Párové pohlavné otvory na treťom hrudnom článku, repugnatorické žľazy. Anamorfóza,
žijú pod kameňmi, kôrou, v tlejúcom lístí.12 000 druhov, na Slovensku –
chlpáčik podkôrový (Polyxenus lagurus) - k najmenším 3 mm,
zvinavec (Glomeris pustulata) – volvácia
mnohonôžka zemná (Julus terrestris) hnedá, štíhla, s dvomi radmi škvŕn na chrbte,
plochuľa krehká (Polydesmus complanatus) žije v lístí, v skleníkoch nájdeme
plochuľu skleníkovú (Orthomorpha gracilis),
bodavka slepá (Blaniulus guttulatus) - žltkavá s karmínovočervenými škvrnami.

Oxidus gracilis Glomeris marginata

Blaniulus guttulatus Polydesmus angustus

podkmeň: HEXAPODA - šesťnôžky

Jeden pár článkovaných tykadiel a každý hrudný článok pár končatín, zvyčajne aj druhý a tretí
hrudný článok (pterothorax) nesú aj pár krídel, bruško vždy bez končatín.
Razantné zmeny v systéme, kde je nabúraný klasický náhľad na Ento- a Ectognatha, resp. na
členenie Ectognatha na Apterygota a Pterygota.

trieda: Parainsecta – hmyzovky
rad: Protura - šutky
rad: Collembola – chvostoskoky
podrad: Arthropleona - voľnočlánkové
podrad: Symphypleona - zrastenočlánkové
trieda: Campodeina – vidličiarky
trieda: Japygina – ucholakovky
trieda Insecta (Ectognatha) - hmyz
podtrieda: Archeognatha (Monocondylia) - bezkrídlovce
podtrieda Dicondylia - dikondýliovce
Infratrieda: Zygentoma
rad: Thysanura – švehly
Infratrieda: Pterygota

trieda: Parainsecta – hmyzovky

rad: Protura - šutky

Jediný rad hmyzu bez tykadiel - ich funkcia - prvý pár nôh, telo štíhle, žltkavosfarbené, do 2
mm, bruško 12 článkovi, larvy len 9 článkov - anamorfózou, aj bez tracheí, chaetotaxiu. Na
brušku nesú zbytky končatín – 2. a 3., resp. 8. a 9. článku - ako súčasť kopulačného aparátu,
bodavo-cicavé, u nás 20 spp. Žijú skryte –vlhkosť, tlejúce rastlinné zbytky, aj chvostoskoky.
Šutka ozbrojená (Eosentomon transitorium), šutka karpatská (Proturentomon carpaticum),
šutka pôdna (Acerentomon doderoi), šutka lesná (Acerentomon tuxeni) žije hlboko v zemi.

rad: Collembola – chvostoskoky

rad: Collembola – chvostoskoky

Drobný pôdny hmyz do 10 mm, pestré, 4 - 6 článkové tykadlá, 8 ocelli, hryzavé, ale aj bodavo-
cicavé. Bruško - 6 článkov, aj splývajú. zbytky končatín na: skákací aparíát - úniková reakcia,
bežne chôdzou. Zložka edafónu, humifikačná schopnosť, tiež schopnosť agregácie, kozmopolitne
rozšírené, asi 3700 spp. dva podrady:

podrad: Arthropleona - voľnočlánkové - všetky články bruška sú zreteľné, redukovaná
tracheálnu sústavu, napr. oblenka (Hypogastrura manubrialis) - škodí, chvostoskok vodný
(Podura aquatica) čierny 1 mm, nezmáčavé telo, prenos vzduchom. Chvostoskok obrovský
(Tetrodontophora bielanensis) bez furky, 9 mm, po dažďoch ho nájdeme masovo na kmeňoch
stromov. Chvostoskok snežný (Entomobrya nivalis) ochlpený telo, na snehu

podrad: Symphypleona - zrastenočlánkové - prvý až štvrtý článok bruška splýva s hruďou,
skákací aparát vždy vyvinutý, menej početná skupina, napr. chvostoskok pestrý (Smithurus
viridis) - 1 - 2 mm, pestro sfarbený, škodca.

trieda: Campodeina – vidličiarky

Pôvodne rad Diplura – vidličiarky. Rozdelili sa n a dve
samostatné triedy. Spoločnú charakteristiku pôvodného taxónu
Diplura - dlhé tykadlá, bez očí, 5 - 10 mm, málo sklerotizované
nepigmentované, chaetotaxia, hryzavé, bruško z 10 článkov a
jedenásty nesie pár štetov (cerky - článkované prívesky,.zbytky
končatín, epimetabólia - postupná premena 1 až 2 roky. V pôde,
štrbinách, detrite, hrabanke ai v jaskyniach - zbytky rastlín,
mycéliá húb i mäso, spolu asi 500spp. Campodeina - štety
mnohočlánkové, zložené z ružencovitých článkov, napr.
vidličiarka krehká (Campodea fragilis).

trieda: Japygina – ucholakovky

Štety v tvare klieštikov a silno sklerotizované, napr.
ucholakovka stepná (Catajapyx confusus), ktorá
nevyžaduje veľa vlhkosti, žije v teplejších oblastiach a je
dravá.

trieda Insecta (Ectognatha) - hmyz
Predcházajúce triedy Hexapodov - pôvodne trieda Entognatha
Základný typ hryzavý – vynorené z hlavovej kapsuly, len prvý tykadlový článok má svalovinu,
prítomné temer vždy zložené (facetové) oči. Zase – pôvodne členenie – Apterygota a Pterygota.
Tie druhé síce zostali, ale tie prvé – hrôza pomyslieť!

Podtrieda: Archeognatha (Monocondylia) - bezkrídlovce
Pôvodné švehly (Thysanura) rozsekali na podrady a tie povýšili na podtriedy
Spoločná charakteristika - telo do 25 mm, málo sklerotizované, šupinaté, jemné, štíhle, dozadu
sa zužujúce s párom štetov a dlhým paštetom, hrudné články s paranotami - vyliačeniny tergitu
s naznačenými tracheami – základ krídel. Hrudné končatiny nesú prívesky (styly) - na panvičke
druhej a tretej nohy. Nohy sú kráčavé až behavé, dlhé, bruško pozostáva z 11 článkov, vždy sú
prítomné zbytky končatín, ktoré majú vychlípiteľné vrecúška. Paurometabólia. spolu asi 250
spp.Uupínavka škvrnitá (Lepismachilis notata) – horský druh

Podtrieda Dicondylia - dikondýliovce
Infratrieda: Zygentoma
rad: Thysanura – švehly
Prívesky (styly) na hrudných končatinách chýbajú. Švehla obyčajná (Lepisma saccharina)
asi 8 mm dlhá, až 8 rokov. Švehla skleníková (Thermobia domestica) – cerky do bokov

Podtrieda Dicondylia - dikondýliovce

Infratrieda: Zygentoma

rad: Thysanura – švehly

Prívesky (styly) na hrudných končatinách
chýbajú. Švehla obyčajná (Lepisma saccharina) asi
8 mm dlhá, až 8 rokov. Švehla skleníková
(Thermobia domestica) – cerky do bokov

Infratrieda: Pterygota

Hoci primárne bezkrídly hmyz ako systematická kategória sa zo systému
vytratil, krídlatý hmyz ostal. Základným znakom je primárna
prítomnosť krídel, ak krídla chýbajú ide o sekundárnu stratu, najmä
v dôsledku adaptácie na ektoparazitický spôsob života. Entomológovia
sa aj v tomto prípade „vyhrali“ a zaviedli systematické kategórie, bdivízií
a nadradov, zdá sa, že je to z hľadiska názorného už trochu zbytočný
luxus.

rad: Ephemeroptera – podenky

Asi najprimitívnejší hmyz, štíhle, jemné, slabo sklerotizované, od 1 do 6 cm, dva páry jemných
blanitých krídel, hustá nervatúra, kolmo na telo, veľké zložené oči, krátke tykadlá, hryzavé,,
črevo - aerostatický orgán, bruško - mnohočlánkované štety a nepárový paštet. Krátky život,
najády dlho, 20 až 30 instarov, subimágo, hromadne liahnutie, potrava rýb a bioindikátory. U nás
asi 100 druhov, napr. podenka pahorkatinová (Ephemera danica) 25 mm, podenka
dvojkrídlová (Cloeon dipterum) v malých vodných recipientoch, podenka nížinná
(Polymitarcis virgo) - väčšie rieky.

rad: Odonata – vážky

Väčších rozmerov, dlhé, štíhle telo, dva páry blanitých krídel, veľké oči - sférické videnie,
krátke 7-článkové tykadlá, mandibuly a maxilly silne ozubené, dravé imága i najády (maska),
bruško maximálne 11 článkov. Samce - prívesky klieštikovitého tvaru, vajíčka do vody, na
rastliny, na breh. Vývin minimálne rok, ale aj 5, 10 - 15 instarov, asi 4000 spp., hlavne v trópoch,
u nás vyše 90 spp. Starobylý hmyz - už v perme - spolu s podenkami sú v skupine Palaeoptera -
napr. Meganeura monti - až 70 cm.

podrad: Zygentoma - šidielka – menšie, jemnejšie telo, obidva páry krídel zhruba rovnaké
zelené a modré, v kľude kolmo k hrudi vo vertikálnej polohe, najády 3 žiabrové plátky -
dýchanie i pohyb. Hadovka lesklá (Calopteryx splendens) - výrazne modré stredné časti krídel,
hadovka obyčajná (Calopteryx virgo) - celé krídla modré, okrem predných koncov, šidlovka
tmavá (Lestes dryas) - zalieta ďaleko od vody.

podrad: Anisoptera - šidlá - väčšie, silnejšie, v pokoji skladajú krídla do plochy a na boky
tela, maximálme 10 cm, zadné krídla väčšie. Najády zavalité a vždy bez príveskov, dýchajú
pomocou konečníka - doň naberajú vzduch. Šidlo obrovské (Anax imperator) - 10 cm, vývin len
1 rok, vážka ploská (Libelulla depressa) - už začiatkom mája, nymfy škodia na rybom plôdiku.

rad: Plecoptera – pošvatky

Starý a primitívny rad, už v perme. Malé, až stredne veľké, nenápadné, dorzoventrálne sploštené,
krídla vodorovne nad bruškom, alebo nimi obopínajú telo zo strán. Dlhé článkované tykadlá,
ústne ústroje sú dosť redukované, predný pár krídel je čiastočne kožovitý a užší, zadný blanitý
a širší. Bruško ukončujú dva dlhé štety. Hemimetabóliou, nymfy 20 až 30 instarov, tracheálne
žiabre na hrudi, prekryté základmi krídel. U nás 100 druhov.
podrad: Filipalpia - krátke nitkovité hmatadlá a výkonné hryzadlá. Drobné druhy, napr.
Nemoura flexuosa, najáda do 2 cm, imága s nočnou aktivitou, tmavé s červeným bruškom.
podrad: Setipalpia – štetinovité hmatadlá a zakrpatené hryzadlá, patrí sem napr.
pošvatka obyčajná (Perla abdominalis), pošvatka podhorská (Chloroperla torrentium) rýchly
pohyb, , Chloroperla burmeisteriana

rad: Embioptera – snovačky

Žiadny extra rad, ale aspoň aby sme mali šajnu, že aj také niečo existuje!
Prevažne v trópoch, asi 130 druhov s malým telom do 2 cm. Hryzavé ústne ústroje, telo
ukončené párom krátkych štetov. Samci okrídlení, samičky vždy bezkrídle (videl už niekto, aby
pasca naháňala myš?). Prvý tarzálny článok predných nôh býva zdurený, je v ňom umiestnená
snovaciu žľazu, stelú chodbičky v pôdeú. Druh Haploembia grassi aj v Bulharsku.

rad: Mantodea – modlivky

Niekedy radia spolu so švábmi - Dictyoptera. Veľké druhy až do 20 cm, bizarný tvar, zelené
alebo hnedé, v trópoch a subtrópoch. Predné nohy majú lúpeživé, hlava je pomerne malá, ale
pohyblivá so silnými hryzadlami, dravé hmyz, aj stavovce. Predný pár krídel prergamenovitý,
zadný blanitý. Lietajú len samčekovia, samičky sú už koncom leta plné vajíčok, v ootékach, častá
partenogenéza. samička požiera partnera už počas kopulácie! – fuj! Suché a výslnné miesta,
stepi, medze, modlivka zelená (Mantis religiosa) do 8 cm, zákonom chránená, posun severnej
hranice jej rozšírenia.

rad: Blattodea - šváby

Celosvetovo rozšírené, vyše 2800 druhov, do 12 cm, najmenšie myrmekofily pár mm. Starobylá
skupina, z karbónu. Dorzoventrálne spl. telo s krátkymi štetami, samci styly, samičky bez.
Predný pár pergamenovitý, zadný blanitý (archeodyction).hryzavé ústroje, končatiny dlhé,
behavé, obŕvené. Vajíčka v ootékach, okollo 15, paurometabólia, 1 až 4 roky. Teplo- suchomilné,
synantropné, všežravé, škodia. Rus domový (Blatella germanica) 13 mm, svetlohnedý Šváb
obyčajný (Blatta orientalis) čiernohnedý, do 30 mm. Samičky sú bezkrídle. Šváb americký
(Peripalneta americana) je červenohnedý, modelový objekt pre biologické štúdie. Švábik hôrny
(Ectobius sylvestris), 1 cm, prudko lieta, dlhé tykadlá. Švábik tmavoštíty (Ectobius lapponicus)
šváb obrovský (Blaberus giganteus) v insektáriách, ovocie, nočná aktivita, nymfa ako trilobit.

rad: Isoptera – termity

Podobné mravcom, drobný hmyz do 2 cm. Sociiálne správanie, polymorfizmus, kasty s presne
definovaným poslaním. Dve skupiny kást, reproduktívna (primárne pohl. aj náhr.) a sterilná
(robotnice a vojaci, nasuti). Po oplodnení strácajú krídla, samičke sa bruško zväčšuje až na 10
cm. hlavne drevo - symbiotických mikroorganizmov. Stavby – termitiská až 7 m (drevobetón)
ventilačný systém. Termit juhoeurópsky (Reticulitermes lucifugus) v Taliansku, v stromoch,
vyžiera ich zvnútra, poškodzuje ovocné stromy, termit bojovný (Termes bellicosus) africké
stepi, nymfy 4 až 10 instarov, pôsobením potravy a exohormónov od tretieho sa už vyvíja na
niektorú kastu.

rad: Dermaptera – ucholaky

Pretiahle, dorzoventrálne sploštené, krátke predné krídla kožovité
(tegmina), zadné polkruhovité blanité, viacnásobne zložené. Hlava je
prognátna, bez jednoduchých očiek, dokonca niekedy aj bez zložených
očí, hryzavé, dlhé nitkovité tykadlá, kliešťovité cerky. Paurometabólia,
4 instary, samičky opatrujú nymfy, nočná aktiviau, sú vlhko- a
teplomilné, asi 1300 druhov, u nás 7 druhov. Bežný je ucholak obyčajný
(Forficula auricularia) - do 15 mm, pod kameňmi, i v budovách,
kozmopolitný, podobne ucholak malý (Labia minor). Niektoré tropické
žijú ektoparaziticky, napr. na jaskynných netopieroch v Indonézii alebo
na tropických hlodavcoch v Afrike.

rad: Phasmatodea – pakobylky

Bizarný tvar, extrémne predĺžené a tenké končatiny, napodobňujú vetvičky, listy, tŕne
(fytomimetizmus), bylinožravé. Niektoré bezkrídle, pomalý pohyb. Vyše 2000 druhov, napr.
pakobylka indická (Carausius morosus) až 9 cm, v nsektáriách partenogeneticky. Pakobylka
obrovská (Cyphocrania gigas) - až 30 cm, listovka zelená (Phyllium siccifolium) - spodné krídla
zakrpatené, vrchné svojou nervatúrou imitujú štruktúru listov - ochranná funkcia, podobne jako
ploché výrastky na končatinách.

rad: Ensifera – kobylky

Pôvodne Orthoptera – koníky, kobylky a cvrčky Veľkosť kobyliek sa pohybuje od niekoľko
mm až po 25 cm. Hlava je orthognátna, majú silné hryzavé ústne ústroje, typickým znakom
kobyliek sú dlhé nitkovité tykadlá, presahujú telo. Prothorax má nápadné pronotum, tegmina,

zadné blanité, vejárovité, brachyptérne i aptérne, zadný pár nôh skákavý, stridulácie, alárny typ,
sluchový (tympanálny) orgán na holeni predných nôh, samičky s pravým, šabľovito zahnutým
kladielkom, dlhé a dobre viditeľné. Paurometabólia, 5 až 10 instarov. Dravé, kobylka zelená
(Tettigonia viridissima) - až 4 cm, kobylka hryzavá (Decticus verrucivorus) vzácna, citlivá na
znečistenie životného prostredia, kobylka bezkrídla (Pholidoptera aptera), endemická
kobylka pieninská (Isophya pienensis), sága stepná (Saga pedo) chránená. Tropické - rod
listárka, palistovka, listovka obrovská (Phyllopora grandis) 13 cm. Cvrčky - teplomilné,
všežravé, cvrček poľný (Gryllus campestris), cvrček domový (Gryllus domesticus) svetlohnedý,
medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa) - krtonôžka - modelový príklad evolučnej
konvergencie (krt).

rad: Caelifera – koníky

Krátke tykadlá, femuroalárny typ, zvuk trením bázy tŕnitých stehien zadného páru o
modifikované žilky predných krídel. Sluch laterálnej strane prvého článku bruška. Znášadielko
krátke a hrubé, herbivorné, koník červenokrídly (Psophus stridulus) suché stráne, koník
modrokrídly (Oedipoda coerulenscens), rody Chorthippus, Stenobothrus – neškodia. Tropické
a subtropické druhy - saranča sťahovavá (Locusta migratoria) do 6 cm, dve formy sedentárna
(solitérnu) a sťahovavá (gregarická) obrovské škody, aj koník kŕdľový (Schistocerca gregaria)
žijúci v trópoch, kŕdle 18 km za hod. K chráneným patrí napr. koník stepný (Acrida hungaria).

rad: Psocoptera – pavši

Drobné, jemné, okrídlené i bezkrídle, hlavne v trópoch. Veľká hlava, dlhé, mnohočlánkové
tykadlá, hryzavé , slabé kráčavé nohy, bruško bez príveskov. Paurometabólia, 5 - 6 instarov.
Organické zbytky,.tienisté a vlhké miesta pod kameňmi, na stromoch, prenášajú choroby rastlín,
synantropné, škodia, pavoš múzejná (Liposcelis museorum). pavoš (Liposcelis entomophilus).
Pavoš domáca (Trogium pulsatorium) len 2 mm.

rad: Mallophaga – švoly

Sekundárne bezkrídle, ektoparazitické - vtáky, do 14 mm, silne silne dorzoventrálne sploštené, aj
hlava s krátkymi tykadlami, vždy širšia ako hruď, hryzavé, končatiny na prichytávanie,
hákovité pazúry, odlupujúcaou sa pokožkou a inými epidermálnymi derivátmi hostiteľa.. Vajíčka
priliepajú na

Menopon gallinae

rad: Anoplura – vši

Špecifické ektoparazity cicavcov, s dorzoventrálne splošteným telom. Hlavu majú prognátnu,
vždy užšiu ako hruď (na rozdiel od švol), oči redukované, majú, bodavocicavé ústne orgány a
teda sú hemofágne. Vši majú hrudné somity zrastené, končatiny prichytávacieho typu, sú

rad: Thysanoptera – strapky

Je to drobný, len niekoľko mm dlhý hmyz, s jemným, štíhlym a podlhovastým telom. Ústne
orgány sú bodavého typu s asymetrickou morfológiou. Charakteristické sú dva páry dlhých
kýpťovitých krídel, ktoré sú úzke a opatrené dlhými hustými strapcami. Nohy majú krátke
ukončené dvojčlánkovými chodidlami s mechúrikovitými vrecúškami, slúžiace na prichytávanie.
Rozmnožujú sa hlavne partenogeneticky, vývin prebieha remetabóliou, najprv