PRACOVNÉ PRÁVO

PRACO

1. časť

Študijné pramene:

• Kuril Michal a kolektív:

ZÁKLADY PRACOVNÉHO PRÁVA
VŠEMVS, Bratislava 2009, 455 strán

• Barancová Helena, Schronk Robert:

Pracovné právo. Sprint vfra, Bratislava 2007, 814

strán.

• Zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce (v

aktuálnom znení)

Pojem, predmet a funkcie

pracovného práva

• Pracovné právo = samostatné právne

odvetvie právneho poriadku Slovenskej
republiky

• Definícia:
Pracovné právo = súbor právnych

noriem, ktoré upravuje vzťahy medzi
ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce

Predmet pracovného práva = práca,

Predmet

ktorá je:

• Ľudská
• Slobodná
• Závislá (§1 ods. 2

Zák. práce)

• Nesamostatná
• Námezdná

• Odplatná
• Vykonávaná pre

iného

• Ktorú zamestnanec

vykonáva pre
zamestnávateľa
osobne

Funkcie pracovného práva

• Regulačná funkcia
• Kontrolná funkcia
• Ochranná funkcia
• Výchovná funkcia

Pramene pracovného práva

1. Pramene v materiálnom zmysle =

konkrétne materiálne (ekonomické,
sociálne, politické, morálne) podmienky
života spoločnosti, v ktorých právo vzniká
a pôsobí.

2. Pramene vo formálnom zmysle = formy

uznané štátom, v ktorých v ktorých sú
právne normy vyjadrené.

Pramene vo formálnom zmysle:

1. Normatívne právne akty

– Ústava SR (napr. čl. 12 – zákaz diskriminácie,

čl. 18 – zákaz nútených prác, právo na slobodnú

voľbu povolania a prípravu na povolanie, čl 35

ods. 3- právo na prácu, čl. 39-právo na štrajk,

právo na kolektívne vyjednávanie...

– Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z.z.)
– Zákon o kolektívnom vyjednávaní (zák. č.

2/1991),

Pramene – normatívne právne akty -pokračovanie

• Zákon o službách zamestnanosti (zák. č.

5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov)

• Zákon o štátnej službe (zák. č. 400/2009Z.z.

v znení neskorších predpisov)

• Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo

verejnom záujme (v znení neskorších
predpisov)

Pramene – normatívne právne akty -pokračovanie

• Zákon o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zák. č. 553/2003 Z.z.,v
znení neskorších predpisov)

• Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci (zák. č. 124/2006 Z.z.,v znení
neskorších predpisov)

Pramene - pokračovanie

2. Kolektívne zmluvy
3. Vnútropodnikové normatívne akty (nesmú

byť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a

dobrými mravmi; zamestnanci s nimi musia byť riadne

oboznámení)

4.Technické normy (pokiaľ upravujú bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci)

5. Dobré mravy
6. Medzinárodné zmluvy

Pramene - pokračovanie

KONTROLNÁ OTÁZKA

KONTROLNÁ OTÁ

Sú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

Sú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

(judikáty) prameňmi pracovného práva ?

(judikáty) prameňmi pracovného pr

Odpoveď: Nie sú.

Odpoveď: Nie

(V kontinentálnom právnom systéme /t.j. aj

v SR/ rozhodnutia súdov sú aktom aplikácie práva).
Judikatúra je prameňom práva v anglo-americkom právnom systéme.

Založenie a vznik pracovného pomeru

Pracovný pomer sa zakladá pracovnou

zmluvou
Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon.
Pracovná zmluva je uzavretá, keď sa účastníci (t.j.

zamestnávateľ a zamestnanec) dohodnú na celom jej

obsahu.
Pracovný pomer vznikne dňom, ktorý je v

pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu

do práce.

Obsah pracovnej zmluvy

Obsah pracovnej zm

A. Podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy

(§ 43 ods. 1 Zák. práce)

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho

stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak

určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej

zmluve.

Obsah pracovnej zmluvy - pokračovanie

B.Pravidelné obsahové náležitosti pracovnej

zmluvy

1. Dohoda o skúšobnej dobe
2. Výplatné termíny
3. Dĺžka výpovednej doby
4. Výmera dovolenky
5. Pracovný čas

Obsah pracovnej zmluvy - pokračovanie

C. Náhodilé obsahové náležitosti pracovnej

zmluvy
= ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci
záujem (napr. rôzne hmotné výhody)

Skúšobná doba

§ 45 Zákonníka práce:

(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu,

ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno

predlžovať.

(2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na

strane zamestnanca.

(3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je

neplatná.

(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade

opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú

dobu.

KONTROLNÁ OTÁZKA:

KONTROL

Možno skúšobnú dobu dohodou

Mož

účastníkov dodatočne predĺžiť?

účastníkov dodatočne predĺžiť

Odpoveď:

Odpove

Nie, skúšobnú dobu nemožno

Nie, skúšobnú dobu nem

dodatočne predĺžiť, a to ani vtedy, ak by sa

dodatočne predĺžiť, a to ani vtedy, ak by sa

na tom účastníci dohodli.

na tom účastníci dohodl

Skončenie pracovného pomeru

! Pracovný pomer možno skončiť len

niektorým zo spôsobov, uvedených v
Zákonníku práce!

§ 59 Zákonníka práce – skončenie pracovného
pomeru:

(1) Pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

(2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí
uplynutím dohodnutej doby.

Pokračovanie 59 Zákonníka práce – skončenie
pracovného pomeru:

(3) Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej

príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným

spôsobom, sa skončí dňom, ktorým

a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky

podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na

pobyt,

b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe

trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,

c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt

na území Slovenskej republiky.

(4) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

Hmotnoprávne podmienky platnosti

výpovede:

1.

Výpoveď musí byť písomná a doručená

2.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí obsahovať
výpovedný dôvod (niektorý z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1, písm. a – e)

3.

Splnenie podmienky uvedenej v § 63 ods.2 (ponuka inej
vhodnej práce)

4.

Výpoveď nesmie zamestnávateľ doručiť zamestnancovi
v ochrannej dobe (§ 64 Zák. práce)

5.

Výpoveď musí zamestnávateľ vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov (§ 74 Zák. práce)

Odstupné a odchodné pri skončení

pracovného pomeru

§ 76

Odstupné a odchodné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer

výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z

dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa

lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu

alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného

pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u

zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume

najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné a odchodné – pokračovanie:

(2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer

výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať

prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto

chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu

určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri

skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku

jeho priemerného mesačného zárobku.

(3) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu

istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do

pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého

odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná

časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do

pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého

odstupného.

Odstupné a odchodné – pokračovanie:

(4) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných
zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu
práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného
zamestnávateľa podľa tohto zákona.

(5) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu
mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom
na výplate odstupného inak.

Odchodné

(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí

nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný
dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí
zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho
priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada
o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením
pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.