právo 1. roč poznámky

Ján Veselý

Strana 1

Právo a jeho funkcie

- je súhrn platných právnych noriem správania ktoré sú stanovené štátom a sú všeobecne

záväzné.

Funkcie práva:

1, Regulačné - reguluje tovarovo peňažné vzťahy (obchodný zákazník),

2, Výchovná – štát príslušnými predpismi riadi jednotlivé rezorty napr. školstvo, kultúra, šport

3, Ochrana verejného poriadku – napr. policia

4, Ochrana a

bezpečnosť štátu –

napr. armáda

5, Ochrana politických, sociálnych, ľudských práv a

slôbod –

napr. ústava, občiansky zákonník

6, Medzinárodná funkcia – napr. uzatvorenie medzinárodných zmlúv a dohôd

7, Mierová funkcia – napr. zachovanie svetového mieru

Právne normy

-

je všeobecné záväzné pravidlo správania ktoré vydáva oprávnený orgán v rámci svojej
spôsobilosti

Predpisu správania

a) prikazujúce – prikazujú určité pozitívne konanie napr. obchodní zákonník
b) zakazujúce – zakazujú určité nebezpečné konanie a za ich porušenie nasledujú sankcie

napr. trestný zákonník

c) opravujúce – dovoľujú určité konanie napr. občiansky zákonník

Záväznosti

a) kogentné – ustanovené správanie nemožno zmeniť ani upraviť – povinnosti musí niesť
b) dispozitívne – ustanovené spravanie možno zmeniť

Pôsobnosť právnej normy

-

je rozsah v akom PN upravuje vzťahy vzhľadom na:
a) čas – časová pôsob. – od kedy do kedy právne normy upravujú vzťahy
b) miesto – miestna posôb. – kde platí PN
c) subjekt – osobná spôsob. – na koho sa vzťahuje právna norma

Platnosť právnej normy

-

je platná vtedy ak:
a) ju vydal oprávnený orgán,
b) má zákonom stanovené náležitosti a je riadne publikovaná.

Ján Veselý

Strana 2

Právne právo

1, Materiálne

-

sú podmienky života danej spoločnosti ktoré ovplyvňujútvorbu práv (napr. kultúrne
podmienky, geografické podmienky, ekologické, ekonomické, politické podmienky)

2, Formálne

-

vychádzajú z materiálnych prameňov, predstavujú konkrétnu formu práva vo vonkajšej
podobe

a) ústava a ústavné zákony,
b) medzinárodné zmluvy a vnútroštátne zákonný,
c) nariadenia vlády,
d) predpisy a vyhlášky ministerstiev a orgánov štátnej správy,
e) nariadenia orgánov samospráv.

Právaný štát

Je sústredený riadiaci systém, ktorý sa skladá z inštitúcií a orgánov. Štát riadi prostredníctvom
práva danú spoločnosť.

Formy štátu:

1, Podľa mieri účasti občanov na štátnej moci

a) demokratická forma – občania si vo voľbách môžu zvoliť určitú politickú koncepciu
b) nedemokratická – existuje iba jedna politiká

2, Podľa systému najvyšších štátnych orgánov

a) monarchia – vládne tu panovník, ktorý túto funkciu nadobúda dedickým právom
b) republika – môže byť prezidentská – výkonným orgánom je prezident (USA)

parlamentná – moc je zverená zákonodarnému orgánu (SR)
diktátorská – (Kuba)

3, Z

hľadiska územnej štruktúry

a) unitárny štát – predstavuje jeden národ, ktorý má jeden systém štátnych orgánov (SR)
b) zložený štát – skladá sa z niekoľkých štátov (USA)

Znaky štátu:

1, Suverejná štátna moc – pomocou nej štát určuje správanie všetkého obyvateľstva,

2, Štátne uzemie – priestor kde uplatňuje svoju moc,

3, Štátne občianstvo,

4, Symboly štátu – vlajka, znak, hymna, pečať a erb,

Ján Veselý

Strana 3

Systém práva

Systém práva rozumieme ako skupinu súvzťažných, vzájomne závislých prvkov, ktoré tvoria
vzájomne usporiadaný celok. Systém práva patrí medzi normatívne systémy, ktoré vyjadrujú a
zabezpečujú rešpektovanie určitých spoločenských hodnôt. Základným prvkom systému práva je
právna norma. Právne normy sú pravidlá správania sa v určitých podmienkach a situáciách, ktoré
niečo zakazujú alebo prikazujú.

Základné druhy právnych systémov:
1. Vnútroštátne právo
• systém práva sa delí: a) daňové súkromné, a) občianske, b) ústavné, c) obchodné, d) rodinné, e)
pracovné

• Podľa povahy pôsobenia právnych noriem:
- materiálne právo upravuje právne vzťahy
- formálne právo presadzuje úpravy materiálneho práva

2. Medzinárodné právo
Vzniká na základe medzinárodných zmlúv. Subjektmi medzinárodného práva sú všetky
samostatné štáty a iné verejnoprávne subjekty medzinárodných vzťahov. Štáty ako subjekty
medzinárodného práva sú si rovné.

3. Právo európskych spoločenstiev
Je chápané ako právo troch európskych spoločenstiev - EZUaO, EHS, EUROATOM.

4. Veľké právne systémy
• Kontinentálny právny systém opiera sa o právo písané a vyvíjal sa
na báze Rímskeho práva
• Anglo-americký právny systém zakladá najmä na sudcovskom práve

5. Náboženské - tradičné právne systémy
• islamské právo – Korán
• hinduistické právo
• právne systémy ďalekého východu
• africké právo

Odvetvia slovenského práva
Právne normy bývajú prehľadne, presne a jasne usporiadané do určitého systému- kodifikácie.
Tento systém je kompletný organický usporiadaný súbor právnych textov určitého odvetvia, ktorý
má podobu zákona, napr. Občiansky zákonník, Trestný zákon, Obchodný zákonník, Zákonník
práce, či Ústava SR a pod.

Slovenské právo zahrňuje tieto najdôležitejšie odvetvia:

A. Verejné právo- sú to normy, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom a fyzickými

a právnickými osobami

a) Ústavné právo –► prameňom je Ústava SR a ústavné zákony
b) Trestné právo –► kódexom je Trestný zákon. Zisťovanie trestných činov
a ich páchateľov je obsiahnutý v Trestnom poriadku
c) Správne právo –► je odvetvie sústredené na štátnu správu verejných vecí

Ján Veselý

Strana 4

d) Finančné právo –► upravuje finančné vzťahy napr. daňové zákony a pod.
e) Medzinárodné právo

B. Súkromné právo- občianske právo
a) rodinné právo –► kódexom je Občiansky zákonník
b) pracovné právo –► prameňom je Zákonník práce
c) obchodné právo –► upravuje vzťahy medzi podnikateľmi

C. Zmiešané právo- je zmes verejného a súkromného práva napr. autorské práva alebo
patenty

Právne vzťahy

- Predstavujú spoločenské vzťahy upravené právnymi normami každý vzťah má 3 prvky.

a) Subjekt – účastník PO al. FO štát a jeho orgány
b) Obsah – predstavujú práva a povinnosti ktoré zo vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov
c) Predmet- je správanie účastníkov vzťahu, ku ktorému smerujú ich práva a povinnosti

(napr. predaj auta, prenájom bytu)

Správne konanie je vedené vždy tou štátnou inštitúciou, ktorá sa dotyčnou oblasťou zaoberá.
Správne právo sa teda dotýka každej štátnej inštitúcie, ktorá vedie isté správne konanie. Správne
konanie napr. v sociálnych záležitostiach (napr. udelenie istého dôchodku) rieši Úrad sociálnych
vecí a rodiny. V záležitostiach daní konanie a rozhodovanie vedie Daňový úrad, v záležitostiach
zdravia zase Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Každá štátna inštitúcia, ktorá sa
dotýka istej oblasti správneho práva musí podľa zákona prešetriť každý jeden podaný podnet a to
včas (v istých správnych konaniach je predpísaná lehota, do ktorej musí dotyčná organizácia
rozhodnúť). Pri správnom konaní teda nesmie dochádzať k prieťahom. Inštitúcia musí pritom
využiť všetky dostupné prostriedky na vyriešenie istého sporu.

Aj správne konanie má svoje pravidlá a predpisy, ktoré zhrňuje tzv. „Správny poriadok“. Je to
dokument, ktorý upravuje všetky náležitosti, ktoré sa týkajú správneho konania a zároveň aj
všetky predpisy sa ho týkajúce.

Účastníkom správneho konania môže byť:

1. Občan alebo skupina občanov, pri ktorých sa rozhoduje o ich právach či povinnostiach.
2. Občan, alebo skupina občanov, ktorí môžu byť rozhodnutím poškodený. (Môže dôjsť

k porušeniu ich zákonných práv).

3. Občan, alebo skupina občanov, ktorí sa sťažujú, že isté rozhodnutie by mohlo obmedziť

ich práva či povinnosti.

Účastníkom správneho konania nie je iba fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Správny úrad
musí každej vo veci zainteresovanej osobe dať priestor, aby mohla obhájiť svoje právo, ale aj
svoje povinnosti, či žiadosti. Každý účastník správneho konania má nárok na nahliadanie do
všetkých súvisiacich dokumentov, či prezerať si isté dôkazy. Zároveň môže viesť dialóg zo
svedkom ako aj znalcom, vyjadrujúcim sa k veci daného správneho konania.

Správne konanie má 3 fázy a to sú:

1. Začatie konania – V prvej fáze účastník konania dáva písomný alebo ústny podnet na

začatie správneho konania. Správne konanie sa však môže začať aj vtedy, keď podnet podá
istá štátna inštitúcia, ktorej sa vec týka a to správnym podaním.

Ján Veselý

Strana 5

2. Priebeh konania – Je to samotný priebeh dokazovania či posudzovania istého skutku či

udalosti. Je to zhromažďovanie údajov a dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na vydanie
rozhodnutia vo veci. Sem zaraďujeme napr. výsluch účastníkov konania, rôzne
dokazovanie – znaleckými posudkami (napr. pri vydávaní stavebného povolenia), čestné
vyhlásenia.

3. Rozhodnutie vo veci – správny súd vydá na konci celého konania rozhodnutie, ktorým sa

celé správne konanie a spor končí. Rozhodnutie upravuje práva a povinnosti všetkých
účastníkov konania. Aj rozhodnutie musí mať svoju formu. Táto sa skladá z 3 častí a to
samotného rozhodnutia (vysvetlí sa čo kto a ako má robiť resp. nerobiť), odôvodnenia
(organizácia vysvetlí prečo vo veci rozhodla práve tak ako rozhodla) a nakoniec poučenia
(je to informácia o možnosti odvolania sa voči rozsudku a o lehotách, ktoré pri prípadnom
odvolaní musia byť dodržané).

Je veľmi dôležité aby bol istý podnet dodaný práve tam, kde sa ním musia isté inštitúcie zaoberať.
Práve preto je každý úrad povinný podať účastníkovi konania informácie, kde a ako môže podnet
podať. Ak sa tak však nestane porušuje úrad svoje povinnosti a môže sa mu udeliť pokuta.
Výsledkom správneho konania však nemusí vždy byť rozhodnutie úradu, ale aj tzv. zmier. Zmier
znamená, že sa účastníci konania spoločne dohodnú na vyriešení sporu. Vtedy sa správne konanie
pred správnym úradom ukončí predčasne v jeho 1 respektíve 2 fáze.

Pri správnom konaní sa často stretávame aj s pojmom „opravné prostriedky“. Jedná sa pri tom
o prostriedky, ktoré sa používajú predovšetkým po odvolaní sa jedného z účastníkov. Mimo
riadnym opravným prostriedkom je napr. obnova konania a to z dôvodu vyskytnutia sa nových
závažných dôkazov respektíve skutočností, ktoré neboli v rámci konania ešte dokazované alebo
preberané. V prípade niektorých správnych konaní sa toto presúva na súd.

Trestné právo

Prameň: ústava, trestný zákon, trestný poriadok
Predmet: trestné právo je jedným z odvetví verejného práva chráni občanov pred tými ktorý
konajú v rozpore zo zákonom a ohrozujú životy a majetok občanov časti trestného práva

a) Trestné právo hmotné – definuje trestné činný a druhy trestov, upravuje ho trestný

zákon

b) Trestné právo procesné – upravuje postup orgánov pri zisťovaní trestného činnu

riadi sa trestným poriadkom

Trestné právo hmotné

-

Upravuje ho trestný zákon, ktorý má tieto časti:
1, Všeobecná časť – sú tu základné pojmy a definície
2, Osobitná časť – sú tu definované trestné činny
3, Spoločné prechodné a

záverečné ustanovenia

Základné pojmy HP
1, Trestný čin – je pre spoločnosť nebezpečné konanie za ktoré nasleduje trest. Trestný čin môže
byť spáchaný úmyselné al. z nedbanlivosti,
2, Nutná obrana – je konanie ktorým niekto odvracia priamo hroziaci útok (obrana musí byť
priemerná),
3, Páchateľ – je FO ktorá spáchala trestnú činnosť,

Ján Veselý

Strana 6

4, Spolupáchateľ – ten kto sa podieľa na spáchaní činu zodpovedá tak ako keby trestný čin
spáchal sám.

Tresty a druhy trestov
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov a vychovávať páchateľa
k tomu aby viedol riadny život.

Druhy trestov: 1, trest odňatia slobody

2, trest povinnej práce
3, trest domáceho vezenia
4, peňažný trest
5, trest zákazu činnosti
6, trest zákazu pohybu
7, trest vyhostenia
8, trest straty čestných titulov a vyznamenaní
9, trest straty vojenskej a inej hodnosti

Rozdelenie trestných činov:
Trestné činy:

-

proti životu a zdraviu (vražda)

-

proti slobode a ľudskej dôstojnosti (znásilnenie, obchodovanie z ľuďmi)

-

proti rodine a mládeži (týranie, zanedbanie povinnej výživy)

-

proti majetku (krádež, sprenevery)

-

hospodárske (neoprávnene podnikanie, falšovanie peňazí, neplatenie daní)

-

proti životnému prostrediu (skládka, pytliactvo)

-

proti republike (atentáty, vlasti zrada)

-

proti poriadku vo verejných veciach (korupcia, útok na verejného činiteľa)

-

vojenské neuposlúchnutie rozkazu

-

proti mieru (terorizmus, mučenie)

Trestné právo protestné

Prameň: trestný poriadok – má 6 častí
Základné pojmy:
Podozrivý – je ten, kto pravdepodobne spáchal trestný čin a bol zadržaný v súlade s trestným
poriadkom,
Obvinený – je ten, proti komu bolo vznesené obvinenie a má nárok na obhajcu,
Obhajca – je advokát, ktorý poskytuje potrebnú právnu pomoc,
Poškodený – je FO al. PO, ktorému bola spôsobená majetková, morálna škoda al. ublíženie na
zdraví,
Odsúdený – je ten proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,
Trestné stíhanie –tým sa začína vyšetrovanie trestného činu, vyšetrovateľ vydá vznesenie ktorého
kópiu doručí prokurátorovi,
Svedok – je osoba, ktorá je povinná dostaviť sa na súd a vypovedať o tom čo je známe
o páchateľoch

Sústava súdov tvoria: Okresné, Krajské, Vojenské súdy, Śpecialny súd a Najvyšší súd SR

Ján Veselý

Strana 7