prav 1. roč

Základy práva, potreba práva, podstata práva, spätosť práva zo štátom,

vzťah štát – sloboda – moc.

Právo je civilizovaným prostriedkom na úpravu nespočetných ľudských vzťahov do podoby
prospešnej pre celú spoločnosť.
Občianstvo je právnym zväzkom so štátom, ktorého obsahom sú práva a povinnosti. Ide
o dve strany tej iste mince. Naše práva jestvujú len potiaľ, pokiaľ ich uznávajú iní členovia
spoločnosti. Takže s uplatňovaním mojich práv súvisí moja povinnosť ochraňovať
a upevňovať práva iných.

Právo môžeme chápať v dvoch rovinách:

a) subjektívne p. – určité oprávnenie (niečo mať, používať, žiadať),

možnosť, príkaz, zákaz

b) objektívne p. ako všeobecne záväzné právo – súbor všeobecne záväzných

právnych noriem, pravidiel správania sa, ktoré sú vydané v štátom
uznanej osobitnej forme (ústava, zákony, vyhlášky...) a ktorých
dodržiavanie je štátom vynutiteľné

Znaky práva:

a) monizmus – v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú

spoločnosť – celospoločenská záväznosť

b) spätosť so štátom – opiera sa o jeho donucovaciu moc
c) zvláštna forma – ktorú ustanoví alebo uzná štát – má podobu zákonov..

(má presne stanovenú formu, vstupuje oficiálne do

platnosti a má presne vymedzenú platnosť)

Právo je jedným z prostriedkov regulácie spoločenských vzťahov

-

Vznik práva súvisí zo vznikom štátu, symbolom práva je JUSTÍCIA (rímska
bohyňa) ktorá v pravej ruke zviera meč, v ľavej váhy a má zaviazané oči

-

Pôvod slova ius = právo – môže byť zo slova ju = zaväzovať alebo od slova ius =
justícia

Funkcie práva – základné smery pôsobenia na spoločenské vzťahy:

a) organizačná (regulatívna)

– právo reguluje spoločenské vzťahy medzi ľuďmi, vnáša

do týchto vzťahov poriadok a organizovanosť
Právo sa stáva garanciou poriadku spoločenských vzťahov medzi ľuďmi

b) ochranná

– právo ukladá určité povinnosti, zabezpečuje a chráni práva, zakazuje

spoločensky škodlivé správanie, umožňuje brániť sa, zvyšuje právnu istotu občanov
Právo vystupuje ako záruka morálnych a politických hodnôt v spoločnosti

c) výchovná

– právo je založené na prevencii, vychováva právne subjekty k poriadku,

k zachovávaniu práva. Porušovanie práva sa sankcionuje (neznalosť zákona
neospravedlňuje).
Právo prispieva k rozvoju právnej kultúry.

Pramene práva:

1. materiálne

– materiálne podmienky života spoločnosti (etické, ekonomické, sociálne,

politické, prírodné, geografické, demografické)

2. formálne

: a) právne obyčaje – pravidlo správania sa, ktoré sa dlhodobým používaním

ustálilo a ktoré štát používa ako právnu normu (u nás nie sú prameňom
práva)

b) normatívne akty – všeobecne záväzné predpisy ako výsledok

normotvornej činnosti subjektov tvorby práva (v SR sú prameňom práva
najmä normatívne akty štátnych orgánov)

c) súdny precedens – individuálny právny akt, ktorý nadobúda normatívny

význam pri riešení dosiaľ neriešeného prípadu (u nás nie je prameňom
práva)

d) normatívna zmluva – upravovanie len konkrétnych individuálnych

vzťahov (kolektívna zmluva)

- subjektmi právneho vzťahu sú osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom slova
zmysle
- subjektmi práva sú fyzické a právnické osoby

Pojmy hodnoty, normy, normatívne systémy

Každý NS je určitým súhrnom pravidiel – príkazov, zákazov, odporúčaní,
možností. Potreba vzniku NS rôzneho charakteru, rôznej formy (písomnej,
ústnej) a rôznej sily vznikla súčasne s potrebou scivilizovania a skultúrnenia
ľudského spolužitia. Keď naši predkovia zistili, že vieme byť zlí a vzájomne si škodiť,
vymysleli si rôzne pravidlá správania , ktoré by všeobecnému zlu predchádzali.

Spoločenské normy – morálne – hodnota dobra
(čo chránia) - estetické – hodnota krásna
- náboženské – viera v boha
- právne – poriadok a spravodlivosť
- politické

HODNOTY = predmety a javy, ktoré podmieňujú sebarealizáciu a vývoj
človeka
NORMA = presne a jasne vyjadrená a usporiadaná hodnota, pravidlo, ktoré
stanovuje ako sa majú isté subjekty (ľudia-FO, organizácie-PO, štát) v určitých
okolnostiach a za určitých podmienok správať, postupovať, konať a aká ich
postihne ujma, sankcia, ak sa takto správať nebudú (vzor, schéma správania sa
vďaka ktorej sme schopní predvídať správanie sa iných).

Právny systém, právny poriadok

-

pri tvorbe normatívnych systémov zohrávajú úlohu rozličné skupinové záujmy, rôzne
požiadavky a potreby členov skupiny

-

spravodlivý a dobrý normatívny systém je taký, kde sa vezmú do úvahy všetky záujmy
a sú vyvážené

-

prelínanie záujmov a vzájomné porozumenie ako východiskový moment tvorby
všeobecne platného NS

- pravidlá správania sa môžu mať charakter právneho poriadku
- právny poriadok je odrazom spoločenského systému štátu, štrukturovaný
a kodifikovaný systém

-

právny poriadok vytvára systém právnych noriem, ich interpretácia však podlieha
subjektívnemu posudzovaniu

-

uplatňovanie právneho systému môžu ovplyvniť predsudky

Normatívny systém – súhrn pravidiel – príkazov, zákazov, odporúčaní, možností

a) právne normy = pravidlá správania sa v určitých podmienkach

a situáciách, sú jediné všeobecne záväzné, majú zvláštnu štátom
stanovenú formu (právne predpisy) a sú vynutiteľné štátnou mocou.
Musí zakazovať, prikazovať, dovoľovať, musí byť vyhlásená v zbierke
zákonov SR, má svoju platnosť a účinnosť

b) spoločenské (morálne, náboženské) = pravidlá správania sa v určitých

podmienkach a situáciách, môžu byť v spoločnosti viaceré (rôzne
náboženstvá), nie sú vynutiteľné mocou (len ľuďmi...), nemusia mať
osobitnú formu

- normatívne právne akty , v ktorých štát vyjadruje právne normy, nazývame
právne predpisy

Právny poriadok – súhrn všetkých prameňov práva, ktoré platia v určitom štáte

a odraz spoločenského systému štátu,

- platné právo štátu a sústava vzťahov v spoločnosti

Právny systém - súhrn platných právnych noriem, ktorých súčasťou sú

relatívne samostatné súbory právnych noriem, ktoré upravujú
právne vzťahy v jednotlivých oblastiach života – odvetvia
práva (súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré
platia v určitom štáte)

Právny systém štátu tvorí určitú štruktúru. Poznáme tri základné druhy PS:
1. právny systém štátu – vnútroštátne právo
2. medzinárodné právo – upravuje vzťahy medzi štátmi
3. veľké právne systémy niektorých štátov – slúžia ako prameň práva, vzor, ideál (európsky,

anglo americký...)

Právna kultúra, zdroje európskej právnej kultúry

Právne systémy štátov patriacich do jednej civilizácie sú si podobné, lebo majú rovnakú
filozofiu tvorby práva (súhrn hodnôt, ktoré tvoria obsah práva a právo ich musí garantovať),
podobné formy vyjadrenia práva (písané právne predpisy, alebo obyčaje, alebo súdne
rozhodnutia), spôsob, akým sa právo tvorí (štátne orgány, alebo súdy svojou rozhodovacou
činnosťou), ako sa uvádza do života, podobný systém vzdelávania právnikov, organizáciu
súdov » majú spoločnú právnu kultúru.

Právna kultúra – je súčasťou kultúry spoločnosti, ktorá sa prejavuje ako súhrn

národných a miestnych zvláštností v právnom myslení a praxi

- súhrn charakteristických rysov, ktoré odlišujú skupiny

právnych radov z hľadiska

Porovnávaním rôznych právnych systémov sa zaoberá

právna komparatistika.

- súčasná právna komparatistika rozoznáva 4 typy právnych kultúr (európsku,
anglo-americkú, náboženskú, socialistickú).Z hľadiska „demokratickosti“
právnych kultúr niet zásadných rozdielov medzi európskou (písané právo-
zákony) a anglo-americkou (súdne rozhodnutia-tzv.precedensy) kultúrou.
Automaticky tiež neplatí, že čo je socialistické je autokratické a nedemokratické
(napr. práva narodnostných menšín a iné)

Typy právnych kultúr:

- kontinentálna právna kultúra – podkladom je zákon, súdy právo aplikujú, ale netvoria ho
- angloamerická kultúra – podkladom je veľa normatívnych aktov a precedensov. Súdy právo
nielen aplikujú, ale ho aj tvoria

Myšlienkové zdroje európskej právnej kultúry:

Západná civilizácia sa opiera o 3 pevné stĺpy – Akropolu, Kapitol a horu Sinaj.
Západná civilizácia totiž vyrastá :

 z gréckej múdrosti a citu pre krásu – Grécko je kolískou európskej civilizácie

a základom jej filozofického myslenia. Gréci napísali jednu z najsvetlejších kapitol
histórie ľudstva, ich kontakt s kultúrami východného Stredozemia bol plodný
a životodarný. Vytvorili základné kategórie filozofického a vedeckého myslenia,
vypracovali elementárne pojmy, s ktorými dodnes pracuje právna veda.
Pre právne myslenie bolo najplodnejšie tzv. sokratovské (etické) obdobie
gréckej filozofie (5.str.-3.str. p.n.l – Sokrates, Platón, Aristoteles, Zenón – učili
svojich žiakov spájať krásu tela s

krásou duše

, učili ich ako dobre žiť a

činiť

, do

posudzovania vecí sveta vnášali svetlo rozumu a

umiernenosť srdca

). Gréci zanechali

myšlienku štátu – polis, demokracie, klasifikáciu rôznych foriem vlády, predstavu
o ideálnom štáte.

 z rímskeho zmyslu pre právo a poriadok (rímskoprávna vzdelanosť) –

Gréci stratili politickú samostatnosť, polis upadla – stali sa učiteľmi Rimanov – učili
ich umeniu ako správne žiť a dobre vládnuť. Rímski panovníci podporovali rozvoj

gréckej vedy. Filozofia, logika, rétorika sa stali súčasťami vzdelania rímskych
džentlmenov. Rimania čerpali z gréckych filozofických systémov, ale predstihli ich
vytvorením systému platného práva (v dnešnom zmysle slova – všeobecne platné
právo – ius commune). Formovali princípy práva, vytvárali pojmy, pravidlá dávali do
vzájomných vzťahov, ktoré tvorili systém, vytvárali abstraktné vzory riešenia situácií
a konfliktov

(po zovšeobecňovaní) – vytvárali samostatnú vedu o práve –

jurisprudenciu.
Základom rímskej právnej vedy bola grécka filozofia – diela Aristotela a stoikov.
Pojmy a princípy rímskeho práva sa stali základom, z ktorého vyrástla európska
právna kultúra so všeobecne uznávanou medzinárodnou terminológiou.

 z kresťanskej mravnosti – obdobie hospodárskej a politickej krízy Rímskej ríše

v 1.str – obdobím straty viery v človeka, v jeho dôstojnosť a tvorivý rozum – vyrastá
3. pilier západnej civilizácie – kresťanstvo. Kristus prináša do ľudských vzťahov Nový
zákon, ktorý hlása pochopenie, odpustenie, súcit, toleranciu. Formovala sa oficiálna
kresťanská doktrína (súhrn zásad a

pravidiel)

. Za vlády Konštantína Veľkého (306-

337) kresťania získali slobodu vyznania. Cirkevní otcovia-patres (Aurelius
Augustinus) zdôrazňovali slobodu ľudského srdca a svedomia, čím predznamenali
vznik ľudských práv. Vďaka scholastikovi Tomášovi Akvinskému sa v kresťanskej
filozofii šírili základné tendencie gréckej filozofie.

-

zo spomínaných zdrojov vyrástol európsky (kontinentálny) typ právne kultúry

,

ktorý

charakterizuje písané právo. Tvoria ho štátne orgány, ktorých na to oprávňuje

ústava. Súdy a iné inštitúcie právo iba uvádzajú do života.

-

anglické právo je nepísaným právom, tvoria ho súdne precedensy – rozhodnutia
vyšších súdov, ktoré sa do budúcnosti stávajú záväznými pre každý podobný prípad –
aktívna úloha sudcov pri tvorbe práva.

Vplyv rímskeho práva v

Európe.

-

po rozpade rímskeho impéria vznikla Východorímska (Byzantská) ríša. Cisár
Justinián obnovil slávu Ríma pomocou kresťanstva, duchovnej jednoty a práva.
Zozbieral texty rímskeho súkromného práva – vznikla zbierka – Corpus iuris civilis.

-

talianske mestá využívali rímske právo ako symbol nezávislosti – talianski právnici ho
študovali – vznikajú prvé slávne právnické školy – na jednej z najstarších univerzít –
v Bologni – sa žiaci oboznamujú s textom justiniánskej kodifikácie.

-

pôvodný text Corpus i.c. sa musel prispôsobiť a doplniť na nové podmienky a pomery
– dopĺňali sa výstižnými učebnými poznámkami – glosami, ktoré sa vpisovali medzi
riadky rímskeho textu alebo na okraj – glosátori boli v európskych dejinách prvými
skutočnými právnikmi

-

formuje sa právnictvo ako stav

-

riešeniu každodenných praktických právnych otázok sa venovali postglosátori –
komentátori – Bartolom zo Saxoferrato –(meno symbol právnickej učenosti –
nasledovníci – bartolisti – písali komentáre, traktáty, ktoré sa zaoberali súčasťami
rímskych textov)

-

katolícka cirkev si vytvorila vlastné cirkevné právo – kanonické právo

Systém práva, analýza právneho systému, odvetvia práva

-

platné právo

tvoria právne normy (pravidlá správania v určitých okolnostiach, ktoré

majú predpísanú formu a k ich dodržiavaniu donucuje štát), ktoré sú zhrnuté do
väčších celkov - právnych predpisov (Zákony, nariadenia, vyhlášky.......)

-

skupina právnych predpisov, ktoré primeraným spôsobom upravujú rovnorodú
skupinu spoločenských vzťahov tvorí odvetvie práva

-

časť odvetví patrí do verejného a časť do súkromného práva (Základy práva str..23,24)

-

medzištátne a

vnútorné právo

(Základy práva str. 25)

- právo je súhrn pravidiel usporiadaných podľa istých kritérií tak, aby

tvorili systém (ktorý niečo zabezpečuje, chráni, ochraňuje).

Platné právo je hierarchiou právnych predpisov, ktoré majú rôznu právnu silu.

Právna sila – je vlastnosť právneho predpisu, ktorá ho umožňuje porovnávať
s inými právnymi predpismi (zistiť jeho podriadenosť či nadriadenosť voči nim,
prípadne rovnaké postavenie), a informuje nás o jeho mieste v celej hierarchii.

- je to vlastnosť, ktorá vyjadruje vzájomný vzťah právnych predpisov, ich

miesto v štruktúre systému práva

(nižší predpis nikdy nesmie odporovať predpisu s vyššou právnou silou a všetky
musia byť v súlade s ústavou)

Hierarchia právnych predpisov:

1. Ústava

– základný zákon štátu, vyjadruje základné práva občanov, určuje postavenie

štátnej moci, definuje kompetencie štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy,
symboliku štátu, súdny systém a pod. Má najvyššiu právnu silu, môže ju vydávať,
meniť (novelizovať) len najvyšší zákonodarný orgán. Ústava sa príjma, mení
a dopĺňa ústavným zákonom.

2. ústava stanoví predpoklady na tvorbu ďalších právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú

podrobnosťami – Zákony – právna norma, ktorá upravuje konanie a vzťahy ľudí
a inštitúcií a je výsledkom normotvornej činnosti parlamentu

3. zákony parlamentu je potrebné ďalej rozvádzať, konkretizovať, „vykonať“ – vydávajú

sa tzv. vládne nariadenia – vydáva vláda

4. zákony vykonávajú aj ministerstvá a

ostatné ústredné orgány štátnej správy

ak ich na

to splnomocní zákon prostredníctvom vyhlášok a

výnosov.

5. vládne nariadenia, vyhlášky a výnosy sa označujú ako vykonávacie predpisy
6. všetky spomínané orgány tvoria univerzálne právne normy, ktoré platia na celom

území štátu

7. právomoc vydávať právne predpisy majú aj orgány miestnej štátnej správy (obecné

okresné, krajské úrady) a samosprávy (obecné a mestské zastupiteľstvá) pre územie,
ktoré spravujú – výsledky ich právotvornej činnosti sa nazývajú všeobecne záväzné
nariadenia

Medzinárodné a

vnútroštátne právo

-

16.stor. normy, ktoré by upravovali vzťahy medzi štátmi, princípy, ktoré by umožnili
humanizovať vojnu, chrániť zajatcov, ženy, deti...

-

prvé kroky k medzinárodnému právu založenému na presvedčení, že ak rozumné
bytosti chcú spolunažívať v mieri, dokážu sa dohodnúť na základných zásadách,
spravili španielski scholastickí teológovia – F.Viktoria, F.Suaréz, Vasquéz, Hugo
Grotius (O práve vojny a mieru)

-

orgány, ktoré tvoria medzinárodné právo sa odlišujú od orgánov tvoriacich
vnútroštátne právo

-

normy medzinárodného práva tvoria suverénne štáty tým, že uzatvárajú
medzinárodné zmluvy, uznávajú medzinárodné obyčaje – uzancie a správajú sa
voči sebe s medzinárodnou kurtoáziou (slušnosťou, etiketou, podľa diplomatického
protokolu)

-

zmluvy sú účinné len vtedy ak ich zmluvné strany uznajú, realizujú a začlenia do
vnútroštátneho práva (vnútroštátne právne predpisy obsahujú odvolávky na
medzinárodné dokumenty, zmluvy, alebo ratifikovanú medzin. zmluvu štát publikuje
ako ústavný zákon)

-

RATIFIKÁCIA – akt, keď štátny orgán, ktorý na to oprávňuje ústava (prezident al.
parlament) uzná, rsp. potvrdí záväznosť podpísanej medzinár. zmluvy (ak štát
odmietne zmluvu ratifikovať, zmluva sa pokladá za neuzavretú a pre štát z nej
nevyplývajú nijaké oprávnenia ani záväzky)

Verejné a

súkromné právo

-

Domitius Ulpianus – súkromné právo sa dotýka ochrany záujmov jednotlivca, verejné
právo smeruje k rímskemu štátu a jeho činnosti

-

Súkromné právo – vzťahy medzi subjektmi sú založené na princípe rovnosti

-

Verejné právo – vzťahy medzi subjektmi sú založené na princípe subordinácie
(podriadenosti)

Odvetvia práva

-

skupina právnych noriem (predpisov) upravujúcich určitý druh spoločenských
vzťahov – ucelenosť, relatívna samostatnosť (normy do nich patriace sú prehľadné
presné a jasne usporiadané do určitého systému – kodifikácie)

-

kodifikácia

-

Kódex – súbor tabúľ, papyrusových listov, na ktoré sa písalo

-

K - kompletný, organicky usporiadaný súbor právnych textov určitého odvetvia,
ktorý má podobu zákona (Občiansky zákonník, Trestný zákon, Zákonník práce,
Obchodný zákonník....)

-

Štátne (ústavné) právo, občianske a rodinné právo, obchodné p., pracovné p. a p.
sociálneho zabezpečenia, trestné p., správne p., finančné p.,

-

APROXIMÁCIA práva

Legislatívny proces tvorby zákona

Zopakovanie:

-

právo sa odlišuje od ostatných normatívnych systémov osobitou záväznou formou, je
stanovené a

uznané štátom, vynutiteľné štátnou mocou

.

-

štát musí vopred vyhlásiť, aké formy na vyjadrenie práva vyžaduje alebo uznáva –
právna istota ( hovorí o tom ústava).

-

v európskej právnej kultúre sú to písané texty – právne predpisy, ktoré vydávajú štátne
orgány

-

právny predpis

je výsledkom právotvornej činnosti príslušného štátneho orgánu

(parlamentu) – výsledkom jeho rozhodnutia o vzniku, zániku či zmene. Je všeobecne
záväzným dokumentom, ktorý sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého
druhu (nikdy sa nevzťahuje na konkrétne, individuálne určené osoby, upravuje typickú
situáciu).

 postup štátneho orgánu od podania návrhu právneho predpisu, jeho prerokúvania,

schvaľovania až po vydanie v Zbierke zákonov sa nazýva legislatívny proces (proces
tvorby práva).

 ak výsledkom procesu sú zákony, označuje sa ako zákonodarný proces

ETAPY LEGISLATÍVNEHO PROCESU:

 zákonodarná iniciatíva

– podávanie návrhu zákona (navrhovateľ návrhu

zákona) – poslanci, vláda, rsp legislatívna rada vlády (nie jednotlivé ministerstvá
– môžu byť len gestormi návrhu zákona)

 legislatívna rada

rozošle na pripomienkové konanie rezortom, ktorých sa zákon

týka, pripomienky zapracuje a formálne podá návrh zákona predsedovi
parlamentu písomne alebo v elektronickej podobe

 predseda parlamentu

- ak návrh zákona nespĺňa predpísané náležitosti vráti ho na

prepracovanie navrhovateľovi, ak spĺňa odovzdá návrh ústavnoprávnemu výboru
– I. čítanie schôdza NR vedie sa o návrhu všeobecná rozprava a hlasovaním sa
rozhoduje či:

a) návrh vráti navrhovateľovi na dopracovanie
b) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu
c) návrh prerokuje v druhom čítaní

- návrh zákona uvedie navrhovateľ
- predseda výboru ho odovzdá ďalším výborom – II. čítanie

 parlamentné výbory

rokujú o návrhu a pripravujú svoje stanovisko, pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, ktoré v parlamente prednesie spravodajca výboru (výbory
sa môžu dohodnúť aj na spoločnom spravodajcovi, ktorý na plenárnom zasadnutí
argumentuje v prospech stanovísk, ktoré zaujali k návrhu)

 v pléne

sa uskutoční otvorená rozprava – prerokúvanie, hlasovanie

o predložených návrhoch. Hlasovaním sa rozhodne či:

a) návrh sa vráti navrhovateľovi na dopracovanie
b) odloží sa rokovanie o návrhu zákona
c) nebude sa pokračovať v rokovaní o návrhu zákona
d) bude sa pokračovať v rokovaní o návrhu zákona

- po skončení rozpravy – III. čítanie - poslanci hlasujú o návrhu zákona ako o

celku- schvaľujú

 počet poslancov, ktorých prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia sa nazýva

kvórum (nadpolovičná väčšina všetkých poslancov – 76). Na platné uznesenie je
spravidla potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov (minimálne 39).
Na prijatie ústavy a ústavných zákonov je potrebná kvalifikovaná väčšina (tri
pätina všetkých poslancov)

 zákon sa potom podpíše – signuje – príslušnými ústavnými činiteľmi – predseda

parlamentu, vlády a prezident

 posledným štádiom legislatívneho procesu je publikovanie prijatého právneho

predpisu v oficiálnej Zbierke zákonov SR (centrálna evidencia všetkých
právnych predpisov)

 publikovaním právny predpis nadobúda platnosť

 právny predpis nadobúda účinnosť 15 dní odo dňa jeho publikovania v Zbierka

zákonov ak nie je stanovené inak (t.j priamo v poslednom ustanovení zákona,
právneho predpisu - Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom 1.1 1998)

 V Zbierke zákonov sa neuverejňujú výnosy ministerstiev ani

všeobecne záväzné nariadenia miestnych orgánov

Právny štát, občianska spoločnosť a

štát, právo na spravodlivý proces.

-

Právny štát ako ideál existoval už v staroveku - antickom Grécku

-

Štáty sú šťastné len vtedy, keď sa v nich dodržiavajú zákony – Sokrates

-

Platón – Ústava (štát, v ktorom vládnu najmúdrejší nepotrebuje zákony), Zákony
(„nech by sa človek dostal k moci s akýmikoľvek dobrými úmyslami, prirodzenosť
smrteľníka ho zvádza k poživačnosti a nenásytnosti“, preto nesmie vládnuť človek ale
zákon, ktorý má byť „nomos despotes – zvrchovaným pánom nad vládnucími aj
ovládanými, ktorý prikazuje všetkým a každému, zákon zaväzuje tých, ktorí ho tvoria
i tých ktorým je adresovaní)

-

Aristoteles – Politika – jedným z predpokladov dobrého štátu je podriadenie verejného
života právu. Tam kde neexistuje moc zákona, nemôže existovať ani štátne zriadenie

-

Cicero – pokladal štát za právne spoločenstvo

-

Stredovek - 13. storočie – anglickí, nemeckí, francúzski právnici – právo zaväzuje aj
kráľa, preto sa poddaní môžu postaviť na odpor proti jeho nezákonnému konaniu

-

Novovek – renesancia – priniesla novú predstavu o moci a jej nástrojoch. Obdobie
formovania silných, centrálne riadených národných štátov.

-

Niccolo Machiavelli – občania by si mali zachovať kontrolu nad mocou
a rešpektovaním práva

-

Náboženskí reformátori – kresťania by mali byť lojálni voči svetskej moci, ale chrbát
by mali ohýbať iba pred Bohom

-

Jea Bodin – autor teórie štátnej suverenity – štát je právne riadenie množstva rodín
a práve moment práva odlišuje štát od svorky zbojníkov

-

Koncepcia prirodzeného práva a spoločenskej zmluvy – John Locke

-

liberalizmus - 18.storočie – vznik koncepcie právneho štátu a jej formovanie – Ch.
Montesquieu, T. Jefferson, J. Madison, I. Kant

-

Wilhelm Humboldt – Jednotlivec a štát – proti mocenskému zasahovaniu do života
jednotlivcov

-

Základné princípy liberalizmu – pri riešení svojich záležitostí sa má jednotlivec
spoliehať na vlastné sily a nie na donucovacie prostriedky štátu (silu štátu)

- dôsledná obhajoba slobody jednotlivca, jeho tvorivosť
iniciatíva, jedinečnosť
- štátna moc musí obmedziť svoje pôsobenie

v spoločnosti na to, čo dovoľuje ústava a zákony

- občan môže všetko, čo zákony nezakazujú

- Harold Laski – všetci musia dodržiavať zákony, ak štátne orgány nedodržiavajú

dohodnuté zásady, vzniká situácia ktorá občanov oprávňuje odmietnuť poslušnosť štátu
a postaviť sa na odpor – ins resistendi

- etatizmus – prerastanie štátu do života spoločnosti

- paternalizmus a dirigizmus – snaha vlády o všetkom rozhodovať a do všetkého zasahovať
- liberalisti – najlepšia je vláda, ktorej činy ani nevidieť, ktorá iba sleduje, čo sa kde deje

a tam, kde si spoločnosť nevie rady, rsp. tam kde sa dejú neprávosti zasiahne – minimálny
štát (zúži sféru svojej aktivity a neprekročí ju, ak to od neho nepožadujú občania

- socialistický štát – socialistická koncepcia – koncepcia riadenej spoločnosti, štátu, ktorý sa

stará o blaho občanov, koncepcia založená na kolektivizme, štát sa usiluje o centrálne
plánovanie, rozdeľovanie a uplatňovanie sociálnej spravodlivosti

- konzervatívny štát – ťažisko spoločnosti nie je v jednotlivcovi, ale tradičných

zoskupeniach – rodina, samosprávne a záujmové organizácie, je nedôverčivý k zmenám
a reformám, k zásahom do spontánnych sebaregulačných spoločenských procesov

-

Právny štát – typ politického režimu, v ktorom štátu moc ohraničuje a limituje právo,
moc je podriadená právu, organizovaná forma spoločnosti riadená zákonmi a ústavou,
ktorá zabezpečuje ochranu ľudských práv a slobôd, určuje pravidlá konania

-

Moc sama seba obmedzuje vopred stanovenými a všeobecne záväznými
pravidlami, najvyššie orgány musia postupovať len v medziach zákona, na
základe práva

-

Existuje kontrola moci a systém práva

-

V štáte platí deľba moci

-

Občan môže všetko, čo zákony nezakazujú (op:v čom spočíva PI)

-

Právna istota

– človek nemá byť závislý od toho kto je pri moci, ale od zákona,

členovia spoločnosti majú právnu istotu, že nikto nemôže zasahovať do ich
slobody, okrem prípadov kde to zákon predvída – trestné činy (op:v čom spočíva
PI), štátna moc bude za každých okolností postupovať tak, ako sa v ústave zaviazala
a nebude mariť úsilie občanov svojvoľnými a nevypočítateľnými zásahmi

-

Rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd

-

Vláda práva, všeobecne záväzného pravidla

-

Právo zaväzuje nielen občanov, ale aj štát

Právny štát funguje na základe určitých politických podmienok:

a) konsenzus medzi väčšinou a menšinou
b) šanca na zmenu
c) možnosť vzniku organizovaného nesúhlasu
d) možnosť vyjadrovania občianskych postojov
e) politická spravodlivosť

Základom PŠ je demokraticky prijatá ústava, ktorá zaručuje:

a) kompetencie štátnych orgánov a inštitúcií
b) spôsob ich tvorby
c) komu zodpovedajú za svoju činnosť

Pojem občianska spoločnosť je pojmom širším ako pojme štát. Ľudia sa realizujú nielen vo
vzťahoch upravených štátom (právom), ale robia činnosti, do ktorých štát nezasahuje
(realizujú svoje záujmy, záľuby, ciele).

ZÁVER:

-

štát – politicko – mocenská organizácia so znakmi štátu („štát - násilnícka
organizácia“, ktorej treba postaviť hranice)

-

občianska spoločnosť – prirodzené spoločenstvo ľudí, spoločnosť jednotlivých ľudí,
organizácií, spolkov na uspokojovanie potrieb a záujmov a dosahovanie cieľov,
funguje prirodzene a občania využívajú slobody

Právo na spravodlivý (slušný) proces

-

odlišné chápanie právneho štátu v Anglicku a USA

-

doktrína rule of law – panstvo práva – občan má právo na spravodlivý (slušný,
regulárny) proces – znamená proces, ktorý zabraňuje svojvôli a nezdôvodneným
rozhodnutiam

-

každý musí mať garantované právo na spravodlivý proces:

a) právo na sudcu
b) každý musí byť oboznámený o vznesení obvinenia
c) musí mať právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
d) nikoho nemožno odsúdiť bez toho, aby sa vyjadril o všetkých skutočnostiach, ktoré sa

mu pokladajú za vinu

-

základné princípy

: 1. polícia má prísne obmedzené práva

2. nikoho nemožno zadržať bez jasného písomného obvinenia,
ktoré uvádza z akého porušenia zákona je podozrivý
3. zadržaný musí byť oboznámený so svojimi právami (každého

zadržaného musí polícia ihneď informovať o jeho právach
vrátane práva na obhajcu a práva odoprieť výpoveď, ktorá by
mohla byť zneužitá proti nemu)

4. osoby obvinené z trestných činov majú právo na verejný
súdny proces
5. platí zásada prezumpcie neviny – na každého komu nebola

dokázaná vina treba pozerať ako na nevinného

6. nemožno dva razy trestať za ten istý čin

7. občanov nemožno nútiť aby svedčili proti sebe (vynútené

priznanie)
8. kruté, ponižujúce tresty sú zakázané
9. proti rozsudku súdu existujú opravné prostriedky

Štátne právo, Ústava SR ako základný zákon štátu.

-

Štátne právo

je súčasťou jednotného systému práva, tvorí relatívne samostatné

odvetvie práva.

-

normy štátneho práva upravujú základné, rozhodujúce a najvýznamnejšie spoločenské
vzťahy ...... štátne právo je základné odvetvie právneho poriadku

-

štátne právo - právo, ktoré sa sústreďuje na spoločenské vzťahy upravené najmä
v ústave a v ústavných zákonoch, zákonoch rozhodnutiach prezidenta, nariadeniach
vlády, všeobecne záväzných nariadeniach orgánov miestnej štátnej správy – pramene
štátneho práva

- ústava je najvyšším zákonom krajiny a základným právnym rámcom pre fungovanie

politickej moci – limituje a rozdeľuje moc.

- Spoločenské vzťahy, ktoré sú upravené normami štátneho sú štátoprávne vzťahy
- tvoria ich:

a) subjekty štátoprávnych vzťahov – ľud, štát, štátne orgány, št. organizácie,

politické strany, hnutia, spolky, jednotlivý občania

b) oprávnenia a povinnosti – obsah štátoprávnych vzťahov, sú presne vymedzené

pre jednotlivé subjekty (čo môže NR, vláda, polit. strany....)

c) objekt úpravy – objektom štátoprávneho vzťahu je výsledok, ku ktorému

smerujú oprávnenia a povinnosti subjektov (objektom ŠPV medzi NR a vládou
je zodpovednosť vlády NR)

Správne právo – odvetvie sústredené na štátnu správu verejných vecí: doprava,
školstvo, zdravotníctvo, bytový fond a pod.

-

Zákon o správnom konaní č.71/68

-

Správne právo procesné a hmotné

-

správne orgány – vláda, ministerstvá, rôzne ústredné orgány, okresné a obvodné úrady
– podrobnejšie rozvádzajú zákony upravujúce veci v ich správe, vydávajú rozhodnutia
v konkrétnych prípadoch

-

do správneho práva patrí aj zákon o vojenskej službe

Občianske právo

-

OP upravuje občianskoprávne vzťahy, ktorých predmetom sú veci, majetkové
práva a iné hodnoty a ktoré vznikajú medzi občanmi navzájom, medzi občanmi
a organizáciami, medzi občanmi a organizáciami a štátom (veci hnuteľné
a nehnuteľné)

-

účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť fyzické a právnické osoby (FO
musia mať spôsobilosť na právne úkony – 18r, 16r len na základe súdneho
rozhodnutia pri uzavretí manželstva, pod 16 r. neexistuje výnimka)

-

prameňom občianskeho práva je Ústava SR a Občiansky zákonník – ochrana
osobnostných práv, vlastnícke práva, dedenie, ochrana spotrebiteľa

-

práva a povinnosti vyjadrené v Občianskom zákonníku môžu byť občanmi súdne
vymáhané pri občianskom súdnom konaní – právom stanovený postup pre
rozhodovanie sporov v súkromnoprávnej oblasti. Riadi sa Občianskym súdnym
poriadkom, podľa ktorého sa prerokúvajú všetky záležitosti okrem trestných činov –
predmetom konania sú – občianskoprávne vzťahy, záležitosti obchodného, rodinného
a pracovného práva. Účastníkmi konania sú – navrhovateľ (žalobca) – ten kto sa
dožaduje svojich práv, odporca (žalovaný) – ten, od ktorého sa požaduje, aby
splnil svoje povinnosti.

-

súd v občianskych veciach – posledné riešenie, keď zlyhajú všetky možnosti vyriešiť
veci zmierom.

-

Zmier (pokonávka) – termín, ktorý vyjadruje dohodu medzi stránkami, ktorá im
umožňuje mimosúdne vyrovnanie, vyriešiť spor alebo súdu predložiť dohodu na
schválenie (napr. delenie majetku a starostlivosť o deti pri rozvode)

-

Občianskoprávna zodpovednosť – porušenie noriem občianskeho práva úmyselne al.
z nedbanlivosti. Úmysel – viem, že konanie je protiprávne i napriek tomu tak konám,
nedbanlivosť – neviem, že konanie je protiprávne, ale vzhľadom na okolnosti prípadu
to mohol a mal vedieť – neznalosť zákona neospravedlňuje. Ak súd dokáže, že sme
zavinili (či už úmyselne alebo z nedbanlivosti) nejaký negatívny dôsledok (škodu),
vyvodí z toho tzv. subjektívnu zodpovednosť (Jano je naštvaný na Paľa, rozbije mu
sklo na aute – úmysel, Jozef kopne pri futbale kamaráta do kolena a spôsobí mu
zranenie – neúmyselné, nedbanlivostné konanie)

-

ak sme konanie nezavinili ale zodpovedáme za to berieme na seba tzv. objektívnu
zodpovednosť (auto v dobrom technickom stave, povolená rýchlosť vymrší kameň
ten zrazí chodca – spôsobí zranenie)

-

exkulpácia – zbavenie sa zodpovednosti subjektu, ak preukáže, že škode nemohol
predísť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

-

Občianskoprávne delikty – iná povaha a iný spôsob dosahovania nápravy ako pri
trestných činoch – obvinenia vznáša poškodená strana, rsp. štát, prokurátor, proti
jednej osobe môžu byť vznesené aj dve žaloby – za trestný čin aj občianskoprávny
delikt (vedenie motorového vozidla pod vplyvom drog a usmrtenie osoby – trestný čin
– ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti, rodina obete podá žalobu o náhradu
škody.

-

Sankcie: a) uvedenie vecí do pôvodného stavu

b) náhrada škody
c) satisfakcia nemajetkovej ujmy – verejné ospravedlnenie

-

Občianske právo upravuje: a) právo vecné

b) právo záväzkové

Právo vecné

-

právo vlastnícke, záložné právo (zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade je
nesplnenia je zákonný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci),
zádržné právo (môže ho uplatniť len ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju
zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je
povinný tú vec vydať)

-

vecné bremená – obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu,
obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti a má individuálne určený obsah.
Vznikajú spravidla na základe zmluvy (dohoda dedičov o vysporiadaní dedičstva
alebo rozhodnutím príslušného orgánu – stavebné povolenie) alebo zo zákona (zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Zapisujú sa do katastra nehnuteľností.

-

Spoluvlastníctvo – vlastníctvo jedného predmetu viacerými osobami. Môže byť:
a)

podielové – každý vlastní určitý podiel

b)

bezpodielové – existuje iba v manželstve. V bezpodielovom vlastníctve

manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj veci, ktoré slúžia osobnej potrebe. Zánikom manželstva zaniká aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

-

vlastnícke právo

– sloboda vlastniť majetok zabezpečuje vlastníkovi istotu, že o svoj

majetok nepríde, že môže s ním voľne nakladať – právo vlastniť majetok zaručuje
aj ústava

-

právo vlastniť sa vzťahuje aj na nadobudnuté vlastníctvo

-

predmet vlastníctva ....................................

-

nadobúdanie vlastníctva: vlastníkmi sa môžeme stať:

a) kúpnou zmluvou
b) dedením
c) darovaním

d) rozhodnutím štátneho orgánu
e) iným spôsobom – vydražením

Dedenie:

1. zo zákona – keď poručiteľ nezanechal závet, kto a v akom pomere bude dediť (4

skupiny dedičov: 1. poručiteľove deti a manžel/ka – dedí vždy polovicu, druhú dedí
rovnakým podielom manžel/ka a deti, 2. keď poručiteľ nemal deti, dedí manžel/ka +
poručiteľovi rodičia + tí, ktorí s poručiteľom žili 1 rok v spoločnej domácnosti, 3.
súrodenci poručiteľa + tí, ktorí s poručiteľom žili 1 rok v spoločnej domácnosti, 4.
prarodičia poručiteľa a ich deti, ak sa nikto nenájde, tak dedičstvo pripadá štátu)

2. zo závetu – môže napísať každý, kto je spôsobilý na právne úkony, mladistvý len vo

forme notárskej zápisnice (holografický – napísaný vlastnou rukou, treba napísať deň,
mesiac, rok, podpis, nevyžadujú sa svedkovia a ani overenie, alografický – nie je
napísaný vlastnou rukou, ale na počítači, stroji, môže ho napísať aj iná osoba, ale musí
obsahovať okrem vyššie uvedených skutočností aj podpisy dvoch svedkov a notárske
overenie). V závete musí potomkom pripadnúť aspoň toľko, koľko by im pripadlo podľa
zákona.

3. zo zákona a zo závetu – v tej časti, kde je závet neplatný, dedí sa zo zákona. V závete

poručiteľ nemôže vynechať potomkov. Vydedenie nie je súčasťou závetu – je to
osobitná listina o vydedení. Poručiteľ môže vydediť potomkov iba:

a) ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc

v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch

b) ak o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal

prejavovať

c) ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní

najmenej 1 roka

d) ak trvalo vedie neusporiadaný život
e) pokiaľ chce poručiteľ vydediť aj potomkove deti, musí to v listine uviesť

-

osobná sloboda

– je jednou zo základných podmienok dôstojnej ľudskej existencie

-

násilne obmedziť slobodu v právnom štáte môžu jedine štátne orgány, ktoré to majú
dovolené pri rešpektovaní zákonom určených podmienok a zákonom uloženým
postupom (nie svojvoľne)

-

právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a

mena

–

trestnoprávna ochrana, Občiansky zákonník – ochrana pred správaním, ktoré znižuje
dôstojnosť, česť a vážnosť človeka u iných ľudí a tak ohrozuje jeho postavenie
a uplatnenie sa v spoločnosti (spor z Nórska-str.227)

-

ochrana súkromia

– ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromia

-

nedotknuteľnosť obydlia

–

-

ochrana osobných údajov

–

Ústava zaručuje slobodu pohybu, ktorú však v špecifických prípadoch možno obmedziť –
súdom uložený trest odňatia slobody, zaistenie osoby policajtom, zadržanie obvineného alebo
podozrivého zo spáchania trestného činu, vzatie do väzby a nútené umiestnenie do
zdravotníckeho zariadenia.
Zaistiť je možné osobu, ktorá svojim konaním bezprostredne ohrozuje život, zdravie alebo
majetok, osobu pristihnutú pri páchaní priestupku alebo osobu nachádzajúcu sa na mieste činu
bezprostredne po jeho spáchaní.

Zadržať možno osobu, proti ktorej už bolo vznesené obvinenie za trestný čin, prípadne osobu
podozrivú zo spáchania trestného činu, ak sú dôvody väzby.
Vziať do väzby (držať osobu vo väzení až kým nie je vynesený rozsudok) je možné osobu,
ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, prípadne je podozrenie, že bude mariť trestné
stíhanie, ovplyvňovať svedkov, ujde, bude sa skrývať alebo pokračovať v páchaní trestnej
činnosti.

Ochrana súkromia verejne činných osôb v zmysle slovenskej a medzinárodnej judikatúry je
menšia, ako ochrana súkromia ostatných občanov. Ak sa niekto uchádza o verejnú funkciu,
musí si byť vedomý toho, že sa vystavuje kontrole médií a občanov. Títo majú právo
dozvedieť sa čo najviac informácií o ňom – zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií
však ostáva nedotknutá. Zverejnenie informácií uvedených v prílohe Novinári nie je v rozpore
s právom na ochranu súkromia. Nakoľko však vo vymenovaných prípadoch môže ísť
o podozrenie zo spáchania trestného činu, až do právoplatného rozhodnutia súdu je potrebné
zachovať prezumpciu neviny.
Problémy intímneho (sexuálneho) života, ochrana súkromia je takmer absolútna. Preto napr.
údaje o sexuálnej orientácii, mimomanželských stykoch, kým sa dotknutá osoba nerozhodne
zverejniť sama, nie sú zverejniteľné.

Rodinné právo

-

rodinné právo upravuje rodinnoprávne vzťahy medzi:

a) manželmi
b) rodičmi a deťmi
c) neplnoletými deťmi a ich opatrovníkmi
d) osvojencami a osvojiteľmi
e) ostatnými príbuznými v priamom rade

- upravujem podmienky uzavretia manželstva (vznik a zánik manželstva), osvojenie dieťaťa,
otázku rodičovstva (otcovstva) a pod. – Zákon o rodine

-

ochrana rodinného života

– Trestný zákon – Trestné činy proti rodine a mládeži

– dvojmanželstvo, opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie zverenej
osoby, únos, obchodovanie s deťmi, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,
podávanie alkoholických nápojov mládeži

Pracovné právo

- tvorí súbor právnych noriem, ktorých predmetom sú spoločenské pracovné vzťahy –
také vzťahy, pri ktorých zamestnávateľ za odmenu užíva silu občana

- Zákonník práce – vznik, formy pracovného pomeru, nárok na odpočinok, mzda,
bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, osobitné podmienky žien a mladistvých a pod.

Obchodné právo – upravuje vzťahy medzi podnikateľmi

Právo sociálneho zabezpečenia – v právnej forme realizuje sociálne
a hospodárske práva občanov

-

právne predpisy, ktoré upravujú túto oblasť: medzinárodné zmluvy prijaté na úrovni
OSN a Medzinárodnej organizácie práce

-

o.i upravujú nemocenskú starostlivosť (ochranu), dôchodkové zabezpečenie, sociálnu
starostlivosť a pod.

Finančné právo – upravuje spoločensko – ekonomické vzťahy vznikajúce
v súvislosti so zhromažďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných
verejných fondov, hospodárenie s týmito prostriedkami

-

rozpočtové právo, daňové – poplatkové – colné právo, menové a devízové právo,
bankové právo, poistné právo

-

Trestné právo

- reguluje súhrn povinností, ktoré máme nielen vo vzťahu k spoluobčanom, ale aj
k spoločnosti (páchanie trestného činu)
-

Trestný zákon

– presne stanovuje a opisuje konania, ktoré sú pre spoločnosť

nebezpečné a sú klasifikovane ako trestný čin (do akej miery je čin pre spoločnosť
nebezpečný, závisí od významu chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý –
zdravie, život, dôstojnosť), od spôsobu, akým bol vykonaný, od toho, aké má
následky, za akých okolností bol spáchaný, od osoby páchateľa, od miery jeho
zavinenia, pohnútok a pod.

-

protiprávne konanie

(porušenie právnych noriem):

a) priestupok – zákonom opísané konanie, ktoré je zakázané, avšak jeho

spoločenská nebezpečnosť je nižšia ako pri TČ, tresty sú miernejšie,
prejednávajú ich orgány štátnej správy – okresné úrady (porušenie pravidiel
cestnej premávky)

b) trestný čin – závažné protispoločenské konanie, tresty ukladajú súdy na

základe obžaloby štátneho žalobcu - prokurátora

-

Trestný čin možno spáchať aj pasívne, keď neurobíme niečo, čo sa od nás vyžaduje
(motorista zrazí dieťa, nezastaví, neposkytne prvú pomoc – musí zasiahnuť štát)

-

Pri obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch je trestaná aj príprava na ne
(ich organizovanie, zadováženie prostriedkov a nástrojov na ich spáchanie)

-

Trestný je aj pokus o trestný čin – spoločensky nebezpečné konanie, ktorého sa
páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, aj keď ho napokon neuskutočnil.

-

Rozlišujeme páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu:

c) páchateľ

– ten, kto trestný čin spáchal sám

d) spolupáchateľ

– trestný čin je spáchaný spoločným konaním 2 alebo

viacerých osôb, každá osoba zodpovedá tak, akoby trestný čin spáchala sama,
bez ohľadu na to, akou mierou a akým spôsobom k nemu prispela. Za
vzniknutú škodu zodpovedajú všetci rovnako (na to, akou mierou konanie toho
– ktorého spolupáchateľa prispelo k trestnému činu, prihliada až súd pri
stanovení druhu a výmeru – výšky trestu)

e) účastník TČ

– je ten, kto úmyselne:

1. zosnoval alebo riadil spáchanie TČ – organizátor
2. naviedol iného na spáchanie TČ – návodca
3. poskytol inému pomoc pri spáchaní TČ – pomocník

- účastníkom TČ sa osoba stáva vtedy, ak sa na podklade účasti aspoň pokúsil o
jeho spáchanie.

-

deliktuálna spôsobilosť (trestná zodpovednosť) – povinnosť osobne sa zodpovedať
za trestný čin, ktorý sme spáchali. Právne sme zodpovední za TČ od 15. roku veku (od
toho momentu osoba zodpovedá za to čo urobí a musí počítať s trestom – do 18. roku
veku je trest miernejší- maloletí, mladiství)

-

Trestne zodpovedný nie je ten, kto v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho
nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie: duševne chorý
človek, schizofrenik, v afekte, pod vplyvom alkoholu, drog, v narkóze, horúčke.

-

Súd pri určení druhu a výšky trestu prihliada na stupeň nebezpečnosti TČ pre
spoločnosť, na možnosť nápravy, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti i na pomery,
v akých páchateľ žije

-

Nutná obrana

– „čin, ktorý je ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci

alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom, nie je trestným činom.“ – právo
uznáva, že ak bol niekto protiprávne napadnutý môže použiť rozumnú silu na svoju
obranu, na obranu inej osoby alebo majetku. Obrana však musí mať svoje hranice –
ten kto sa bráni, musí byť presvedčený, že mu bezprostredne hrozí ublíženie. Nutná
obrana, krajná núdza a oprávnené používanie zbrane patrí medzi okolnosti zbavujúce
osobu trestnej zodpovednosti. Ich posudzovanie je však veľmi komplikované.

-

Krajná núdza

– ak niekto odvracia nebezpečenstvo a pri tom naplní znaky niektorého

TČ, nepôjde o TČ (požiar v byte – vniknutie so bytu)

-

Príčiny kriminality:

nedostatok rodinného zázemia a rodičovskej starostlivosti, túžba

po majetku, nezamestnanosť, nedostatok vzdelania, alkoholizmus, drogy, vplyv
skupiny, malé percento odhalenia a pod.

Orgány ochrany práva a

ich funkcie

Ľudské práva

-

ľudská bytosť potrebuje ochranu pred zanedbávaním, svojvôľou, násilím a pod.

-

ĽP sú oprávnenia priznané jedincovi, ktoré mu umožňujú plne využívať vlastné
schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie svojich duchovných a iných
ašpirácií

-

Tvoria minimálne záštity, ktoré jedincovi umožňujú, aby žil plnohodnotne, chránený
pred neprávosťou zo strany iných a politickej moci

-

ĽP – elementárne pravidlá hry, ktoré musia rešpektovať vládnuci aj ovládaní

-

Základné práva a slobody ľudí sú limitované slobodami iných (moja sloboda končí
tam, kde začína sloboda iného človeka – Deklarácia práv človeka a občana z r. 1789)
a dobrom spoločnosti (drogy, zneužívanie a násilie na deťoch a pod.)

-

Základné práva a slobody možno obmedziť jedine za podmienok, ktoré sú zákonom
striktne stanovené a kontrolovateľné

-

Prirodzené práva

– sú večné a nemenné

-

ĽP - prirodzené práva zakotvené v tzv. chartách a deklaráciách (Deklarácia práv
človeka a občana – 1789, Deklarácia nezávislosti – 1776) - predstavujú istý výber
z večných a nemenných prirodzených práv, ktorý sa dostal do medzinárodných
deklarácií a dohôd. Sú to tie práva a slobody, bez ktorých nemožno dôstojne žiť.
Sú to práva všetkých ľudí, sú neodňateľné a nescudziteľné.

-

O právach možno hovoriť len za podmienok:

a) ak je jasný ich adresát, t,j, ten, kto ich môže uplatniť
b) ak je jasné, čo je obsahom práva

c) ak existuje sankcia za porušenie práva
d) ak jestvuje organizovaná sila, ktorá je sankciu schopná vynútiť

-

ľudské práva, ktoré štát prijme do svojej ústavy a zákonov sa nazývajú
občianske práva a

základné slobody

(včlenenie – inkorporácia)

Štruktúra ľudských práv a

ich generácie

- ľudské a občianske práva sa členia:

1. osobné práva a slobody
2. politické práva a slobody
3. sociálno – ekonomické a sociálne práva
4. kultúrne práva

- medzinárodné spoločenstvo akceptovalo a začleňovalo do

medzinárodných dokumentov ĽP postupne hovoríme o 3 generáciách ĽP

Delenie práv: - základné – práva 1. generácie
- odvodené – práva 2.,3. generácie

Prvá generácia LP a

základných slobôd

-

slobody, ktoré vyžadujeme od štátu, sú namierené proti štátu

-

sú prejavom snahy jednotlivca vymaniť sa z nadvlády a zasahovania štátu

-

osobné práva – občianske práva:

1. právo na život
2. nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
3.

právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena

4. právo vlastniť majetok
5. nedotknuteľnosť obydlia
6.

listové tajomstvo a ochrana osobných údajov

7. právo na slobodu pohybu a pobytu
8. právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania

a presvedčenia

- politické práva:

1. sloboda prejavu
2. právo na informácie
3. právo na vyjadrenie názorov slovom, písmom, tlačou, obrazom
4. petičné právo
5. právo pokojne sa zhromažďovať
6. právo slobodne sa združovať
7. právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných
8. právo postaviť sa na odpor

Trest smrti naša ústava a zákony nepripúšťajú. SR podpísala tzv. dodatkový
protokol č.6 rímskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým sa zaviazala trest smrti zrušiť.

Eutanáziu ako odbornú asistenciu pri dobrovoľnom ukončení života
v prípade nevyliečiteľnej choroby naše zákonodarstvo nepozná, t.z. že takáto
asistencia je trestná a pravdepodobne by išlo o trestný čin vraždy alebo
o napomáhanie tohto trestného činu

Druhá generácia ľudských práv

-

druhá generácia ĽP je výsledkom socialistickej filozofie (biede proletariátu).

-

Základom je presvedčenie, že pre tých, ktorí nemajú prácu ani životné minimum sú
ostatné slobody zbytočné – je potrebná angažovanosť štátu v ekonomike
a v sociálnych vzťahoch (bezplatné školstvo, sociálne dávky, lekárska starostlivosť
a pod.)

-

Práva 2. generácie:

hospodárske, sociálne, kultúrne

- právo na slobodnú voľbu povolania
-

právo podnikať

-

právo na prácu

-

právo na ochranu zdravia pri práci

-

právo na vzdelanie

-

právo na odmenu za vykonanú prácu

-

právo na odpočinok

-

právo na štrajk

Tretia generácia ľudských práv

1. práva solidarity:
- právo na mier
- právo na ochranu životného prostredia
- právo na prírodné zdroje
- právo na harmonický vývoj kultúr

2. kolektívne práva:
- práva národnostných, etnických a rasových skupín (právo na ochranu

národnostných menšín)

- právo na odlišnosť vo farbe pleti, jazyka (právo byť iný)
- právo národov na sebaurčenie

Ochrana ľudských práv