Prednášky 2009/2010

4. Prednáška – Medzinárodný obchod

Stolper - Samuelsonova teoréma

Paul Samuelson (1915) je jedným z najvšestrannejších ekonómov 20. Storočia.

Významne prispel do oblasti ekonomickej štatistiky verejných financií, analýzy
spotrebiteľského správania ako aj do teórie medzinárodného obchodu. S jeho menom sa tiež
spája jedna z najvplyvnjjších učebníc makroekonómie. Najznámejším Samuelsonovým
príspevkom do téorie MO je Stolper – Samuelsonova teoréma.
Nadväzuje na Heckseher Ohlinovu teorému a pridáva jej prvok dynamiky.

Tvrdí, že zníženie ceny statku (spôsobené jeho dovozom do krajiny) zníži aj cenu

výrobného faktoru požívaného na jeho výrobu, a zároveň zvýši cenu druhého výrobného
faktoru. MO tak vedie k vyrovnávaniu cien výrobných faktorov.

Krugmanova teoria

Paul Krugman je považovaný za jedného z najvplyvnejších ekonómov súčasnosti.

V 70 rokoch 20. storočia začalo byť ekonómom zrejmé, že tradičné teórie

vysvetľujúce medzinárodné toky tovaru na báze komparatívnych výhod (Ricardo)
a vybavenosti výrobnými faktormi (Heckscher – Ohlin) nedokážu zdôvodniť neustále sa
zvyšujúci objem vnútroodvetvového MO. Krugman preto prišiel s úplne novou teóriou
spájajúcou tento obchod s úsporami z rozsahu a s preferenciami spotrebiteľov.

Prepája všeobecne známy fakt, že masová produkcia znižuje náklady na vyrobenú

jednotku a vedie tak k úsporám z rozsahu, s novými trendmi v komoditnej štruktúre svetového
obchodu (vedecko – technický pokrok)

Rovnako zavádza do teórii MO faktor spotrebiteľských preferencií, resp. šírky

sortimentu. Spotrebitelia sú neustále konfrontovaní s novými značkami.

P. Krugman je činný predovšetkým v akademickej oblasti a vyhýba sa politickým

funkciám, aj keď v minulosti krátku dobu pôsobil v Reaganovej Rade hospodárskych
poradcov.

Na rozdiel od mnohých svojich kolegov publikuje aj v masových periodkách (napr. má

pravidelný stĺpček v New York Times). Čím robí svoje myšlienky prístupné širokej
verejnosti.

V roku 2008 mu bola udelená Nobelova cena za „analýzu obchodnej štruktúry

a geografického umiestnenia hospodárskej aktivity.“

Krugman nevyvracia Heekscher- Ohlinovu teóriu, ale ju dopĺňa o nový rozmer. Kým

Heckscher s Ohlinom vysvetľujú existenciu medziodvetvového a medzisektorálneho
obchodu, Krugman sa zameriava na vnútroodvetvový obchod.

Ukazuje, prečo má medzinárodná deľ a práce význam aj medzi ekonomikami

s podobnou štruktúrou vybavenosti výrobnými faktormi.

Cyklický vývoj hospodárstva

Cyklický pohyb je pravidelné striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja

ekonomiky.

Hospodársky cyklus predstavuje jednotlivú vlnu cyklického pohybu.

Fázy hospodárskeho cyklu:

A, Recesia (kríza) - obmedzuje výroby, rastie nezamestnanosť a inflácia, nedostatok

kapitálu, krach podnikov, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k nej, keď reálny
HNP klesne počas 2 po sebe nasledujúcich štvrťrokoch.

B, Depresia (sedlo, dno) – najnižší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť spojená

s infláciou, nižšia úroková miera, krátkodobý kapitál je lacný, postupne sa vytvárajú
predpoklady na vzostup hospodárskej aktivity.

C, Expanzia (oživenie) – rast dopytu po výrobných faktoroch ako dôsledok

očakávania hospodárskeho rozmachu, zvyšuje sa výroba aj zamestnanosť, produktivita práce,
znižujú sa výrobné náklady, rastú zisky a efektívnosť výroby, v závere sa zvyšujú ceny a tým
aj inflačné tlaky.

D, Vrchol (konjunktúra) – vrcholia pozitívne tendencie hospodárskeho vzostupu,

výroba v maxime, dopyt veľmi vysoký, zvyšuje sa úroková miera, rast cien, problémy
s odbytom tovarov skrytá neskôr otvorená relatívna nadvýroba.

Typy cyklov podľa dĺžky:

Dlhodobé cykly (40 – 60 ??? 10 – 20 ??? rokov), súvisia s technickým pokrokom
Strednodobé cykly (6- 10 rokov), príčinou sú zmeny úrokovej miery a zmeny dopytu

po investíciach

Krátkodobé cykly (2 – 3 roky) ide o výkyvy hospodárstva v dôsledku zmien v stave

zásob hotových výrobkov a medziproduktov v najdôležitejších odvetviach.

MO – Hospodársky rozvoj – významný predpoklad rozvoja MO

I.

Systémové faktory rozvoja MO – liberalizácia MEV (SO, MO) a cena ropy

II.

Zahraničnoobchodná politika protekcionizmuss versus liberalizmus

III.

GATT – WTO

IV.

SR a WTO (EÚ a WTO)

V.

Teritoriálna, komoditná štruktúra SO

ZOP (zahranično-obchodná politika) štátu: súhrn zásad a im zodpovedajúcich

prostriedkov, prostredníctvom ktorých štát centrálne, vedome a priamo pôsobí na stimuláciu
alebo zoslabovanie určitých vývojových tendencií v ZO.

ZOP štátu

Je súčasťou HP štátu sa odvíja od aké bilaterálne dohody podpísala krajina – z toho

vyvíja záväzky aké uzavrela a z spoločenstiev kde je členom.
SR členom Organizácie spojených národov, Svetovej obchodnej organizácie, EÚ.

Protekcionizmus - Liberalizácia

Každá ZOP osciluje medzi nimi. Ak sú problémy protekcionizmus, v prípade expanzie,
konjuktúry liberalizácia uvoľňovanie.

Protekcionizmus: chráni domáci trh a domácu výrobu (ochranárstvo).

Progresívny – vytvára štát a zasahuje (ochraňuje) novovznikajúce odvetvia, novo
vyrábané výrobky a vytvárajú sa podmienky pre rozmach výroby, stabilizáciu výrobu.
Antiimportná politika – zabraňuje vstupu zahraničných výrobcov na domáci trh.
Degresívny – chráni upadajúce odvetvia. Do určitej miery je to na hlavu. Rieši sa tým
sociálny rozmer ekonomiky.
Agresívny – proexportný. Podpora exportu domácich výrobkov na zahraničné trhy.
Propagačná činnosť, záruky.

Preferencie – Diskriminácia
Niekoho keď preferujem automaticky iného diskriminujem.

Preferencie v obchodno-politickom zmysle:
Výhody poskytovné v hospodárskych vzťahoch jednou krajinou inej krajine alebo skupine
krajín medzi sebou navzájom (dve krajiny – bilaterálna zmluva, viac krajín – multilaterálna
najznámejšia GATT).
GSP – (Generalised System of Preferences) Všeobecný systém colných preferencií (OSN
od r. 1970).

Zásada reciprocity a zásada národného režimu a doložka

najvyšších výhod

Recipročná doložka – práva a zásady sú vymedzené v zmluvách – strany sa považujú za
rovnocenné a záväzky a úľavy sa vzájomne podmieňujú.
Zásada reciprocity – vyrovnanosť, porušuje sa pri colných zmlávach GATTu ak tovar
z rozvojovej krajiny prichádza na trh rozvinutej krajiny (systém preferencií).

Doložka paritná, resp. doložka národného režimu – znamená záväzok zmluvných strán
zaobchádzať s tovarom a s fyzickými a právnickými osobami ako so svojím národným
tovarom a s národnými fyzickými a právnickými osobami.

Doložka najvyšších výhod – je záväzok zmluvných strán, že si navzájom poskytnú všetky
výhody, ktoré v minulosti poskytli alebo v budúcnosti poskytnú tretím krajinám.
(GATT – WTO viedlo k plošnému mnohostrannému znižovaniu colných sadzieb)

 1948 začala pôsobiť GATT

Liberalizácia svetového obchodu GATT

Vyvrcholenie snáh po slobode obchodu po II. svetovej vojne, ktoré podnecovali USA na
základe svojho dominantného postavenia vo svetovej ekonomike s prebytkom priemyselnej
produkcie, pre ktorú bolo potrebné nájsť odbytové trhy.

GATT sa stala jedinou medzinárodnou inštitúciou, ktorá sa zaoberala systematicky
problematikou obchodnej politiky v medzinárodnom meradle.
Jej činnosť vychádzala z neoliberalistických predstáv o výhodách slobodného obchodu pre
všetky zúčastnené krajiny.

Pravidlá GATT (WTO )sa opierali (opierajú) o princíp vzájomných výhod.
Doložka najvyšších výhod má v GATT (WTO) povahu všeobecnú a bezpodmienečnú.

Základný program GATT-u:

 Odstraňovanie colných prekážok

 Zákaz dumpingu (predaj za cenu nižšiu než sú výrobné náklady alebo za cenu

nižšiu ako je na trhu)

 Rovnaké, nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými signatárskymi krajinami

 Mierové urovnávanie obchodných sporov

 V neskoršom období pribudla agenda netarifných prekážok ( = normy

certifikáty, hygienické predpisy, laboratórne atesty, atď) a problematika
súvisiaca so zapájaním sa rozvojových krajín do svetového obchodu

Zámerom činnosti tejto organizácie je dbať o dodržiavanie kódexu pravidiel regulujúcich
MO.

Všeobecná dohoda o clách a obchode alebo GATT (General Agreement on Tariffs and Trade)
vznikla ako multilaterálna medzinárodná zmluva. Dňa 30.10. 1947 ju schválilo 23 krajín
vrátane ČSR, ktoré sa podielali 80 % - ami na objeme svetového obchodu.

GATT sa opierala o princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod.
Základnou formou činnosti GATT boli obchodno-colné konferencie, ktorých rokovania
prebiehali na základe reciprocity a vzájomných výhod. Od žiadnej zmluvnej strany sa nemohli
žiadať jednostranné koncesie alebo koncesie, za ktoré sa neposkytla primeraná protihodnota.

Od roku 1947 do roku 1993 sa konalo 8 konferencií:

Rok konania

Miesto konania

Hlavné výsledky rokovania

Počet

účastníckych

strán

1947

Ženeva
(Švajčiarsko)

Zníženie colných sadzieb na 45 000
tovarových položiek

23

1949

Francúzsko,
Annecy

Dojednaných 5000 ďalších koncesií

13

1951

26

1961 – 1962

Ženeva –
Dillonovo kolo

Colné sadzby

26

1964 – 67

Ženeva –
Kennedyho kolo

Colné sadzby
Antidumpigové opatrenia

62

1973 - 1979

Ženeva -
Tokíjske kolo

Netarifné dohody
Rámcové dohody
Akceptované preferenčné
zaobchádzanie s rozvojovými
krajinami
Revízia antidumpingového zákona
Zákony o dotáciách
Zákony o technických prekážkach
a vládnych objednávkach

1986 – 93

Ženeva –
Uruguajské kolo

Colné sadzby
Netarifné opatrenia
Obchod so službami
Obchod s intelektuálnym vlastníctvom
Svetová obchodná

105 – 118

Výsledkom Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní bola:
Zbierka zákonov č. 152/2000
Zástupcovia vlád a Európskych spoločenstiev, ako aj členovia Výboru pre obchodné
rokovania, ktorí sa stretli s cieľom ukončiť Uruguajské kolo mnohostranných obchodných
rokovaní, sa dohodli, že Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie, ministerské
rozhodnutia a deklarácie a Dohovor o záväzkoch vo finančných službách, ako sú uvedené
v pripojených prílohách, vyjadrujú výsledky ich rokovaní a sú neoddeliteľnou súčasťou tohto
záverečného dokumentu.

GATT ako organizácia zanikla ustanovením Svetovej obchodnej organizácie

Svetová obchodná organizácia WTO

WTO má za cieľ podporovať hladko prebiehajúci, slobodný a transparentný MO.
Hlavným cieľom WTO je zvyšovanie výroby a obchodu s tovarom a službami v súvislosti
s optimálnym využitím svetových zdrojov.
A to vždy v súlade s cieľmi trvalého rozvoja a zachovanie životného prostredia.

Svetová obchodná organizácia (WTO) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa
pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných
a netarifných prekážok v obchode.

Z členstva vo WTO (medzinárodná koordinácia ZOP) vyplýva povinnosť dodržiavať
v MO a pri riadení zahraničnoobchnej politiky štátu princípy, postupy ako aj záväzky
uvedené v dohodách a dohovoroch platných v rámci tejto svetovej organizácie.

K 1. 1. 2009 153 členov.

V centre záujmu stojí tovar, služby, duševné vlastníctvo, elektronický obchod, informačné
technológie.

 Napomáha rozvoju prehľadnosti a predvídateľnosti multilaterálneho obchodného

systému

Na dosiahnutie tohto cieľa WTO využíva nasledovné princípy:

1. Princíp nediskriminácie

o Doložka najvyšších výhod ( sú dovolené aj výnimky a to colné únie, pásma

voľného obchodu, kabotážna plavba, malý pohraničný styk a Všeobecný
systém colných preferencií) musia byť však splnené prísne podmienky

o Doložka národného režimu

2. Princíp transparentnosti, predvídateľnosti, notifikácie

Povinnosť krajiny oznamovať ostatným členským krajinám všetky platné a plánované právne
a legislatívne úpravy, ktoré súvisia s obchodom

3. Princíp zlepšenia zapojenia rozvojových a najmenej rozvinutých krajín do

medzinárodnej deľby práce

o Formou dlhších prechodných obdodí, zvýhodneného colného režimu,...

4. Systém preskúmavania obchodných politík v pravidelných intervaloch
5. Systém riešenia sporov podľa presne stanoveného časového harmonogramu
6. Spolupráca s ďalšími medzinárodnými organizáciami (OECD, WIPO, UNCTAD,

ITC, WHO, IMF, IBRD, FAO, ILO,...)

Rozhodnutia WTO sú prijímané konsenzom t.j. rozhodnutie je prijaté, pokiaľ žiaden člen
formálne nenamieta. Za istých okolností je možný aj väčšinový súhlas ale dosiaľ táto
možnosť nebola využitá.

Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie

Zbierka zákonov č. 152/2000.
Strany tejto dohody uznávajúc, že ich vzťahy v obchodnej ekonomickej oblasti by mali byť
zamerané na zvýšenie životnej úrovne, dosiahnutie plnej zamestnanosti, vyššej a sústavne
rastúcej úrovne reálneho príjmu a efektívneho dopytu a na zvýšenie výroby a obchodu
s tovarmi a službami čo umožní optimálne využitie svetových zdrojov v súlade s cieľom
dosiahnuť trvalý rozvoj, usilujúc sa o ochranu a zachovanie životného prostredia a rozvíjanie
prostriedkov na to určených tak, aby to bolo zlúčiteľné s ich potrebami a záujmami
vzťahujúcimi sa na rôzne úrovne ekonomického rozvoja, uznávajúc, že je nutné vyvíjať
rozhodné úsilie na to, aby si rozvojové krajiny a z nich hlavne tie najmenej rozvinuté
zabezpečili podiel na raste medzinárodného obchodu, ktorý zodpovedá potrebám ich
ekonomického rozvoja, želajúc si prispieť k realizácií týchto cieľov uzatvorením dohôd, ktoré
budú na základe reciprocity a vzájomných výhod zamerané na podstatné zníženie colných
sadzieb a ostatných prekážok v obchode a na odstránenie diskriminačného zaochádzania
v MOV, rozhodnuté vytvoriť komplexný, mnohostranný, životaschopnejší a trvalejší
obchodný systém zahŕňajúci Všeobecnú dohodu o clách a obchode, výsledky doterajších
obchodných liberalizačných snáh a všetky výsledky Uruguajského kola mnohostranných
obchodných rokovaní.

Článok IV
Štruktúra WTO

 Konferencia ministrov (najvyšší orgán WTO) zložená zo zástupcov všetkých členov,

ktorá sa bude schádzať minimálne raz za dva roky.

 Generálna rada – schádza sa podľa potreby

 Rada pre obchod s tovarom – problematika GATT

 Rada pre ochod so službami – problematika GATS

 Rada pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva – Rada pre TRIPS

 Sekretariát WTO – riadený generálnym riaditeľom

Každý člen platí príspevok.

Zoznam príloh
Príloha 1A: Mnohostranné dohody o obchode s tovarom

 Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994

 Dohoda o poľnohospodárstve

 Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení

 Dohoda o textile a odevoch

 Dohoda o technických prekážkach obchodu (formuláre, výpočtová technika)

 Dohoda o obchodných aspektoch investičných opatrení

 Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994

 Dohoda o kontrole pred odoslaním

 Dohoda o pravidlách pôvodu

 Dohoda o dovoznom licenčnou konaní (krajiny sa chránia voči vonkajšieho

obchodu, je presne dané za akých podmienok a na aké tovary – napr. lieky, so
strožitnosťami)

 Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

 Dohoda o ochranných opatreniach (ohrozená výroba, pracovné miesto –

obmedzenia vyrábaných množstiev, dovážaných množstiev)

Príloha 1B: Všeobecná dohoda o obchode so službami

Príloha 1C

Príloha 4:

 Viacstranné obchodné dohody

 Dohoda o obchode s civilnými lietadlami

 Dohoda o vládnom obstarávaní

 Medzinárodná dohoda o obchode s mliečnymi výrobkami

 Medzinárodná dohoda o obchode s hovädzím mäsom