Prednášky 2009/2010

6. Prednáška MO

Zahraničnoobchodná politika

Pre vývoj svetového hospodárstva sú charakteristické neustále pohyby v jeho

dynamike a štruktúre.
Tie intenzívne pôsobia nielen na prevahy síl medzi hlavnými subjektmi ...

Rastúca otvorenosť národných ekonomík, ako vyjadrenie miery prepojenosti

vzájomných vzťahov medzi hospodárstvom danej krajiny a svetovým hospodárstvom, je vo
vyspelých krajinách prejavom realizácie strategického zámeru v ich hospodárskej politike.

Nástroje ZOP:

Hospodárska stratégia danej krajiny si na presadzovanie svojich rozvojových zámerov

vytvára celý súbor rôznych opatrení a nástrojov, ktoré jej umožňujú ovplyvňovať vývoj
v oblasti vonkajších vzťahov žiadaným smerom a intenzitou.

Súhrn a koordinácia jednotlivých zložiek HP vytvára vnútorne prepojený systém

podporných opatrení, ktorého úspešné fungovanie sa postupne premieta do celkovej
prosperity danej krajiny.

Tieto opatrenia môžu mať 3 základné formy:

-

tzv. tradičné nástroje obchodnej politiky (subvencie, dotácie, niektoré
a iné)

-

súbory proexportných opatrení štátu, alebo ním poverených inštitúcií a organizácií

-

proexportné opatrenia menového a fiškálneho charakteru (revalvácia, devalvácia,
dane a iné)

Ich funkciou je koncipovať a tvoriť potrebné podporné prostredie pre svoju HP
v medzinárodných podmienkach, v súťažení o úspešné postavenie na zahraničných trhoch, ale
i pri ochrane domáceho trhu.

Nástroje ZOP

Autonómne nástroje

Zmluvné nástroje

(ekonomika ich uplatňuje pre svoju HP

(dvojstranné a viacstranné opatrenia)

s jednostranným opatrením štátu)
aktívne

pasívne

dvojstranné

mnohostranné

(proexportné

(antiimportné nástroje)

- obchodné zmluvy

- dohody o pásmach

nástroje)

- obchodné dohody voľného obchodu

-

tarifné prekážky (clo)

- platobné a

- dohody o colných

-

netarifné prekážky

úverové dohody

úniách

-

puxutarifné prekážky

- dohody o hosp.,

-

ostatné netarifné prekážky

priem., a ved-techn.
spolupráce

Autonómne nástroje ZOP
Predstavujú jednostranné opatrenia štátu. Členenie na aktívne a pasívne nástroje.

 Aktívne podporujú vývoz – prostriedky proexportnej politiky

 Pasívne majú za cieľ obmedzovať dovoz – prostriedky antiimportnej politiky

Aktívne

Pasívne

- colné konanie

- tarifné prekážky – clá

- vývozné alebo

- netarifné prekážky:

subvencie (priame, nepriame)

- kvantitatívne (kvóty)

- úverovanie vývozu

- colné kontingenty (tarifné kvóty)

- štátne zásahy úveru

- licencie na dovoz

- menový a sociálny dumping

- auto limitácie

- daňové zvýhodnenie

- subvencie

- štátne intervencie v oblasti prepravy

- embargo

- znižovanie poistných taríf

- obchodná vojna

- informačná služba

- devízové reštrikcie

- propagácia

- puxutarifné prekážky:

- špeciálne ekonomické zóny

- dávky na colné prerokovanie

- vedecko-

- fiškálne dane

- priemyselné

- štatistické dávky

- slobodné colné zóny

- poplatky za pečiatkovanie

- exportno-vývozné zóny

- daň z dovozného obchodu

- štátnu podporu vedecko-technického

- dopravné a prístavné dávky

rozvoja a výskumu

- daň na rozvoj ZO

- podporu modernizácie proexportných odvetví

- ostatné netarifné prekážky

- podporu akosti exportných výrobkov
- výchovu pracovníkov pre ZO

Zmluvné nástroje ZOP:
Patrí sem celý súbor nástrojov, ktoré vyplývajú z dvojstrannej (bilaterálnej) alebo
mnohostrannej (multilaterálnej) povahy vzájomných obchodných vzťahov.

Medzinárodná koordinácia ZOP = WTO, jej predchodkyne boli GATT, OSN, MMF,
Svetovej banky, Európskej únie a ďalších.

Vďaka neutíchajúcej liberalizácie MO v únii WTO, jej predchodkyne GATT a regionálnych
obchodných dohôd vzrástol svetový obchod v rokoch 1950 – 1999 objemovo
20-násobne, zatiaľ čo svetový HDP vzrástol iba 6-násobne.

Dochádza k zlepšenia prístupu na svetové trhy s priemyselnými a poľnohospodárskymi
výrobkami v dôsledku rozsiahlelo zníženia ciel, subvencií a domácich podpôr.

S prísnejšími pravidlami pre používanie netarifných prekážok sa zlepšuje ochrana práv

duševného vlastníctva a aplikovaním dohody v oblasti služieb sa vytvára stabilné obchodné
prostredie.

Vnímanie systému na riešenie sporov boli stanovené presné časové rozvrhy. Bol

vybudovaný systém preskúmania obchodných politík, ktorý za prítomnosti nestranných
expertov analyzuje dodržiavanie pravidiel a záväzkov jednotlivých členských krajín WTO,
čím sa napomáha rozvoju prehľadnosti a predvídateľnosti multilaterálneho obchodného
systému.

K 23. júlu 2008 mala WTO 153 členov, ktorý pokrýva vyše 97% svetového obchodu.

Kompletný zoznam členov WTO a kandidujúcich štátov sa uvádza v prílohách.

Najvyšším riadiacim orgánom WTO je ministerská konferencia. Uskutočňuje sa

najmenej raz za 2 roky. Má výhradné právo prijímať rozhodnutia ku všetkým otázkam
multilaterálneho obchodného systému a k dohodám, ktoré sú záväzné pre členov tejto
organizácie. Závery ministerských konferencií sú sformulované v záverečných
ministerských deklaráciách.

V doterajšej histórií WTO sa uskutočnilo 7 ministerských konferencií (Singapúr 1996,

Ženeva 1998, Seattle 1999, Doha 2001, 2003, Hongkong 2005, Ženeva 2008).

Dátum a miesto konania

Oblasti rokovania

Výsledok rokovania

9. – 13. december, 1996
Singapúr

Finančné služby,
technológie, hospodárska
súťaž, poľnohospodárske a
výrobky

najúspešnejšia konferencia,
dohoda o liberalizácií
obchodu

18 – 20. máj 1998 Ženeva

Otázka vstupu ďalších krajín
do WTO, elektronický
obchod

dohoda o nezaťažovaní
obchodovania cez internet
a obchodnými

30. november – 3. december,
1999 Seattle

Poľnohospodárske,
priemyselné a odevné
výrobky, finančné služby,
informačné technológie

krajiny sa nedokázali
dohodnúť na obsahu
rokovaní tzv. Miléniového

9. – 13. november 2001,
Doha, Katar, Rozvojová
agenda z Dohy

Poľnohospodárstvo , obchod
so službami, prístup na trh
s priemyselnými výrobkami,
obchod a rozvoj

multilaterálnych
obchodných negociácií
v ďalšej liberalizácií obchodu
na pôde WTO, prijatá
záväzná deklarácia

10. – 14. september 2003,
Concúr, Mexiko

rokovanie medzi krajinami
OECD skupinou G-2O

rokovanie sa skončilo bez
úspechu. Agenda bola
odložená na rokovanie 6.
ministerskej konferencie
v Hong-Kongu (Čína)

13. – 18. december 2005,
Hong-Kong, Čína

Prístup na poľnohospodársky
a nepoľnohospodársky trh,
služby

dohoda o návrhu modalít
týkajúcu sa zníženia colných
sadzieb a subvencií
v poľnohospodárstve, ako aj
zníženia ciel priemyselných
výrobkov

21. – 30. júl 2008, Ženeva,
Súbor opatrení

Modality (pozn.
parametre) v oblasti obchodu
s poľnohospodárskymi
a priemyselnými výrobkami
aj tzv. „singapúrska
konferencia“ zameraná na
liberalizáciu obchodu so
službami

nepodarila sa dosiahnuť
finálna dohoda o modalitách
pre poľnohospodárstvo
(AGRI) a priemysel
(NAMA)

ZO SR a jeho vývoj
Slovenský ZO prešiel viacerými vývojovými etapami.

V prvopočiatkoch bol poznačený procesom ekonomickej transformácie, rozpadom

a kolapsom východoeurópskych trhov, všeobecného hospodárstva recesiou svetovej
ekonomiky.

V ďalšom období nasledoval dynamický rast slovenskej ekonomiky a ZO, ktorý ale

viedol k makroekonomickej nerovnováhy ekonomiky a z pohľadu ZO do
vývozného prehĺbenia obchodného deficitu.

Slovenská ekonomika je ekonomikou transformačného typu (prostredníctvom ZO

reaguje na zmeny v svetovom hospodárstve), čo vplýva z jej rozmeru v trhovom, svetovom
a európskom priestore. Je relatívne otvorenou ekonomikou s vysokou závislosťou na exportne
tovaru a služieb. V rozvoji hospodárstva SR plní významnú úlohu zahraničný obchod.

Proexportnú politiku SR za 2007 – 2013:

-

Programové vyhlásenie vlády z roku 2006 ...

-

Súčasný exportný plán – podpora sa obmedzuje na oblasti medzinárodných výstupov
a veľtrhov a to naviac v nedostatočnom objeme. V roku 2006 bolo za oficiálnu účasť
SR na veľtrhoch poskytnutých 10,2 mil. SK.