Prednášky 2009/2010

Medzinárodný pohyb kapitálu a jeho efekty

Zhruba do prielomu 19. A 20. Storočia kľúčovú úlohu pri rozvoji medzinárodných

podnikateľských aktivít mala medzinárodná tovarová výmena. V ďalšom období zahraničný
obchod ustupuje medzinárodným pohybom kapitálu a rozvíja sa rýchlym tempom, ktoré
najmä v období po druhej svetovej vojne predstihujú tempo rastu hrubého domáceho produktu
jednotlivých krajín.

Podstata medzinárodných pohybov kapitálu – MPK

MPK (vývoz kapitálu) znamená presun určitej hodnoty z jednej krajiny do druhej za

tým účelom, aby v nej pôsobila ako kapitál, t.j. ako hodnota, ktorá prináša určitý výnos,
ktorá sa teda zhodnocuje.
(investovať tam kde budem mať zisk, nie preto lebo podstatný je rozvoj regiónu, to je pridaná
hodnota)

Na rozdiel od vývozu tovaru, pri ktorom podnikateľ dosahuje výnos (zisk)

jednorazovo, pri vývoze kapitálu ho dosahuje opakovane.

Rozdiel medzi vývozom tovaru a vývozom kapitálu pritom nevyplýva z charakteru

vyvážanej hodnoty, ale z funkcie, ktorú plní v krajine, do ktorej smeruje.

Motívy vývozu kapitálu

1. Vývoz kapitálu ponúka v zahraničí vyššiu mieru zisku, resp. vyššiu dlhodobú úrokovú

mieru, ako v krajine vývozcu. Medzinárodný pohyb kapitálu prebieha z miest jeho
relatívneho nadbytku do miest jeho nedostatku.

2. Vývoz kapitálu veľmi často doplňuje vývoz tovaru. Je tomu tak vtedy, ak sa vývoz

tovaru spája s poskytnutím exportného úveru.

3. Vývoz i dovoz kapitálu motivuje zakladanie spoločných podnikov s medzinárodnou

účasťou (world adventures)

4. Pri dovoze kapitálu nejde v mnohých prípadoch len o prekonanie jeho nedostatku, ale

o úsilie spolu so zahraničným kapitálom získať zároveň špičkovú technológiu.

5. Medzinárodný pohyb kapitálu neraz stimulujú ak špekulačné dôvody. Pri vývoze tzv.

horúceho kapitálu jeho vlastník hľadá z krátkodobého hľadiska jeho najvyššie možné
zhodnotenie. Jedná sa pritom o krátkodobý (na niekoľko týždňov či mesiacov) vývoz
pôžičkového kapitálu do krajín s momentálne najvyššou úrokovou mierou na
krátkodobé bankové vklady, prípadne o špekulačný nákup účastín či iných cenných
papierov alebo o devízové špekulácie.

Formy medzinárodných kapitálových pohybov

Pri posudzovaní foriem , v ktorých medzinárodné kapitálové vzťahy navonok vystupujú,

sa najčastejšie vychádza z hľadiska vyvážajúceho subjektu, pričom rozoznávame:

1. Pri vývoze súkromného kapitálu v úlohe subjektu vystupujú súkromné osoby, malé

a stredné firmy i veľké priemyselné, obchodné a bankové korporácie. Určujúcim
cieľom vývozu súkromného kapitálu je jeho čo najvyššie zhodnotenie.

K pohybu kapitálu vnútri nadnárodných korporácií dochádza prostredníctvom
transferových cien. Sú to ceny, ktoré sa uplatňujú pri obchodných stykoch medzi jednotlivými
článkami nadnárodných korporácií rozmiestnenými v rôznych krajinách.
Transferové ceny umožňujú daňové úniky: určitá hodnota sa v jednej krajine vyprodukuje,
vykáže sa však v inej krajine.

2. Naproti tomu vývoz štátneho kapitálu zvyčajne nesleduje bezprostredné

zhodnocovacie ciele, ale skôr vytvorenie vhodných podmienok v krajine, do ktorej
smeruje, pre nasledujúci vývoz súkromného kapitálu. Preto smeruje najmä do krajín
s labilnou politickou situáciou, kde sa súkromný kapitál obáva investovať.

Subjektom vývozu verejného kapitálu sú: ústredné vlády, miestne vlády, centrálne banky,
rozličné verejné inštitúcie a pod.
Pri vývoze verejného kapitálu majú významnú úlohu predovšetkým úvery. Ide o úvery, ktoré
jedny štáty (vlády, centrálne banky a pod.) poskytujú iným štátom.

3. Vývoz kapitál medzinárodnými finančnými inštitúciami je určitým variantom

vývozu štátneho kapitálu. Kapitálové fondy týchto inštitúcií sú totiž dotované
vstupnými kvótami, resp. príspevkami vlád jednotlivých členských krajín, prípadne sa
rozširujú aktívnymi operáciami týchto inštitúcií, výpožičkami na medzinárodnom
kapitálovom trhu a pod.

K najvýznamnejším medzinárodným finančným inštitúciám zapájajúcich sa do
medzinárodných kapitálových vzťahov patri: Medzinárodný menový fond, Svetová banka,
Medzinárodné finančné združenie, Medzinárodné združenie pre rozvoj, Európska banka pre
obnovu a rozvoj atď.

Súkromný a štátny kapitál sa dá vyvážať buď vo forme podnikateľského kapitálu,

alebo vo forme pôžičkového kapitálu.

Pri vývoze podnikateľského kapitálu sa v zahraničí zakladajú priemyselné,

obchodné, bankové a iné podniky, prípadne sa skupujú už jestvujúce firmy.

Za vývoz podnikateľského kapitálu možno považovať aj nákup účastín zahraničných

firiem, teda v rozsahu, ktorý znamená získavanie kontrolného balíka účastín.

V tomto prípade hovoríme o tzv. priamych investíciách. Rozhodujúcou črtou

priamych investícií je kontrola majetku získaného v zahraničí. Investujúca firma za to
ako priváhu poskytuje zahraničnej krajine svoje finančné, manažérske, technické a iné
zdroje.

Zahraničné priame investície (foreign direct investments – FDI) sa koncentrujú na

pomerne malý okruh odvetví:

 spracovateľský priemysel

 ťažbu nerastov a surovín

 obchodné služby (lodná doprava, poisťovníctvo, bankovníctvo, telekomunikácie)

Pri vývoze pôžičkového kapitálu ide o poskytovanie dlhodobých pôžičiek v podobe

peňazí alebo tovarov (najmä investičných statkov).
Za vývoz pôžičkového kapitálu možno považovať aj nákup účastín, obligácií či iných
finančných aktív (obchodovateľných cenných papierov – zmenka) zahraničných firiem, a to
v rozsahu, ktorý je nižší ako kontrolovaný balík účastín a ktorý teda neumožňuje úplné
ovládať zahraničnú firmu. V tomto prípade hovoríme o tzv. portfóliových investíciách. Tieto
investície sú pasívne, investor sa neusiluje o kontrolu a riadenie firmy, do ktorej investuje.

Z časového hľadiska sa zvyčajne hovorí o:

-

vývoze krátkodobého kapitálu (ide o vývoz na obdobie kratšie ako 1 rok)

-

o vývoze strednodobého kapitálu (vývoz kapitálu na obdobie 1 – 5 rokov) a

-

o vývoze dlhodobého kapitálu (na obdobie presahujúce 5 rokov)

Vymedzenie pojmu priame zahraničné investície

Slovenský devízový zákon § 2 odst. k/ považuje za priamu zahraničnú investíciu:

„také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových
hodnôt alebo majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie
trvalých ekonomických vzťahov investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku a to
niektorou z týchto foriem:

1. Vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia.
2. Účasť na novovzniknuté alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo získa

najmenej 10 % podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti.

-

alebo najmenej 10 % podiel na čistom obchodnom imaní

-

alebo 10 % hlasovacích práv

Profesor Michník ďalej člení priame zahraničné investície podľa funkčného hľadiska na:

-

vertikálne investície, pre ktoré platí, materská a dcérska firma sú špecializované
v rôznych fázach produkcie. Tento typ investovania je typický pre spoločnosti, ktoré
spracovávajú ropu a železnú rudu, ale aj pre tie spoločnosti, ktoré v zahraničí
produkujú jednotlivé komponenty svojich výrobkov.

-

horizontálne investície, pri ktorých dcérske pobočky vykonávajú tie isté funkcie ako
materské spoločnosti, zvn, produkujú tie isté výrobky, v ktorých môžu využiť
kompraratívne výhody hostiteľskej krajiny (nie sú veľmi časté investície).

-

konglomerátne investície sú tie, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom
činnosti materskej spoločnosti (marlboro).

Inžinierka Hošková z Inštitútu menových a finančných štúdií NBS rozoznáva tri typy PZI
podľa motivácie hostiteľskej a materskej krajiny.

Trhovo orientované PZI možno rozlišovať na základe cieľového trhu. Export z hostiteľskej
krajiny môže byť smerovaný buď do materskej, alebo do tretej krajiny. Podstatným
rozhodovacím kritériom je veľkosť trhu, z ktorého PZI bezprostredne profitujú.

Trhová orientácia sa obvykle kombinuje s nákladovou, keďže dopravné a výrobné

náklady majú základný vplyv na ekonomickú efektívnosť určenia pôsobenia PZI v danej
oblasti. Pri zavádzaní PZI v tomto nasmerovaní majú základnú úlohu nízke náklady.

PZI môžu byť motivované obstarávaním surovín v cudzine pre materskú organizáciu

. Deje sa tak vtedy, keď predmetné suroviny nie su k dispozícií v materskej krajine, keď je
potrebné zabezpečiť väčšiu istotu v plynulosti dodávok v rámci vlastnej výroby než
prostredníctvom bežného zahraničného obchodu, ďalej keď je možnosť znížiť náklady
a využiť rôzne výhody v hostiteľskej krajine.

Zahraničné priame investície a medzinárodné korporácie –

TNK

Priame zahraničné investície majú dve formy:

-

stopercentne vlastnenej zahraničnej kapitálovej účasti a

-

kapitálovej spoluúčasti – tzv. joint ventures

V prvom prípade ide predovšetkým o dcérske podniky medzinárodných korporácií, ktoré

však nemusia byť vždy v 100 % vlastníctve materskej organizácie, ale môžu mať aj formu
kapitálovej účasti.

Na druhej strane joint ventures majú vždy formu kapitálovej spoluúčasti.

Jednou z najvýznamnejších čŕt medzinárodného ekonomického vývoja v povojnovom

období je rýchly nárast a rozšírenie medzinárodných korporácií TNK. Sú to také firmy,
ktoré vlastnia, riadia alebo spravujú výrobné zariadenie a iné podnikateľské aktivity vo
viacerých krajinách. V súčasnosti medzinárodné korporácie tvoria vyše 20 % svetovej
výroby a ich intrafiremný obchod tvorí takmer 1/3 svetového obchodu vo veľkovýrobe.
Niektoré medzinárodné korporácie ako napríklad Royal Dutch Shell (Veľká Británia
a Holandsko), Ford, General Motors, Exxon, IBM (všetko USA) atď.

Ratingové hodnotenie krajiny

Rating je hodnotenie cenných papierov vybraných špecializovanými agentúrami, ktoré

dáva určitú orientáciu investorom.

Ohodnotený cenný papier je označený písmenom A (najlepší) po D (najhorší). Pri

najhorších obligáciách sa používa taktiež označenie „junk boods“ (veľmi málo spoľahlivé, ale
s vysokým výnosom ).

Pre zhodnotenie solídnosti sa berú do úvahy tieto prvky: miera rentability, veľkosť

vlastného kapitálu, zloženie akcionárov, kvalita riadenia. Stanovená úroková sadzba závisí aj
na tomto zhodnotení.

Rating realizujú hlavne renomované súkromné nezávislé agentúry podľa určitého

štandardizovaného modelu. Najznámejšie ratingové agentúry sú Moody´s Investors Service
a Standard and Poor´s, JBIR (The Japan Bond Reseand Institute) a IBCA Group. Najväčšou
ratingovou agentúrou je spoločnosť International Bank Credit Analysis, Fitch.

Pôsobenie PZI na ekonomiku materskej a hostiteľskej krajiny

Priame zahraničné investície majú rôzne vplyvy na ekonomiku hostiteľských, čiže
prijímajúcich krajín, ako aj materských krajín.
Jeden z najvýznamnejších sú (hostiteľská krajina):

-

pôsobenie na obchodnú a platobnú bilanciu

-

efekty zamestnanosti

-

pôsobenie na hospodársku štruktúru

-

regionálne efekty v mieste sídla podniku

-

medzinárodný transfer technológie a know-how

Subjekty pri realizácií FDI/PZI

Hoci zahraničný investor je kľúčovou postavou pri realizácií FDI, existujú ďalšie subjekty,
ktoré tejto forme investovania venujú mimoriadnu pozornosť. Patria k nim:

a, Vlády materskej i hositeľskej krajiny, ktorá na nadnárodné korporácie a s nimi spojené
FDI pozerajú ako na zdroj príjmov, zamestnanosti a novej technológie, ktorý treba regulovať,
aby sa prínosy pre vládu maximalizovali.

b, Konkurenti hostiteľskej krajiny, ktorí sa obávajú dodatočnej zahraničnej konkurencie, aj
konkurenti v materskej krajine, ktorí sa cítia ohrození tým, že investor získa zo zahraničných
operácií (FDI) strategické prínosy a výhody.

c, Dodávatelia a zákazníci v materskej i hostiteľskej krajine, ktorí považujú FDI za užitočné,
pretože nadnárodné korporácie sa ich prostredníctvom približujú k zákazníkovi hostiteľskej
krajiny, čo vedie k zvýšenej potrebe dodávok.

d, Manažéri i pracovníci vnútri nadnárodnej korporácie, ktorí na jednej strane s FDI spájajú
nové perspektívy (očakávanie nových zaujímavých kontraktov), ale aj nové obavy
(zahraničná výroba môže nahradiť domácu výrobu).