Prednášky 2009/2010

12. Prednáška MO

Jednotný trh EÚ – (staro) nové prostredie pre podnikanie

Integrácia EÚ

 Prenesená národná úroveň na nadštátnu úroveň

 Aproximácia práva – zosúlaďovanie práva (aproximácia slovenského práva na

európske právo – začala sa roku 1995 – doložka súdržnosti od tohto roku musela byť
pri každom predkladanom zákone v SR, aby sa dosiahla harmonizácia slovenského
práva s európskym právom – v máji 2004 sa teda nič závažného nedialo lebo proces
integrácie prebiehal už od 1995)

 Hospodárska súťaž – rovnaké práva, podmienky

 Zákon na ochranu spotrebiteľa

Jednotný vnútorný (spoločný) trh EÚ je v zmluvných integračných dokumentoch

charakterizovaný ako:

„priestor kde sú zrušené všetky prekážky brániace voľnému pohybu tovaru, ôsob,
služieb a kapitálu a kde je zaručená sloboda usadzovania sa za účelom podnikania
kdekoľvek na území EÚ“

Voľný pohyb tovaru

Základná bariéra je clo (pri prechode cez hranice štátu na základe dokumentov – Jednotná

colná deklarácia a množstevné obmedzenia kvóty)

 Došlo k odstráneniu fyzických prekážok – odstránenie colného prejednania – colná

stráž teda kontroluje len či sa nedováža niečo zakázané – ale voči tretím krajinám
colné prejednanie odstránené nebolo

 Došlo k odstráneniu technických prekážok - kontrola či sa nedováža niečo hygienické

nezávadné, zdraviu škodlivé – CE, že sú vyrobené v súlade s normami (voči tretím
krajinám technické normy a testy – TRIPS a GATT 1994

Pri dovoze z tretích krajín, ktoré sú členom WTO sledujeme:

 Clo (jednotná colná deklarácia)

 Technické normy a testy (TRIPS a GATT 1994)

Pri dovoze z krajín EÚ

Spoločná

 Odstránenie bariér

obchodná

 Fyzických prekážok

politika EÚ

 Technické prekážky

 Materiálové prekážky

 Daňové prekážky

Pri dovoze z tretích krajín, ktoré nie sú členom WTO sledujeme:

 Bilaterálne zmluvy (v nich dohodnuté podmienky)

Voľný pohyb osôb

 problematika voľného pohybu pracovných síl – máme dohodnuté prechodné

obdobie (7 rokov)

 POZOR pohyb pracovných síl a pohyb emigrantov nie je rovnaká problematika

 Šengenská dohoda 21.12. 2007 (v Šengenskom priestore nie je Veľká Británia)

Práve tento priestor (jednotný trh EÚ) bez vnútorných bariér vytvára spolu aj

s hospodárskou a menovou úniou a s niektorými spoločnými politikami materiálny základ ...

Tento hoci spoločný trh, ale predsa nie je homogénny trh

 je formovaný silami, ktoré majú základ vo vývoji medzinárodnej konkurencie

v technologickom rozvoji.

 je formovaný aj historickým vývojom a náboženskými súvislosťami

 sociálnu základňu obchodu a podnikania ovplyvňujú aj kultúrno-demografické

zmeny

 tak ako každý trh, aj jednotný vnútorný trh EÚ, je ovplyvňovaný vo väčšej ci

menšej miere svetovými trendmi

Špecifikom jednotného trhu EÚ je to, že je formovaný politikou a právom, na základe

ktorých je realizovaná európska ekonomická integrácia.

Práve táto politika a právne predpisy tvoria jeho najväčšiu zvláštnosť v porovnaní

s bežným prostredím pre medzinárodný obchod a podnikanie.

1. Jednotný vnútorný trh EÚ – vnútorný trh bez hraníc

Osobitosť tohto priestoru je daná aj tým, že okrem noriem národného a klasického práva je
výrazne formovaný legislatívnou činnosťou nadštátnych európskych integračných orgánov
a inštitúcií.

 trojuholník inštitúcií – európsky parlament, európska rada, európska komisia – v ich

kompetencií je táto legislatívna činnosť

Obchod a podnikanie v rámci EÚ sú asi na 80 % regulované práve dohodnutými spoločnými
princípmi a zákonnými predpismi, ktoré boli prijaté pre naplnenie integračných cieľov.

INŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA EÚ
Hlavnými inštitúciami EÚ sú:

 Európska komisia (Komisia)

 Rada európskej únie (Rada)

 Eparlament (Parlament)

 rada (Rada ministrov)

 súdny dvor (súdny dvor) – Súdny dvor pre ľudské práva (dodržiavanie ľudský práv),

Súdny dvor v Haagu (boj proti ľudskosti a vojnové zločiny), európsky súdny dvor
(ústavný súd – voľný pohyb tovaru, kapitálu, osôb, služieb a pracovných síl

 Európsky dvor auditorov (dvor auditorov)

Poradné orgány EÚ:

 Hospodársky a sociálny výbor

 Výbor regiónov

Dôležité miesto medzi inštitúciami EÚ má:

 Európska investičná banka

 Európska centrálna banka

 Európsky ombudsman

Inštitúcie EÚ – ich prepojenie a základne kompetencie

Inštitucionálna základňa EU:
1. Európska rada - vrcholný orgán, aspoň raz za pol roka

-

členovia: zástupcovia štátov a vlád 15 členských krajín + prezident európskej komisie

-

rozvoj EÚ, stanovuje všeobecnú politic. líniu do budúcnosti, všeobecnú líniu
smerovania AC

-

závery . rešpektované všetkými inštitúciami EU

-

každodenné riešenie problémov – úloha ďalších inštitúcií s rôznymi právomocami

Európska rada

(summit)

politický smer EÚ

Rada EÚ

tvorba zákonov,

rozhodnutí,

potvrdenie rozpočtu

Európska komisia

Návrhy zákonov,

kontrola, exekutíva

Európsky parlament

Schvaľovanie

zákonov, kontrola,

konzultácie,

potvrdenie rozpočtu

Európsky súdny

dvor

pravidlá, interné

dohody

Medzinárodné konferencie
- riešia kľúčové otázky rovzoja integračného procesu

ECB

euro

EIB

Ekon. a soc. výbor

- poradný orgán

Výbor regiónov

- poradný orgán

Európsky ombudsman

Dvor audítorov

- kontrola P a V fin.

riadenia

2. Európsky parlament - zastupiteľský orgán, skladá sa zo zástupcov členských krajín – 626

poslancov, 20 výborov, predstavenstvo – predseda + 14 podpredsedov

-

Zákl. úloha – proces prijímania AC práva, schvaľovanie rozpočtov, kontrola
implementácie práva, menovanie ombudsmana

-

funkčné obd. – 5 r., priame voľby, zasadnutia podľa politic. skupín a národnostných
skupín

-

schvaľuje rozpočet EÚ

3. Rada ministrov (EÚ) = ministerská rada - zákonodárny a výkonný orgán, 1 zástupca

každého členského štátu na ministerskej úrovni

-

členstvo nie je stále – podľa riešenej problematiky

-

orgán, kde si štáty uplatňujú a presadzujú hlavne svoje národné záujmy

-

dôležitá úloha pri prijímaní AC, ale hlavný orgán s rozhodovacou právomocou

-

predseda na ½ rok 1 členský štát – rotačné predsedníctvo – krátkodobú úlohy

-

výber stálych zástupcov (coreper)

4. Európska komisia - výkonný orgán – 20 členov – komisárov – obhajujú záujmy

spoločnosti

-

postavenie „Európskej vlády“ – tvoria ju generálne direktoriáty (charakter
ministerstiev) na čele s komisárom, rozhodujúca úloha pri tvorbe AC

-

vedie rokovania o rozšírení cez „delegácie“ (monitoruje aproximáciu práva
pristupujúcich krajín)

5. Európsky súdny dvor - najvyšší súdny orgán, 15 sudcov, zabezpečuje dodržiavanie AC

-

rozsiahle právomoci

o priame žaloby (občania, ak narušia 4 základné práva)
o nepriame žaloby

-

rieši problém v oblasti AC, nerieši trestné právo

-

rozhodnutia sa formálne prijímajú v jazyku, v ktorom sa vec prerokováva (11 ofic.
jazykov) - nedá sa odvolať, priamy účinok

-

pracovný jazyk je francúzsky

-

rieši ak je odopieraná hospodárska súťaž, voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu

6. Dvor audítorov - kontrola vyúčtovania príjmov a výdajov rozpočtu EU, založený 1975

-

vytvára úradný list EU

7. Ekonomický a sociálny výbor – zástupcovia profesných komôr, odborov
8. Výbor regiónov - zástupcovia regiónov a miestnych samospráv
9. Európsky ombudsman - menovaný na 5 rokov

-

koná tam, kde nekonajú inštitúcie, zriadený Maastrichtskou zmluvou, podnety na
žalobu, ak inštitúcie nekonajú, nemá právnu ani výkonnú právomoc

ECB – najnovšia inštitúcia
EIB – rieši rozvojové programy ale len pre členské krajiny

Inštitúcie EÚ:

 Komisia

 Parlament

 Rada

 Súdny dvor

Vytvárajú právny rámec, záväzný pre členské štáty.

Tieto orgány môžu prijímať právne akty, ktoré sú nadradené celému vnútroštátnemu

právu členských krajín.

Prehľad záväzných aktov a nezáväzných ustanovení práva ES
Typ záväzných
aktov
a nezáväzných
ustanovení práva
ES

Hlavné typy

Plnenie

Základné zmluvy
a ES a EU

Definujú cile, princípy a všetky
oblasti integrácie , upravujú
vznik a fungovanie spoločných
orgánov, stanovujú ich
právomoci v každej oblasti
integrácie

Tvoria „ústavu“ integrácie a sú
právne záväzné, nadradené ďalšiemu
právu ES i právu členských štátov

Nariadenia
(Regulation)

Všeobecne záväzné, ako na
úrovni ES, tak aj jednotlivých
členských štátov ako aj pre
právnické a fyzická osoby pod
ich jurisdikciou.

Vstupuje do platnosti automaticky
v podobe schválenej orgánmi ES,
spravidla niekoľko dní po
zverejnení (official juornal of jury tu je
zverejňované v hlavných jazykoch – u nás
v zbierke zákonov ale to dlho trvá)

. Platí

priamo a vo všetkých členských
štátoch od momentu vstupu do
platnosti. Orgány členského štátu
sú povinné ho vymáhať, bez toho,
aby ho nejakým spôsobom
transponovali.

Smernica
(Directiva)

Je záväzná pre členské štáty,
ktoré sú povinné ju
k určitému dátumu
transponovať do svojho
národného práva tak, aby bol
zaistený výsledok, ktorý je vo
smernici definovaný – t.j. dať
národnú formu európsky
harmonizovanému obsahu.

Spravidla do dvoch až troch rokov po
schválení orgánmi ES. Až po tejto
transpozícií do národného práva
vznikajú povinnosti právnickým
a fyzickým osobám daného štátu.

Rozhodnutia

Nemá všeobecnú platnosť, je
záväzné len pre tých, ktorým je
adresované. Môže ísť o jeden
alebo viac členských štátov,
o fyzické a právnické osoby.

Spravidla sú nástrojom na
administratívne naplnenie
všeobecným ustanovení práva ES.
Ich nerešpektovanie zo strany
adresátov je protiprávnym jednaním
so všetkými následkami.

Doporučenia
a stanoviská
(Recommendations
and Opinions)

Nie sú právne záväzné,
vydávajú sa k množstvu otázok
vtedy, keď nie je nutné alebo
možné prijať právne záväzný
akt.

Nie sú súdne vymáhateľné. Komisia
však ich naplnenie sleduje
a v prípade, že sa nezáväzné
doporučenia míňajú účinkom,
pristupuje spravidla ku zahájeniu
legislatívneho procesu s cieľom
dosiahnuť naplnenie zamýšľaného
účelu právne záväzným aktom.

Rezolúcia
(Rezolution)

Ich cieľom je ustanoviť
základné princípy a postoje
ES/EÚ v určitej problematike,
prípadne stanoviť aj dobu,
v ktorej by sa mali spoločné
orgány dohodnúť na akcií,
právnom akte a pod.

Sú právne nezáväzné deklaráciou
politickej vôle, môžu slúžiť ako
rukoväť pre odhad ďalšej činnosti
spoločných orgánov.

Judikáty
(rozhodnutia)
Európskeho
súdneho dvora

Sú záväzné len individuálne,
pre tých, ktorým sú určené.
Nemajú všeobecné normatívne
účinky.

Ako záväzné musia byť naplnené.
Štát, ktorý by ich nerešpektoval,
alebo ich nevymáhal u subjektov pod
svojou jurisdikciou, by porušoval
právo ES a mohol by byť Európskym
súdnym dvorom pokutovaný.

Zelené a Biele
Knihy (Green and
White Papers)

Sú zamerané na určitú
problematiku, ktorá nie je
dosiaľ právom ES adekvátne
pokrytá.
Zelené knihy sú diskusnými
dokumentmi, u ktorých
Komisia očakáva do určitého
dátumu odozvu od všetkých
zainteresovaných subjektov.

Biele knihy sú strategickými
dokumentmi, poskytujúcimi
politiku a čiastočne aj budúcu
legislatívu ES v určitej oblasti.
Biele knihy nie sú diskusným,
ale analyticko-programovým
dokumentom pokrývajúcim
širšiu oblasť ako knihy zelené

....
predzvesťou budúcej legislatívnej
činnosti ES.

I.pilier – Spoločná obchodná politika
II. pilier - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

 EÚ máme virtuálnu spoločnú armádu (keby sa niečo udialo každá krajina podpísala

zmluvu, že pomôže a zapojí – teda to je tá spoločná armáda)

III. pilier - spolupráca v oblasti vnútornej bezpečnosti a práva (každý má svoje vlastné súdy
a políciu)

V priebehu rokov došlo k 3 zmenám zmluvy EHS a k jej doplneniam:

 v roku 1986 na základe Aktu o jednotnej Európe (AJE)

 v roku 1992 na základe Zmluvy o EÚ (tzv. Maastrichtská zmluva)

 v roku 1997 na základe tzv. Amsterdamskej zmluvy (o rozšírení EÚ- prvá a druhá

skupina rozšírenia – SR bola v druhej skupine)

Podmienky EÚ pri prijatí ďalších krajín ako členov EÚ (čo sme museli splniť pri
vstupe):

 otázka národnostných práv menšín

 jednotnosť súdov, vymáhateľnosť práva

 aproximácia práva na európske – to nebol problém

 byť konkurencie schopná ekonomika v EÚ

 nesmie rozšírením vzísť zo svojho integračného procesu (nesmie sa prijať krajina,

ktorá by brzdila tento proces)

Okruhy tém na skúšku:
Medzinárodná deľba
Protekcionizmus a liberalizmus
WTO
Integrácia – formy, jednotlivé pásma
Spoločná obchodná politika
Legislatívu neodpustí!!!!!!!!!!! (to je tá tabuľka)