Výcuc

MIKROEKONÓMIA

Učí:

Holková, 4B09, str. 11.00-13.00

Literatúra:

Mikroekonómia 2001, Holková a kolektív

Skúška:

test 24 otázok za 1-4b., 50 min. treba 30/60b., zo zápočtu 24/40b.

1. prednáška

1. Mikroekonomická teória domácností resp. spotrebiteľov
2. Mikroekonomická teória podniku
3. Problematika trhov a konkurencie

2. prednáška

Úvod do MIKRO

-

začala sa formovať v 19. st.

-

príčinou vzniku ekonómie bola existencia vzácnosti zdrojov

-

racionálne rozhodovanie

-

existujú rôzne pohľady na členenie ekonómie, nás bude zaujímať členenie na:

a) mikroekonómiu
b) makroekonómiu

MIKROEKONÓMIA

-

ako základná časť ekonomickej teórie skúma a analyzuje rozhodovanie a správanie

jednotlivých ekonomických subjektov v podmienkach vzácnosti zdrojov vzhľadom
k potrebám

Kedy sa ľudia správajú racionálne?
Vtedy ak sa rozhodujú na základe „kritéria náklady – prospech“, pričom P > N (vo väčšine
prípadov)

Formálna teória racionálneho správania
- existujú dva štandardy:

1) Štandard racionality záujmu o seba samého

- ide o predpoklad, podľa ktorého sa racionálni ľudia rozhodujú na základe prospechu

a nákladov (P>N), ktoré sa týkajú ich samých

- hodnotenie racionality podľa tohto štandardu je založené na sebeckých motívoch

2) Štandard racionality momentálneho cieľa

- vychádza sa z predpokladu, že racionálni ľudia konajú vždy efektívne, pri každom

cieli, ktorý sledujú v momente voľby, pričom racionalita cieľa sa neanalyzuje

- hodnotí sa cesta ako sa k nim dostaneme

Klasická ekonómia ich rozdeľuje takto:

1. Hodnotenie racionality na základe použitých metód

-

ak sa trhové subjekty rozhodujú na základe dostatočného množstva informácií
(štatistické metódy), rozhodujú sa racionálne

2. Na základe dosiahnutých výsledkov

- ak trhový subjekt dosiahol stanovený cieľ, tak konal racionálne

-

občas sa však trhový subjekt koná aj iracionálne, napr. keď je ovplyvnený reklamou

Každý ekonomický systém rešpektuje zákon vzácnosti a musí ho rešpektovať.
Rozoznávame dva ekonomické systémy:

a) trhová ekonomika – v čistej podobe neexistuje, hovoríme jej zmiešaná
b) centrálne riadená ekonomika

Určitá miera štátnych zásahov je všeobecne akceptovateľná, dôvody:

 môže nastať zlyhanie trhu (nie je dodržané Paretovo optimum) – dôvody zlyhania:

1) existencia nedokonalej konkurencie
2) verejné statky
3) externality
4) asymetria informácií

 vo vyspelých ekonomikách by bolo nehumánne aby určitá časť obyvateľstva, ktorá nie

je schopná zapojiť sa do ekonomickej činnosti bola vystavená tlaku trhového
mechanizmu – úlohou štátu je zabezpečiť životné minimum
= princíp humanity a solidarity, ktorý by mal byť vo všeobecnosti uplatňovaný

TRHOVÝ MECHANIZMUS

-

funguje v ňom cenový systém

-

aj na Slovensku funguje cenový systém, začali sme ho budovať v 1991 vo fed. štáte

-

dnes máme 5% regulovaných cien (v 5% nefunguje plne cenový systém)

-

/tým že sa mení cena sa ovplyvňuje spotreba/

Cenový systém

-

je systém ekonomickej organizácie, v ktorom každý jednotlivec sám rozhoduje, čím

prispeje hospodárstvu, pričom vie, že môže predať svoj príspevok za cenu prijateľnú
pre seba i pre kupujúceho a že môže získať tovary a služby poskytnuté inými
jednotlivcami len za ceny prijateľné pre nich

Význam cenového systému
-

plní 3 funkcie v ekonomickom systéme:

1) núti ľudí k práci
2) núti spotrebiteľov obmedzovať svoj dopyt na úroveň svojich príjmov
3) koordinačná funkcia - najdôležitejšia, alokuje výrobné zdroje do tých oblastí, kde sú

nevyhnutné vzhľadom k potrebám

- toto je hlavné poslanie CS

1. oblasť = CS nefunguje tam, kde štát preberá koordináciu (obrana, polícia, justícia)
2. oblasť = funguje aj CS aj štát – zmiešaný (zdravotníctvo, školstvo)
3. oblasť = ilegálne, nemorálne, zakázané trhy (trh s ľudskými orgánmi, deťmi,

zbraňami)

Zloženie cenového systému

1) dopyt
2) ponuka - mikroekonomická teória firmy
3) trh - sústavy výmenných vzťahov a väzieb,

- analyzujeme trh – dokonalá a nedokonalá konkurencia

3. prednáška

MIKROEKONOMICKÁ TEÓRIA SPOTREBITEĽA

-

spotrebitelia uspokojujú svoje potreby:

a) základné
b) nadstavbové

-

na ich uspokojovanie používajú statky a služby, alebo ich kombinácie

-

spotrebná stratégia xy – 1. kombinácia

-

existujú rôzne spotrebiteľské stratégie na uspokojenie potrieb (tej istej potreby)

-

každá z nich je nositeľom užitočnosti

-

užitočnosť – je to ústredný pojem

Mikroekonomická teória spotrebiteľa

-

je subjektívny pocit uspokojenia, ktorý spotrebiteľ získava spotrebou daného statku či

služby pri uspokojovaní konkrétnej potreby

-

aby mohla nastať, musia byť naplnené dva predpoklady:

1) dané statky či služby musia mať schopnosť uspokojovať potrebu (tá schopnosť

vyplýva z jeho úžitkových vlastností)

2) schopnosť daného statku uspokojiť potreby musí byť spotrebiteľom využitá

[pr.: sako – nestráca svoju užitočnosť, keď si ho vyzlečiem]

Teória hraničnej užitočnosti

-

objaviteľ a prvý predstaviteľ Hermann Heinrich Gossen, pruský úradník

-

analyzoval správanie spotrebiteľa a vyformoval dve základné tézy, dnes známe ako 2

Gossenove zákony:

1) zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti

-

celková užitočnosť – celkové uspokojenie, ktoré dosiahne uspokojením potrieb

-

o tom, že prírastky majú klesajúcu tendenciu hovorí teória hraničnej
užitočnosti (užitočnosti z každej ďalšej jednotky)
y

x

y

6

x

-

celková užitočnosť je maximálna v bode nasýtenia,

-

hraničná je v tomto bode nulová

-

po bode nasýtenia už nemá význam ďalej statok spotrebúvať

2) zákon vyrovnávania hraničnej užitočnosti – snaží sa definovať kedy je spotrebiteľ

racionálny (maximalizuje užitočnosť)

- ekvimarginálny princíp - keď sa hraničné užitočnosti rovnajú

- nič nám nechýba, no zároveň nemáme nič navyše

[pr.: pri balení kufra sa hraničná užitočnosť vecí,
ktoré ostali doma rovná hraničnej užitočnosti vecí,
ktoré si berieme so sebou ]

-

problémom je tu merateľnosť užitočnosti, riešime ho intuitívne

-

pomocou neho ekonómovia naformulovali podmienku rovnováhy spotrebiteľa:

 spotrebiteľ je racionálny

-

spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť vtedy, keď rozdelí svoj príjem na rôzne
statky tak, že dosiahne rovnakú užitočnosť z každej peňažnej jednotky
vynaloženej na každý statok

 aplikácia 2. Gossenovho zákona

Merateľnosť užitočnosti

1) Kardinalisti

– Gossen hovoril, že užitočnosť je merateľná

O

U

V

R

y

x

y3

x2

y2
y1

x1

2) Ordinalisti

– Wilfredo Pareto – zakladateľ, zrušil merateľnosť užitočnosti

a zdôrazňoval schopnosť spotrebiteľa preferovať

E

G

E

D

D

C

C

y

x

0

- krivka ľahostajnosti (chlieb a víno), G = pahorok slasti
- kritizujú kardinalistov
- je dôležité, že vieme preferovať

Indiferenčné krivky

C´ D´ E´
y

E´
D´
C´

x

Množina indiferenčných kriviek (IK) tvorí mapu IK – základ indiferenčnej analýzy.
Mapa IK – grafické zobrazenie preferenčného systému spotrebiteľa

PREFERENČNÝ SYSTÉM

-

budujeme ho neustále (automaticky)

-

je to schéma, v ktorej sú usporiadané jednotlivé faktory pomocou ktorých zoraďujeme

spotrebné stratégie z hľadiska užitočnosti

-

poradie faktorov bude u každého odlišné

-

faktory:

a) ekonomické
b) fyziologicko-biologické
c) kultúrne
d) spoločenské
e) politické
f) ...

-

aby sme vybudovali preferenčný systém správne, musíme dodržať axiómy

-

základ tvoria 3

-

čím ich je viac, tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude presný

1) axióma tranzitivity

-

viaže sa k trom spotrebným stratégiám

-

spotrebiteľ preferuje A pred B a B pred C, potom nutne musí preferovať aj
A pred C, čiže:

ak A > B a B > A

 A > C

2) axióma úplnosti

-

hovorí o úplnosti poradia preferencií

-

rozhoduje sa medzi stratégiami A a B

-

môžu nastať situácie:

1. A > B preferuje A pred B
2. B > A

preferuje B pred A

3. A = B

A aj B sú rovnocenné

3) axióma nenasýtenia

-

spotrebiteľ preferuje väčšie množstvo pred menším

 pozitívny smer

preferencií

-

spotrebiteľ preferuje menšie množstvo pred väčším

 negatívny smer

preferencií (napr. riziko alebo cigarety u niekoho kto sa snaží prestať fajčiť)

Vlastnosti indiferenčných kriviek v mape IK

1. IK má negatívny sklon vo všetkých bodoch

y

y1

A

 y
y2

B

y3

 x C

D

y4

U

x1 x2 x3 x4

x

2. IK sa nemôžu pretínať lebo:

a) je porušená axióma tranzitivity

y

neexistuje

A

B

● C ●

x

- nie je dodržaná medzi B a C

b) spotrebiteľ mu pridelí užitočnosť 1 aj 2 - váhavý spotrebiteľ, jedna stratégia

nemôže mať dve užitočnosti

3. Každá spotrebná stratégia s ktorou spotrebiteľ uvažuje sa musí nachádzať na

nejakej IK – plynie z druhej axiómy, z axiómy úplnosti

4. IK je konvexná vzhľadom k počiatku

- ide o základný tvar IK
- plynie zo zákona substitúcie
-

čím menej má spotrebiteľ statku „x“ k statku „y“, tým viac je ochotný
obetovať statok „y“, aby získal dodatočnú jednotku statku „x“ pri zachovaní
užitočnosti

- v každom bode je možné vyjadriť substitúciu



slúži nám na to hraničná miera substitúcie v spotrebe

-

pomer, v ktorom je spotrebiteľ ochotný nahrádzať jeden statok druhým

-

pokles užitočnosti – lebo v substitúcii klesá užitočnosť = -

Y . MUy

-

rast užitočnosti =

X . MUx

-

musí sa zosúladiť aby sa nemenila užitočnosť = aby ostala na tej istej
úrovni, teda :

-

Y . MUy = X . MUx U je konštantná

 dá sa upraviť na MRSC

MRS je definovaná ako absolútna hodnota indiferenčnej krivky v danom bode.

-

ak má IK konvexný tvar, tak je hraničná miera substitúcie klesajúca

-

konvexný tvar však nie je podmienkou

Dokonale komplementárne statky

-

nie je ich veľa

-

napr. ku každým topánkam iná kabelka, káva a cukor, káva a mlieko

-

pri zväčšovaní množstva rovnakým tempom u oboch statkov – nenastáva substitúcia

-

x = 0, y =



y

U3
U2
U1
x

Ak sa v kombinácii dvoch statkov jeden vníma ako neutrálny

-

vtedy rast užitočnosti spotrebiteľ dosahuje zvyšovaním len jedného statku

-

statok x je neutrálny

-

MRS = 0 (ani kombinácia, ani substitúcia)

-

napr. časť oblohy, ktorú v reštaurácii dostaneme a nechceme ju, káva s cukrom, keď

pijeme nesladenú kávu (už je daná kombinácia)

y

U3
U2

U1
x

Dokonale substitučné statky

-

musí platiť princíp, že zvyšovanie celkového množstva statkov bude zvyšovať

užitočnosť

-

pomer statkov je indiferentný – spotrebiteľovi je jedno aký je pomer medzi x a y

-

napr. jablká a hrušky – je dôležité len množstvo, napr. 10 kg, nie kombinácia

y

U1U2U3 x

y U3 U2

U1

- v statku x je negatívny smer preferencií
- statok y má pozitívny smer preferencií

x

y

- zóna 1 pozitívny smer
- zóna 2 negatívny smer

zóna 2

- od určitého množstva mením preferencie

- napr. pijem mlieko, už nevládzem ale vypijem

zóna 1

x

ho lebo je zdravé

A

- konkávny tvar
- neexistuje na ne jednotný názor:

a) tento tvar je neprípustný

U1

b) vzniká v extrémnych situáciách,
konkávnych preferenciách

B

- všeobecne platí, že ide o dva nežiadúce statky

Sklon indiferenčných kriviek

a) takmer vertikálne IK
b) takmer horizontálne IK
- sklon hovorí o výbere statku

a)

Peter

b)

Michal

rezne

hamburgery

16

20

4

19

10 12

hamburgery

6

17 rezne

Peter preferuje hamburgery a Michal rezne

- Michal – priamka má mierny, nevýrazný sklon

4. prednáška

Mapa IK – subjektívne ohodnotenie užitočnosti
Rozpočtová priamka

-

prechádza krajnými bodmi a je zobrazením dôchodkovej funkcie I = PxX + PyY

-

objektívne hodnotí spotrebnú stratégiu

Rozpočtové ohraničenie

-

čiara, ktorá pozostáva z množiny bodov, kde každý bod predstavuje rôznu kombináciu

statkov XY, na ktoré spotrebiteľ vynaloží celý dôchodok pri rešpektovaní cien statkov

-

vytvára rozpočtové ohraničenie s množinou prípustných riešení – sú pre nás dostupné

-

množina prístupných riešení (na priamke), tu minie celý dôchodok na priamke H-J

-

množina neprístupných riešení (nad priamkou)

y H
A

B

• F

y1 C
D
• E
J

x1

x

Smernica rozpočtovej priamky – pomer cien statkov



H (x2; y2)

 x2 = 0;

 nenakupuje X ale iba Y, max. množ. Y

J (x1; y1)

 y1 = 0;

 nakupuje iba X, max. množina statku X

Príklad 1

I = 400 p.j.
Px = 10

H = 20 400/20

Py = 20

• •

• •

•

•

• •

400/10

J = 40 ks

Zmena dôchodku

y
H3
H2

ak sa zvýši dôchodok I – rozp. priamka sa posúva doprava

H1

J1 J2 J3 x

Determinujúcimi faktormy rozpočtovej priamky su dôchodok a cena.
Zmena ceny X

Zmena cien X, Y

y H

y H

* pokles ceny, spotrebiteľ

 cena X klesne

viac kúpi

cena Y vzrastie

*

J1

J J2 x

J J1 x

Príklad 2

Skonštruujte novú rozpočtovú priamku ak sa spotrebiteľovi zvýši dôchodok o 10% a ceny
statkov súčasne vzrástli o 10%.

-

stav sa nezmení

Model racionálnej voľby spotrebiteľa

-

optimum spotrebiteľ (vnútorné riešenie)

 X, Y, ktorými spotrebiteľ maximalizuje

užitočnosť

-

E – bod dotyku, bod rovnováhy

-

je v rovnováhe vtedy, ak maximalizuje užitočnosť pri svojom dôchodku a cenách

statkov-keď spotrebitelia a firmy nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutia-sú spokojní

-

E nám umožňuje zistiť kombináciu statkov

y
H

- E – optimálna kombinácia statkov X a Y,

jediná kombinácia maximalizujúca užitočnosť

y1 E •

U3
U2

U1

0

x1 J

E => sIK = sRP

s (smernica indiferenčnej krivky)

sIK - hraničná miera substitúcie v spotrebe

= MRSC

- MRSC =

Ekonomicky racionálny spotrebiteľ je v rovnováhe.

Rohové riešenie rovnováhy

-

pri niektorých špeciálnych tvaroch indiferenčných kriviek, napr. ak v kombinácii X, Y

je jeden z nich neutrálny, alebo dokonale substitučný

Príklad

-

statok Y je neutrálny, skonštruujte mapu IK, určite bod rovnováhy a naneste RP

y U1 U2 U3 U U4

H

- nedodržali sme axiómu úplnosti
- rohové riešenie – spotrebiteľ max.
užitočnosť len jedného statku

J = E x

Vnútorné riešenie rovnováhy

-

rozhodnutie o kombinácii statkov X a Y, v ktorej by spotrebiteľ maximalizoval

užitočnosť

Príklad - dokonale substitučné statky

a) bod rovnováhy je na osi x – podľa sklonu ak je RP < IK

y

H

U5

U1 U2 U3 J=E x

b) bod rovnováhy na osy y – ak je RP > ako IK (ostrejšia)

y
E=H

J

U1 U2 U3

x

c) hociktorý bod z priamky je E – ak majú pre spotrebiteľa rovnakú užitočnosť a majú

rovnakú cenu y H

- ceny 2 statkov sú rovnaké
- 2 statky vnímame ako dokonale substitučné

J

U1 U2 U3

x

Teória užitočnosti

-

vysvetľuje kedy je spotrebiteľ v rovnováhe a pomáha odvodzovať dopyt

Kardinalistická teória užitočnosti

1) hľadám rovnováhu v prípade jedného statku

 Px = MUx – kde je U priamo merateľná

2) v prípade dvoch alebo viacerých statkov



Spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť v prvom prípade.

Ordinalistická teória užitočnosti

-

užitočnosť nie je priamo merateľná, je dôležitá preferencia

spotrebiteľ je v =nováhe ak



hraničná miera substitúcie v spotrebe = hraničná miera substitúcie vo výmene





je ochotný v spotrebnom koši

pomer, v ktorom je spotrebiteľ finančne

nahrádzať jeden statok druhým

=

schopný danú substitúciu na trhu zabezp.

MRSC = MRSE





=

Existujú dve situácie, pri ktorých sa rovnica nedosiahne, ale rovnosť platí:

1)

 bod rovnováhy bude na xovej osi

- statok Y je neutrálny

 

 Y = 0  I = PxX

rohové riešenia

2)

 bod rovnováhy bude na yovej osi

 

 X = 0  I = PyY

Bod rovnováhy matematickou metódou
Príklad
U (X, Y) = X . Y - funkcia užitočnosti

 5 . 10 = 50 max. užitočnosť

I = 40

E (5, 10)

Px = 4
Py = 2

Px . X + PyY = I
4X + 2Y = 40

X(20 – 2X) = 20X – 2X2

Y = 20 – 2X
Y = 10

y

40/2 = 20 = H

10

E

U = 50

5 J = 40/4 = 10 x

Formovanie dopytu
Individuálny dopyt

-

dopyt jedného spotrebiteľa po jednom statku

-

množstvo statku, ktoré je spotrebiteľ ochotný a finančne schopný pri určitej cene kúpiť

-

Dx = f (fx) Px

- konvexný tvar, negatívny tvar
- inverzná krivka

Dx

- ak cena klesá, množstvo rastie

x

-

cena = nezávislá premenná veličina

-

množstvo = závislá premenná veličina

Porušenie ceteris paribus
Dx = f (Px, I, Pn, T, F)(+W)
Pn – komplementárne a substitučné statky
T – subjektívne faktory
F – ostatné faktory
W – majetok

5. prednáška

Vplyv zmeny na optimum

-

z pohľadu zmeny dôchodku delíme statky na:

a) bežné statky – s rastom dôchodku rastie spotreba statkov X, Y – sú to normálne statky
b) inferiórne statky – s rastom dôchodku ich spotreba klesá, menej hodnotný statok

H3
H2

ICC

- bežné delíme ďalej na:

H1

a) nevyhnutné
b) luxusné

J1 J2 J3

ICC (príjmovo-spotrebná krivka) pre rôzne statky:
a) normálne

b) X je inferiórny statok

c) Y je inferiórny statok

y

y

y

ICC

ICC

ICC

x

x

x

Môže spotrebiteľ nakupovať len inferiórne statky? Nie

V súvislosti s ICC krivkou treba rozlišovať Engelovu krivku (EC) – skúma sa ňou vzťah
medzi zmenou dôchodku a zmenou len jedného statku. Odvodenie Engelovej krivky:
y
I3
I2

ICC

- hodnotou x1 a y1 sme dostali E1´

I1

E3

- E1´ je odvodený bod rovnováhy

E2

U3

E1

U2

- s rastom dôchodku sa zvyšuje spotreba

U1

statku X stále rovnako

x1 x2 x3

x

P

EC

E3´

E2´
E1´

I1 I2 I3 I

EC (Engelova krivka) pre rôzne statky:
 nevyhnutné statky x

EC

- s rastom dôchodku spotreba nevyhnutného statku rastie
ale pomalším tempom ako dôchodok (napr. potraviny)
- vo svete je ich podiel do 18%, u nás bolo 27% z celkovej

I

spotreby statkov

 luxusné statky x

EC

- s rastom dôchodku spotreba luxusných statkov rastie
rýchlejšie
- správa sa takto aj slovenský spotrebiteľ? áno

I

 inferiórne statky x

- s rastom dôchodku spotreba inferiórnych statkov klesá

EC
I

Engelov zákon

-

je empirický zákon spotreby, podľa ktorého podiel dôchodku vydávaný národom na

potraviny je výstižným indexom jeho blahobytu

-

čím je táto proporcia nižšia, tým vyšší je blahobyt národa

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim dopyt je cena statku, so zmenou ceny statku X nastáva
problém s hľadaním nového bodu rovnováhy. Ak klesá cena statku X, tak:
y
H

ICC

- vplyv zmeny ceny na optimum

- tvar PCC závisí od elasticity dopytu
- PCC je cenovo-spotrebná krivka

J1 J2

J3

a) jednotková elasticita

b) neelastický dopyt

c) elastický dopyt

y

y

y

H

H

PCC

H

PCC

PCC

J1 J2 x

J1 J2 x

J1 J2 x

Hlavný význam konštruovania PCC – umožňuje nám odvodzovať krivku dopytu.

- o množstvo x3 bude mať spotrebiteľ záujem ak bude

Px = P3

cena P3

Px = P2

Px = P1

x1

x2

x3

- [x1, P1] – prvý bod krivky dopytu

P1

- o x2 bude mať spotrebiteľ záujem, ak cena bude nižšia
ako u P1, čiže P2

P2

- držíme sa zásady, že cena sa znižuje

P3

Dx

- je dodržaný zákon klesajúceho dopytu – cena klesá,

požadované množstvo rastie

x1

x2

x3

Výnimky zo zákona klesajúceho dopytu:

1) Giffenov paradox
2) Veblenov efekt
3) Snobský efekt
4) Efekt módy

Giffenov paradox

-

týka sa skúmania spotrebiteľského správania počas 19. st. v Írsku počas hladomoru

-

jeho statkom boli zemiaky, analyzoval vývoj dopytu v tomto období

-

s rastom ceny zemiakov dopyt po zemiakoch rástol

-

v tom období bola v jeden rok relatívna úroda a cena na 1 rok poklesla, ale zároveň

poklesol aj dopyt po zemiakoch, lebo sa zmenila kúpna sila domácností a spotrebu
začali rozširovať aj o iné statky

Alfred Marshall skúmal ako sa vyvíja spotreba v domácnosti – rástla cena chleba a múky.

Veblenov efekt

-

predstaviteľ inštitucionalizmu

-

jav keď spotrebiteľ s poklesom ceny znižuje dopyt po danom statku, pretože pokles

ceny spája s poklesom kvality

Snobský efekt

-

nastáva ak s poklesom ceny určitá vrstva spoločnosti znižuje dopyt po danom statku

vzhľadom k tomu, že tento statok sa stáva dostupný ostatnej časti spoločnosti

Efekt módy

-

ak rastie dopyt u jednotlivca vzhľadom k tomu, že rastie dopyt u ostatnej časti

spoločnosti

Odvodenie krivky dopytu v

Giffenovom paradoxe

-

konštruujte cenovo-spotrebnú krivku, ak sa cena statku X dvakrát zníži a ide

o Giffenov statok, z krivky PCC odvoďte krivku dopytu

y E3

E2

E1

x3 x2 x1 x

Px

P1

P2

P3

x3 x2 x1

Elasticita dopytu = pružnosť dopytu

-

miera citlivosti jednej premennej na zmenu druhej premennej

-

F je niektorý z faktorov, cena alebo dôchodok

Cenová elasticita - je dôležité či berieme do úvahy zmenu ceny:
 priama:

-

bodová

-

oblúková - počíta sa v prípade vyšších zmien

- zisťujeme mieru citlivosti v danom bode krivky dopytu

 vyjadruje priemernú cenu v danom intervale



vyjadruje priemerné množstvo medzi uvažovanými dvomi bodmi na krivke D

bodová elasticita

-

metóda bodu a smernice

-

vtedy sa pomeruje cena k množstvu a násobí sa prevrátenou hodnotou smernice

-

metóda podielu úseku – graficky

-

ak je E mínusová, ide o zákon klesajúceho dopytu

-

ak je E plusová, ide o Giffenov statok (Giff. koeficient)

5 kategórií elasticity:

ED > 1

ED < 1

ED = 1

ED = 0

ED =



 nepriama (krížová) v súvislosti s ňou sa členia statky na:

o komplementárne
o substitučné

!!! v knihe naštudovať príjmová a dôchodková elasticita

K.oeficient z hľadiska nadobúdania hodnôt

Konštrukcia krivky trhového dopytu

-

trhový dopyt je dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom statku

-

graficky krivka TD je konštruovaná ako horizontálny súčet individuálnych kriviek

dopytu všetkých spotrebiteľov – je to proces agregácie

P

P

P

16

16

16

12

12

12

8

8

8

4

4

4

D1

D2

D3

2 4 6 8

2 4

2 4 8 12

FIRMA A ROZHODOVANIE FIRMY

Firma

-

je to nejaká abstraktná entita, ktorej úlohou je premieňať vstupy na výstupy

-

3 základné činnosti:

1) obstaranie, resp. nákup výrobných faktorov
2) organizácia ich premeny na output
3) predaj outputu

Cieľ firmy

-

klasický prístup = maximalizácia zisku

6. prednáška

TEÓRIE FIRMY

-

vznikli alternatívne teórie, ako reakcia na fakt, že sa oddelilo riadenie firmy od

vlastníctva

1) manažérske ich základom je maximalizácia nejakej veličiny

- sledujú iné ciele ako max. zisku
- používajú dynamické a statické modely merania

2) behavioristické ich cieľom je dosiahnuť prijateľnú úroveň sledovaných parametrov

- títo autori berú do úvahy vnútornú štruktúru firmy, kde sú na

jednotlivých úsekoch zodpovední riadiaci pracovníci, tí zostavujú
cieľ za svoj úsek

- konečný cieľ fyzicky vzniká na základe dohovorov všetkých

riadiacich pracovníkov

- k tvorbe konečného cieľa pristupujú kompromisne
- sú to hlavne ciele v oblasti výroby, odbytu a zásob

-

i keď prínos týchto koncepcií pre teóriu firmy je jednoznačný, štandardná

mikroekonómia pri analýze správania firmy vychádza z neoklasickej teórie firmy

-

cieľom je maximalizácia zisku

-

firma musí urobiť základné rozhodnutie, rozhodnutie o použití vstupov

Rozhodnutie o použití vstupov

-

teória výroby

-

rieši problém voľby technológie

-

zaoberá sa problémom rozhodovania o použití vstupov pomocou produkčných funkcií

-

tento problém riešime pomocou produkčných funkcií

PRODUKČNÉ FUNKCIE
-

sú funkcie v ktorých je zachytený vzťah medzi množstvom použitých vstupov

a veľkosťou výstupu

Q = f (x1, x2, x3 ... xn)

- každé x vieme priradiť konkrétnemu vstupu, napr. materiál

Q = f (K, L)

- objem výroby je funkcia použitého množstva kapitálu a práce

-

produkčnou funkciou sa rieši optimalizačný problém – ten sa uberá 2 cestami:

1) minimalizuje nálady
2) maximalizuje výstup

-

produkčná funkcia hľadá kombináciu vstupov, ktorou dosiahne buď 1) alebo 2)

-

základný predpoklad – v každej PF je zakomponovaný predpoklad efektívneho

využitia vstupov

-

existujú aj iné členenia produkčných funkcií:

 všeobecné

 substitučné

 limitačné

 špeciálne

-

z časového hľadiska sa mikroekonómia zaoberá tromi:

1) veľmi krátke obdobie - keď sa vo firme nestačí udiať nejaká zmena

- z hľadiska voľby technológií neprichádza do úvahy

2) krátke obdobie - časový úsek, kedy firma nie je schopná meniť všetky vstupy

- z krátkodobého hľadiska fixné a variabilné vstupy

3) dlhé obdobie – firma má schopnosť meniť všetky vstupy, všetky sú variabilné
4) veľmi dlhé obdobie – od vzniku, invencie, cez inováciu až po vznik

technológie – nezaoberáme sa ním, lebo berieme do
úvahy, že technológia už existuje

KRÁTKODOBÉ PRODUKČNÉ FUNKCIE

-

voľba technológie je poznačená tým, že firma nemení všetky vstupy

-

kapitál je vnímaný ako fixný vstup

-

základná charakteristika KPF = minimálne jeden výrobný faktor je fixný

-

ak chceme zvýšiť output, musíme zvýšiť variabilný vstup TQ = f (K, L↑)

-

práca sa však nedá zvyšovať do nekonečna

-

úlohou KPF je nájsť takú kombináciu variabilného vstupu pri fixnom vstupe,
kedy výstup bude najvyšší; maximálny

-

na riešenie použijeme 3 veličiny:

1) celkový produkt TP = Q = output vyjadrený v naturálnych jednotkách

2) priemerný produkt - práce

- kapitálu

3) hraničný produkt MP – dodatočný p. plynie z dodatočnej jednotky vstupu

, MPK sa nedá vypočítať

Príklad:
Firma v krátkom období má k dispozícii K1 jednotiek kapitálu,
produkčná funkcia Q = 7L + 3L2 – ⅓L3

┌──────── optimum

L

1

2

3

4

5

6

7

8

9

1. TP

9,7

23,3

39

54,7

68,3

78

81,7

77,3

63

2. APL

9,66 11,66

13

13,66 13,66

13

11,66 9,66

7

3. MPL

12

15

16

15

12

7

0

-9

-20

- ôsmu jednotku by už výrobca do výroby nemal vkladať, lebo z nej nedostane žiaden efekt

Q/t

C

81,7

61,5

B

39,0

A

Q = 7l + 3L2 - ⅓L3

L/t

APL, MPL

A

16

B

C

13,66

APL = 7 + 3L - ⅓L2

MPL = 7 + 6L – L2

3 4,5 7 L/t

- tento obrázok predstavuje situáciu, keď sa rešpektuje zákon klesajúcich výnosov

z variabilného vstupu

Zákon klesajúcich výnosov z variabilného vstupu

- predstavuje situáciu, keď pri postupnom zvyšovaní variabilného vstupu, ktorý je

kombinovaný s fixným vstupom, hraničný výnos (meraný hraničným produktom)
a neskôr aj Ř výnos (meraný Ř produktom) z variabilného vstupu od určitého bodu klesá

Postupnosť maxim.:

1. max. AP
2. max. MP
3. max. TP

Ak sa vo firme v krátkom období posudzovali len konštantné výnosy z variabilného vstupu

Q/t

Q = b.L

predstavujú situáciu, keď každá ďalšia jednotka
variabilného vstupu je rovnako produktívna, resp.
efektívna, ako predchádzajúca jednotka

L/t

- prírastky výstupu z dodatočnej jednotky sú stále

MPL

rovnaké

APL

- každá ďalšia jednotka variabilného vstupu prináša

MPL = APL = b

rovnako veľký prírastok výstupu

L/t

Klesajúce výnosy z variabilného vstupu

Q/t

predstavujú situáciu keď každá ďalšia jednotka

Q = b . L - c . L2

variabilného vstupu je menej produktívna ako
predchádzajúca

- prírastky z výstupu dodatočných jednotiek

L/t

variabilného vstupu majú klesajúcu tendenciu MPL

APL

APL = b – c . L

MPL = b - 2c . L

L/t

Rastúce výnosy z variabilného vstupu

Q/t

predstavujú situáciu keď každá ďalšia jednotka

Q = b . L + c . L2

variabilného vstupu je efektívnejšia resp.
produktívnejšia, ako predchádzajúca

- prírastok výstupu z každej ďalšej jednotky

L/t

variabilného vstupu je väčší

MPL
APL

MPL = b + 2c . L

APL = b + c . L

L/t

Výnosy z variabilného vstupu sú v krátkom období.
V dlhom období sú výnosy z rozsahu.

sú niečo iné

DLHODOBÉ PRODUKČNÉ FUNKCIE

= substitučné produkčné funkcie
= ich základnou vlastnosťou je substitúcia inputov

Substitúcia – nahrádzanie produkčného účinku jedného výrobného faktora produkčným

účinkom druhého výrobného faktora

Grafickým zobrazením dlhodobej produkčnej funkcie je izokvanta, ktorá predstavuje
všetky kombinácie inputov potrebných na dosiahnutie rovnakej úrovne outputu.

Zobrazovanie produkcie pomocou izokvanty:

-

tzv. produkčný kopec, kde ox predstavuje množstvo práce a oy množstvo kapitálu

-

CD predstavuje rovnaký objem výroby

Mapa izokvánt K/t C A

- izokvanta má konkávny tvar
- tvar hladkej krivky je abstrakcia

- v skutočnosti nenájdeme takú kombináciu K a L

B

D
L/t

Vlastnosti izokvánt

1) čím vyšší je objem výroby, tým viac sa vzďaľujeme od počiatku
2) izokvanty sa nepretínajú
3) izokvanty sú konvexné vzhľadom k počiatku a klesajúce vo všetkých bodoch

 popretie efektívneho využitia vstupov

K/t
K3 A

K2

 v každom bode izokvanty ochotu

K1

B

nahrádzať jeden vstup druhým
vyjadrujeme pomocou hraničnej miery
technickej substitúcie

L1 L2 L3 L/t

Hraničná miera technickej substitúcie:

Substitúcia vo firme
K/t

A

ΔK= 2
K5

B

Q1

- zníženie K

 pokles výstupu Q: -ΔK . MPK

K4

- zvýšenie L

 rast výstupu Q:

ΔL - MPL Q1

K3

C
ΔK=1 D

K2

ΔK= 2/3 E
ΔK=˝ F

G

K1

L/t

V prípade konvexného tvaru ide o klesajúci sklon izokvánt
- ochota nahradzovania jedného vstupu druhým

Špeciálne tvary izokvánt

a) dokonalá nahraditeľnosť vstupov

b) určitá miera substitúcie

- je dôležitý celkový objem vstupov
- sú rovnako produktívne

K/t

K/t

Q1 Q2

Q1 Q2

L/t

L/t

c) určitá miera substitúcie

d) substitučnosť neexistuje, sú pevné kombinácie

vstupov

K/t

K/t

Q2

Q2

Q1

Q1

L/t

L/t

Špeciálne tvary závisia od elasticity vzájomného nahradzovania vstupov.
Izokvanta v naturálnej podobe hovorí o technológii, určuje množiny technológii v naturálnom
vyjadrení. Aby mohla firma rozhodnúť, ktorú kombináciu použije, musí do obrázku vložiť
hodnotový pohľad TC = PK . K + PL . L

 Izokosta

Smernica izokosty je určitým pomerom cien vstupov PL/PK

K/t
TC/K5

TC/K4

K3

K2

TC0 TC1 TC2

K1

L1 L2 L3 TC/L4 TC/L5 L/t
TC sú celkové náklady
= finančné prostriedky vyčlenené na nákup vstupov a ceny vstupov

7. prednáška

OPTIMUM FIRMY

-

platí preň, že technické možnosti nahradenia kapitálu prácou musia byť v súlade

s ekonomickými možnosťami tejto substitúcie

-

miera v ktorej je firma technicky schopná nahradiť kapitál prácou sa musí rovnať

miere, v ktorej je schopná túto substitúciu na trhu uskutočniť

-

geometrické zdôvodnenie bodu rovnováhy firmy F

S izokvanty = S izokosty

 

MRTS =

 pomer cien vstupov

=

=

 definícia

ak sa firma takto správa, uplatňuje pravidlo najnižších nákladov

Pravidlo najnižších nákladov

-

firma by mala rozdeľovať svoje výdavky medzi prácu a kapitál tak, aby sa rovnal

pomer ich hraničných produktov a pomer ich cien

-

po úprave

=

dostaneme

=

 tento vzťah napĺňa nákladové optimum

táto kombinácia vstupov prináša NO

Nákladové optimum

-

firma by mala nakupovať vstupy tak, aby z každej dodatočnej jednotky (1 Sk)

vynaloženej na nákup práce a kapitálu získala rovnaký prírastok výstupu

-

podmienka pre NO plynie z bodu rovnováhy

K/t

Q1

- stanoví objem výroby a hľadá nákladové optimum
- nákladové optimum je bod izokvanty a izokosty
- spočíva v minimalizácii nákladov

K* E

- firma usiluje o výrobu výstupu Q1 a zisťuje akými najnižšími

nákladmi môže tento výstup dosiahnuť

L* TC0 TC1 TC2 L/t

= minimalizácia nákladov pri danom výstupe

K/t

- firma má k dispozícii vstupy a kombinuje ich tak, aby dosiahla
maximálny možný výstup

- K*, L* predstavujú optimálne množstvo vstupov

K* E Q2

- spočíva v maximalizácii výstupu

Q0

Q1

- situácia, keď firma vychádza z danej úrovne nákladov a zisťuje

L* TC1 L/t

aký max výstup by mohla dosiahnuť

Ak firma zvyšuje objem výroby, musí hľadať nový bod rovnováhy. Ak tie nové body
rovnováhy pospájame, vznikne cesta expanzie firmy = cesta trajektória rozvoja firmy.
-

musí zvyšovať prácu aj kapitál K/t

cesta expanzie firmy

Q3
Q2

TC1 TC2 TC3 L/t

Tvary cesty expanzie firmy:

a) väčšia náročnosť na K

b) rovnaká náročnosť na K aj L

c) väčšia náročnosť na L

pri zvýšení výroby

K/t

K/t

K/t

L/t

L/t

L/t

DLHODOBÉ PRODUKČNÉ FUNKCIE
Výnosy z rozsahu

-

efekt využitia výnosov z dlhodobého hľadiska

-

efekt využitia vstupov z dlhodobého hľadiska

-

hovoríme o nich, ak sa v dlhom období zvyšujú všetky vstupy proporcionálne

-

efekt ktorý sledujeme sa volá výnosy z rozsahu

-

neexistuje tu žiaden zákon, musíme sledovať vzťah vstupov a výstupov

-

v dlhom období sa nemusia všetky vstupy vyvíjať proporcionálne – potom efekt

z neproporcionálneho vývoja vstupov nazývame úspory z rozsahu

Konštantné výnosy z rozsahu

K

- situácia, keď t %ný rast všetkých vstupov

vyvolá t %ný rast výstupu 3

- grafické zobrazenie je pomocou izokvanty 2

Q3 = 30ks

1. zvýšime vstupy o 100% z Q1

2. zvýšime vstupy o 50% z Q2

1

Q2 = 20ks

- vzdialenosti medzi izokvantami budú stále

Q1 = 10ks

rovnaké

1 2 3

L

Rastúce výnosy z rozsahu

K

- predstavujú situáciu, keď t %né zvýšenie všetkých
vstupov spôsobí rast výstupu viac než o t % 3

- grafické zobrazenie je pomocou izokvanty 2

Q3 = 68ks (58 by bolo málo)

1. zvýšime vstupy o 100% z Q1

2. zvýšime vstupy o 50% z Q2

1

Q2 = 40ks

- vzdialenosti medzi izokvantami sa budú stále

Q1 = 10ks

zmenšovať, izokvanty sa približujú

1 2 3

L

Klesajúce výnosy z rozsahu

K

- predstavujú situáciu, keď t %ný rast všetkých
vstupov spôsobí rast výstupu menej než t % 3

- grafické zobrazenie je pomocou izokvanty 2

Q3 = 21ks

1

Q2 = 17ks

- vzdialenosti medzi izokvantami sa budú stále
zväčšovať, izokvanty sa vzďaľujú

Q1 = 10ks

1 2 3

L

Mapa izokvánt výrobného procesu s najprv rastúcimi a potom klesajúcimi výnosmi z rozsahu:

K

Q6
Q5

klesajúce výnosy z rozsahu

Q4
Q3
Q2

rastúce výnosy z rozsahu

Q1

L

NÁKLADY FIRMY

-

miera toho, čoho je nutné vzdať sa, aby mohlo byť prostredníctvom kúpy, výmeny

alebo výroby získané niečo iné

 náklady príležitosti

-

náklady treba neustále sledovať, lebo náklady sa neustále znižujú – taká je tendencia

-

mikroekonómia musí rešpektovať zákon vzácnosti

-

zákon obetovaných príležitostí

Explicitné náklady

-

náklady, ktoré vo firme reálne vzniknú, zachytené v účtovníctve

-

náklady, ktoré plynú z použitia cudzích zdrojov

-

firma platí za použitie zdrojov a tým vznikajú náklady

Implicitné náklady

-

náklady obetovaných príležitostí, tzv. alternatívne náklady

-

firme reálne nevzniknú, plynu z použitia vlastných zdrojov

-

vlastník zdrojov má 2 alternatívy:

1. použije zdroje a má z nich efekt
2. nepoužije ich, dá ich na prenájom a má z toho efekt

-

ušlí príjem z nevyužitej alternatívy

Zákon vzácnosti

-

zdroje sú vzácne lebo sú len v obmedzenom množstve

Do úvahy musíme brať explicitné aj implicitné náklady.

Explicitné N + Implicitné N = N príležitosti

Náklady príležitosti

-

vnímame ich ako sumu nákladov na kapitál a prácu

TC = K . PK + L . PL
TC = K . r + L . w

- celkové N = množstvo K . jeho cena + množstvo L . jej cena

Nákladová funkcia je determinovaná základným faktormi:

1. faktor je typ produkčnej funkcie
2. faktor je cenová úroveň – s rastom ceny VF sa TC budú meniť

Časový faktor je prvotný, objem výroby je až druhotný.
Časové hľadisko

a) krátke obdobie
b) dlhé obdobie

KRÁTKE OBDOBIE

STC = FC + VC

celkové N = fixné N + variabilné N
krátkeho obdobia

Koeficient reakcie r =

FIXNÉ NÁKLADY

-

v prípade FC, r = 0

FC

P

U

S

Š

P

Q

10

20

30

40

50

FC

90

90

90

90

90

r

-

0

0

0

0

Q

- fixné náklady máme aj pri nulovej výrobe N/Sk

- označujú sa ako stratené náklady

- priemerné fixné náklady nám so zvyšovaním AFC
výroby klesajú

Q

VARIABILNÉ NÁKLADY

a) proporcionálne

r = 1

b) podproporcionálne

0 < r <1

c) nadproporcionálne

r > 1

Proporcionálne variabilné náklady, r = 1
-

sú to také náklady, ktoré s rastom objemu výroby rastú rovnako (napr. spotreba
základného materiálu, úkolová mzda)

-

grafické zobrazenie:

C

STC
VC

FC

Q

- mikroekonómia ich označuje ako konštantné výnosy z variabilného vstupu
-

každá ďalšia jednotka variab. vstupu je rovnako produktívna ako predchádzajúca

-

náklady rastú rovnakým tempom ako objem výroby

Náklady v podmienkach konštantných výnosov

Q/t

Q4
Q3
Q2
Q1

1 2 3 4 L/t

Sk

STC = a + b . Q MPL = APL = b
VC = b.Q

1 2 3 4 L/t

FC = a

Q1 Q2 Q3 Q4 Q/t

Sk/Q

SAC = a / Q + b

AFC = a / Q

AVC = SMC

Q1 Q2 Q3 Q4 Q/t

Podproporcionálne náklady, kde 0 < r < 1

-

s rastom objemu produkcie Q budú rásť aj náklady

-

náklad rastú pomalšie ako objem výroby (napr. náklady na opravy)

-

mikroekonómia ich označuje ako rastúce výnosy z variabilného vstupu

C

STC

VC

FC

Q

Náklady v podmienkach rastúcich výnosov

Q/t

Q4

Q3

Q2
Q1
1 2 3 4 L/t

MPL

MPL = b +2c.L

APL

APL = b + c.L

Sk

STC = a + b.Q +c.Q2

VC = b.Q – c.Q2

1 2 3 4 L/t

FC = a

Q1 Q2 Q3 Q4 Q/t

Sk/Q

SAC = a / Q + b - c.Q

AVC = b – c.Q

SMC = b – 2c.Q

Q1 Q2 Q3 Q4 Q/t

AFC = a / Q

Nadproporcionálne náklady, kde r > 1

-

náklady rastú rýchlejšie ako produkcia (napr. príplatky za soboty)

-

mikroekonómia ich označuje ako klesajúce výnosy z variabilného vstupu

-

ďalšia jednotka variabilného vstupu je menej efektívna ako predchádzajúca

-

prírastok výstupu rastie pomalšie ako vstup

Náklady v podmienkach klesajúcich výnosov
C

STC

VC

Q/t

FC

Q = b.L – c.L2

Q

L/t

STC=a + b.Q + c.Q2

Sk VC = b.Q + c.Q2

APL = b – c.L
MPL = b – 2c.L

FC = a

L/t

Q/t

Sk/Q

SMC = b – 2c.Q
SAC = a / Q + b + c.Q
AVC = b +c.Q
AFC = a /Q
Q/t

8. prednáška

Zhrnutie

N pri rastúcich a klesajúcich výnosoch

Q/t

Q = b.L + c.L2 – d.L3

L/t

STC=a + b.Q + c.Q2 + d.Q3

Sk

APL = b + c.L – d.L2

VC = b.Q + c.Q2

MPL = b + 2c.L – 3d.L2

FC = a

L/t

Q/t

Sk/Q

SMC
SAC
AVC
AFC

1 2 3 4 Q/t

Náklady sú podproporcionálne, spôsobujú rastúce výnosy z variabilného vstupu:

Sk

STC

VC

FC

Q/t

Sk/Q

SMC
SAC

rastúce výnosy

AVC

podproporcionálne N

nadproporcionálne N

AFC

klesajúce výnosy

-

v hraničných nákladoch sa sleduje smernica krivky celkových nákladov

-

AFC budú s rastom výroby klesať

-

SMC pretína AVC a SAC v bode minima a to len vtedy, ak sú najprv rastúce
a potom klesajúce výnosy z variabilného vstupu

-

hraničné náklady – ich význam = dávajú odpoveď na otázku, pokiaľ zvyšovať
objem výroby

VC

Príklad

Sk

podproporcionálne

Načrtnite konštantné, klesajúce,
rastúce výnosy z variabilného vstupu,

nadproporcionálne

usporiadajte ich a zostrojte krivku.

FC

proporcionálne

Q

NÁKLADY DLHÉHO OBDOBIA

-

pre dlhé obdobie je typické, že všetky vstupy sú variabilné

-

sledujeme celkové náklady TC a priemerné variabilné náklady AC

-

tvar nákladových kriviek je determinovaný výnosmi z rozsahu

-

2 faktory:

1) krivka nákladov dlhého obdobia vychádza z počiatku – firma nemá náklady

od počiatku výroby

2) tvar krivky TC je ovplyvňovaný výnosmi z rozsahu

a) Konštantné výnosy z rozsahu

b) Klesajúce VZR

c) Rastúce VZR





všetky vstupy sa zvyšujú

fixné N v dlhom období

náklady rastú pomalšie ako

nesledujeme

objem výroby

Najprv rastúca a potom klesajúce:

- LAC sú priemerné variabilné

Sk

LTC

náklady dlhého obdobia

- TC v dlhom období tvoria dotyčnicu LTC

A

- v bode A sú priemerné náklady najmenšie

Q/t

Sk/Q

LMC
LAC

Q2 Q1 Q/t

Poznámka
Pri tvorbe Q1 sú LAC minimálne a súčasne rovnaké ako LMC, čo z pohľadu geometrie
znamená, že smernica LTC a smernica úsečky vedenej z počiatku na LTC sú rovnaké.
Porovnanie krátkodobých a dlhodobých nákladov

-

vo všeobecnosti platí, že náklady krátkeho obdobia sú vyššie ako náklady dlhého
obdobia

-

príčinou takéhoto faktu je skutočnosť, že v krátkom období existujú fixné náklady a tie
neumožňujú firme optimalizovať kombinácie vstupov pri meniacom sa výstupe

-

z toho vyplýva, že náklady krátkeho obdobia nepredstavujú minimálne náklady na
meniaci sa výstup

-

v dlhom období môže firma vyrábať rastúci výstup s meniacimi sa kombináciami
vstupov, pretože sú variabilné a tak hľadať minimálne náklady

Izokvantová analýza K

3

K2

C

B = krátke obdobie

K1

B

C = dlhé obdobie

D A

Q2
Q1

TC0 Q3 TC1

TC2

L1 L2 L3

L

Názov grafu: rozdiel nákladov na výrobu rovnakého výstupu v krátkom a dlhom období.
Problém minimalizácie nákladov, firma bude vyrábať Q1 v krátkom období a potom to zmení
na dlhé obdobie. Firma vyrába Q1 – hľadá počet jednotiek variabilného vstupu L1.
Pri fixnom vstupe musí byť variabilných vstupov L3 – úroveň nákladov je TC2.
V dlhom období hľadá iné kombinácie.

Rozdiel dlhého a krátkeho obdobia Sk STC LTC

minimálne LAC

Q1

 LTC = STC

- dochádza k najlepšie využívaným
fixným nákladom
- optimum je v bode dotyku

SMC

Sk/Q

SAC

- SMC a LMC dosahujú rovnakú výšku

LMC

pri výrobe takého výstupu,
keď fixné náklady sú najlepšie využité

LAC

a to je pri objeme Q1

Q1 Q` Q``

OBALOVÉ KRIVKY LTC a LAC

musí platiť:

STC = LTC

SAC = LAC

 SMC = LMC

-

množina bodov, pre ktoré platí, že STC = LTC tvorí krivku celkových nákladov

dlhého obdobia ako spodný obal jednotlivých kriviek celkových nákladov krátkeho
obdobia, preto sa krivka LTC označuje ako obalová krivka

-

pozdĺž obalovej krivky firma vyrába meniaci sa výstup z minimálnymi LTC a to je

dôležitý predpoklad racionálneho rozhodovania firmy (rozhodovanie o optimálnej
veľkosti firmy

Sk

3

LTC

2

1

FC3
FC2
FC1

Sk/Q

LMC

SMC 1 2 3
SAC1 2 3 LAC

Q1 Q2 Q3 Q

Príklad
Oblúková krivka v prípade 3 závodov
- na základe vývoja dopytu bude rozhodovať AC3

SAC1

AC2

SAC2

- rozhodne sa pre 2. závod, Q2

AC1

SAC3

LAC

Q1 Q2 Q3

DOKONALÁ KONKURENCIA

-

teória abs., modelu dokonalej konkurencie sa venuje veľmi veľa

-

v jej podmienkach neexistujú žiadne diferencie

-

voľný vstup a výstup z odvetvia

-

informácie o technológiách

-

nikto nemá takú veľkú silu, aby mohol ovplyvniť cenu

-

cena je exogénne daná veličina

-

firma na trh umiestni akékoľvek množstvo za danú cenu

KRÁTKE OBDOBIE

-

Q pri ktorom firma maximalizuje zisk = rovnovážny výstup

-

pri jeho hľadaní uplatňujeme 2 spôsoby:

1) na základe rozdielu celkového príjmu TR a celkových nákladov TC

-

rovnovážny výstup je taký objem, kde prebytok celkových príjmov nad
celkovými nákladmi je najvyšší

-

kritické body rentability (A a B) určujú, odkiaľ je zisková zóna

-

Q* je rovnovážny objem výroby

-

viď. vrchný graf
Sk B

TR
STC

A

zisková zóna

stratová zóna

SMC
SAC

Z

P = MR = AR

Q Q1

Q* Q2 Q/t

2) hľadáme rovnosť hraničných nákladov MC a hraničného príjmu MR

-

firma maximalizuje výstup, keď hraničné náklady = hraničné príjmy

-

bod, kde to platí je bod rovnováhy firmy v krátkom období

-

viď. spodný graf

-

firma vykazuje zisk tzv. ekonomický zisk

Ekonomický zisk

-

je rozdiel medzi príjmami a ekonomickými nákladmi, ktorých výška je daná súčtom

explicitných a implicitných nákladov

Účtovný zisk – je rozdiel medzi príjmami a explicitnými nákladmi

EZ (je potom)
= účtovný zisk – dosiahnuteľné alternatívne výnosy zo všetkých zdrojov, ktoré daný subjekt

vlastní

Normálny zisk

-

minimálna veľkosť zisku, ktorý musí firma dosiahnuť, aby mohla pokračovať vo

svojej činnosti; k tomu dochádza vtedy, keď akékoľvek náklady príležitosti sa rovnajú
celkovým príjmom, čo zodpovedá nulovej úrovni zisku

9. prednáška

DOKONALÁ KONKURENCIA
- rozhodovanie firmy v podmienkach dokonalej konkurencie

Alternatívne odvodenie výstupu pri maximalizácii zisku

1. ak P > AC, výsledkom π = ekonomický zisk
2. zisk/jednotka produkcie = P – AC
-

firma maximalizuje zisk v krátkom období

-

tiež môže dosahovať stratu, ak P < AC

Maximálny zisk firmy

Sk

MC

- graficky úsečka AB

zisk

C

A

AC

P

P = MR = AR

D

B

0 Q*

1. P – AC = π/Q
2. (P – AC) . Q* = π zisk za celú produkciu

Krivka ponuky firmy pri rôznej úrovni ceny:

P

A MC

P

B

AC

P1

P2 C

D

AVC

P3

Q3 Q2 Q1 Q Q

-

firma maximalizujúca zisk v krátkom období nemusí dosahovať ekonomický zisk

-

nastáva to, keď P < AC, vtedy je firma v strate

-

cez celkové veličiny vychádza, že celkové náklady STC > ako celkový príjem TR

STC

Sk

VC

TR

minimálna strata

Q Q1 Q* Q2Q/t

Sk/Q

SMC
SAC

AVC

P1 = MR1 = AR1

P2 = MR2 = AR2

-

kritériom pri strate sú priemerné variabilné náklady

-

ak cena klesne pod Ř variabilné náklady, tak nastáva problém zastavenia

výroby AVC ≥ P

-

problém minimalizácie straty AVC < P < AC



-

ak by firma zastavila výrobu, mala by väčšiu stratu, ako keby vo výrobe pokračovala

ďalej, preto bude radšej ďalej vyrábať a tým pokryje aspoň časť svojich nákladov
(aspoň časť nákladov má cenovo pokryté)

Ako firma reaguje, keď sa mení úroveň trhovej ceny:

P

A MC

P

zisk

B

AC

P1

strata

P2 C

D

AVC

P3

Q3 Q2 Q1 Q Q

[P; Q] – objem výroby, ktorý firma na trh dodá, P > AC

 zisk

A – bod krátkodobej rovnováhy firmy
Q – výstup, ktorým firma maximalizuje zisk v krátkom období
B – bod vyrovnania, v ktorom firma dosahuje nulový ekonomický zisk π, AC = P1
C – bod minimalizácie straty, AVC < P2 < AC
Q2 – objem výstupu, ktorý minimalizuje stratu
D – bod kedy firma mala výrobu zastaviť ale nemusí, lebo FC už nie sú kryté Ř cenou
P2

 AC > P2 > AVC

P3 = AVC

Aby sme mohli robiť rozhodnutia o výstupe firmy, musíme poznať jej AC, AVC
a musíme sledovať aj krivku MC, ktorá musí pretínať krivky AC a AVC v bode minima

a) cena na úrovni P

-

firma sa rozhoduje, hľadá priesečník = objem výroby, ktorý firma na trh dodá

-

je to situácia, keď P > AC

-

firma bude v krátkom období produkovať zisk (na obr. ho predstavuje šípka)

-

A je bod rovnováhy firmy v krátkom období, určuje rovnovážny výstup Q,
ktorým firma maximalizuje zisk v krátkom období

-

cena sa bude vyvíjať na základe ponuky a dopytu

b) cena klesne na úroveň AC; teda P1 = AC

-

B je bod vyrovnania

-

firma produkuje nulový ekonomický zisk, objem výroby bude Q1

-

táto cena pokrýva len náklady

c) cena bude klesať pod úroveň AC ale je väčšia ako AVC

-

firma dodá menší výstup

-

hľadáme rovnosť MC

-

C je bod minimálnej straty, firma dodá na trh objem výroby Q2, objem
minimalizujúci stratu

-

časť fixných nákladov FC, ktoré firma nemá cenovo pokryté predstavuje BC

-

ak by nevyrábala Q2, bola by strata BD

-

časť fixných nákladov, ktoré firma pokrýva cenou je CD

d) cena na úrovni P3

-

ak prebieha minimalizácia ďalej, P3 = AVC

-

D je bod, kedy firma mala výrobu zastaviť, ale nemusí, lebo FC už nie sú kryté
priemernou cenou

-

je jedno, či firma zastaví výrobu alebo vyrába ďalej

-

nemá pokryté náklady a FC musí hradiť z iného zdroja

-

z tejto výroby to nepôjde, pokrýva len AVC

- rastúca časť krivky MC je od bodu D vyššie

P

MC

napr. zisk v krátkom období:

40

zisk

= 5 x 15

AC

35

Ř N na rovnovážny výstup:

strata

= rovn. výstup 15 x var. N 25

30

AVC

mini. cena v krátkom období:

20

- môže poklesnúť na 20 = AVC

3 10 15 Q

Ponuka odvetvia v krátkom období

-

je to isté ako trhová ponuka v krátkom období

-

dá sa vypočítať matematicky, pokiaľ poznáme príslušnú funkciu

-

graficky je to súčet výstupov všetkých firiem v odvetví v krátkom období

-

krivka ponuky odvetvia je tvorená horizontálnym súčtom krátkodobých kriviek

ponuky všetkých firiem v odvetví

-

pri jednotlivých cenových úrovniach zisťujeme ako budú ceny ovplyvňovať ponuku

v krátkom období

P

MC1 MC2 S(ΣMC)

P3

P2

P1

2 3 4 5 7 8 11 Q

Ponuka v dlhom období

-

v dlhom období môže firma meniť všetky vstupy

-

môže prechádzať z odvetvia do odvetvia

-

je s ním spojený vznik a zánik firiem

-

cieľom firmy je maximalizovať zisk

-

nové firmy sú do odvetvia lákané kladným ekonomickým ziskom

-

rast výstupu odvetvia bude tlačiť na pokles ceny

-

tento vývoj bude prebiehať kým firmy v odvetví nebudú produkovať nulový

ekonomický zisk

-

ak to nastane, situácia v odvetví sa stabilizuje (vedie k tomu ek. zisk)

-

firmy vstupujú do odvetvia, keďže existujúce firmy produkujú kladný ekonomický

zisk, prestanú vstupovať do odvetvia až keď bude nulový

Určenie optimálneho výstupu

-

platia preň dve podmienky:

1) maximalizácia zisku, je určený na základe vzťahu P = MR = LMC
2) nulový ekonomický zisk, ak P = AR = LAC

- konečná podmienka

 LMC = LAC !!!

-

to znamená rovnosť dlhodobých MC a priemerných nákladov, ktorá
nastáva v bode minima krivky priemerných nákladov

-

ak sa cena rovná priemerným nákladom, tak firma dosahuje ekonomický zisk

-

kladný ekonomický zisk je neudržateľný, cena by poklesla na úroveň priemerných
nákladov

-

optimálny výstup dokonale konkurenčnej firmy v dlhom období:

P

SMC LMC

SAC
LAC

P = MR = AR

Q*

Q

ROVNOVÁHA TRHU

-

všeobecne rovnováha nastáva ak sa ponuka rovná dopytu

-

výsledkom je rovnovážna cena a rovnovážne množstvo

-

priesečníkmi dostávame rovnovážny stav

-

všeobecne platí, že spotrebiteľ je v rovnováhe, keď sa cena rovná hraničnej užitočnosti

P = MU

-

všeobecne platí, že firma je v rovnováhe, keď cena sa rovná hraničným nákladom

P = MC

-

potom platí, P = MU ^ P = MC

 MU = MC

-

bod rovnováhy MU = MC musí platiť:

a) rovnováha spotrebiteľa

b) rovnováha firmy

c) trhová rovnováha

P

P

MC

P S

E

E

PE

E

PE

PE

MR = AR

D

QE

Q

QE

Q

QE Q

Rovnováha firma a trhu v krátkom období

P

S

P

- rovnováha na trhu:
PE; QE

 E

MC

- nastáva keď sa

P1

P1

A1 AC

požadované množstvo

PE

D1

P

A

= ponúkanému

E D

P = MR = AR

- na rozhodovanie
o cene stačí ak P > AC

QE Q1

Q

Q Q1 Q

-

na trh nevstupujú nové firmy

-

v dôsledku rastu ceny na P1 zvýšia existujúce firmy výrobu na Q1

-

v dôsledku poklesu dopytu dôjde aj k poklesu ceny – firmy znížia objem výroby, budú hľadať novú

podmienku rovnováhy

-

ak klesne cena na úroveň Ř variabilných nákladov, firma sa dostáva do straty a opúšťa odvetvie

Rovnováha firma a trhu v dlhom období

-

musíme rešpektovať vznik a zánik firiem

-

firmy vyrábajú objem produkcie, pri ktorom priemerné náklady sú minimálne

-

každá existujúca firma v odvetví v dlhom období produkuje nulový ekonomický zisk

-

pri určovaní nového bodu rovnováhy konštruujeme krivku LIS
LIS = krivka ponuky odvetvia v dlhom období

-

predstavuje súbor dlhodobých rovnovážnych bodov odvetvia, ktoré vznikajú
v priesečníku posunov krivky trhového dopytu a krátkodobých kriviek ponuky

-

musíme zohľadňovať reakcie firiem na zmenu ceny vstupov

-

na grafické zobrazenie LIS musím poznať 2 body rovnováhy:

1) východiskový bod rovnováhy
2) bod trhovej rovnováhy – vzniká v dôsledku zmeny trhového dopytu

-

ak sa zmení trhový dopyt, vyvolá to zmenu ponuky firiem i odvetvia ako celku a teda

zmenu bodu rovnováhy

-

firmy sa budú presúvať medzi odvetviami, čo spôsobí posun krátkodobej krivky

ponuky odvetvia a formovanie novej rovnovážnej ceny – pri novej cene budú firmy
dosahovať nulový ekonomický zisk

-

pri formovaní LIS sa zohľadňujú zmeny cien vstupov:

1. situácia – konštantné náklady

P SMC LMC P
SAC D D` S S`
P2

LAC P2

P1 A

P1 A B

LIS

Q1 Q2 Q QA QB Q

-

dlhodobá ponuka dokonale konkurenčného odvetvia v prípade konštantných cien vstupov

-

rast výstupu nevyvolá rast cien vstupov, príchod nových firiem do odvetvia nespôsobí vzrast
nákladov firiem

-

cena sa ustálila na pôvodnej úrovni

-

v krátkom období cena vzrastá

-

v dlhom období cena produkcie klesá na pôvodnú úroveň do bodu B

-

nevyužité vstupy - z dlhodobého hľadiska cena produkcie nerastie lebo nerastie ani cena VF

2. situácia – rastúce ceny vstupov

P SMC` SMC P D D` S S`

LAC`

P3 LAC P3 B LIS
P2

P2 A

P1 A

P1

Q1Q2` Q2

Q

Q1Q2` Q2 Q

-

dlhodobá ponuka dokonale konkurenčného odvetvia v prípade rastúcich cien vstupov

-

rastúci počet firiem v odvetví vyvolá rast dopytu po vstupoch, čo sa prejaví v raste ich cien

-

rast dopytu po VF spôsobí rast cien vstupov a to znamená rast N

3. situácia – klesajúce ceny vstupov

-

dlhodobá ponuka dokonale konkurenčného odvetvia v prípade klesajúcich cien vstupov

-

odvetvie v dlhom období zvyšuje ponuku, lebo dopyt rastie

-

existujúce firmy tu nestačia, do odvetvia vstupujú nové firmy

-

poskrývajú rast výroby ale napriek tomu cena produkcie klesá, spôsobuje to prípad keď firmy
vstupujú do odvetvia, nájdu komparatívne výhody a využijú ich (dopravná sieť)

10. prednáška

NEDOKONALÁ KONKURENCIA

-

taký trh, kde niekoľkí účastníci môžu podstatným spôsobom modifikovať podmienky

rovnováhy

-

modifikáciu môžu robiť, lebo disponujú trhovou mocou

Trhová moc
-

je schopnosť individuálneho kupujúceho alebo predávajúceho, resp. skupiny

kupujúcich alebo predávajúcich ovplyvniť cenu predávaného statku

-

z praktického hľadiska sa tým označuje stupeň, akým jedna firma alebo skupina firiem

kontroluje cenu a výrobné rozhodnutia v odvetví

Základné trhové štruktúry – morfologická schéma trhových foriem:

ponuka \

dopyt

veľa malých

niekoľko stredných

jeden veľký

veľa malých

POLYPOL

OLIGOPSON

MONOPSON

niekoľko

stredných

OLIGOPOL

BILATERÁLNY

OLIGOPOL

OBMEDZENÝ

MONOPSON

jeden veľký

MONOPOL

OBMEDZENÝ

MONOPOL

BILATERÁLNY

MONOPOL

Pre nedokonalú konkurenciu je charakteristické:

1) ak chce firma predať väčšie množstvo, musí znížiť cenu a to sa prejaví v zápornej

smernici krivky dopytu po produkcii firmy

2) celkový príjem je ovplyvňovaný cenovou elasticitou dopytu keďže cena nie je

konštantná ale s rastom dopytu klesá ED = 1
P 4

P 4

Tieto grafy znázorňujú

ED > 1

3

vývoj TR v závislosti
od ED pri nedokonalej

ED = 1

konkurencii.

ED < 1

ED > 1 ED < 1

TR

1 2 3 4 Q

1 2 3 Q

a) cenová elasticita dopytu

b) krivka celkového príjmu

-

krivka individuálneho dopytu je klesajúca a má zápornú smernicu

-

ak chce firma vyrábať ďalšiu jednotku produkcie, znižuje cenu a to sa prejaví na

vývoji celkového príjmu TR ale aj priemerného AR a hraničného príjmu MR

-

krivky MR a TR sú negatívne sklonené

-

krivka MR klesá rýchlejšie

Príčiny vzniku nedokonalej konkurencie

1) nákladové podmienky
2) bariéry konkurencie

Nákladové podmienky

-

ak firma dosahuje veľké úspory z rozsahu, dokáže vyrábať lacnejšie

-

vyrába pri nižších nákladoch a to umožňuje znížiť cenu a zbavovať sa konkurencie

prirodzenou cestou

-

ak existujú výrazné úspory z rozsahu, spravidla je na trhu málo predávajúcich

Bariéry konkurencie

-

môžu mať administratívny alebo ekonomický charakter

-

administratívny – štát udeľuje licencie, koncesie, patenty, zavádza clá a kvóty v ZO

-

ekonomický – diferenciácia produktu, celkový dopyt sa diferencuje na čiastkový

-

diferencovaný dopyt je taký malý, že neumožňuje veľkému počtu firiem umiestniť sa

na trhu

MONOPOL

-

jedna firma na trhu

-

ak je len jeden, neexistujú substitúty a do odvetvia nie je možný vstup iných firiem, je

to úplný, absolútny, neobmedzený monopol

Ekonomická teória definuje monopol z dvoch hľadísk

1. v širšom slova zmysle – monopol je monopolné správanie firmy, to znamená, že

z daného postavenie na trhu firma získava výhody

2. v užšom slova zmysle – monopol je jediný predávajúci na trhu

-

v reálnom hospodárskom živote úplný monopol nie je, lebo sa vždy nájdu substitúty

produktov

-

čím sú substitúty vzdialenejšie, tým väčšia je monopolná moc monopolu

-

monopolná moc je schopnosť firmy alebo skupiny firiem ovplyvňovať trhovú cenu

predávaného statku

-

monopolná sila, nesúvisí s veľkosťou firmy ale s nemožnosťou, resp. ťažkosťami

substitúcie

-

pozn. monopol sa nevzťahuje k výrobe ale k trhu!!!

-

čím užšie je definovaný produkt, tým viac možno hovoriť o monopole

Hlavné príčiny vzniku monopolu

1) monopoly vznikajú prirodzenou cestou

-

prirodzené monopoly nevznikajú za pomoci štátu alebo inej autority ale
prirodzeným súperením na trhu

-

priemerné náklady určitej firmy sú nižšie ako keby túto produkciu v odvetví
zabezpečovalo niekoľko firiem

2) monopol môže vzniknúť tak, že firma získa kontrolu nad zdrojmi nevyhnutnými

k výrobe – v prípade, že niektorý výrobca kontrolu dosiahne, je odvetvie trvalo
monopolizované

3) administratívny monopol

-

vytvára a chráni ho štát

-

buď prideľuje koncesie, licencie alebo patenty

-

spája sa s ním potreba regulácie monopolu

4) špeciálny monopol

-

má spravidla charakter dočasného monopolu

-

je chránený štátom – ochrana práv autorov a podobne

5) tajné monopoly

-

vznikajú keď zákon nedovoľuje aby niekoľko výrobcov vytvorilo jednu firmu
s cieľom zvyšovať zisk

Rozhodnutia firmy s monopolným postavením

-

monopol je tvorca ceny, rozhoduje nielen o výstupe ale aj o výške ceny

-

jeho úlohou je určiť objem výroby, pri ktorom bude maximalizovať zisk

-

monopolná firma uskutočňuje cieľavedomú cenovú politiku – tá má 2 smery:

1.

najskôr určí cenu a objem výroby potom prispôsobuje tak, aby maxim. zisk

2.

určí ponúkané množstvo a z neho odvodí cenu tak, aby maximalizovala zisk

-

monopol rozhoduje o tom, za akú cenu bude produkciu predávať a aké množstvo

produkcie dodá za túto cenu na trh

Rozhodovanie monopolu o outpute na základe celkových veličín TR a TC:

Sk

TC

 monopol max. zisk pri objeme Q1, lebo vtedy

je prebytok TR nad TC najväčší, čo je
na obrázku vyznačené šípkou

TR

Q1 Q

Rozhodovanie monopolu o outpute na základe priemerných veličín MR a MC:

P

 max. zisk firma vyprodukuje ak bude platiť

zisk

MC

podmienka MR = MC

Pm

AC

 krivka MR aj krivka D klesajú – MR rýchlejšie

P=AC

 záporná smernica krivky D spôsobuje, že optimálny

E

výstup monopolu je menší než v podmienkach dokonalej

D=AR

konkurencie

Q1 MR Q/t

 snaží sa vyrábať za takú cenu, aby maximalizoval zisk

Sk

 musí akceptovať ochotu kupujúcich kúpiť – teda musí

brať do úvahy krivku dopytu
 bod E hovorí, že objem výroby Q1 je určený na základe

podmienky MR = MC

0 Q1 Q/t

 cenu pri ktorej max. zisk si stanoví na úrovni Pm

 zisk ktorý monopolu plynie z predanej jednotky je

rozdiel AR – AC, resp. P – AC (veľkosť úsečky = šípka)

 cena teda prevyšuje hraničný príjem aj hraničné náklady P > MC, resp. AR > AC

 priesečník kriviek MR a MC je E – je to bod trvalej rovnováhy monopolu

Charakteristické črty monopolu

1) stanovuje cenu nad úroveň MC

-

cena výrobku je vyššia než dodatočné náklady na jeho výrobu

-

robí to len preto, lebo disponuje monopolnou mocou

-

vzhľadom k svojmu výsadnému postaveniu môže monopol vytvárať umelý
nedostatok výrobku - to mu umožňuje robiť rozdielnu cenovú politiku

2) skutočnosť, že rovnovážny výstup nie je spravidla vyrábaný s minimálnymi

priemernými nákladmi

-

z toho vyúsťuje fakt, že monopol z hľadiska spoločnosti nevyrába dostatočne
efektívne

-

monopolná moc je vlastne schopnosť monopolu stanoviť cenu vyššie než MC

Vyjadrenie monopolnej moci

a) pomocou Lernerovho indexu - LE
b) miera koncentrácie – viacero indexov
c) veľkosť zisku

Lernerov index

-

, LE (0; 1)

-

ak nadobúda nulovú hodnotu, hovoríme o dokonalej konkurencii

-

čím viac sa blíži k 1, tým väčšia je monopolná moc

-

týmto indexom vyjadrujeme mieru faktického správania firmy a nie potenciálneho

Vlastnosť monopolu

-

dlhodobo dokáže dosahovať monopolný zisk lebo existujú prekážky vstupu do

odvetvia

-

nie je to však jediným kritériom

-

monopol môže produkovať nulový ekonomický zisk AR = AC ale aj stratu AR < AC

P

MC

Pm

G

AC

 nulový zisk monopolu

D = AR

Q1 MR Q

P

G MC

AC

Pm

 strata monoplu

strata

D = AR

Q1 MR Q

Stanovenie ceny v

monopole

1) na základe pravidla prevrátenej elasticity
2) tvorba ceny prirážkou

Stanovenie ceny na základe pravidla prevrátenej elasticity

-

vychádza z toho, čo je MR a jeho určenie

-

pre MR platí, že ho ovplyvňuje cenová elasticita

 vyjadrenie smernice krivky D, po úprave pravej strany

dostaneme alternatívnu rovnicu hraničného príjmu obsahujúcu koeficient elasticity

dopytu, potom

 pravidlo prevrátenej elasticity

-

záporný MR je vtedy, keď je dopyt neelastický

-

kladný MR je vtedy, keď je dopyt elastický

-

nulový MR je vtedy ak ide o nulovú elasticitu

-

úroveň ceny je daná ochotou kupovať statok – tu musí brať firma do úvahy

-

cena bude prevyšovať MR aj MC zodpovedajúce tomuto výstupu

-

z pravidla prevrátenej elasticity plynie, že rozdiel medzi cenou a MC je

ovplyvňovaný cenovou elasticitou dopytu nepriamo úmerne

-

z tohto konštatovania plynú 2 varianty pre cenovú politiku:

1. monopol by mal vyrábať len taký veľký výstup, ktorému zodpovedá elastická

časť krivky dopytu

2. čím elastickejší bude trhový dopyt, tým menší bude previs ceny nad MC

- ak využijeme toto pravidlo, tak

Cenová diskriminácia

-

neuplatňuje ju každý monopol

-

ak ju monopol uplatňuje, je to diskriminujúci monopol

-

cenová diskriminácia je cenová stratégia monopolu, ktorá spočíva v tom, že

monopol stanovuje rôzne ceny pre rôzne skupiny spotrebiteľov, alebo rôzne ceny
jednému spotrebiteľovi pre ten istý výrobok

-

k uplatňovaniu cenovej diskriminácie ho vedú iné ako nákladové príčiny

-

môže to robiť len preto, lebo má monopolnú moc

-

cieľom cenovej diskriminácie je odčerpať celý prebytok alebo jeho časť a presunúť ho

na dodatočný zisk firmy

-

monopol musí vedieť zadeliť spotrebiteľa do trhu a poznať elasticitu dopytu každej

skupiny trhu, tým že ju pozná môže stanovovať rôzne ceny a dosahovať rôzny zisk

-

musí vedieť segmenty trhu izolovať, aby nezačali obchodovať medzi sebou

-

v hospodárskej praxi má cenová diskriminácia rôznu podobu, ktoré majú teoretický

základ v 2 formách:

1) požadovanie rôznych cien od rôznych skupín kupujúcich
2) požadovanie rôznych cien za rôzne množstvo statku od jedného spotrebiteľa

Cenová diskriminácia prvého stupňa

-

schopnosť monopolu každému spotrebiteľovi stanoviť max. cenu za odobratú
jednotku

-

sleduje sa cieľ odčerpať spotrebiteľovi celý prebytok

-

predstavuje teoretickú abstrakciu, lebo firma nevie presne stanoviť maximálnu
cenu pre jednotlivých spotrebiteľov

Sk/Q MC

13

12
11

10

 keby monopol neuplatňoval CD, stanovil

by objem predaja na 4j. a cena by bola 10

 rozdiel 13,12,11,10 je prebytok

spotrebiteľa

MR D

ktorý odčerpá firma = dokonalá CD

1 2 3 4 Q* Q`

Q/t

2 rozdiely medzi diskriminujúcim a

nediskriminujúcim monopolom

1) diskriminujúci monopol môže dodať na trh viac ako nediskriminujúci – môže

produkovať viac

2) v prípade nediskriminujúceho monopolu vzniká prebytok spotrebiteľovi

-

diskriminujúca firma berie spotrebiteľovi prebytok a mení ho na zisk

-

to znamená, že stanovuje nižšiu cenu ako diskriminujúci monopol