Prednášky 2009/2010

Podmienky rovnováhy spotrebiteľa

Analýza individuálneho spotrebiteľského dopytu

 Množstvá jednotlivých spotrebných statkov, ktoré spotrebiteľ hľadá na trhu za daných

podmienok, sú dané optimálnou stratégiou spotrebiteľa.

 Ak chceme skúmať mikroekonomické procesy, zaujíma nás ako bude spotrebiteľ reagovať na

zmenu príjmu a zmenu cien.

 Spotrebiteľský dopyt sa bude kvantifikovať ako funkcia cien a príjmu. F(p1,p2,M)
 Rovnováha spotrebiteľa :

o v dotykovom bode indiferenčnej a dôchodkovej krivky

o udržanie rovnováhy spotrebiteľa závisí od:

 Výšky dôchodku spotrebiteľa
 Cien tovarov a služieb

 Spotrebiteľ sa snaží:

 Maximalizovať užitočnosť na množine rozpočtov prípustných spotrebných

stratégii X.

Optimálna, resp. rovnovážna stratégia spĺňa dve podmienky:

 Vždy sa nachádza na rozpočtovej priamke spotrebiteľa
 Je bodom dotyku množiny prípustných rozpočtov s niektorou indiferečnou krivkou

indiferenčnej mapy

Analýza spotrebiteľského dopytu:

Objem spotreby tovaru môžeme vyjadriť ako funkciu vektora cien p a výšky príjmu R v tvare tzv.
dopytovej funkcie.

-

Skúmať reakciu spotrebiteľa na zmeny cien tovarov, resp. jeho dôchodku

Dopytovú funkciu pre prvý a druhý tovar môžeme vo všeobecnosti formulovať:

X1=d1 (p1 , p2, R)

X2=d2 (p1 , p2, R)

Analýza dopytových funkcií:

-

Aplikuje sa princíp ceteris paribus (ostatné nezmenené) – mení sa iba jeden parameter
determinujúci dopyt spotrebiteľa a ostatné parametre sú fixované. (raz sa mení dôchodok
a ceny sú fixované a naopak).

Dopytové funkcie umožňujú realizovať zaujímavé analýzy vývoja spotrebiteľského dopytu
v závislosti od:

-

Zmien dôchodku spotrebiteľa

o dôchodková spotrebná krivka
o Engelova krivka a Engelova výdajová krivka
o dôchodková elasticita dopytu a jej charakteristika

-

Zmien cien jednotlivých tovarov

o Cenovo-spotrebná krivka
o odvodenie dopytovej krivky z cenovo-spotrebnej krivky
o rozklad na substitučný a dôchodkový efekt, Giffenov paradox (súvis s Giffenovým

statkom), cenová elasticita dopytu

Podľa charakteru jednotlivých tovarov (komplement, substitút) bude spotrebiteľ reagovať rôzne,
bude to ovplyvňovať:

-

Zmena cien ostatných statkov

o krížový substitučný a príjmový efekt
o krížová elasticita dopytu (senzitívnosť spotrebiteľa)

Budú nás zaujímať aj:

-

Vzťahy medzi elasticitami a elasticita substitúcie

-

Odvodenie trhového dopytu

Charakteristika individuálneho dopytu:

Individuálny dopyt (t.j. dopyt jedného spotrebiteľa) po danom statku či službe závisí je
determinovaný týmito faktormi:

-

Cena daného statku či služby

-

Cena ostatných statkov či služieb

-

Disponibilný príjem spotrebiteľa

-

Preferenciách a očakávaniach spotrebiteľa

Vplyv zmien dôchodku na výšku dopytu

Aký vplyv má na úroveň spotreby tovaru zmena príjmu spotrebiteľa, ak sa nemenia ceny tovarov?

V prípade dvoch tovarov sa zmena dôchodku spotrebiteľa geometricky interpretuje rovnobežným
posúvaním rozpočtovej primaky, čím sa mení množina prípustných rozpočtov X, a teda aj rovnovážna
stratégia x*.

p1.x1 + p2.x2 = R

Množine rôznych dôchodkov teda prislúcha množina rozličných rovnobežných stratégií spotrebiteľa
a táto závislosť sa dá zobraziť v tzv. dôchodkovo-spotrebnej krivky (=príjmovo-spotrebnej krivke).

Budeme uvažovať o zmenách rozpočtového ohraničenia.

-

dôchodkovo spotrebná krivka ICC (spojnica bodov)

So zmenou príjmov sa budú meniť aj optimá spotrebiteľa a v závislosti od statku sa bude meniť aj
tvar.

(Income consumption curve) = množina bodov optima spotrebiteľa pri rôznych úrovniach príjmov
(alternatívne: Income Expansion Path, IEP – príjmová cesta expanzie)

Tvary príjmovo-spotrebnej krivky (dôchodkovo-spotrebnej krivky):

Dôchodkovo-spotrebná krivka pre tzv. normálne tovary je rastúca, čo znamená, že rast dôchodku
spotrebiteľa vyvoláva rast spotreby obidvoch tovarov, spotreba tovaru automatikcy vzrastie
s príjmom spotrebiteľa.

dxi/dM > 0

Statok X je nevyhnutný – jeho spotreba rastie pomalšie ako príjem (IK je viac ťahaná ku krivke y)

Statok X je luxusný – jeho spotreba rastie rýchlejšie ako príjem (IK je viac ťahaná od krivky y)

Statky : superiórne 1.nevyhnutný

2.luxusný

Inferiórne (menejcenný)

Statok x je menejcenný (inferiórny) s rastom príjmu jeho spotreba klesá

Príjmovo-spotrebná krivka – zmena pomeru cien tovarov X a Y

Ak sa zmení pomer cien oboch statkov (napríklad zníži sa cena tovaru X), bude ICC plochšia. V prípade
zníženia ceny statku Y, ICC by bola strmšia.

Na základe dôchodkovo-spotrebnej krivky môžeme dovodiť tzv. Engelovu krivku, ktorá vyjadruje
závislosť medzi veľkosťou príjmu spotrebiteľa a a zodpovedajúcim dopytom po konkrétnom tovare.

Engelova krivka:

 Vyjadruje závislosť nakupovaného množstva daného statku od príjmu spotrebiteľa
 V prípade normálnych statkov s rastom príjmov rastie aj ich spotreba

o pri nevyhnutných tovaroch pomalšie ako príjem
o pri luxusných rýchlejšie ako príjem

 V prípade menejcenných tovarov s rastom príjmu ich spotreba klesá

Odvodenie Engelovej krivky:

Engelova krivka pre nevyhnutný, luxusný a menejcenný tovar:

Statok X je nevyhnutný - spotreba rastie pomalšie ako príjem

Statok X je luxusný – spotreba rastie rýchlejšie ako príjem

Statok X je menejcenný – spotreba s rastom príjmu klesá

Engelova výdajová krivka:

 Vyjadruje závislosť výdajov na nákup statku X na príjme spotrebiteľa
 Teda závislosť Px. X a I

Engelova výdajová krivka pre nevyhnutný, luxusný a menejcenný tovar:

Statok X je nevyhnutný – výdaje na jeho spotrebu rastú pomalšie ako príjem (y – výdaje (súčin cien
a množstiev) x – príjem spotrebiteľa)

Statok X je luxusný – výdaje na jeho spotrebu rastú rýchlejšie ako príjem

Statok X je menejcenný – výdaje na jeho spotrebu s rastom príjmu klesajú

Dôchodková elasticita dopytu:

 Hovorí o citlivosti reakcie spotrebiteľa pri nákupe daného statku na zmenu jeho

disponibilného príjmu

 Predstavuje mieru citlivosti spotrebiteľského dopytu na zmenu dôchodku spotrebiteľa
 Vyjadruje percentuálnu zmenu dopytovaného množstva statku X k percentuálnej zmene

disponibilného príjmu spotrebiteľa.

Teda:

 e(R) > 1 luxusné tovary – 1%-né zvýšenie príjmu vyvolá viac ako 1%-né zvýšenie

dopytu po tovare.

 e(R) < 1 základné tovary – 1%-né zvýšenie príjmu vyvolá menej ako 1%-né zvýšenie

dopytu po tovare

 e(R) = 1 zberateľské tovary – 1%-né zvýšenie príjmu, vyvolá 1%-né zvýšenie dopytu

po tovare