Prednášky 2009/2010

Úvod do mikroekonómie

- Ekonomická veda sa zaoberá ekonomickým rozhodovaním jednotlivcov a organizácií,

ktoré sa rozhodujú v podmienkach ohraničených zdrojov (ohraničené = vzácne;
vzácnosť ekonomická teória chápe ako takú vlastnosť, kde ľudská túžba prevyšuje
nad disponibilným množstvom).

- Ekonomickým statkom teda chápeme statok, ktorý je vzácny, čiže je užitočný

a obmedzene dostupný.

- Voľným statkom rozumieme statok, ktorý je užitočný a voľne dostupný.

Keďže v každom časovom intervale je množstvo ekonomických statkov obmedzené
v porovnaní s našimi potrebami, vzniká problém voľby.

Snažíme sa riešiť problém, ako využiť obmedzené zdroje efektívne, akú konkrétnu
kombináciu statkov vyrábať a koľko statkov distribuovať.

- Zakladateľom modernej ekonomickej vedy je Adam Smith, ktorý upozornil na význam

špecializácie a deľby práce (trhový mechanizmus, cena práce, neviditeľná ruka trhu).

Za základné ekonomické subjekty považujeme:

1. Spotrebiteľov (domácnosti) – ich cieľom je uspokojenie potrieb

a maximalizácia užitočnosti.

2. Firmy (výrobcovia) – za cieľ si kladú maximalizáciu zisku a vyrábajú aby

uspokojili potreby.

Z hľadiska spôsobu prístupu k spotrebe ekonomických statkov rozlišujeme 2 atribúty:

1. Rivalita – spotreba určitého množstva ekonomického statku 1 spotrebiteľom

znemožňuje jeho spotrebu iným spotrebiteľom. Kvôli tomu rozlišujeme
súkromné a verejné statky.

2. Vylúčiteľnosť – je chápaná v ekonomickej teórii, že kto nezaplatí za príslušný

statok, nemá možnosť ho spotrebúvavať.

Mikroekonomická teória

- Mikroekonomická teória sa zaoberá poznávaním procesov, ktoré prebiehajú

v trhovej ekonomike.

- Zatiaľ čo, makroekonomická teória sa venuje správaniu sa ekonomiky ako celku

prostredníctvom analýzy ekonomických agregátov.

Vzťahy medzi týmito agregátmi skúma mikroekonomická teória, ktorá sa zaoberá spôsobmi
vzniku týchto agregátov, ich konkrétnym utváraním v trhovom prostredí a interakciou
jednotlivých ekonomických subjektov.

- Súčasťami modernej mikroekonomickej teórie sú 4 teórie:

1. Teória spotrebiteľa, ktorá analyzuje racionálne správanie sa spotrebiteľa

a objasňuje ako z individuálneho dopytu vzniká celkový dopyt na trhu
spotrebných statkov.

2. Teória firmy, ktorá objasňuje ako sa na základe racionálneho správania sa

výrobcu utvára individuálna ponuka a teda z týchto ponúk aj celková ponuka
na trhu.

3. Teória trhovej rovnováhy sa venuje procesom formovania a adaptovania cien

a taktiež vznikom rovnováhy na čiastkových trhoch (skúma rovnováhu aj v
rámci ekonomiky ako celku).

4. Teória blahobytu, ktorá sa venuje spôsobom zabezpečovania verejných

statkov a skúma spoločenskú efektívnosť rôznych stavov v ekonomike, ktoré
vznikajú v dôsledku procesov na trhu a ekonomických zásahov štátu.

- Pri skúmaní správania sa ekonomických subjektov a procesov využíva

mikroekonomická teória 2 základné princípy:

1. Princíp optima – umožňuje analyzovať správanie sa jednotlivých

ekonomických subjektov a tvrdí, že každý ekonomický subjekt
vychádza z ohraničených možností (vyberá si pre neho tú
najvýhodnejšiu možnosť).

2. Princíp rovnováhy – vyjadruje skutočnosť, že niekoľko individuálnych

rozhodnutí jednotlivých subjektov vedie pôsobenie cenového
mechanizmu ku vzájomne zosúladeným stavom.

Mikroekonomická teória sa pomocou kvantitatívnych nástrojov zaoberá správaním
spotrebiteľa aj firmy.

Úvod do analýzy spotrebiteľského správania

- Čo je podstatou teórie spotrebiteľa?

 Je východiskom mikroekonomickej teórie, ktorá sa zaoberá optimálnym

správaním sa racionálneho spotrebiteľa a formovaním individuálneho dopytu na
trhu spotrebných statkov.

 Snaha vysvetliť na základe čoho tvorí spotrebiteľ svoje rozhodnutia („Prečo

v danej situácii koná tak ako koná?“).

- Racionálne správajúci sa spotrebiteľ sa snaží maximalizovať svoj úžitok:

 Porovnáva efekty svojej aktivity a ujmy s touto aktivitou spojené.
 Efektom je úžitok (benefit) a ujmou bude to, čo vynaloží na jeho

získanie.

- Spotrebiteľom nazývame taký ekonomický subjekt (jednotlivec, domácnosť), ktorý

hľadá na trhu „najvýhodnejšiu“ množinu spotrebných statkov spomedzi možných
spotrebných statkov.

- Teória spotrebiteľa skúma racionálne správanie sa spotrebiteľa maximalizujúceho

svoju užitočnosť pri danom rozpočtovom ohraničení.

o Teória spotrebiteľa definuje funkciu užitočnosti ako preferenčnú funkciu,

ktorá vyjadruje preferencie pri jeho rozhodovaní.

o TS definuje aj rozpočtové ohraničenie, ktoré vyjadruje vzťah medzi príjmom

spotrebiteľa a jeho možnosťami pri daných cenách (pričom maximalizuje
svoju užitočnosť).

TS formuluje a skúma model racionálneho správania sa spotrebiteľa (okrem toho, že definuje
pojmový aparát).

- Spotrebiteľ pri formulovaní spotrebnej stratégie a pri výbere najlepšej z nich

zohľadňuje:

 Výber tovarov do spotrebiteľského koša.
 Spotrebiteľský kôš chápeme ako n-rozmerný vektor, ktorý patrí do vopred

definovanej množiny spotrebných stratégií, ktorá je ovplyvnená potrebami,
záujmami spotrebiteľa.
Spotrebnú stratégiu budeme označovať: xk = (x1, x2, ..., xn)

 Spotrebiteľ disponuje určitým dôchodkom (rozpočtom) – R (M), ktorý používa

na nákup tovarov a služieb na trhu výrobkov a služieb za definované ceny – p,

pričom celková hodnota tovarov zodpovedajúca jeho spotrebnej stratégii
nesmie prekročiť úroveň dôchodku (rozpočtové ohraničenie). Môžeme to
znázorniť ako: pT x = Σi=1k pixi ≤ R

 Preferencie spotrebiteľa (sú určené príjmom alebo benefitom, ktoré

spotrebiteľ získava) medzi rôznymi spotrebnými stratégiami, ktoré „viac“
alebo „menej“ uspokojujú jeho potreby, sú kvantifikované tzv. funkciou
užitočnosti, ktorej hodnotu sa spotrebiteľ pokúša maximalizovať a ktorá je
definovaná na množine spotrebných stratégií X.
Pod užitočnosťou rozumieme schopnosť tovaru uspokojiť požiadavky
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ si vyberá zo spotrebných stratégií tú, ktorá maximalizuje úžitok x*. Jej rovnováha
nastáva v bode, kedy sa maximalizuje úžitková funkcia za predpokladu splnenia
ohraničujúcich podmienok.

Predpoklady racionálneho správania sa spotrebiteľov

Axiómy racionality

 Axióma nenasýtenosti – udáva predpoklad, že stále väčšie množstvo bude

preferované pred menším.

 Axióma rozmanitosti – tvrdí, že spotrebiteľ bude preferovať priemernú spotrebu

pred extrémnou.

 Axióma výberu – spotrebiteľ sa snaží vybrať pre neho čo najviac preferovaný statok.
 Axióma spojitosti – spotrebiteľ vie určiť, ktoré statky sú pre neho preferované

a ktoré nie.

- Systém preferencií spotrebiteľa musí takisto spĺňať určité predpoklady, axiómy:

1. Úplnosť systému preferencií – pre akúkoľvek ľubovoľnú dvojicu spotrebných

stratégií vie spotrebiteľ určiť, ktoré a ako preferuje.

2. Tranzitívnosť preferencií – A > B, B > C => A > C; A,B,C – preferencie
3. Reflexívnosť preferencií – pre 2 rovnaké spotrebné stratégie platí, že každá

z nich je aspoň taká žiaduca ako tá druhá.

Kvantifikácia úžitku

Úžitok – efekt, prínos, benefit alebo uspokojenie, ktorý spotrebiteľ získa pri spotrebe daného
statku. Nie je to objektívna veličina => vzniká problém ako úžitok kvantifikovať.

Preto sa stretávame s 2 prístupmi pri kvantifikácii úžitku:

1. Kardinalistický – úžitok je merateľný.
2. Ordinalistický – úžitok nie je merateľný.

Úžitok vieme vyjadriť funkciou užitočnosti: u = f(x1); u = f(x,y)

- Kardinálna užitočnosť - klasický prístup

 Teória spotrebiteľskej užitočnosti vo svojich počiatkoch vychádza

z predpokladu, že užitočnosť je kardinálne merateľná => je ju možno
kvantifikovať.

Kardinalisti tvrdia, že užitočnosť každej spotrebnej stratégie je možné

odmerať.

Spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť ak sa pomer medzi

hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám rovná.

 Menger, Jevons, Walras – kardinalisti, avšak bez vysvetlenia ako úžitok merať.
 Alfred, Marshall – úžitok merateľný nepriamo, prostredníctvom peňazí (ceny

dopytu).

 Celkový úžitok – celkové uspokojenie spotrebiteľa pri spotrebe daného

statku.

 Hraničný úžitok – zmena celkového úžitku vyvolaná zmenou

spotrebovávaného statku o 1 jednotku.

- Ordinalistický prístup – nezaujíma ich, či vieme úžitok priamo merať, ale tvrdia, že

spotrebiteľ dokáže posúdiť, ktorá spotrebná stratégia prinesie väčší úžitok.

 Predstavitelia: Hicks, Parretaux
 Spotrebiteľ je schopný zoradiť kombinácie statkov podľa veľkosti úžitku,

ktorý mu priniesli.

 Indiferenčná krivka – množina kombinácii statkov x,y s rovnakou

veľkosťou úžitku.

A,B – indiferentné

- Meranie úžitku:

- Teória užitočnosti:

 Funkcia užitočnosti je definovaná na množine spotrebných stratégií.

Predpokladáme, že je spojitá a má deriváciu (= hraničná užitočnosť).

 Celková užitočnosť rastie so spotrebou statku.
 Funkcia užitočnosti:

Vlastnosti funkcie užitočnosti:

1. Je rastúca – s rastom spotreby rastie pocit uspokojenia.
2. Je ohraničená – dopyt spotrebiteľa po tovare sa v istom momente nasýti.
3. Je konkávna – s rastom funkcie užitočnosti súčasne klesá funkcia hraničnej

užitočnosti.

- Hraničná užitočnosť je zmena celkovej užitočnosti, ktorá je vyvolaná nárastom

spotreby o 1 jednotku. Je možné ju formulovať:

Δun(xn) = un(xn) - un(xn-1) => vyjadruje aký prírastok užitočnosti pocíti spotrebiteľ pri
zvýšení spotreby tovaru o 1 jednotku ak vlastní určitý počet jednotiek.

Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti: s rastom množstva spotreby sa celková
užitočnosť tohto tovaru znižuje.

- Porovnanie grafu funkcie užitočnosti (celková užitočnosť rastie so spotrebou statku +

vlastnosti funkcie) a grafu funkcie hraničnej užitočnosti (klesajúca hraničná
užitočnosť + vlastnosti funkcie):