Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

Dejiny práva na území Slovenska_23.10.2009_LUBY Štefan_Dejiny súkromného práva na Slovensku

PRAMENE PRÁVA

 Právna obyčaj: pôvodne nepísaná od r. 1514, spísaná Opus Tripartitum

 Zákon

 Súdne rozhodnutie

 Privilégium

 Kráľovské nariadenie

 Štatút

PRÁVNA OBYČAJ

-

najstarší a všeobecne akceptovaný prameň práva, na ktorý sa odvoláva tak zákonodárna aj súdna prax

-

od diela Opus Tripartitum bola jej podoba z časti fixovaná, avšak naďalej sa mohla vyvíjať a meniť svoje ustanovenia

-

základnými znakmi právnej obyčaje podľa tripartita boli racionálnosť, premlčanie, musela trvať určitý čas, bolo zhodné
opakovanie úkonov

-

vo vzťahu k zákonu mala právna obyčaj tri funkcie: Degoračnú funkciu (moc rušiť zákon, jeho ustanovenia)

Interpretačnú funkciu

Doplňovaciu funkciu

-

pred r. 1848 bola degoračná funkcia zúžená a rovnocennou so zákonom zostala len celoštátna krajinská obyčaj

ZÁKON

-

všeobecne záväzný právny akt, na ktorý sa uzniesol orgán povolaný ústavou za podmienky náležitej formy a publikácie

-

spočiatku bol zákonodárcom len panovník

-

od konca 13.stor. (súdny zákon z r. 1298) sa na výkone moci podiela aj šľachta, len s poradným hlasom (spočiatku)

-

snem sa vyvíja z tzv. súdnych dní konaných v Stoličnom Belehrade podľa Zlatej Buly Ondreja II. Z r. 1222

-

snem sa dotvára v priebehu 14.stor., je z neho stavovský orgán

-

zabezpečuje účasť šľachty na výkone štátnej moci a reprezentuje jednotlivé stavy

-

popri zákonoch vydaných panovníkom tak existujú aj zákony vydané snemom a panovníkom

-

pôvodné zákony platili po dobu života panovníka, ktorý ich vydal

-

ich ďalšiu platnosť mohlo zabezpečiť ____________ alebo potvrdenie nástupcov panovníka

-

zákon na mnohoradé postavenie popri právnej obyčaji

-

právna obyčaj sa pokladá za ______________________ prameň práva

SÚDNE ROZHODNUTIE

-

rozhodnutia sudcov mali veľký význam popri nepísanom obyčajovom práve, pretože práve oni spísomňovali jeho normy

-

vytvorilo sa tzv. právo súdnych rozhodnutí alebo súdna právna obyčaj (forézna)

-

dátumy vydania zbierok ___________-

-

tieto tri pramene tvorili základné tripartitum prameňov stredovekého Uhorska

KRÁĽOVSKÉ NARIADENIE

-

predstavoval akt kráľovskej normotvorby vydanej so súhlasom alebo bez súhlasu kráľovskej rady

-

mali sa použiť ako mimoriadny, dočasný spôsob tvorby právnych noriem a v zásade nemali zasahovať do súkromného
práva

-

v tomto význame sa dostáva na rovnakú pozíciu ako zákon ich úloha sa zmenila po r. 1848 kedy sa z nich začali stávať
vykonávané predpisy

PRIVILÉGIUM

-

takmer sa nelíši od zákonov. Boli určitejšie a adresné voči jednotlivcovi alebo súhrnu jednotlivcov.

-

určoval sa ním právny status

ŠTATÚT

-

boli druhoradé právne normy. Nesmeli byť v rozpore so zákonom a právnou obyčajou. Upravovali vnútorné pomery
korporačné. Vytvorili sa tak štatúty mestské, komitátne a štatúty záujmových komitácií.

1

Dejiny práva na území Slovenska_23.10.2009_LUBY Štefan_Dejiny súkromného práva na Slovensku

OSOBY

-

bytosti, ktorých právo priznáva právnu subjektivitu

-

rozlišujú sa dva druhy osôb:

fyzické osob
právnické osoby

-

postavenie osôb

Fyzické osoby:

-

spôsobilosť na práva

-

je to spôsobilosť mať práva, povinnosti, oprávnenia

-

tento spôsob nemal spočiatku každý

-

viazala sa na tri podmienky: narodenie, prijatie dieťaťa do rodiny otcom, stav slobody

Narodenie:



bolo zavŕšené oddelením dieťaťa od tela matky, v tom momente muselo byť živé



vyžadovala sa ľudská podoba



viazala sa na plač a pohyb



osobitosťou bolo uznanie subjektivity nascitura (počaté ale nanarodené dieťa)



bolo spôsobilé nadobúdať práva (nie povinnosti)

Prijatie dieťaťa do rodiny otcom:



symbolickým úkonom bolo, že otec uznáva dieťa za svoje



preniesol ho cez prah svojho domu



nemanželské deti nemali žiadnu spôsobilosť na práva

Stav slobody:



podmienkou je, že dieťa sa muselo narodiť slobodným, nie otrokom

Spôsobilosť na právne úkony:

-

je spôsobilosť právne konať

-

konať s právnym účinkom, vo vlastnom mene, nadobúdať práva a povinnosti

-

v stredoveku bola viazaná na status človeka tzv. statusové vlastnosti človeka, ktoré určovali rozsah tejto spôsobilosti

-

bolo ich desať
1. Vek

6. Česť

2. Zdravie

7. Náboženstvo

3. Márnotratnosť

8. Štátna príslušnosť

4. Pohlavie

9. Povolanie

5. Rodinný stav

10. Stavovská príslušnosť

VEK:

je dodnes významnou vlastnosťou majúcou vplyv na spôsobilosť na právne úkony. V stredoveku bolo zisťovanie veku

komplikované. Prvé matriky boli v 16.storočí a zaviedla ich cirkev (štátne matriky boli až od r. 1894). Smerodajnou nebola veková
hranica ale fyzická vyspelosť (schopnosť nosiť zbrane). V osobitých prípadoch sa vek zisťoval ohliadkou pred hodnoverným
miestom, následne sa vydala listina o veku. V Uhorsku právo poznalo štyri vekové hranice:

Detský vek:

do 12 rokov

Dospelosť:

od 12 rokov do 24 rokov (muži)

od 12 rokov do 16 rokov (ženy) resp. do vydaja

obmedzená schopnosť právne konať

Plnoletosť:

od 16 rokov do 60 rokov (muži)

od 24 rokov do 60 rokov (ženy)

plná spôsobilosť na právne a protiprávne konanie

Staroba:

nad 60 rokov

ZDRAVIE:

v stredoveku akákoľvek duševná choroba ale aj fyzická porucha (slepý, hluchý ....) obmedzovala človeka právne

konať.

MÁRNOTRATNOŤ:

súvisela s neschopnosťou starať sa o vlastný majetok. Márnotratník strácal dispozičné oprávnenie

k majetku, ktorý bol v ............................... správe (SEKVESTER)

POHLAVIE:

stredovek .......................................................................................... mužské bolo chápané ako lepšie a ženské

pohlavie bolo chápané ako slabšie. Muži mali viac privilégií, napr. len oni mohli vlastniť donačné majetky, mohli byť hlavami

2

Dejiny práva na území Slovenska_23.10.2009_LUBY Štefan_Dejiny súkromného práva na Slovensku

rodín ...... . Ženy mali osobitné ženské práva, najmä vo vzťahu k otcovskému alebo manželovmu majetku (napr. obvenenie,
vlasové právo, vdovské právo ...). Nevýhody žien: boli riadené otcovou alebo manželovou vôľou, výnimkou bol status vdovy,

ktorá uzavrela sľub, že sa nevydá. Mala obmedzené dispozičné práva k majetku a mohla byť poručníčkou detí.

ČESŤ:

predstavovala vážnosť, ktorá osoba požívala v tom ???............................................ . V stredoveku mala veľký význam!!!

Právo poznalo dva prípady straty cti:

1. Faktická: nastávala nezávisle na danom človeku. Bola spôsobená statusom zo zrodenia; výkonom istého nečestného

povolania (prostitútky, kati ...). Bolo to nepriaznivé hodnotenie človeka v spoločnosti.

2. Právna: nastala na základe súdneho rozhodnutia pri tzv. ........................................... činoch

Následky straty cti boli mimoriadne nepriaznivé. Daná osoba nesmela vykonávať otcovské práva, nemohla byť dedičom,
poručníkom, nemohla vystupovať ako svedok, nemohla nikoho zažalovať za urážku na cti.
Spory o česť sa riešili na .................................. rytiersky súd zriadený Karolom Róbertom z Anju ...... súboje

NÁBOŽENSTVO:

privilegovaným náboženstvom bolo katolícke náboženstvo až do .......................... . Jozef II. Vydal tolerančný

patent, zrovnoprávnil protestantov. Osobitnou skupinou boli židia, ktorí podliehali viacerým obmedzeniam (nadobúdanie
nehnuteľného majetku, zákazu osobných vzťahov s kresťanmi, zákazu zastávať verejné zásady a funkcie ...)
Náboženské vierovyznanie je na našom území od 2.polovice 19.storočia.

ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ:

cudzinci mali od počiatku postavenie charakteristické zvýhodneniami. Mali aj viaceré nevýhody (zákaz

nadobúdať hmotný majetok, osobitné cudzinecké dávky a dane)

POVOLANIE:

určovalo spoločenský status osoby.

Infámne povolania
Privilegované povolania: kňažský stav (skladali svedeckú výpoveď len tak, že sa odvolávali na vlastné svedomie)
Obchodníci
Vrstva tzv. homoraciorov: advokáti, lekári

ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ:

šľachtický stav sa formuje od 13.storočia. Základné práva obsahuje Zlatá Bula Ondreja II. Patrili k nim:

osobná sloboda šľachtica, nezdaniteľnosť šľachty (do r. 1848), právo šľachty na ozbrojený odpor (zruš. v r. 1687) kedy sa
v Uhorsku stavy vzdali.
Osobitné súdnictvo: panovník, palatín, krajský sudca
Len šľachta mala právo vlastniť nehnuteľný donačný majetok.
Povinnosti: všeobecnú vojenskú povinnosť mali len pri obrannej vojne, pri útočnej len za žold. Povinnosť poslušnosti a vernosti
panovníkovi – jej porušenie sa trestalo NOTA INFIDELITATIS; poskytnutie pohostenia panovníkovi... .
Mešťania:

-

formujú sa v 14.storočí, ich práva a povinnosti formuloval Žigmund Luxemburský v dekréte

-

patrili k nim: osobitné mestské súdnictvo, ???? rovnaké výkupné HOMÁGIUM, mali rovnaké postavenie ako nižšia
šľachta

Poddanský stav:

-

13. – 14. storočie

-

hovoríme o ekonomike viazanej na pôdu

-

dochádza začiatkom 16. storočia po divokom sneme sa z poddaných stávajú nevoľníci

-

nevoľníctvo zrušil Jozef II. v r. 1848, avšak časti zmluvnej viazanosti zostali takmer do konca 19.stor.

-

stav sa dedil vždy po otcovi

-

chýba mi rodinný stav

Právnické osoby:

______

-

pojem, ktorý sa sformoval až v novoveku

-

je to abstraktný pojem združení osôb a majetku priznanou právnou subjektivitou

-

obchodné spoločnosti, cechy, v 19.stor. aj akciové spoločnosti, kráľovská erár (štátne financie), mestá, obce, cirkev,
základiny (dnešné nadácie)

Otázky na skúšku budú zverejnené začiatkom decembra. Termíny skúšok: 16.1. a 23.1.

3