Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

Dejiny práva na území Slovenska_23.10.2009

KODIFIKAČNÉ SNAHY OD KONCA 15.STOROČIA DO ROKU 1848

Krajinské šľachtické právo

-

bolo to základné právo stredovekého štátu

-

zmyslom bolo spísať nepísané obyčajové právo a nahradiť platné právne obyčaje či zaviesť právo nové, zákonné

-

prameň:

Väčší dekrét Mateja Korvína

r. 1486



obsahoval najmä verejnoprávne ustanovenia a procesno – právne ustanovenia



snažil sa zaviesť rímske právo do Uhorska



obsahovalo klauzulu večnej platnosti



menší bol zrušený v r. 1492 a znova väčším dekrétom Vladislava Jagelovského



jeho ustanovenia boli najmä verejnoprávne

-

v r. 1500 bola vytvorená osobitná požiadavka na spísanie právnych obyčají, čo sa realizovalo v diele Opus Tripartitum

-

autorom bol Štefan Verböczy

-

zbierka bola ukončená v r. 1514 avšak panovník toto dielo neschválil

-

nestalo sa zákonom a platilo len ako právna obyčaj

-

bolo základom uhorského stredovekého a novovekého práva

-

jeho časti u nás platili do r. 1950

Z hľadiska štruktúry sa delilo na

úvod

a tri časti

-

Úvod: všeobecné pojednávanie o práve a spravodlivosti, obsahuje 16 článkov

-

1. časť: je najobsiahlejšia, má 134 Čl. a obsahuje šľachtické súhrnné právo (rodné, vecné, záväzkové, dedičské ...)

-

2. časť: pramenné právo a procesné právo, obsahuje 36 článkov

-

3. časť: partikulárne práva (mestské, poddanské), ...... článkov

-

nestalo sa zákonom, uznávalo ho zákonodárstvo, ......... článkov

-

je to platný prameň práva

-

snahy o revíziu (30 rokov) TRIPARTITA
1. Quadripartitum: najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r. 1548
2. Novumtripartitum: (z r. 1715) doplnilo a poznámkovalo tripartitum; obe sa zákonmi nestali a nevošli do používania

Mestské práva

-

najrozvinutejšou skupinou boli tzv. tavernícke mestá

-

bolo ich sedem (aj Trnava)

-

diela: Zbierka iura civilia obsahujúca súhrnné a dedičské a časť záväzkového práva a trestné právo

-

bola to hmotno-právna zbierka

-

ku kodifikácii mestského procesného práva dochádza koncom 15. stor. unifikáciou procesných predpisov taverníckych
miest

-

v r. 1602 vznikla zbierka Articuli iuris tavernicalis, ktorá rozobrala procesné právo taverníckych miest a stala sa súčasťou
zbierky uhorských zákonov

Zozbieranie súdnych rozhodnutí

-

významná pre oblasť kde bola nepísaná právna obyčaj

-

koncom 15. stor. vzniká zbierka Decisione tabule, zbierka vydaná za vlády Jagelovského

-

vytvorenie ďalšej zbierky dochádza za vlády Márie Terézie

Vytvorenie zbierky uhorských zákonov

-

malo vytvoriť spísanie a evidencie platných základných noriem

-

základy boli spísané len do súkromných zbierok, ktorých bolo okolo 50

-

najstaršou je ILLOŠVAIHO KODEX

-

Ján Sambocský, rodák z Trnavy .............

-

v r. 1696 vznikla zbierka Corpus iuris hungaria

-

vytvoril ju M. Svetoriansky (profesor na Trnavskej univerzite)

-

bola vydaná ako súhrn zbierok avšak právna obyčaj ju akceptovala a platila vzhľadom na sankcie udelené právnou
obyčajou

-

2. polovica 19.stor. k vzniku oficiálnej zbierky zákonov

1

Dejiny práva na území Slovenska_23.10.2009

HODNOVERNÉ miesta v

Uhorsku

-

predchodcovia verejných notárov; boli to verejné právnické inštitúcie

-

pôsobili pri kapitulách, kláštoroch a konventoch

-

disponovali autentickou pečaťou

-

na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti vykonávali splnomocňovanie alebo inú úradnícku

činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského svetského práva

-

funkcie: notárska a súdna

-

u nás sa vyskytovali v 9 mestách: Nitra, Levoča, Hronský Beňadik, Zohor, Bratislava ...

kompetencie:

-

vydávať vierohodné listiny

-

vykonávať určité súdne úkony

-

zúčastniť sa na predvolávaní strán a vypočúvaní svedkov

-

držať vierohodný archív

-

starostlivosť o zverené písomnosti

-

základné právne rady

-

boli pomocníkmi pri úradnom konaní

-

za vydanie listín zodpovedal lektor

-

kustód opatroval pečatidlo a bol aj správcom archívu

-

vydávanie, overovanie, archivovanie listín

-

vydávanie hodnoverných listín

Vierohodné osoby:

-

boli to ríšsky sudcovia – palatín, sudca kráľovskej kúrie a personál, pronotári ríšskych sudcov a kancelári

ABSOLUTISTICKÁ MONARCHIA

-

je to obdobie od r. 1526 do r. 1848

1. od r. 1526 do r. 1740 (obdobie nepokojov v Uhorsku, turecká okupácia, stavovské nepokoje)
2. od r. 1740 do r. 1790 Osvietensky absolutizmus (vláda M. Terézie a Jozefa II.)
3. od r. 1790 do r. 1848 (tzv. Metternichovský absolutizmus
-

počiatky formovania moderného práva na našom území

-

vládli Habsburgovci, ich vláda má tri základné črty

-

Centralizácia: vytvorili sa celoštátne byrokratické orgány tzv. DIKASTÉRIÁ

-

Osobitné orgány pre každú krajinu

-

Rekatolizácia

-

Protireformácia

-

Cirkevné formy absolutizmu

-

Germanizácia

-

Byrokracia štátneho aparátu

-

Uhorsko stráca samostatné postavenie v rámci monarchie a uplatňuje sa tzv. teória straty práva

-

podľa nej Uhorsko stratilo právo na samostatnosť, pretože panovník si dobil krajinu od Turkov

-

táto teória vydržala do Rakúsko-Uhorského vyrovnania

-

rast funkcie podžupana

-

nárast samosprávnych funkcií žúp

-

centralizovaná reforma Jozefa II.

Po stranu 80 v knihe Hubenák, Mosný (po Absolutistickú monarchiu)

2