CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA I

-

CR ako hospodárske odvetvie

-

CR ako nástroj regionálnej politiky

-

CR ako systém

-

Historické a súčasné trendy CR

-

Geografia CR

Cestovný ruch v najširšom slova zmysle zahŕňa všetky formy cestovania doma aj v zahraničí za
účelom oddychu, rekreácie, poznávania nového zábavou, kultúrou a športom, pričom pobyt
návštevníka sa odráža na hospodárskom živote navštíveného miesta.

Vývoj svetového hospodárstva na prelome 20. a 21. storočia prináša celý rad štrukturálnych

zmien, ktoré sú doprevádzané nielen zmenou socio-ekonomických, geografických a politických vzťahov,
ale i rozvojom mladých hospodárskych odvetví, medzi ktoré možno zaradiť i cestovný ruch.

Súčasný CESTOVNÝ RUCH predstavuje samostatné hospodárske odvetvie. Ešte koncom 80-

tych rokov bol na 3. mieste, v súčasnosti sa stáva hlavným odvetvím svetového hospodárstva.
Podieľa na realizácii troch základných národohospodárskych makroekonomických cieľov. Tými sú
hospodársky rast, vyrovnanosť platobnej bilancie a dosiahnutie čo najvyššieho stupňa zamestnanosti.

V

prípade

hospodárskeho rastu sa jedná o participáciu cestovného ruchu na tvorbe hrubého

domáceho produktu (HDP). Všeobecne uvádzané výkony CR sú v skutočnosti nižšie než je reálny
podiel, pretože nezahŕňa adekvátnu časť služieb, dopravy, poistenia, finančných a realitných služieb,
a ani časť služieb komunálnych, osobných a sociálnych.

V

súčasnosti, hlavne v súvislosti so stále výraznejším otváraním sa ekonomík a so zmenou

spôsobu života, zohráva cestovný ruch úlohu tzv. aktívneho modifikátora bežného účtu platobnej
bilancie. (Platobná bilancia štátu so zahraničím je súhrn všetkých príjmov a výdavkov v styku so
zahraničím. Ak prevažujú príjmy nad výdavkami ide o aktívnu platobnú bilanciu.) Východiskom pre
posúdenie tejto úlohy CR sú predovšetkým počty prichádzajúcich účastníkov CR a príjmy od nich
získané. CR poskytuje značné možnosti pre štrukturálne zmeny v hosp. transformujúcich sa krajín
strednej a JV Európy. Pre rozvojové krajiny ako celok sú príjmy z CR druhým najväčším zdrojom devíz
(po rope).

Cestovný ruch býva označovaný ako „priemysel bez továrenských komínov“. Jeho boom viedol

k rozvoju služieb zaisťujúcich ubytovanie a stravovanie turistov, k rozvoju cestovných kancelárií, škôl pre
odborných pracovníkov, orgánov riadenia cestovného ruchu, informačných a reklamných služieb pre
jeho potreby, výroby suvenírov a podobne. (V minulosti dominovali napr. služby- nájom lodného
priestoru, poisťovníctvo.)

Z ekonomického i územného hľadiska sa medzinárodný CR vyznačuje určitými zvláštnosťami.

Export materiálnych hodnôt (bežného tovaru) ku „konzumentovi“ v zahraničí je spojený s dopravnými
i ďalšími nákladmi. Príjmy z aktívneho CR (ACR= príliv klientov zo zahraničia) však konzumenti
prinášajú do prijímajúcej krajiny. Pritom prírodné a spoločenské atraktivity, ktoré sú predmetom záujmu,
v krajine zostávajú.

Taktiež medzi CR a trhom práce existuje pozitívny vzťah, pretože práve CR je odvetvím

s významnou absorbčnou kapacitou pre pracovné sily uvolnené z primárneho a sekundárneho sektoru
ekonomiky. CR je významným zamestnávateľom. Odhadom pracuje v CR priamo 120 – 130 mil. ľudí
(takmer 8% registrovaného EAO). Vytvára pracovné príležitosti relatívne bez veľkých investícií. a každé
prac. miesto vytvára v priemere 1,5-2 pracovné príležitosti pre jeho potreby (v rozvojových krajinách 4-
6).

CR možno považovať za jeden z alternatívnych nástrojov regionálnej politiky, ktorej cieľom je

dosiahnuť (prostredníctvom aktivácie vnútroregionálnych zdrojov) optimálny rozvoj regiónov.

Nerovnomerný socio-ekonomický vývoj má svoje regionálne a lokálne dopady, ktoré pretvárajú

dovtedajšiu štruktúru spoločnosti a vyvolávajú hľadanie nových regionálnych stratégií, ktoré by pomohli
problémovým oblastiam obnoviť ekonomický rast a dosiahnuť prosperitu. Dovtedy používané tradičné
prístupy regionálnej politiky už neposkytujú adekvátne riešenia nových špecifických problémov, a preto
dochádza i k postupnému vzniku nových metód, ktoré sa orientujú na stratégie zamerané na využívanie
vnútorných zdrojov daného regiónu.

Cestovný ruch ako systém.

Všeobecne systém chápeme ako množinu vzájomne spojených prvkov, ktorá vytvára určitý

celok. Vlastnosti objektu (systému) ako celku nie sú určované súhrnom vlastností jednotlivých prvkov,
ale skôr vlastnosťami štruktúry objektu a integračnými väzbami.

Cestovný ruch ako všeobecne chápaný objekt predstavuje reálny socio-ekonomický voľný

systém, ktorého základnými stavebnými prvkami sú subsystém ponuky, subsystém dopytu,
subsystém realizačný a väzby medzi nimi predstavujúce toky turistov, služieb, informácií
a finančných prostriedkov.

Základnými stavebnými prvkami CR sú subsystémy jednotlivých štátov a väzby medzi nimi,

ktoré predstavujú toky turistov, služieb, informácií a finančných prostriedkov.

Počet účastníkov CR sa behom posledných 46 rokov (od r. 1950 do 1998) zväčšil 25 krát z 25

mil. na 625 mil. účastníkov. Taktiež príjmy z CR sa vyvíjali dynamicky z 2,12 mld. USD v r. 1950 na 448
mld. USD v roku 1998, čo predstavuje viac než dvestonásobok. Tieto uvedené výkony sú výsledkom
existencie komplikovaného systému, ktorého väzby sú veľmi voľné s tendenciami reagovať na veľké
množstvo najrôznejších impulzov.

Interdisciplinárny charakter CR vyžaduje participáciu viacerých navzájom odlišných vedných

odborov (viď. schéma).

Technológia služieb

Geografia, História

Marketing

Ekonomika

Cestovný

ruch

Marketing

CR

Ekonomika

CR

Technika

CR

Geografia

CR

Geografia má v CR dôležité postavenie ako z hľadiska inventarizácie turistických aktivít, ich popisu
a

poskytovania informácií návštevníkom, tak i

z

hľadiska štúdia vzťahov jednotlivých regiónov,

územného a regionálneho plánovania a regionálneho rozvoja. Technológia cestovného ruchu vytvára
produkty CR, zaoberá sa problematikou aplikácie rezervačných a informačných systémov, zavádzania
nových postupov a inovácií, legislatívnym a normatívnym rámcom. Ekonomika cestovného ruchu
monitoruje toky finančných prostriedkov, investície, vznik pracovných príležitostí a snaží sa vytvárať
metódy pre využitie CR ako nástroja regionálneho rozvoja. Marketing cestovného ruchu svojou
analytickou činnosťou celého systému hľadá metódy najoptimálnejšieho predaja produktov CR.

Geografia dokáže študovať vývoj priestorových spoločenských javov a väzieb, čo nie je

predmetom štúdia ostatných spoločenských vied. Táto skutočnosť stavia geografiu do novej pozície
jedného z hlavných riešiteľov úloh spojených s problematikou lokálneho a regionálneho plánovania, čo si
však vyžaduje stále väčšie otváranie sa a približovanie všetkým príbuzným disciplínam.

Historické trendy vývoja CR.

Historické korene súčasnej pozície CR vo svetovom hospodárstve siahajú hlboko do histórie

vývoja spoločnosti a sú spojované s cestami za obchodom, vojenskými kolonizáciami a púťami veriacich
napr. do Mekky, Jeruzalema, či Ríma, a tiež za štúdiom, objavmi, športom či zdravím.

Rozkvet

antického cestovania sa viaže na obdobie starovekého Grécka a Rímskej ríše.

Rimania sa preslávili výstavbou kúpeľov nielen v samotnom Ríme, ale aj v provinciách. V roku 776 pred

n. l. sa uskutočnili v Grécku prvé olympijské hry, ktoré sa opakovali pravidelne vždy po štyroch rokoch
a boli hojne navštevované. V starom grécku boli pútnickými miestami Dodona a Delfy.

V Ríme bolo 14 luxusných kúpeľov, ku ktorým patrili napr. Trajanove, Neronove, Diokletiánove

kúpele a i. Základom bola miestnosť so studenou vodou, mierne ohrievanou a miestnosť s teplou vodou.
Okolo boli ďalšie miestnosti určené na parné kúpele, masáže atď. Návštevnosť kúpeľov bola vysoká,
ľudia do nich prichádzali aj z väčších diaľok.

Rozšírenie kresťanstva podnietilo cestovanie do Jeruzalema a Betlehema, neskôr do Lourdes,

fatimy, Mariazellu, Šaštína, Levoče, Czenstochowej. Rozšírenie islamu vyvolalo veľký pohyb veriacich
do Mekky a Mediny. Známe je putovanie hindov k posvätnej rieke Gange.

Rozvoj vedy, a tým aj vznik nových univerzít v stredoveku podnietili cesty študentov, najmä na

talianske univerzity.

K rozvoju cestovného ruchu významne prispela epocha veľkých geografických objavov. V tom

čase boli napísané mnohé cestopisy. Neskôr začali vychádzať sprievodcovia, v nich sa podávali
informácie o miestach, cestách a pamiatkach. Vývoj geografického poznania sveta, spojený so vznikom
kartografie, ktorá umožnila jednoduchšiu navigáciu, priniesol postupný rozvoj dopravných sietí, výroby
dopravných prostriedkov a ďalších služieb spojených s cestovaním (ubytovanie, stravovanie, služby
sprievodcov atď.).

Cestovný ruch v tom zmysle ako sa chápe v súčasnosti, vznikol v Európe v polovici minulého

storočia. Jeho rozvoj ovplyvnili viaceré významné činitele, ako rozvoj dopravy, proces industrializácie
a urbanizácie, rast životnej úrovne. Skutočným hospodárskym odvetvím sa však CR stal až na začiatku
20. storočia.

Thomas Cook (1808-92), ktorý rozpoznal počiatky masového dopytu po rekreácii (rast životnej

úrovne pracujúcich, rast fondu voľného času a znečistené prostredie industrializovaných oblastí), vo
svojej prvej cestovnej kancelárii vytvoril ponukou predpoklady ku vzniku trhu cestovného ruchu.

Následný rozvoj a rozmiestnenie svetových destinácií CR reprezentujúci stranu ponuky formoval

historický vývoj dopytu, ktorý diverzifikoval do niekoľkých hlavných segmentov CR:

Prímorské pobyty. Pobytové návštevy prímorských letovísk sú najstarším a

doposiaľ

najvyhľadávanejším segmentom CR. Každé leto pobudne viac ako 100 miliónov účastníkov CR na
brehoch morí južnej Európy, desiatky miliónov Američanov na Floride a v Kalifornii, atď. Tieto litorálne
územia koncentrujú najväčšiu časť lôžkovej kapacity. V mnohých krajinách predstavujú prímorské oblasti
rozhodujúce sústredenie kapacít CR: napríklad v

Portugalsku 90%, v

Mexiku 85%, v

Tunisku

a Chorvátsku 80%. Návštevy prímorských letovísk možno považovať za najstaršiu masovú formu
moderného CR.

Horské oblasti. Neskôr, ale podobným spôsobom ako morské pobrežie, boli zasiahnuté

i atraktívne vysokohorské oblasti (v Európe hlavne francúzske, švajčiarske a rakúske Alpy). Až do
tridsiatych rokov 20. storočia vznikali strediská prvej generácie zakladané v nižších polohách (napr.
Chamonix, Davos). Tieto strediská boli budované na železnici, alebo v jej bezprostrednej blízkosti.
Jednalo sa skôr o mnohostranné centrá rôznorodých funkcií (alpinizmus, zimné športy, letné byty,
termálne a klimatické kúpele).

Rozvoj zimných športov v 60-tych rokoch si vyžiadal vznik výstavby nových zimných stredísk

druhej generácie vo vyšších nadmorských výškach, ktoré vznikali buď okolo už existujúcich jadier obcí,
ale na tzv. zelenej lúke. V Európe je tento typ charakteristický napr. pre francúzsku časť Alp.

Tretia etapa po roku 1970 prináša tzv. strediská integrované do vysokých nadmorských výšok,

ktoré sú budované podľa presne stanovených urbanistických modelov jednotnou formou, s presne
stanovenými zónami a dokonalou vybavenosťou. Prílišná intenzifikácia CR však prináša i celý rad
negatívnych javov znehodnocujúcich hlavne životné prostredie.

Pobyty na vidieku. Rýchly rast miest spojený so zhoršovaním životného prostredia už

počiatkom 20. storočia priviedli vyššie a stredné vrstvy obyvateľov k prenajímaniu tzv. letných bytov na
vidieku. Na tieto letné byty sa sťahovali zámožné rodiny spravidla s malými deťmi v období letných
prázdnin. Nová forma dlhodobých sezónnych pobytov na vidieku vytvorila postupne základy vidieckeho
CR. Rast životnej úrovne v 60.-tych rokoch 20. storočia viedol v mnohých krajinách k masovému rozvoju
súkromného vlastníctva vidieckych chalúp a chát.

Súčasné trendy vývoja CR.

Vývoj svetového hospodárstva na prelome 20. a 21. storočia prináša niekoľko štrukturálnych

zmien, ktoré sú doprevádzané nielen zmenou socio-ekonomických, geografických a politických vzťahov,
ale i rozvojom mladých hospodárskych odvetví, medzi ktoré možno zaradiť aj cestovný ruch.

Dynamický rast výkonov svetového cestovného ruchu a postupná integrácia do svetovej

ekonomiky signalizujú jeho potenciálny význam v období prechodu industriálnej spoločnosti na
postindustriálnu.

V dôsledku prudkého rozvoja hlavne v posledných desaťročiach sa medzinárodný CR svojím

obratom zaraďuje vedľa automobilového a ropného priemyslu medzi tri najvýkonnejšie odvetvia.
Vývojové trendy príjmov i návštevnosti sú po 2. sv. vojne vždy pozitívne a majú vzostupnú tendenciu. Iba
v niektorých čiastočných obdobiach sa prejavujú určité výkyvy, spôsobené najmä ekonomickými
a politickými vplyvmi. (Napr. rok 1997 zaznamenal nárast iba o 3% oproti 5,5% v predchádzajúcom roku.
Rok 1997 v celkových príjazdoch zaznamenal pokles dynamiky, avšak v absolútnych číslach vzrástol
oproti roku 1996 o 18 miliónov osôb.) Tieto priaznivé výsledky nepotvrdili pesimistické prognózy, ktoré
boli uvádzané okolo roku 1996.

Predstavu o rýchlom rozvoji medzinárodného cestovného ruchu nám dáva nasledujúce

porovnanie:

rok

hodnota svet. exportu

v mld. USD

príjmy z medzin.

CR

Podiel na hodnote

exportu

počet účastníkov

v mil.

1950

61 2,1 4,2 25

1960

129 6,9 5,3 71

1970

315 17,9 6,4 160

1980

1 998

103,6

5,6

285

1990

3 447

260,1

7,5

420

1994

3 850

321,5

8,4

530

Predpokladá sa, že rozvoj CR bude neustále pokračovať i v 21. storočí s tým, že v súlade

s urbanizáciou a globalizáciou ekonomiky na jednej strane a s rozvojom dopravných systémov na strane
druhej dôjde k reštrukturalizácii súčasných turistických destinácií a

rozširovaniu ďalších

rekreačných priestorov.

Vo vyspelých krajinách sa CR v súvislosti s rastom životnej úrovne a rozširovaním fondu voľného

času stáva masovým javom a ekonomicky a sociologicky dôležitým fenoménom. Dotýka sa aj
rozvojových krajín, ktoré sú ako prijímacie krajiny stále intenzívnejšie zapájané do medzinárodného CR.

Postavenie jednotlivých krajín v medzinárodnom CR sa hodnotí podľa počtu zahraničných

klientov a dĺžky ich pobytu (minimálne so štyrmi nocľahmi) a podľa príjmu z aktívneho cestovného ruchu
a jeho podielu na celkovej hodnote exportu, prípadne na HDP. Rozhodujúca časť (okolo 60%)
medzinárodného CR pripadá na Európu. O druhé a tretie miesto (po 12%) sa delí Severná Amerika
a Ázia. Zostávajúca časť sa realizuje v Latinskej Amerike, Afrike, Austrálii a Tichomorí. Podiel Európy
pomaly klesá, návštevnosť rastie najmä vo východnej Ázii a v Tichomorí.

Proti rozvoju CR vystupuje rada kritikov, ktorých námietky sa stavajú proti preukázateľným

ekonomickým ziskom. Upozorňujú na to, že „masy turistov môžu premôcť prírodu tam, kde ju CR
využíva pre svoje potreby“ (napr. výstavba hotelov kazí pobrežie či horské oblasti, masové výpravy
turistov do prírodných rezervácií a národných parkov prispievajú k ich devastácií a pod.) Masový rozvoj
a internacionalizácia CR sú spravidla spojené s celým radom negatívnych javov (rast konzumácie
a pašovanie drog, prostitúcia, rast etnického a rasového napätia a terorizmu).

Predmet geografie cestovného ruchu

Existuje množstvo definícií CR, a tiež definícií Geografie CR, ktoré zväčša závisia od toho, akí

odborníci, z ktorej vednej disciplíny sa cestovným ruchom zaoberajú.

Aj v medzinárodnom meradle sa prejavovalo úsilie o vymedzenie pojmu cestovný ruch.

Združenie vedeckých expertov cestovného ruchu AIEST (Association Internationale des Experts
Scientifiques de Tourisme): „Cestovný ruch je súbor všetkých javov a vzťahov, ktoré vyplývajú

z cestovania a pobytu osôb mimo obvyklého bydliska a pracoviska a nie je motivované trvalou
zárobkovou činnosťou alebo usadením“.
Všetky definície odrážajú názor svojich tvorcov, ktorí zdôrazňujú najmä ekonomickú a dopravnú stránku
CR. Zväčša im chýba zachytenie súvislostí s geografickým prostredím, ktoré možno nájsť v prácach
geografov.

Geografia cestovného ruchu tvorí súčasť humánnej geografie, je jednou z jej disciplín. Existuje

množstvo definícií geografie CR, ich autori sa väčšinou zhodujú v tom, že hlavnou úlohou tejto vednej
disciplíny je prieskum oblastí a miest cestovného ruchu s podrobnou analýzou územia, vzájomných
a priestorových javov.

Geografia cestovného ruchu sa zaoberá štúdiom zákonitostí a činiteľov a faktickým rozmiestnením
cestovného ruchu v oblastiach rozličnej veľkosti a ekonomickej váhy. V tomto rámci sa orientuje na:

► vyhodnocovanie

činiteľov (faktorov a podmienok) rozmiestnenia a ich lokalizačnej "váhy"

všeobecne i v konkrétnych oblastiach (strediskách)

► analýzu cestovného ruchu ako špecifickej formy migrácie populácie medzi oblasťami

(strediskami) ich vzniku a oblasťami (strediskami) ich uspokojovania vo vnútroštátnom a
medzinárodnom meradle

► hodnotenie vplyvu cestovného ruchu na zmeny v štruktúre a rozmiestnení hospodárstva v

oblasti (stredisku) jeho realizácie

► vyhodnocovanie oblastí pre rôzne formy cestovného ruchu pre praktické hospodárske

účely a použitie

Geografia cestovného ruchu je vedou "hraničnou" a syntetickou, naväzuje na poznatky iných

prírodných a spoločenských vied a využíva ich ku svojim analýzam. Sama je vedou spoločenskou, lebo
realizácia a rozmiestnenie cestovného ruchu sú v rozhodujúcej miere formované spoločensko-
ekonomickými skutočnosťami, kultúrno-historickými atraktivitami a prírodné podmienky vytvárajú len
možnosti pre jeho realizáciu a teda i faktické rozmiestnenie tejto ekonomickej aktivity.

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA II

- Činitele rozvoja a rozmiestnenia cestovného ruchu

Z geografického a ekonomického hľadiska sa činitele rozvoja a rozmiestnenia CR delia na:

1. selektívne (stimulačné) podmienky- činitele, ktoré stimulujú vznik cestovného ruchu vo funkcii

dopytu

2. lokalizačné podmienky- činitele, ktoré vytvárajú možnosti pre jeho lokalizáciu vo vzťahu ponuky

teritória

3. realizačné podmienky- činitele, ktoré umožňujú jeho faktickú realizáciu (vždy sa prejavujú v

priestorovom, územnom usporiadaní)

1. Selektívne (stimulačné faktory):

- primárne postavenie v rozvoji CR

objektívne faktory - základné politické reality svetového charakteru aj miestneho významu,

vnútropolitická situácia odvodená z politickej štruktúry, ekonomické predpoklady (dosiahnutá životná
úroveň, fond voľného času), demografické skutočnosti v spojení s procesom novodobej urbanizácie,
kvalita životného prostredia v oblasti modernej hospodárskej aktivity

►

politické faktory

mierové usporiadanie sveta bez vojnových konfliktov
vnútropolitická stabilita a charakter politického systému

konfliktné pomery = degradácia (Libanon, Severné Írsko, Juhoslávia...)
totalitné systémy = snaha o reguláciu CR

štátne hranice – majú značný vplyv na územné usporiadanie medzinárodného CR

► dosiahnutá životná úroveň populácie

účasť na CR sa stáva súčasťou životného štýlu (podľa spoločenskej hierarchie)
skracovanie pracovnej doby a predlžovanie dovolenky

► procesy

novodobej

urbanizácie

od zač. 20 sotr. vzrástol počet mestského obyvateľstva takmer 10-krát a podiel mestského

osídlenia sa zvýšil z 13.6% na 48% (v mestách žije takmer 3 mld. ľudí)

otázka obývateľnosti tohoto umelo vytvoreného prostredia

⇒ veľkomestské aglomerácie

a konurbácie patria k oblastiam s najväčšími požiadavkami na CR

krátkodobý CR

►

životné prostredie

•

ŽP = materiálny, časovo priestorový systém, ktorého súčasťou sú zložky prírodného

podsystému (reliéf, pôdy, klíma, vodstvo, fauna a flóra) a zložky socioekonomického
podsystému (obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel, služby). V

systéme

životného prostredia sa navzájom ovplyvňujú a fungujú podľa zákonitostí, ktoré sú v rôznych
vzťahoch hodnotené.

•

rovnováha medzi prírodou a spoločnosťou je stále viac narúšovaná

•

masový rozvoj CR môže ohroziť kvalitu prírody

subjektívne faktory - množstvo psychologických a ďaľších pohnútok ovplyvnených kultúrnou úrovňou
obyvateľov, reklamou, propagáciou a pod.

reklama a propagácia

⇒ majú vplyv na vytváranie modénnosti a módnosti niektorých stredísk

a oblastí

môžu v relatívne krátkom čase zvýšiť príliv návštevníkov a postupne vyvolať zmeny

rozmiestnenia medzinárodného CR

2. Lokalizačné podmienky:

- vo

vzťahu k rozvoju CR majú druhotný význam; rozhodujúce postavenie zaujímajú pri

konkrétnej lokalizácii (umiestnení) jeho realizácie

- rozhodujú

o

funkčnom využití konkrétnej oblasti cestovným ruchom z hľadiska prírodných

možností a charakteru a kvality spoločenských podmienok či atraktivít

⇒ tvoria ´fyzickú´ a objektívnu základňu pre uspokojovanie dopytu a základnú schému pre územné

usporiadanie realizácie CR vo vnútroštátnom a medzinárodnom merítku

- v zásade však poskytujú len určité možnosti (predpoklady); o ich využití z hľadiska CR rozhodujú

selektívne faktory a realizačné podmienky

A.

prírodné podmienky - majú význam vo vzťahu k CR význam v tom, že sú stacionárne,

do značnej miery konštantné a uplatňujú sa väčšinou v plošne rozsiahlych areáloch

►

klimatické pomery

•

jedna z hlavných podmienok realizácie a rozmiestnenia CR, na ktoré pôsobí

prostredníctvom pozitívnych hodnôt (teplota, vlhkosť vzduchu, množstvo zrážok a ich
rozdelenie, dĺžka slnečného svitu)

•

najväčší význam pre využitie cestovným ruchom majú dve podnebné pásma: mierne a

subtropické

•

sezónnosť - klimatické pomery majú rozhodujúci vplyv na časový priebeh cestovného

ruchu (vysoká hladina letných teplôt a množstvo slnečného žiarenia v letnom období,
pravidelný chod počasia)

•

vplyv vertikálnej klimatickej zonality sa prejavuje najmä v miernom pásme (v horských

oblastiach sa vytvárajú podmienky pre sezónu v letnom aj zimnom období)

►

hydrologické pomery

•

oblasti s vhodnými hydrologickými podmienkami sa stávajú stále významnejšími z

hľadiska realizácie CR (prispel k tomu i rozvoj lekárskej vedy, ktorá od konca 19. storočia
propaguje "kúpanie v prírode")

•

podzemné vody - vytvárajú predpoklady pre bodovú (strediskovú) koncentráciu CR. Platí

to o minerálnych prameňoch s liečivými účinkami (kúpeľné strediská patria k najstarším
centrám CR). Ich atraktivita je zvýšená ich relatívne sporadickým výskytom, niektoré centrá
medzinárodného významu: Vichy, Weisbaden, Baden-Baden, Spa, Karlovy Vary, Piešťany.

Značne atraktívne pre CR sú aj gejzíry (Island, Nový Zéland, Yellowstonský národný park)

•

povrchové vody – vytvárajú predpoklady pre areálové rozmiestnenie CR. Moria -

najpríťažlivejšie z povrchových vôd (pobrežie Stredozemného mora, Čierne more, ostrovy
amerického Stredomoria a priľahlý JV USA, v Tichomorí Havajské ostrovy, kalifornské
pobrežie USA a Mexika, v Indickom oceáne Maurícius, Réunion, Seychely a Madagaskar) .

Jazerá a umelé vodné plochy - podobná funkcia ako more, ich funkčné využitie určuje

zemepisná šírka, vertikálna zonálnosť a lokálne pomery (najvýznamnejšie – jazerá alpskej
oblasti, vo Veľkej Británii, Poľsku, Nemecku a Fínsku)

Rieky - plnia funkciu v uspokojovaní krátkodobých foriem CR, najmä v blízkosti mestských

aglomerácií. Príťažlivosť mnohých vodných tokov zvyšujú kaňony a vodopády (Niagarské,
vodopády v Yosemitskom NP, Viktóriine vodopády).

►

reliéf a morfologické pomery

•

morfologická rozmanitosť povrchu spolu s podnebím stále determinuje život človeka

;

využitie v CR iba relatívne nedávno

•

horizontálna členitosť- má konkrétny vplyv na charakter a

kvalitu pobrežia

povrchových vôd a tým aj na CR.

•

vertikálna členitosť- v CR sa uplatňuje výšková členitosť, najmä horské (vrchoviny)

a vysokohorské oblasti.

►

rastlinstvo a živočíšstvo

•

na rozmiestnenie CR má relatívne menší vplyv

•

rastlinstvo- zväčša vzácne sa vyskytujúce druhy

•

živočíšstvo- najmä chránená a lovná zver

B. spoločenské podmienky a atraktivity – uspokojujú najmä dopyt po vzdelávaní

a zábave. Charakteristickým znakom je ich značná územná koncentrácia- prevažuje bodové
(strediskové) rozmiestnenie.

Z hľadiska atraktivity v zásade rozhoduje ich kvalita, nie kvantita, mnohé môžu mať doplnkový

význam pre iné formy CR.

Delia sa na
- kultúrno-historické pamiatky
- kultúrne zariadenia, kultúrne a iné akcie
- športové a zábavné zariadenia a akcie

►

kultúrno-historické pamiatky

•

majú najväčší význam

►

kultúrne zariadenia, kultúrne a iné akcie

•

väčšinou doplnok k iným pamiatkam

•

bodový-strediskový charakter

•

múzeá a galérie

•

divadelné a operné predstavenia a koncerty, hudobné a iné festivaly

•

náboženské slávnosti a púte

►

športové a zábavné zariadenia a akcie

•

zariadenia kolosálnych rozmerov

•

svetové a regionálne majstrovstvá rôznych športov, olympijské hry,, karnevaly, býčie

zápasy, folklórne predstavenia

3. Realizačné podmienky:

-

majú dominujúce postavenie pre konečnú fázu uskutočňovania „konzumácie“ rôznych foriem CR

- umožňujú oblasti dosiahnuť (doprava) a využiť (ubytovacie, stravovacie a iné zariadenia) cestovný

ruch

-

vždy sa prejavujú v priestorovom, územnom usporiadaní

►

doprava

•

základná podmienka realizácie, rozhoduje o využívaní priestoru cestovným ruchom

•

rozhodujúca časť dopravy bola vybudovaná pre iné hosp. účely

•

vedľa pozitívnych rysov sa prejavujú aj negatívne stránky dopravy (najmä

automobilová doprava)

•

železničná doprava – pre potreby CR predovšetkým v preprave na stredné a veľké

vzdialenosti

•

automobilová doprava – objemom prepravovaných účastníkov sa stalavedúcim

odvetvím dopravy

; prevažuje doprava na kratšie vzdialenosti; využíva relatívne hustú

dialničnú sieť

•

vodná vnútrozemská doprava – výletná, rekreačná a okružná preprava

•

vertikálna doprava – vyvolaná potrebami CR – umožnila rozvoj zimných športov

a letnej rekreácie v horských a vysokohorských oblastiach

•

námorná doprava – jej funkcia klesá, orientácia na prepravu účastníkov CR na

vnútorných moriach, orientácia na komfort

•

letecká doprava – preprava na veľké vzdialenosti

►

ubytovacie a stravovacie zariadenia

•

ich rozsah a úroveň limitujú využitie prírodných možností a kultúrno-historických, či

iných atraktivít

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA III

-

funkcia a význam CR

-

formy cestovného ruchu

-

druhy cestovného ruchu

-

vplyv cestovného ruchu na ekonomickú štruktúru oblasti (strediska)

1. Funkcia a význam cestovného ruchu

Cestovný ruch sa stal významným zdravotným, ekonomickým, politickým a kultúrnym činiteľom. Súvisí to
s rozvojom hospodárstva štátov a zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva. So vzrastom životnej
úrovne obyvateľstva súvisí vzrast jeho peňažných príjmov, skracovania pracovného času a pracovného
týždňa a tým aj zvyšovanie fondu volného času mimo dovoleniek.

Rekreačno-zdravotná funkcia cestovného ruchu

-

zameraná na regeneráciu fyzických a duševných síl človeka je najdôležitejšia funkcia cestovného
ruchu

-

zhoršovanie životného prostredia, vysoká koncentrácia výroby a obyvateľstva, vysoké životné
tempo a iné negatívne dôsledky vedecko-technického pokroku nepriaznivo vplývajú na zdravie
človeka

-

v rámci volného času dochádza k reprodukcii pracovnej schopnosti človeka, ktorý svoju činnosť
uvedomele alebo inštinktívne zameriava na rekreáciu a oddych. Činnosť človeka v pracovnom
čase je prísne organizovaná, kým v mimopracovnom čase nie je ohraničená a každý si volí čo
najefektívnejší spôsob obnovy psycho - emocionálnej rovnováhy, narušenej v pracovnom
procese. Potreba ľudí po zotavení je veľká

-

existuje množstvo rôznych druhov rekreačných činností, rôznorodosť koníčkov, amatérskych
činností, záľub, z ktorých si každý vyberá pre seba tie, ktoré zodpovedajú jeho veku,
zamestnaniu, pohlaviu a ostatným potrebám. Významnú úlohu pri zotavení zohrávajú rôzne
druhy športu a iné aktívne formy oddychu, lebo nedostatok pohybu predstavuje základnú príčinu
mnohých chorôb a prispieva k zníženiu životaschopnosti organizmu. Turisticko-športovou
rekreáciou sa má dosiahnuť vyššia telesná zdatnosť, sviežosť a duševná pohoda v ich
vzájomnom prepojení.

Ekonomický význam cestovného ruchu

-

zvyšuje sa aj tento význam CR

-

cestovný ruch ako producent služieb sa stáva v hospodárstve jednotlivých štátov dôležitou sférou
na realizáciu kúpnej sily obyvateľstva. Z roka na rok sa zvyšuje účasť obyvateľstva na cestovnom
ruchu. Aktívny zahraničný cestovný ruch plní významnú funkciu v platobnej bilancii jednotlivých
štátov a je efektívnym zdrojom tvorby devíz. Platobná bilancia štátu predstavuje vzťah medzi
súčtom peňažných príjmov, ktoré prichádzajú do národnej ekonomiky zo zahraničia a súčtom
peňažných výdavkov do zahraničia. Na rast príjmov zo zahraničného cestovného ruchu vo
vybraných štátoch Európy poukazuje tabuľka

Príjmy zo zahraničného cestovného ruchu vo vybraných štátoch v roku v mil. USD.

Štát

1960

1978

1980

1986

1992

1999

Taliansko

643

1 648

8 313

9 855

21 577 28 400

Francúzsko

525

1 191

8 235

9 704

25 000 31 700

Španielsko

297

1 680

6 968

12 058

22 181 32 900

Rakúsko

232

999

6 444

6 076

14 832 11 100

Švajčiarsko

297

733

3 149

4 227

7 650

7 500

Česko

- - - - - 1

869

Slovensko

- - - - - 461

-

cestovný ruch tvorí významnú položku národného dôchodku mnohých malých krajín. Napríklad v
Rakúsku a Švajčiarsku sa podieľa cestovný ruch na celkovom exporte krajiny okolo 1/5 podiel
na exporte krajín

Sociálna funkcia cestovného ruchu

-

spočíva hlavne v odstránení všetkých sociálnych rozdielov v procese uspokojovania rekreačných
požiadaviek občanov

-

cestovný ruch predstavuje široké pole možnosti pre rozvoj najrozličnejších spoločenských
vzťahov medzi ľuďmi, triedami, váhy, sociálnymi a vekovými skupinami spoločnosti. Možnosti
cestovania narastajú nezávisle od toho, ku ktorej triede, vrstve alebo sociálnej skupine človek
patrí. Rozhodujúcim faktorom sa stáva záujem jednotlivca.

Cestovný ruch je svojím obsahom a rozsahom výrazom politiky štátu. Štátne hranice čiastočne
obmedzujú volný pohyb obyvateľov, majú preto vplyv na určitú konfiguráciu oblastí využívaných
cestovným ruchom. Cestovný ruch je jedným z nástrojov medzinárodnej mierovej spolupráce a
bezpečnosti. Na Európskej konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách, ktorá má z hľadiska
mieru vo svete dejinný význam, zúčastnené štáty konštatovali, že "cestovný ruch prispieva k
dokonalejšiemu poznaniu života, kultúry a dejín druhých krajín, k rastu vzájomného porozumenia medzi
národmi, zlepšeniu kontaktov i k širšiemu využitiu volného času. Majú preto v úmysle napomáhať
rozvoju cestovného ruchu na individuálnej a kolektívnej základni..., uľahčovať širšie cestovanie svojich
občanov z osobných a profesionálnych dôvodov..., podporovať rozvoj mládežníckej turistiky." (Dokument
konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe 1975). Ako z hore uvedeného vyplýva, medzinárodný
cestovný ruch je významný prostriedok vzájomného poznania a dorozumenia medzi národmi.


2. Formy cestovného ruchu

Rôzny spôsob prejavu cestovného ruchu nazývame formou cestovného ruchu. Najvýznamnejšie
formy cestovného ruchu sú:
1. rekreačný
2. športovo-turistický
3. kúpeľno-liečebný
4. pútnický
5. výletno-exkurzívny
1. Rekreácia - rekreačný cestovný ruch sa môže realizovať ako individuálna rekreácia, rodinná

rekreácia, podniková rekreácia, rekreácia poriadaná cestovnými kanceláriami, mládežnícka rekreácia
atď. Jednou z foriem individuálnej rekreácie je aj rekreácia v individuálnych rekreačných objektoch
(chatárenie, chalupárenie). V súčastnosti činí počet individuálnych rekreačných objektov okolo 90
000.

2. Športovo-turistický cestovný ruch sa dostáva čoraz viac do popredia. Telovýchovná činnosť sa

javí ako jedna z významných foriem aktívneho odpočinku. V mestách sú to rôzne športové
a telovýchovné zariadenia, ktoré núkajú možnosti športovania: v pohoriach horská turistika,
horolezectvo: na vode rôzné vodné športy, na cestách mototuristika, cykloturistika atď.

3. Kúpeľno-liečebný cetovný ruch má za prvoradú úlohu liečbu a starostlivosť o človeka. Využíva

prírodné liečivé termálne a minerálne vody, priaznivé účinky klímy a ďalšie liečebné prostriedky,
hlavne fyzioterapiu, liečebnú výživu, kľud a pohybovú liečbu. Kúpeľno-liečebný cestovný ruch plní aj
funkciu rekreačno-športovú, kultúrno-spoločenskú atď.

4. Pútnický cestovný ruch má starú tradíciu. Každoročne hýbe tisíckami pútnikov, ktorí navštevujú

posvätné miesta. Vyhľadávané pútnické strediská sú Jeruzalem,Betlehem,Nazaret, ktoré sú spojené
so životom a mučeníckou smrťou Ježiša Krista. Navštevované Mariánske strediská sú v Európe:
Lurdy, Fatima, Mariazell Czestochowa, na Slovensku Levoča, Šaštín,Staré Hory. Pútnické strediská
moslimov sú Mekka, Medina, šíitov Karbala a iné.

5. Exkurzívny-kultúrno poznávací cestovný ruch predstavuje účelnú formu na využívanie voľného

času.Vplýva na zvyšovanie úrovne poznania jednotlivca a prispieva k zvyšovaniu jeho všeobecnej
úrovne vzdelania.

Náležitú pozornosť je potrebné venovať príprave exkurzie, exkurznému sprievodcu. Pri príprave exkurzie
je potrebné :

a. stanoviť trasu exkurzie: východzie miesto a cieľ exkurzie a určiť jednotlivé zástavky,
b. určiť použitie dopravného prostriedku, vzdialenosť medzi jednotlivými zástavkami a na tomto

základe vypočítať cenu prepravy,

c. pripraviť exkurzívneho sprievodcu s podrobnou fyzicko-georafickou a humánno-geografickou

charakteristikou,

d. zistiť ubytovacie a stravovacie možnosti na trase a na základe finančných možnosti určiť miesto

ubytovania a stravovania

e. na základe zistených skutočností je potrebné previesť kalkuláciu exkurznej trasy

3. Druhy cestovného ruchu

Nepretržitý vývoj a zmeny, ktorým cestovný ruch podlieha, vytvárajú neprestajne nové druhy cestovného
ruchu.
Podľa dĺžky trvania, motívu, miesta realizácie a iných kritérií rozlišujeme rôzne druhy cestovného
ruchu.

► Podľa miesta realizácie cestovného ruchu rozlišujeme domáci a zahraničný cestovný ruch. Ak

sa realizuje v rámci územia Slovenska, hovoríme o domácom, ak sa realizuje v zahraničí, hovoríme o
zahraničnom cestovnom ruchu.

► Príchod návštevníkov, či už domácich alebo zahraničných do určitého strediska cestovného ruchu

nazývame aktívny cestovný ruch. Navštívené miesta získavajú príjmy zo služieb poskytnutých
návštevníkom (ubytovacích, liečebných zariadení, obchodu, dopravy atd.). Vycestovanie účastníka
cestovného ruchu z miesta bydliska do prijímacieho miesta na Slovensku alebo v zahraničí nazývame
pasívny cestovný ruch (výdavky za ubytovanie, stravovanie, sprostredkovateľské služby a iné).

► Podľa dĺžky trvania môžeme cestovný ruch deliť na:

- krátkodobý cestovný ruch, alebo víkendový, trvajúci maximálne do troch dní
- dlhodobý cestovný ruch, ktorý predstavuje realizáciu každoročnej dovolenky obyvateľov a
- strednodobý cestovný ruch, trvajúci 3 až 6 dní.

►

Cestovný ruch sa môže realizovať s pobytom alebo bez pobytu. O cestovnom ruchu s

pobytom hovoríme vtedy, keď návštevník po kratšom alebo dlhšom dennom pobyte pokračuje v ceste,
alebo sa vracia do východiskového miesta.

►

Ďalej rozlišujeme trvalý cestovný ruch, ktorý sa uskutočňuje rovnomerne počas celého

roka (cestovný ruch kúpeľov, väčších sídiel) a sezónny cestovný ruch je pravidelne, každoročne sa
opakujúci cestovný ruch v určitých ročných obdobiach. Rozlišujeme jednosezónny cestovný ruch, ktorý
pozorujeme v letných strediskách cestovného ruchu (strediská vodných športov, prírodné kúpaliská) a
dvojsezónny cestovný ruch (horské strediská zimných športov a letnej rekreácie).

►

Podľa počtu zúčastnených osôb rozlišujeme individuálny a hromadný cestovný ruch .

► Z

hľadiska organizovania cestovného ruchu rozlišujeme voľný a viazaný. Voľný

cestovný ruch sa realizuje na základe voľného, vlastného výberu cieľa pobytu, alebo výletnej trasy, dĺžky
a času účastníkom cestovného ruchu. Pri viazanom cestovnom ruchu je účastník viazaný určitými
podmienkami týkajúcimi sa času, miesta, dĺžky trvania, ako to je pri odborárskych rekreačných pobytoch,
kúpeľnej liečbe, mládežníckych táboroch a pod.

4. Vplyv cestovného ruchu na ekonomickú štruktúru oblasti (strediska)

Masový rozvoj cestovného ruchu pôsobí na štruktúru hospodárstva v oblastiach jeho realizácie i vnútri
celého národohospodárskeho komplexu. V tejto zložitej problematike sa zameriame iba na základné
momenty.

Štrukturálne zmeny, vyvolané cestovným ruchom, prebiehajú v týchto rovinách:

- určité odbory hospodárskej činnosti sú pod vplyvom cestovného ruchu rozširované alebo

nanovo zavádzané – produkcia zeleniny, ovocia, špeciálnych potravinových produktov
a polotovarov, výroba suvenírov, dopravná infraštruktúra sa prispôsobuje jeho potrebám

-

pod tlakom rozvoja CR ustupujú pôvodne profilujúce odbory hospodárskej aktivity

- odbory

činnosti, ktoré ohrozujú rozvoj a funkcie CR sa rušia alebo obmedzujú

Cestovný ruch sa v hospodárstve konkrétnej oblasti (strediska) prejavuje dvojakým spôsobom:

1. je profilujúcim obobrom hospodárskej aktivity
2. je doplnkovým odborom hospodárstva

ad 1. Oblasti tohoto charakteru sa spravidla ekonomicky a územne sformovali tak, že od

počiatku fungovali pre potreby CR (typ A) alebo sa vytvárali postupne zmenou štruktúry
hospodárskej aktivity (typ B) na základe využívania prírodných a spoločenských podmienok, ktorých
hodnota pre využitie cestovným ruchom bola objavovaná.

Tieto oblasti strediská patria spravidla k

najvýznamnejším z

hľadiska vnútroštátnych či

medzinárodných pomerov; majú k dispozícii atraktívne prírodné či spoločenské podmienky a vysokú
úroveň vybavenosti v materiálnej základni. Ich gravitačné zázemie je územne rozsiahle, vytvára
základnú schému rozmiestnenia realizácie CR vo vnútroštátnom i svetovom merítku. Typickými
strediskami typu A sú kúpele (okrem liečebných zariadení majú celý rad ďalších – športovo-rekreačné
a zábavné podniky, kultúrne zariadenia a inštitúcie), strediská pri morskom pobreží (a ďalších
vodných plochách) a v horských oblastiach.

Množstvo oblastí patrí medzi typy B, kedy s rozvojom Cr došlo k potlačeniu či oslabeniu pôvodnej

hospodárskej funkcie. Typickými príkladmi tejto transformácie sú niektoré horské a podhorské oblasti.
Cestovný ruch tu podnietil rozvoj mestských centier vnútri ich územia alebo na prístupových trasách
(Innsbruck, Chamonix, a i.).

ad. 2. Oblasti (strediská) tohoto charakteru môžu byť napriek tomu objemom CR významné.

Typickým príkladom sú veľké mestá s množstvom kultúrno-historických a ďalších aktivít; niektoré
z nich majú medzinárodný význam (Rím, Paríž, Londýn, Praha a ďalšie). Pozitívnou je skutočnosť, že
návštevnosť je rozložená po celý rok. Výhodou je, že zariadenia budované pôvodne pre iné účely môže
využívať cestovný ruch.

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA IV

-

vplyv cestovného ruchu na životné prostredie
- pozitívny vplyv
- negatívny vplyv

-

štatistické sledovanie výkonov cestovného ruchu

- vnútroregionálna konvergencia salda príjmov a výdajov z cestovného ruchu
-

regionálne rozmiestnenie medzinárodného cestovného ruchu vo svetových makroregiónoch

1. Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie

Pozitívny vplyv cestovného ruchu

Okrem spomenutej významnej úlohy cestovného ruchu pri regenerácii a rekreácii na ľudský

organizmus badáme pozitívne zmeny, ktoré vznikajú vplyvom cestovného ruchu na sídla, obyvateľstvo,
poľnohospodárstvo, výrobu, dopravu a celú okolitú krajinu. Niekedy bývajú tieto zmeny značné.
Dochádza k úplnej alebo čiastočnej zmene v štruktúre obyvateľstva.

1. Transformácia sídiel.

V mnohých krajinách a podhorských oblastiach v dôsledku rozvoja cestovného ruchu pozorujeme
transformáciu bývalých poľnohospodárskych, drevorubačských a banských sídiel. Sídla nadobúdajú
novú funkciu a zmenu sídelnej štruktúry chatovej výstavby. V súčasnosti sa výstavba chát riadi
schválenými územnými plánmi a usmerňuje sa do území na to vymedzených, ďalej do nestrediskových
sídiel, ktoré sú vhodné na rekreáciu. Využívajú sa obytné objekty vidieckeho osídlenia, ktoré stratili svoju
funkciu a prestavujú sa na rekreačné účely. Chatárenie v ostatných európskych štátoch nedosiahlo také
rozmery ako u nás. Významnú úlohu zohráva cestovný ruch pri mnohých upadajúcich sídlach, ktorým
pomáha povzniesť sa na pôvodný význam (vykupovaním starých domov -dreveníc, rozvojom terciárneho
sektora, vznikom rekreačných obcí).

2. Budovanie infraštruktúry a rozširovanie pracovných príležitostí.

Zvýšená návštevnosť stredísk a oblastí cestovného ruchu spôsobuje veľkú koncentráciu ľudí, čo
vyvoláva zvýšený dopyt po ubytovacích, stravovacích zariadeniach, doprave, obchode a iných službách.
V dôsledku toho sa rozlišuje sieť obchodov, jedální, reštaurácií, hotelov, dopravná sieť, čo si vyžaduje
mnoho
Vzrastom pracovných síl terciárneho sektoru mení sa celková zamestnanecká štruktúra stredísk
cestovného ruchu nových pracovných síl.

3. Zmeny v poľnohospodárskej výrobe.

Poľnohospodárska výroba tiež mení svoju štruktúru výroby v dôsledku rozvoja cestovného ruchu
strediska alebo oblasti. Orientuje sa hlavne na tie produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré sú
potrebné v dôsledku zvýšenej koncentrácie obyvateľstva. Časť poľnohospodárskej pôdy v horských a
podhorských oblastiach, kde sú sťažené podmienky poľnohospodárskej veľkovýroby, sa rentabilnejšie
využíva pre účely cestovného ruchu. V zimných mesiacoch nachádza časť poľnohospodárskych
pracovníkov doplnkové zamestnanie v zimných strediskách športu.

4. Zmeny vo výrobe a doprave.

Pod vplyvom cestovného ruchu mení sa často v strediskách cestovného ruchu aj výrobný proces
závodov. Výrobný program závodov sa zameriava na výrobu potravinárskych výrobkov, upomienkových
predmetov atď. V značnej miere vplýva cestovný ruch na rozvoj dopravy, ktorá hrá významnú úlohu pri
preprave účastníkov cestovného ruchu do cieľového miesta a späť .


Negatívny vplyv cestovného ruchu

Podmienenosť javov je obojstranná. Cestovný ruch popri svojej kladnej úlohe akú zohráva, má aj

negatívny vplyv - narušuje okolitú krajinu. Narušením krajiny cestovným ruchom sa myslí činnosť
spojená s priamymi zásahmi do reliéfu a obrazu krajiny, ako aj následnými negatívnymi vplyvmi,
znečisťovaním jednotlivých prírodných zložiek, až devastáciou prírodného prostredia.

1. Chatárenie je jednou z foriem rekreácie, ktorá nadobudla už v bývalom ČSFR masových rozmerov.
Jeho prudký rozvoj nastal v polovici šesťdesiatych rokov. V roku 1967 bolo na Slovensku 5 585 chát, v
roku 1976 22 650 a v roku 1986 vyše 40 000. Živelný rast množstva chát priniesol so sebou aj mnohé
negatívne javy. Veľké percento nelegálnej výstavby chát spôsobilo živelné situovanie, čo narušilo
koncepciu územného riešenia chatoviska. Často sa stávalo, že prvá ilegálne postavená chata pritiahla
výstavbu ďalších a postupom času vzniklo nové chatovisko bez územno-plánovacej prípravy, bez
stavebného povolenia, bez domyslenia následných väzieb k prírodnému prostrediu. V niektorých
prípadoch došlo až k narušeniu krajiny. Vláda SR a ČR prijala opatrenia o optimálnom regulovaní
individuálnej chatovej výstavby. Chatárenie v ostatných európskych štátoch nedosiahlo také rozmery
ako u nás, je to viac menej náš špecifický problém.

chatárenie v období pred r. 1989
-

chatárenie v ostatných európskych štátoch nedosiahlo také rozmery ako u nás

-

je jednou z foriem rekreácie, ktorá nadobudla už v bývalom ČSFR masových rozmerov

-

jeho prudký rozvoj nastal v polovici šesťdesiatych rokov

-

mnohé trvalo obývané rodinné domy na vidieku sa tiež zmenili na chalupy

- súčasť životného štýlu
- spoločenská prestíž
-

podstatne viac voľného času a menšie možnosti ako ho tráviť v malom byte

-

nižšie pracovné vyťaženie

-

prístupnejšie ako dnes

- samozásobovacia

funkcia

zmeny po roku 1989
-

približovanie sa obyvateľom vyspelejších krajín

-

zamestnaným rapídne ubudlo voľného času

- nárast

počtu nezamestnaných - nedostatok prostriedkov na kúpenie, alebo udržiavanie

rekreačného objektu

-

výrazne zdraželi pohonné hmoty, cestovné

- väčšie množstvo možností ponúkaných cestovnými kanceláriami

iné výhody: nie je viazaný na jedno miesto, lacnejšie ako udržiavanie chaty, chalupy...

2. Nadmerná návštevnosť určitých centier a oblastí cestovného ruchu má negatívne dôsledky na
krajinu. Ako príklad si môžeme uviest Vysoké Tatry, ktoré ročne navštívi okolo 4 až 4,5 mil.
návštevníkov. Podobná koncentrácia návštevníkov je aj v iných horských oblastiach, pobrežiach morí a
iných vodných plochách Európy. Dôsledky takého náporu návštevníkov tažko nesie prírodné prostredie.
Prejavuje sa to urýchlením eróznych procesov na svahoch pohorí (chodníky mimo označených cíest,
vyrubovaním lesa pre lyžiarske trate, napríklad zjazdovka zo Soliska vo Vysokých Tatrách, zásahu do
terénu pri budovaní ubytovacích a stravovacích zariadení atď.).

3. Vážnym problémom sa stáva neorganizované ukladanie tuhého odpadu v strediskách cestovného
ruchu (obalové materiály, sklo a organické odpadky). Prostredie nie je väčšinou na ich likvidáciu
pripravené ani prírodnými podmienkami, ani technickými predpokladmi a zariadeniami.

4. Doprava pôsobí negatívne na svoje okolie. Je to hlavne cestná doprava, ktorá zohráva v cestovnom
ruchu najdôležitejšiu úlohu. Výfukové plyny automobilovej dopravy škodia svojimi zložkami (oxid siričitý,
oxid dusičný, aldehydy, zlúčeniny olova) človeku aj rastlinám. Nedostatkom parkovacích plôch sa ničia
okolité lúky a lesy. Rastlinstvo vrátane lesov má zásadný význam produkciou kyslíka, zachytávaním
nečistôt z ovzdušia a tlmením hluku. K znečisťovaniu povrchových a spodných vôd dochádza umývaním
áut, vypúšťaním odpadových látok, atď.

Je potrebné vytvorit také podmienky, aby hodnoty prírodného prostredia boli primerane využité, ale
príroda netrpela ujmu. K tomuto cieľu je potrebné skúmať intenzitu individuálnej, hromadnej letnej a
zimnej rekreácie. Aby sa umožnila dôkladná analýza, musia sa stanovit hraničné prahy najvyššej
únosnej kapacity územia. Koeficient únosnosti prírodného prostredia stanovuje limit maximálneho počtu
návštevníkov rekreačného priestoru v súlade so stavom ekosystémov v danej lokalite. Koeficient sa
mení v jednotlivých krajinných typoch a mení sa aj v jednotlivých štátoch. V územnom pláne sa počíta pri
úprave pláží 330 osôb/ha, na rekreačných lúkach 50 osôb/ha, v mestskom lesoparku 50 osôb/ha, atď.

2. Štatistické sledovanie výkonov cestovného ruchu

Štatistické údaje sú nevyhnutným nástrojom pre sledovanie výkonnosti odvetvia, sú podkladom

pre tvorbu strategických národných, regionálnych a marketingových plánov a takisto sú dôležité pre
vedecké pozorovania. Pri zostavovaní svetových štatistík cestovného ruchu sa stretáva s radou
metodických nedostatkov vyplývajúcich z nejednotnosti postupov zberu a spracovania dát. Ďalším
problémom je i dosiahnutie svetovo ucelenej kompletizácie údajov, pretože nie všetky štáty poskytujú
dostatočné informácie. Nezastupiteľnú úlohu pri zostavovaní svetových štatistických prehľadov hrá
medzivládna organizácia WTO (World Tourism Organization), založená roku 1945 so sídlom v
Madride, ktorá dnes združuje 130 štátov. Základnou snahou WTO je unifikácia štatistických metodík,
zjednocovanie odbornej terminológie a geografického členenia sveta.

V praxi často uvádzané štatistické údaje a kategórie založené na administratívnom a politickom

usporiadaní štátnych hraníc môžu byť často skreslené (napr. rozlišovanie kategórií
národný/medzinárodný cestovný ruch). Napríklad občan New Yorku pri ceste na dovolenku do Kalifornie
prekoná vzdialenosť 4 500 km a pritom zostáva účastníkom domáceho cestovného ruchu, naproti tomu
občan Prahy na relatívne štandardnom poznávacom zájazde môže behom niekoľkých dní navštíviť viac
než 5 cudzích štátov, bez toho aby prešiel 3 000 km. Taká regionálna štatistika má množstvo úskalí,
ktoré je treba brať do úvahy. Jeden americký turista je pri návšteve štyroch európskych štátov v rámci
jednej vykazovaný v USA ako jeden návštevník, zatiaľ čo v európskych štatistikách sa objaví štyrikrát.

Pri spracovaní geografických charakteristík medzinárodného cestovného ruchu sa najčastejšie

pracuje s údajmi o príjazdoch do príslušnej zemi (osoba, ktorá príde do zemi viackrát za rok, je počítaná
s každým príjazdom), o devízových príjmoch z aktívneho cestovného ruchu a o výdajoch za pasívny
cestovný ruch. Do týchto príjmových a výdajových štatistík sa nezapočítavajú výsledky medzinárodnej
dopravy. Ďalším často užívaným údajom je devízové saldo príjmov a výdajov za cestovný ruch, ktorý
môže dosahovať kladných až záporných hodnôt.


Vnútroregionálna konvergencia salda príjmov a výdajov z cestovného ruchu

Sledovaním návštevnosti a príjmov z cestovného ruchu podľa krajín (makroregiónov) bola

doposiaľ vyjadrená len gravitácia štatisticky sledovaných celkov založená na medzinárodnej váhe
prírodných a spoločenských atraktivít a doplnená o kvalitu ponúkaných služieb a dopravnú dostupnosť.
V tomto prípade nemožno zabudnúť, že aj návštevnosť nami označeného centra je vysoká. Napr.
Nemecko navštívilo v roku 1997 15,3 mil. zahraničných turistov, čím sa táto krajina zaradila na 13.
miesto na svete hneď za Rakúsko (tradičná turistická destinácia) a pred Švajčiarsko. Podľa príjmov z
medzinárodného cestovného ruchu získalo Nemecko v roku 1997 16,4 mld. USD a zaradilo sa na 6.
miesto vo svete, dokonca pred Rakúsko.

Ak vedieme bilanciu príjmov a výdajov z cestovného ruchu, dôjde k výraznej selekcii regiónov

s dominantným kladným saldom príjmov a regiónov s prevládajúcou tendenciou vo vnútri regiónov v
rozložení sáld z cestovného ruchu.
Záporných sáld dosahujú hospodársky vyspelé krajiny a regióny, napriek tomu, že majú relatívne vysokú
návštevnosť i príjmy. Kladné saldá dosahujú najmä krajiny s nižšou ekonomickou úrovňou. Na základe
predošlej analýzy možno považovať cestovný ruch za stabilizátora potrebných pozitívnych finančných
tokov z centra do periférie.
Afrika je z hľadiska tohto hodnotenia atypický región, pretože krajiny s najväčším deficitom sú
najchudobnejšie a veľmi nízkou turistickou návštevnosťou, ktoré prostredníctvom príjmov nestačia
pokrývať výdaje za výjazdy vlastných občanov. Naopak relatívne rozvinutý sever patriaci k turistickej
zóne okolo Stredozemného mora dosahuje aktívne saldo.
V Ázii má záporné saldo východná Ázia (vďaka Japonsku), naopak JV Ázia čerpá z japonského
záporného salda.
Európa je v súlade s regionálnymi teóriami rozvinutého severu a zaostávajúceho juhu. Stredná a
východná Európa je na pozícii v strede s nepatrným prebytkom,zo sledovania trendov vývoja
hospodárskej politiky krajín tohoto regiónu je zrejmé, že sa cestovný ruch stáva budúcou možnou
alternatívou hospodárskeho rozvoja.
V prípade regionálnej schémy Ameriky je evidentné aktívne saldo karibskej oblasti a Severnej Ameriky.
V prípade vysokého aktívneho salda z medzinárodného CR hospodársky vyspelej Severnej ameriky je
nutné brať do úvahy špecifické geografické dispozície. USA a Kanada disponujú ponukou vlastného

rozsiahleho a atraktívneho rekreačného priestoru, ktorý relatívne znižuje nároky obyvateľov na výjazdy
do zahraničia a zároveň je významným cieľom medzinárodného interregionálneho dopytu.

Z vyššie uvedených rozborov vyplýva, že každý región má, do určitej miery, svoje relatívne

špecifické podmienky a faktory ovplyvňujúce vnútorné a vonkajšie regionálne turistické migrácie a toky
finančných prostriedkov. Aj napriek nedokonalým štatistickým údajom môže geografia cestovného ruchu
sledovať príčiny, intenzitu i mechanizmy rozmiestnenia javov súvisiacich s cestovným ruchom.

3. Regionálne rozmiestnenie medzinárodného cestovného ruchu vo svetových makroregiónoch

Z rozloženia pohybu turistov medzi kontinentami je jasné, že k najintenzívnejším koncentráciám
aktívneho i pasívneho cestovného ruchu dochádza v hospodársky najvyspelejších regiónoch.
Graf jednoznačne vyzdvihuje tri svetové makroregióny cestovného ruchu.

Európa zostáva na prvom mieste ako v počte návštevníkov, tak aj v príjmoch z medzinárodného
cestovného ruchu. Jej nadpolovičný podiel sa v počte návštevníkov pomaly znižuje od roku 1960 a od
začiatku 70. rokov je to tak isto aj v príjmoch z cestovného ruchu. Najväčší podiel účastníkov cestovného
ruchu pochádza z krajín západnej a severnej Európy. Najvýznamnejšou destináciou je pobrežie
Stredozemného mora.
Amerika stále zaberá druhé miesto a je tu možno sledovať mierny vzostup podielu na svetovom trhu.
Najväčší podiel účastníkov medzinárodného cestovného ruchu tvorí Severná Amerika (najmä USA),
najvýznamnejšou destináciou je karibská oblasť.
Pozoruhodný pokrok je možné sledovať v regióne východná Ázia/Oceánia, ktorý je výrazne ovplyvnený
Japonskom.

Ostatné regióny vykazujú na svetovom cestovnom ruchu minimálny podiel, ale aj tu je možné
pozorovať mierne vzostupnú tendenciu podielu na svetovom trhu cestovného ruchu.

Svetový cestovný ruch 1996-podiel svetových regiónov na

návštevnosti

19,60%

3,60%

2,40%

15%

0,70%

58,70%

Amerika
Afrika
Stredný východ
V. Ázia/Pacifik
J. Ázia
Európa

Regionálne rozloženie medzinárodného cestovného ruchu

Rok Afrika

Amerika Ázia/Oceánia Európa

Návštevn

Príjmy

Návštevno

Príjmy Návštevn

Príjmy Návštevno Príjmy

osť

sť osť

sť

1995 0,5 0,09 7,5 1,06 0,46 0,07 16,8 0,9
1960 1 0,24 16,7 2,5 1,4 0,29 50,1 3,9
1970 2,8 0,48 36,6 4,8 8,2 1,6 112 11
1980 8,5 3,5 53,7 25,5 29,1 13,1 193,6 60,2
1990 15,2 4,8 83,4 66,5 62,3 43,6 282,4 139,9
1995 20,1 7,3 110,6 102,91

99,0 84,5 333,9 206,8

1996 21,6 8,3 116,7 112,9 107,6 93,0 349 219,7
1997 23,5 8,7 119,1 120,3 109,5 95,9 360,8 218,9

Návštevnosť je uvádzaná v miliónoch, príjmy v miliardách

Pri podrobnejšom rozbore rozloženia svetovej návštevnosti sú zrejmé tri hlavné turistické zóny
nachádzajúce sa vždy na juh od vyspelého industriálneho severu a rozprestierajúci sa okolo
vnútrozemského mora. Ide o Karibské more na juh od USA a Kanady, obklopené Severnou, Strednou
a Južnou Amerikou, ďalej o Stredozemné more ležiace južne od najvyspelejšej západnej, strednej a
severnej Európy, obklopené kontinentmi Afrikou, Áziou a Európou, a o Juhočínske more na juh od
najvyspelejšieho Japonska obklopené jv. Áziou, Filipínami a Indonéziou. Hlavným predmetom tejto
masovej turistickej migrácie je letný pobytový cestovný ruch pri mori. Iné formy cestovného ruchu
nezaznamenávajú tak vysokú celosvetovú účasť ani relatívnu celosvetovú regionálnu pravidelnosť v
geografickom rozložení koncentrácie návštevnosti.

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA V

- história CR na Slovensku
- lokalizačné predpoklady CR na Slovensku
- rajonizácia CR na Slovensku
- oblasti a podoblasti CR

I. História CR na Slovensku

- vznik cestovného ruchu sa nedá presne určiť (je však známe, že starí Rimania zakladali na našom

území kúpele a stavali si tu domy odpočinku)

- vývoj CR na Slovensku môžeme zhrnúť do 3 časových období:

1. vývoj cestovného ruchu do roku 1918

- motívy cestovania sa v priebehu historického vývoja menili a dopĺňali, napr. obchod, náboženstvo,
liečenie, politika, veda, šport atď.

Obchod
- Slovenskom prechádzalo už v dávnej minulosti veľa tranzitných obchodných ciest (jedna od

Severného mora k Rýnu, odtiaľ k Dunaju a k Čiernemu moru, druhá spájala severné krajiny Európy s
južnými - od Baltického mora na juh do Grécka a Talianska)

- Slovenskí drotári, plátenníci, olejkári, sklenári a iní cestovali do mnohých európskych krajín a

predávali svoje výrobky

Náboženstvo
- z náboženských dôvodov sa uskutočňovali pútnické cesty
- najznámejšie slovenské pútnické mestá boli Levoča, Staré Hory, Šaštín, v Rakúsku Mariazell, menej

rozšírené boli púte do zahraničia

Liečenie
- liečebné účinky niektorých minerálnych prameňov na Slovensku boli známe už v stredoveku. Podľa

písomných správ medzi prvé uhorské kúpele patrili Turčianske Teplice a Trenčianske Teplice, potom
nasledovali Piešťany, neskôr Sliač, vyšné Ružbachy, Rajecké Teplice

- v minulom storočí sa popri vlastnom liečení začal rozvíjať aj spoločenský život. Zriaďovali sa

zábavné podniky, tenisové ihriská a iné športové a spoločenské zariadenia

- vládnuca trieda si v 19. storočí začala budovať vo Vysokých Tatrách a na iných miestach Slovenska

letoviská ako prechodné sídla pre svoje rodiny (napr. Harmónia pri Bratislave, Štos pri Košiciach, v
Išli a Cemjate pri Prešove)

- väčší rozvoj CR vo Vysokých Tatrách nastal po r. 1871, keď sa vybudovala košicko-bohunínska

železnica. Postupne vznikali obce Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Tatranská Lomnica... V r. 1896
bola vybudovaná úzkokoľajná zubačka zo Štrby na Štrbské Pleso. Elektrická železnica spojila r.
1908 Starý Smokovec s Popradom, s prípojom na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Vznikali
turistické organizácie, začali sa organizovať vodcovské a záchranné služby v Tatrách, rozmohla sa
turistika, výlety, horolezectvo. Začali sa budovať turistické chaty na turistických trasách.

2. vývoj CR od r. 1918 do r. 1950

- kým koncom 19. storočia bol cestovný ruch výsadou majetných tried, začiatkom 20. storočia začal

postupne prenikať do všetkých tried a čoraz širšie masy ľudí sa začali zapájať do cestovného ruchu.
Robotníci si začali zakladať telovýchovné organizácie a turistické spolky. Tak postupne CR získaval
výrazný znak masovosti a dynamiky

- toto obdobie bolo už charakterizované zvýšeným záujmom obyvateľstva o cestovanie, turistiku a

výlety. Vznikali nové letoviská, budovali sa hotely, vysokohorské chaty, penzióny, liečebné ústavy...

- po roku 1930 sa CR začal systematicky sledovať a štatisticky zaznamenávať. V 30 rokoch bol

zaznamenané určité obmedzenie CR v dôsledku svetovej hospodárskej krízy

- ďalší rozvoj CR podstatne ovplyvnila II. svetová vojna. Po roku 1948 sa v dôsledku ekonomicko-

politických zmien dostal do popredia tzv. viazaný CR, ktorý sa v prevažnej miere zabezpečoval zo
spoločenských prostriedkov (výberové rekreácie ROH, podnikové rekreácie, kúpeľná liečba a iné)

3. vývoj CR po r. 1950

- zaradenie

ČSSR po 2. svetovej vojne do socialistickej svetovej sústavy výrazne ovplyvnilo ďalší

rozvoj CR na Slovensku

- ľudia stále vo väčšej miere začali využívať svoj voľný čas na rekreáciu a regeneráciu fyzických a

duševných síl. Najmä u obyvateľov miest, priemyselných a banských sídel sa stal častým únik zo
znečisteného prostredia (rekreácie, šport, kultúra, vzdelávanie, záhradkárčenie atď.)

- snaha o reguláciu vo vzťahu k obyvateľstvu - obmedzovanie voľného cestovania do zahraničia

4. CR po r. 1989

-

otvorenie hraníc

-

zavedenie bezvízového styku s množstvom krajín

-

zvýšenie počtu výjazdov (iné štáty než tradičné Rumunsko, Bulharsko a Sovietsky Zväz)

- príliv

zahraničných návštevníkov

-

CR v rámci podnikovej rekreácie takmer úplne prestal existovať (SOREA)

príjmy v mil. USD:

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996

35 70 135 213 390 568 622 673

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

545 488 460 431

počet návštevníkov v mil.

1994 21,9
1995 27,3
1996 33,1
1997 31,7
1998 32,7
1999 30,8
2000 28,8

™

prvá pol. 90-tych rokov (do r. 1996)

-

atraktivita Slovenska ako postkomunistickej krajiny

- nárast

počtu zahraničných turistov

-

nárast v príjmoch z cestovného ruchu

™

v druhej polovici 90-tych rokov:

-

nepriaznivý vývoj hospodárstva SR ako celku

- legislatívné

a

daňové podmienky pre rozvoj podnikania

-

nepriaznivý imidž Slovenska po roku 1994 s dopadom na aktívny zahraničný cestovný ruch

⇒

cestovný ruch nevyužil rastový potenciál a jeho vývoj nedosahoval dynamiku ako v krajinách V4
-

znížil sa aj počet výjazdov Slovákov do zahraničia (zvýšený dopyt po výjazdoch do zahraničia po
uvoľnení hraníc už bol uspokojený a ekonomická situácia väčšiny obyvateľov Slovenska
nedovoľovala ďalší nárast).

Počet prenocovaní Devízové príjmy
zahr. hostí v tis. v mld. USD
Rakúsko 17 352 11,560
Česká republika 16 325 3,719
Maďarsko 15 000 2,568
Slovensko 3 311* 0,480

Zdroj: WTO, * údaj ŠÚ SR (1998)

-

po r. 1996 – klesol podiel solventnejšej klientely z Rakúska (zo 7,9% na 4,4%)

-

pri návštevách z reakúska a Poľska boli výrazne zastúpené tranzitné cesty (35%), teda bez
prenocovania

⇒nižšie výdavky

™

súčasný stav

-

nedá sa spoliehať iba na prírodné krásy a či kultúrno-historické pamiatky, ale aktívnou
marketingovou prácou treba ovplyvňovať ponuku o dopyt „ po svojom území“ na európskych
a svetových trhoch CR

- u

kúpeľných pobytov došlo k poklesu

-

domáce výdavky tvoria 3-5% výdavkov v závislosti na výške rodinných príjmov (obyvatelia
západnej Európy vynakladajú na túto oblasť zhruba 13% svojich výdavkov)

-

dominuje Bratislava a Vysoké Tatry, chýba ponuka kvalitných regionálnych produktov CR

-

80% územia je vhodných na rekreačné účely

-

vysoký podiel zahraničných návštevníkov z ČR (až 30%)

výhody Slovenska v porovnaní so susednými krajinami:

-

v polohe Slovenska ležiaceho medzi štátmi s porovnateľnými a v niektorých prípadoch aj s
lepšími prírodnými podmienkami – široká paleta zaujímavostí cestovného ruchu

-

v úrovni zalesnenia krajiny

-

v množstve minerálnych a termálnych vôd takmer po celom území Slovenska

- v

zachovalej

ľudovej architektúre, kultúrno-historických pamiatkach

-

v priaznivej dostupnosti rozhodujúcich stredísk cestovného ruchu návštevníkmi zo zahraničia

-

v už vybudovanej infraštruktúre predovšetkým horského cestovného ruchu vyžadujúcej však
modernizáciu a potrebný marketing.

Výkony slovenského CR

Rok

Príjmy v mld.

USD

Výdaje

v mld. USD

Saldo v mld.

USD

Podiel na

exporte v %

Podiel AZCR

na HDP v %

1993

0,390 0,262 0,127 7,13 3,42

1994

0,568 0,283 0,285 8,62 4,35

1995

0,620 0,330 0,290 7,21 3,95

1996

0,672 0,482 0,190 7,63 3,72

1997

0,545 0,438 0,107 6,21 3,76

1998

0,488 0,474 0,014 5,91 2,45

1999

0,460 0,339 0,121 5,90 2,51

2000

0,431 0,295 0,136 3,10 2,20

2001

0,638 0,286 0,351 4,20 3,20

www.economy.gov.sk

zamestnanosť v cestovnom ruchu:

-

odhady priamej zamestnanosti: 75-95 tis. stálych pracovných miest

-

ďalších 40-50 tis. osôb v nadväzných službách

-

podiel priamej zamestnanosti = 4,7%, (cca7,1% na celkovej zamestnanosti v národnom
hospodárstve)

-

menej kvalifikované pracovné sily (tie, ktoré tvoria vysoké percento nezamestnaných a ťažšie sa
uplatňujú na trhu práce)

- významná

časť pracovných miest - existujúcich i potenciálnych - je lokalizovaná v horských a

podhorských oblastiach, spravidla s menej rozvinutým priemyslom a menej výkonným
poľnohospodárstvom

-

rekvalifikácia na niektoré pracovné miesta je relatívne jednoduchá

-

podiel živej práce je vysoký a v celom rade služieb cestovného ruchu nie je žiaduce jeho
nahradenie technikou

- investičné náklady na pracovné miesto sú nižšie než v priemysle

-

koncentrácia zamestnanosti je pomerne rozptýlená, čiže nevyvoláva nároky na migráciu a
následnú potrebu bytov

-

popri vytváraní stálych pracovných miest poskytuje aj príležitosti sezónnej zamestnanosti ako aj
možnosti doplnkových príjmov pre miestne obyvateľstvo

-

rozvoj cestovného ruchu a priama zamestnanosť vyvoláva potrebu pracovných miest a dopyt pre
dodávateľské odvetvia v bližšom aj širšom okolí

-

v dôsledku málo rozvinutých doplnkových služieb na Slovensku pomer medzi priamou a
nepriamou zamestnanosťou nie je zatiaľ taký priaznivý ako vo vyspelých krajinách, kde na jedno
pracovné miesto priamo v službách cestovného ruchu pripadá 0,5 až 2 zamestnancov v
nadväzných odvetviach

II. Lokalizačné podmienky cestovného ruchu

Slovensko predstavuje z hľadiska CR veľmi zaujímavú a pestrú krajinu.
Reliéf je jednou z hlavných prírodných podmienok CR. Naše pohoria sa vyznačujú značnými kontrastmi
nadmorských výšok, tvarov reliéfu, teplôt zrážok, rastlinnej pokrývky a živočíšstva. Výšková členitosť
reliéfu, výskyt skalných foriem a krasový reliéf podporujú vznik turistiky, horolezectva, zimných športov,
rekreácie a kúpeľníctva. Vysokohorské polohy so značnou dĺžkou slnečného svitu sa stali základom pre
vznik klimatických kúpeľov. Medzi najvyhľadávanejšie oblasti patria Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá a
Veľká Fatra, Malé Karpaty, Slovenské Rudohorie... Súvislé lesné komplexy utvárajú vhodné podmienky
na pešiu turistiku, zber lesných plodín a odstrel zveri. V mestských a prímestských lesoch dochádza k
členeniu rekreačného lesa na účelové pásma - oddychové plochy, detské ihriská a plochy pre rozličné
zariadenia a na letné a zimné športy.
Významný vplyv na formovanie stredísk cestovného ruchu má vodstvo. Najväčšiu návštevnosť v lete
majú vodné plochy Orava, zemplínska Šírava, Domaša, Liptovská Mara, senecké Slnečné jazerá, jazerá
na Záhorí, z vodných tokov je to Dunaj, Váh, Hron, Nitra, Hornád, Torysa, Dunajec a iné.
Z veľkého množstva minerálnych prameňov sa využívajú najmä zdroje s potvrdenými liečivými účinkami,
s dostatočnou výdatnosťou a vhodnými lokalizačnými najmä z hľadiska komunikačnej dostupnosti
(Piešťany, Trenčianske teplice, Bardejov, Sliač).
Zaujímavé z hľadiska CR sú takisto aj termálne vody využívané na zakladanie bazénova zridovanie
celých rekreačných areálov (Štúrovo, Patince, Podhájska, Veľký Meder, Margita-Ilona, Diakovce).
Dôležitý význam pri návštevnosti zohrávajú aj kultúrno-historické pamiatky (hrady, zámky, kaštiele),
kultúrne zariadenia a kultúrno-spoločenské podujatia, múzeá, galérie, výstavy a veľtrhy. Ďalej sú to
športové zariadenia (ľadové plochy, lyžiarske vleky, lanovky, plavárne, ihriská) a športové podujatia.
Významným strediskom CR je hlavné mesto Bratislava.
Veľký význam majú aj Slovenské kultúrne pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva
UNESCO:

o Spišský hrad s okolím (Spišské Podhradie + Spišská Kapitula + Žehra) - najväčší

hradný komplex v Európe

o Banská Štiavnica - mestská pamiatková rezervácia reprezentujúca banskú tradíciu na

Slovensku

o Bardejov - východoslovenské gotické mesto so zachovalým mestským hradným

systémom

o Vlkolínec - pamiatková rezervácia tradičnej ľudovej architektúry

III. Rajonizácia cestovného ruchu

- rozdelenie územia štátu na územie s prevahou prírodných a ostatných podmienok na rekreáciu a

cestovný ruch a na územie s prevahou nevhodných vlastností pre rekreáciu a cestovný ruch (v SR
24 oblastí, 66 podoblastí) potrebné na zabezpečenie plánovacieho procesu v cestovnom ruchu,
minimálnych zásahov do prírodného prostredia krajiny a maximálneho rekreačného efektu

- pri rajonizácii boli preskúmané a zhodnotené všetky územné predpoklady jednotlivých oblastí podľa

5 hlavných ukazovateľov:

- prírodné podmienky (terén, nadmorská výška, klíma, lesy, vody, poľovníctvo, prírodné

zvláštnosti, chránené časti krajiny)

- podmienky vytvorené človekom (kúpele, architektonické pamiatky, ľudové umenie, významné

miesta a objekty, tradičné akcie)

- vybavenosť (ubytovacia, stravovacia, športovo-technická, ostatná vybavenosť,, sieť značených

turistických ciest, …)

- doprava (železničná, cestná, letecká, lodná, významné trasy pre cestovný ruch)

- negatívne vplyvy (znečistené ovzdušie, znečistené toky, devastácia pôdy a ostatné: výskyt

kliešťovca encefalitídy, rádioaktívne vývery vody, atď….)

- pri vyhodnotení všetkých ovplyvňujúcich podmienok bolo územie celého štátu rozdelené na dve

základné skupiny:

1. územie s prevahou vhodných prírodných a ostatných podmienok pre rekreáciu a cestovný ruch

2. územie s prevahou nevhodných vlastností pre rekreáciu a cestovný ruch

Oblasti cestovného ruchu sú územné celky prevažne s rovnakými prírodnými podmienkami,
vlastnosťami a predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu. Sú to teda prirodzene vyhradené územné
celky, ktoré z hľadiska predpokladov rekreácie a cestovného ruchu vykazujú spoločné charakteristické
vlastnosti, odlišné od ostatných susedných územných celkov.

Podoblasť tvorí organický územný celok, ktorý má všetký hlavné znaky oblasti, ale naviac špecifické
vlastnosti, ktoré ho odlišujú od ostatného územia oblasti.

Oblasť
Podoblasť

1. Bratislavská

a) Bratislavská
b) Záhorská
c) Malokarpatská
d) Senecká

2. Podunajská
a) Dunajskostredsk

á

b) Gabčíkovská
c) Komárňanská

3. Senická
a) Skalická
b) Myjavská

4. Piešťansko-

trenčianska

a) Piešťanská
b) Novomestská
c) Trenčianska

5. Žilinská
a) Vršatecká
b) Javornícka
c) Zliechovská
d) Strážovská

6. Kysucká
a) Makovská
b) Čadčianska

7. Malofatranská
a) Terchovská
b) Krivánska

8. Oravská
a) Kubínska
b) Roháčska
c) Oravskej

priehrady

9. Turčianska
a) Lučanská
b) Sklabinská

10. Hornonitriansk

a

a) Inovecká
b) Tríbečská
c) Prievidzská

11. Štiavnicko-

kremnická

a) Novobanská
b) Kremnická
c) Štiavnická

12. Levická
a) Želiezovská
b) Pukanská


13. Poľanská
a) Sliačska
b) Zvolenská
c) Čiernobalocká

14. Nízkotatranská
a) Banskobystrická
b) Horehronská
c) Ružomberská

d) Liptovskomikulá

šska

e) Lipt.

Tepličky

15. Vysokotatransk

á

a) Vysokých

Tatier

b) Západných

Tatier

c) Magursko-

pieninská

16. Spišská
a) Ihlianska
b) Levočská

17. Slovenského

raja

a) Hrabušická
b) Dobšická

18. Gemerská
a) Tisovská
b) Muránska

19. Juhoslovenská
a) Krupinská
b) Krtíšska
c) Lučenská
d) Rimavskosobots

ká

20. Slovenského

krasu

a) Silická
b) Rožňavská

21. Košická
a) Kojšovská
b) Hornádska
c) Slánska

22. Prešovská
a) Čergovská
b) Šarišská
c) Duklianska

23. Vihorlatská
a) Zemplínskej

šíravy

b) Bukovská

24. Laborecká
a) Domašská
b) Beskydská

23

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA VI

-

kategorizácia CR na Slovensku

-

oblasti I. kategórie

-

sídla vo vzťahu k CR

-

kúpeľníctvo

1. Kategorizácia oblastí cestovného ruchu

Kategorizácia je súhrnným vyjadrením oblastí k jednotlivým prvkom a komponentom. Vyčlenené

oblasti cestovného ruchu v rámci územia Slovenska predstavujú tieto kategórie:

V I .kategórii sú oblasti cestovného ruchu, ktoré zlučujú najkvalitnejšie podmienky a funkcie.

Majú väčšinou medzinárodného význam a širokú časovú využiteľnosť. Patrí sem 6 oblastí na
Slovensku: 1. Bratislavská, 2. Piešťansko-trenčianská, 3. Malofatranská, 4. Nízkotatranská, 5.
Vysokotatranská, a 6. oblasť Slovenského raja.

V II. kategórii sú zahrnuté oblasti, ktorých podmienky sú veľmi kvalitné. Funkciu majú len sčasti

medzinárodnú, prevažne sú celoštátneho významu. Funkčne dopĺňajú a rozširujú kapacity I.
kategórie. Do tejto kategórie bolo zahrnutých 11 oblastí Slovenska: 1. Podunajská, 2 Žilinská, 3.
Kysucká, 4. Oravská, 5.Turčianská, 6.Štiavnicko-kremnická, 7.Poľanská, 8. Gemerská, 9.
Slovenského krasu, 10. Košická, 11. Vihorlatská

Do III. kategórie sú zahrnuté oblasti s podmienkami vhodnými na rekreáciu spravidla

v obmedzenom rozsahu funkcií. Zlučujú funkcie významu oblastného a celoštátneho. Pokiaľ sú
pri väčších mestách a priemyselných aglomeráciách, vhodne zabezpečujú krátkodobú, sčasti
i dlhodobú rekreáciu. Sem sa zaradili 3 oblasti: 1.Hornonitrianska, 2. Spišská a 3. Prešovská

Do IV. kategórie patria oblasti s nižšími základnými hodnotami podmienok pre cestovný ruch,

ale vhodné pre rekreáciu. Do tejto kategórie sú zahrnuté 4 oblasti cestovného ruchu: 1. Senická,
2.Levická, 3.Juhoslovenská, 4. Laborecká

Vzhľadom na veľký počet oblastí zameriame pozornosť na oblasti, ktoré majú najväčší význam

v zahraničnom cestovnom ruchu Slovenska, oblasti I. kategórie:

1. Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu zahŕňa tri podoblasti:

podoblasť a) Západnýcch Tatier, b) Vysokých Tatier, c) Magursko-pieninská

Je to naša najnavštevovanejšia oblasť. Má výborné morfologické a klimatické podmienky pre

rozvoj CR. Vysokohorský terén je členitý a tak turisticky a horolezecké atraktívny. Ďalej sú tu
jazerá Veľké Hincovo pleso (20 ha), Štrbské pleso (19,8 ha), Popradské pleso (6,9 ha), vodopády
a iné. Komplexné vybavené strediká cestovného ruchu sú: Starý Smokovec, Štrbské Pleso,
Tatranská Lomnica, Podbanské, Červený Kláštor, rázovitý Ždiar so zachovalou ľudovou
architektúrou.

2.Nízkotatranská oblasť cestovného ruchu s

podoblasťami zahŕňna päť podoblasti:

a)Banskobystrická, b)Horehronská, c)Ružomberská, d)Liptovskomikulášska a e)Liptovskej
Tepličky.

Oblasť má výborné predpoklady rozvoja CR a oproti Vysokým Tatrám (lepšie lyžiarske možnosti,

viac zjazdoviek, vlekov) má väčší priestor využiteľný cestovným ruchom. Vyhľadávané sú
hrebeňové túry s krásnymi scenáriami. Má rozvinuté krasové útvary v Demänovskej doline,
Bystrianskej doline, kúpeľnú liečbu v Liptovskom Jáne, Korytnici, vodné športy a rekreáciu na
vodnej nádrží Liptovská Mara, zachovalú ľudovú architektúru, folklór na Horehroní (Polomka,
Heľpa). Strediskami cestovného ruchu sú Donovaly, v Bystrianskej doline-Tále, v Demänovskej
doline-Jasná, vo Vyšnej Boci – Čertovica

3. Malofatranská oblasť cestovného ruchu je treťou najnavštevovanejšou horskou oblasťou na

Slovensku. Má dve podoblast: a)Terchovskú a b)Krivánsku.

24

Vyhľadávané sú vrcholové, hrebeňové polohy pohoria, kde značné prevýšenie nad okolím

umožňujú výhľady do dolín a na okolité horské masívy ( Veľký a Malý Rozsutec, Veľký Kriváň,
Chleb). Na relief sa viaže turistika, alpinizmus, letná a zimná rekreácia a výborné lyžiarske terény
s vlekmi a sedačkovými lanovkami. Strediskami CR je Terchová – Vrátna (Pod Sokolím- Grúň-
Príslop-Boboty-Štefanová), Malá Lučivná, Zázrivá. V Lúčanskej skupine sú najnavštevovanejšie
Martinské hole.

4.Oblasť cestovného ruchu Slovenský raj má dve podoblasti: a) Hrabušickú a b) Dobšinskú.

Oblasť sústreďuje na malej ploche veľké množstvo prírodných výtvorov ( tiesňavy s množstvom

vodopádov, kaňonov ). Rozvinutá je hlavne letná turistika, rekreácia, menej zimná rekreácia
a športy. Vyhľadávaná je Stratenská dolina, prielom Hornádu, Dedinky, Mlynky,Čingov, Dobšinská
ľadová jaskyňa.

5.Bratislavská oblasť cestovného ruchu sa člení na 4 podoblasti: a) Bratislavská-hl.mesto

Slovenska, b) Záhorská, c) Malokarpatská, d) Senická podoblasť.

Oblasť má výnimočné postavenie v I.kategórie. Je to spôsobené začlenením Bratislavy s veľkou.

zahraničnou návštevnosťou. Rozvinutý je krátkodobý cestovný ruch s celoročným využitím,
s hlavnými druhmi rekreačných činností – poznávanie kultúrno – historických pamiatok a návšteva
kultúrno-spoločenských podujatí ( mestská pamiatková rezervácia, hrad Devín a Bratislavský hrad,
Dóm sv. Martina, Stará radnica, Primaciálny palác, šľachtické paláce (Grassalkovichov,
arcibiskupský), medzinárodný veľtrh Incheba, výstavy kvetín Flóra. Ako širšie zázemie obyvateľom
Bratislavy a rovnako aj zahraničným návštevníkom slúžia Slnečné jazerá v Senci, Kráľová pri
Senci, Čuňovo, strediská cestovného ruchu Malých Karpát Modra-Harmónia-Piesky, Pezinok –
Baba, Smolenice – Jahodník, Častá-Červený Kameň, na Záhorí Plavecký Štvrtok – Kamenný
Mlyn, Malé Leváre.

6.Piešťansko – trenčianska oblasť cestovného ruchu sa člení na tri podoblasti:

a) Piešťanskú, b)Novomestskú , c) Trenčiansku.

Oblasť zaberá povodie Váhu s priľahlými Bielymi Karpatmi a Považským Inovcom. Rozhodujúci

význam majú kúpeľné miesta medzinárodného významu Piešťany a

Trenčianske Teplice

s dlhodobým cestovným ruchom, zameraným na kúpeľno-liečebnú funkciu.

V oblasti sú dve národné kultúrne pamiatky hrad Trenčín a Beckov. Cestovný ruch sa sústreďuje

do stredísk CR Trenčianske Teplice – Baračka, Trenčianska Teplá- Homôlka, Opatovská dolina,
Stará Lehota-Bezovec, Stará Turá – Dubník, Piešťany-vodná nádrž Sĺňnava, Vrbové-Čerenec.


Z hľadiska kultúrneho potenciálu je potrebné konštatovať, že Banskobystrický, Košický
a Prešovský kraj patria k najbohatším na kultúrne dedičstvo. Z celkového počtu 9 447 evidovaných
nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku sa v týchto krajoch nachádza takmer 5800, zo 14
296 hnuteľných kultúrnych pamiatok viac ako 8 800 , z celkového počtu 28 pamiatkových
rezervácií je v týchto krajoch 15 a sú tu situované 3 zo 4 slovenských lokalít zapísaných
v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

2. Sídla Slovenska vo vzťahu k CR

Zo sídiel Slovenska spomenieme druhé najväčšie mesto Slovenska Košice- (230 tis. obyv.).

Historické jadro tvorí mestská pamiatková rezervácia s

gotickým Dómom sv. Alžbety.

Celoslovenskú pôsobnosť má Slovenské technické múzeum. Stredisko vysokých škôl Trnava-
univerzitné mesto (už v r. 1635-1777 4 fakulty), sídlo arcibiskupstva, veľa cirkevných stavieb,
kostolov (nazývaný slovenský Rím). Trenčín- historické pamiatky, jeden z najnavštevovanejších
hradov Slovenska, v strednej Európe, najsevernejšie situovaná rímska osada Laugaricio. Nitra-
okolo 80 tis. obyv. V 9.stor. sídlo nitrianskeho kniežatstva, Pribina dal postaviť prvý historicky
známy kresťanský kostol na území Slovenska. Stredisko poľnohospodárskeho školstva a výskumu
na Slovensku, univerzita, každoročne sa opakujúca výstava Agrokomplexu, poľnohospodárske
múzeum v prírode. Banská Bystrica- pekná poloha mesta v údolí Hrona obklopená výbežkami

25

Starohorských a Kremnických vrchov, výborné podmienky pre letnú a zimnú rekreáciu, zachovalé
historické jadro mesta areálom bývalého mestského opevnenia. Krajské mesto, sídlo vysokých
škôl. Žilina- historické jadro mesta tvorí pamiatkovú rezerváciu, Budatínsky zámok s múzeom
drotárskeho umenia, vysoké školy. Prešov- historické jadro mesta má tvar vretenovitého námestia,
fasády domov sú ukončené atikami typickej „východoslovenskej renesancie“. V mestskej časti
Solivar je komplex objektov na dobývanie a varenie soli. V okolí sú výborné možnosti rekreácie.

Hlavné mesto Bratislava má osobité špecifické postavenie v rámci Slovenska, z miest má najväčší

význam z hľadiska cestovného ruchu.

Na Slovensku sa vyčlenila skupina šiestich miest so špecifickou funkciou pre cestovný ruch,

ktoré zahrňujú sídla historicky vysoko atraktívne, s množstvom stavebných pamiatok:Banská
Štiavnica, Bardejov, Kežmarok, Kremnica, Levoča, Spišské Podhradie.

Z vidieckych sídiel Slovenska boli vyčlenené tzv. sídla rekreačného charakteru. Za sídla

rekreačného charakteru sa považuje sústava nestrediskových sídiel, využívaných na účely
rekreácie a cestovného ruchu. Využívaním objektov vidieckeho osídlenia pre účely rekreácie
a cestovného ruchu, nadobúdajú týmto upadajúce sídla novú funkciu.

3. Kúpeľníctvo

1. Kategorizácia kúpeľných miest Slovenska

Kúpele sú miesta vybavené príslušnými zdravotníckymi, ubytovacími a stravovacími zariadeniami,
v ktorých sa využívajú na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti prírodné liečivé zdroje,
alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie, alebo oba tieto faktory súčasne.

Prírodné liečivé zdroje môžeme rozdeliť na liečivé vody, plyny a peloidy.
Slovensko je krajina veľmi bohatá na výskyt minerálnych prameňov. Na našom území sa
nachádzajú všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych. Prírodné liečivé vody sú
také, ktoré vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané
blahodárne účinky na ľudské zdravie.
Liečivé vody sú charakterizované niektorými fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami.
Termálna voda má pri vývere teplotu vyššiu ako 25oC. Prírodná minerálna voda obsahuje
najmenej 1000 mg/l minerálnych látok. Liečebné vlastnosti niektorých vôd určujú plyny, ktoré sú
v nich rozpustené (napr. CO2, Sirovodík) a prítomnosť niektorých prvkov (Ar, I, Fe). Peloidy sú

rašeliny, slatinné zeminy a bahná, ktoré sa v zmesi s vodou používajú na zábaly.
Významnú úlohu v

kúpeľnej liečbe zohrávajú klimatické podmienky. Priaznivé biologické

podmienky pre ľudský organizmus vykazujú lokality, v ktorých relatívna dĺžka slnečného svitu
dosahuje najmenej 1650 hod./rok a prašný spad neprekračuje 5 g/m3.

Významnú úlohu v kúpeľnej liečbe zohrávajú klimatické podmienky
- priaznivé biologické podmienky pre ľudský organizmus: relatívna dĺžka slnečného svitu dosahuje
najmenej 1650 hod./rok a prašný spad neprekračuje 5 g/m3

1. Z histórie slovenských kúpeľov

ƒ

liečivé účinky dudinskej vody využívali už rímske légie za cisára Marca Aurélia

ƒ

12. -13. storočie – začiatok rozvoja kúpeľníctva

ƒ

15. až 17. stor. čas všeobecného rozvoja kúpeľníctva

ƒ

16. stor. - „Správa o podivuhodných vodách Uhorska“ (Georg Wernher) - 22 lokalít s výskytom

minerálnych vôd na území terajšieho Slovenska

ƒ

od 17. stor. -sprístupňovanie prameňov, bazény oddelené podľa spoločenských tried a skupín

(kúpeľ šľachtický, meštiansky, sedliacky, ba aj cigánsky a žobrácky)

ƒ

druhá pol. 18. stor. - boli známe takmer všetky termálne i studené liečivé pramene

26

ƒ

1763 - na celom území monarchie sa uskutočnil dôkladný prieskum a súpis všetkých liečivých

prameňov

ƒ

v tom období boli najobľúbenejšie: Bojnice, Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice,

Sklené Teplice, Turčianske Teplice, od konca 18. storočia Sliač a Bardejov, ktoré navštevovala
uhorská, poľská a ruská šľachta...

ƒ

polovici 19.storočia - intenzívnejší rozvoj kúpeľných miest

-

v období pred 1. sv. vojnou - jedno z ich vrcholných období

- mnohé zo slovenských kúpeľov odkúpené firmami a spoločnosťami, ktoré mali silný kapitál,

veľký rozmach vo výstavbe a modernizácii (Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske
Teplice, Sklené Teplice, Číž, Sliač, Korytnica)

- rastúci

počet pacientov do kúpeľov menil ich vzhľad a veľkosť a prispel tiež k spoločenským

zmenám kúpeľov.

- postavili sa nové kúpeľné domy, sanatóriá, reštauračné a zábavné zariadenia
- v tomto období začal rozvoj klimatických kúpeľov vo Vysokých Tatrách

ƒ

prvá svetová vojna - stagnácia kúpeľov, návštevnosť sa začala zvyšovať až v rokoch 1917-

1918. Po prvej svetovej vojne boli kúpele zahrnuté medzi štátne podniky. Kúpeľné miesta boli
dostupné aj pre stredné a sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Tento trend pokračoval aj za
prvej Slovenskej republiky

ƒ

druhá svetová vojna - mnohé kúpeľné budovy zabrané pre úrady, nemocnice, ubytovne atď.

-

v roku 1937 mali kúpele Slovenska 7 238 lôžok, v roku 1946 už len 4 632 lôžok

- význam

kúpeľov nebol docenený

-

v roku 1949 boli kúpele znárodnené

- prvá

slovenská

balneografia, spracovaná Jurajom Henselom; po prvýkrát vedeckým

spôsobom podáva prehľad o kúpeľoch a minerálnych prameňoch Slovenska, stala
základným dokumentom pre rozvoj kúpeľníctva na Slovensku

ƒ

obdobie socializmu: organizovanie kúpeľov pod štátnou správou ako liečebno-preventívne

zariadenia: hospodárska jednotka Československé štátne kúpele

-

plánovanie využitia: súpisu všetkých minerálnych prameňov na území Slovenska v diele
„Balneografia a krenografia Slovenska“, spolu s návodom použitia jednotlivých prameňov (do
roku 1990 ich bolo zaregistrovaných 1448)

ƒ

spoločensko-politické a ekonomické zmeny po roku 1989

- zmeny

vo

vlastníctve

-

ekonomická reforma - k 31. 12. 1990 zanikli Československé štátne kúpele

-

v období od 1.8.1995 do 1.1.1997 boli sprivatizované všetky kúpeľné organizácie

transformáciou na súkromné akciové spoločnosti

-

časť kúpeľov vo vlastníctve štátu zotrvala (žriedla a pramene)

-

čoraz viac sa slovenské kúpele stávajú súčasťou medzinárodných konzorcií

-

vysoká miera odbornej pripravenosti

ƒ

nové trendy v kúpeľníctve

- kúpeľníctvo ako oblasť hospodárstva sa stále viac dostáva do popredia (odvetvie s veľkým

potenciálom rastu)

- kúpele sa odchyľujú od svojej pôvodnej úlohy liečiť pacientov so špecifickými chorobami či

už prírodnými zábalmi alebo pitím minerálnej vody

- transformujú sa do dosiahnuteľnejšej formy pre pracujúceho človeka
- v minulosti - špecifická klientela – ľudia s dlhotrvajúcim ochorením, starší ľudia
- dnešné kúpele sa usilujú priblížiť sa ku každému (menej časovo náročné programy),

zamerané na relaxáciu, zmenu životného štýlu, chudnutie alebo skrášľovanie procedúry...

2. Kúpeľné mestá a termálne kúpaliská
- nedostatočne využitý potenciál pre rozvoj kúpeľníctva
- na Slovensku je 21 kúpeľných miest, ktorých lôžková kapacita v kúpeľných zariadeniach je 11

600

- Slovensko: 2 lôžka/1000 obyv. v kúpeľných zariadeniach, krajiny EÚ –10 lôžok
- na európskom trhu dve prednosti: kvalitné zdravotnícke služby a prijateľné ceny

27

Z hľadiska významu pre cestovný ruch sa určila táto klasifikácia kúpeľných miest:
a) sídla s prírodnými liečivými kúpeľmi medzinárodného významu
Bardejovské kúpele, Dudince, Piešťany, Sliač, Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry (Štrbské Pleso,
Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Polianka, Tatranská kotlina).
b) sídla s prírodnými liečebnými kúpeľmi celoštátneho významu
Bojnice, Brusno, Číž, Kováčová, Kunerad, Ľubochňa, Lúčky, Nimnica, Rajecké Teplice, Sklené
Teplice, Smrdáky, Štós, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy, Štôla, Lučivná

c) samostatnú skupinu tvoria potenciálne strediská pre rozvoj cestovného ruchu na báze
termálnych a minerálnych vôd
Termálne kúpaliská: Kráľová pri Senci, Dunajská Streda, Oravice, Gabčíkovo, Veľký Meder,
Topoľníky, Komárno, Patince, Štúrovo, Šurany, Diakovce, Sládkovičovo, Podhájska, Kalinčiakovo,
Santovka, Dudince, Koplotovce, Piešťany, Trenčianske Teplice, Beluša, Rajecké Teplice,
Mošovce, Turčianske Teplice, Kremnica, Vyhne, Sklené Teplice, Kováčová, Hrnčiarske Zálužany,
Dolná Strehová, Tomaľa, Dudince, Bešeňová, Liptovský Ján, Gánovce, Vrbov, Vyšné Ružbachy

Z hľadiska atraktivity, vybavenosti a významu miest pre cestovný ruch sa určujú nasledovné

kategórie kúpeľných miest:

3. Piešťany

- pacienti s chorobami pohybových ústrojov
- vhodné klimatické podmienky
- významným vlastníkom kúpeľov bol po dlhé roky šľachtický rod Erdödyovcov
- rodina Winterovcov - rozmach a svetové meno - v secesnom štýle tu vyrástli Hotel Royal

(1906), kúpeľný hotel Thermia Palace s budovou balneoterapie Irma (1912), ďalej kúpeľný
hotel Pro Patria (1916) a v rokoch tridsiatych hotel Excelsior (dnes Jalta).

- Pred 1. svetovou vojnou návštevnosť kúpeľov vyvrcholila v roku 1912, keď Piešťany navštívilo

vyše 17 tisíc stálych hostí

- V

šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch bolo postavených niekoľko nových kúpeľných

domov: Balnea Palace, Balnea Grand, Balnea Splendid a nakoniec Balnea Esplanade

- Prírodné zdroje kúpeľov: sadrovo-sírna termálna voda a termálne sírne bahno
- Liečia sa tu reumatické zápalové ochorenia, ochorenia pohybového aparátu, nervové

ochorenia, následné stavy po úrazoch a operáciách končatín a chrbtice, predčasné prejavy
starnutia v oblasti pohybového aparátu a obezita, detská mozgová obrna, iné poruchy hybnosti
centrálneho pôvodu a mnoho iných.

- kapacita 2800 lôžok strednej a vyššej triedy
- Zo slovenských kúpeľov majú Piešťany najväčšiu návštevnosť (až 76% predstavujú cudzinci)
- Koncom roku 2001 maďarská hotelová skupina Danubius vyhrala tender na privatizáciu SLK

Piešťany, v súčasnosti už vlastní majoritný podiel 87,66%. Spoločnosť Danubius Hotel and Spa
Co. je najväčšou maďarskou spoločnosťou, ktorá podniká v oblasti hotelierstva a kúpeľníctva.
Od roku 2001 je aj najväčším prevádzkovateľom kúpeľov v Európe. Vlastní aj 95,36%-ný podiel
v kúpeľoch Mariánske Lázně, spoločnosť získala podiely v rumunských kúpeľoch, vlastní
letovisko na chorvátskom ostrove Krk a je 100%-ným vlastníkom viacerých hotelov
a kúpeľných domov v Maďarsku.

28

CESTOVNÝ RUCH PREDNÁŠKA VII

-

vidiecka turistika a agroturistika

-

chatárenie a chalupárenie

Základné teoreticko-metodologické otázky vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky na
Slovensku

Vznik a vývoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky na Slovensku

Vidiecka turistika nie je na Slovensku novým fenoménom. Slovenská krajina bola už

v období Rakúsko-Uhorska miestom pasívneho či aktívneho oddychu šľachtických rodín. Dôkazom
toho sú početné šľachtické letné sídla vybudované na vidieku. Vidiek im poskytoval priestor pre
aktivity, ktoré nebolo možné v stiesnených podmienkach mesta vykonávať, napr. jazda na koni,
poľovníctvo, a napokon vidiek vábil aj dobrým vidieckym vzduchom. V súčasnosti demografické
trendy poukazujú na migráciu vidieckeho obyvateľstva do miest (obyvateľstvo odchádza z vidieka
za vidinou ľahšieho života v meste) a vidiek sa jednoducho vyľudňuje. Ak chceme zastaviť tento
negatívny trend je potrebné poskytnúť vidieckemu obyvateľstvu perspektívu, a jednou z alternatív
je realizácia vidieckeho cestovného ruchu.

Vývoj rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky spôsobuje nielen atraktívnosť

krajiny, dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života, ale aj domáckosť
prostredia, tradičná gastronómia, tradície a remeselná výroba, snaha zotaviť sa, nájsť rovnováhu
medzi prírodou a rodinou. Okrem prírody je dôležitá aj ponuka služieb, ktorá musí zodpovedať
očakávaniam návštevníkov – hostí v závislosti od prostredia (nížinné, podhorské, horské), sezóny
(letná, zimná) apod. Slovenská krajina pôsobivo láka turistov, vidiecky cestovný ruch a
agroturistika sa stávajú nástrojom stretnutia obyvateľov vidieka a miest, spôsobom zmiernenia
vzťahu medzi mestom a vidiekom, príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva,
založenou na rešpektovaní potrieb a reálnych možností ponuky vidieckeho priestoru. Účastníci
vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky majú nové očakávania, ktoré sa prejavujú v rastúcej
citlivosti na kvalitu životného prostredia a poskytovaných služieb.


Vymedzenie a význam vidieckeho cestovného ruchu a agroturizmu v podmienkach
Slovenska

V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu na vidieku, mimo rekreačných a turistických

centier, začínajú sa používať i nové termíny ako vidiecky cestovný ruch a agroturizmus.

Podľa výskumných prác z Ústavu turizmu, a.s., Bratislava, vidiecky cestovný ruch

môžeme ako súbor rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie
vidieckeho osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít, lebo formou ich realizácie
znamenajú určitým spôsobom návrat k

prírode, k

činnostiam, ktorými sa bezprostredne

zaobstarávajú základné potreby na živobytie.

Agroturizmus v súčasnom poňatí je užším pojmom, jeho záujmové činnosti zahrňujú podľa

poľnohospodárskych, resp. ekonomických podmienok celú alebo časť činností konkrétneho
poľnohospodárskeho podniku. Do agroturizmu môžeme zahrnúť prakticky všetky rekreačné
činnosti, ktoré môže poľnohospodársky podnik ponúknuť turistom.

Vo všeobecnosti teda pod vidieckym turizmom rozumieme rekreačné činnosti, využívanie

voľného času na vidieku s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo
v účelových komerčných ubytovacích v tomto prostredí. Patria sem teda činnosti, ktoré sa
približujú k službám charakterizujúcim cestovný ruch, ale sú etablované v podmienkach vidieka.

Agroturizmus treba chápať užšie ako vidiecky cestovný ruch. Agroturizmus zahŕňa

špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych
ekonomických a prírodných potrieb turistov. Poľnohospodársky podnik alebo súkromný podnikateľ
v rámci agroturizmu zosúľaďuje svoje predpoklady s priestorovými možnosťami poskytovania
doplnkových služieb. Do agroturizmu môžeme zahrnúť prakticky všetky činnosti, ktoré podľa

29

miestnych podmienok môžu poskytovať či už súkromní roľníci, poľnohospodársky podnik alebo
ďalšie podnikateľské subjekty na vidieku.

Pri poskytovaní služieb v rámci vidieckeho cestovného ruchu je potrebné mať na pamäti,

pre aký druh hostí budeme tieto služby poskytovať a to najmä z hľadiska nárokov na kvalitu a druh
poskytovaných služieb. Z tohto hľadiska ide o:
-

tzv. zelenú klientelu, ktorá vyžaduje pobyt v pôvodnom vidieckom osídlení a chce

spoznať osobitosti spôsobu života na vidieku, vyžaduje nenarušené životné prostredie, účasť
na jednoduchších poľnohospodárskych prácach, poznaní a styk s vidieckym obyvateľstvom,
zdravotne nezávadné potraviny (bez chemických hnojív a postrekov a bez chemických
konzervačných prísad) a pod.

-

klientela menej solventná, najmä rodiny s deťmi z nižších príjmových vrstiev, pre ktorú je

táto forma trávenia dovolenky príťažlivá najmä v dôsledku výrazne nižších cien.

Významnou stránkou vidieckeho cestovného ruchu je kvalita poskytovaných služieb. Pritom jeho
predmetom sú tieto služby:

- ubytovacie
- stravovacie
- doplnkové

a)

Ubytovacie a stravovacie služby je potrebné poskytovať v súlade s platnými normami.

Za týmto účelom je vhodné využívať už existujúce zariadenia, resp. objekty. Nedoporučuje sa ani
realizácia finančne náročných adaptácií, pretože by to ohrozilo rýchlu návratnosť vložených
finančných prostriedkov.
b) V

rámci

stravovacích služieb je vhodné zohľadňovať osobitosti príslušného regiónu,

resp. vidieckeho sídla, pričom maximálne treba používať na prípravu jedál a nápojov vlastné
suroviny a polotovary. Pobyt rekreantov možno využiť aj na predaj trvanlivých potravinárskych
výrobkov pre ich potreby. Tieto služby možno však rozvíjať aj pre ďalších zákazníkov (napr. pre
účastníkov cestnej premávky pri významnejších cestných ťahoch, pre chatárov v prípade výskytu
chatových osád v okolí a pod.).
c) Atraktívnosť pobytov turistov na vidieku závisí v mnohom od doplnkových služieb, ktoré
sa ponúkajú hosťom pre aktívne strávenie ich voľného času a za účelom vytvorenia maximálneho
pohodlia pre hostí. Doplnkové služby môže poskytovať samotný hostiteľ alebo tieto služby iba
sprostredkuje hosťom.
Ide najmä o tieto služby:

- športovo-rekreačné spojené s využitím športových zariadení, ktoré má príslušný podnik,

resp. ubytovateľ k dispozícii (lyžiarske strediská, termálne kúpaliská, športové ihriská, vleky,
telocvične, fitnescentrá, sauny…)

-

využitie konských záprahov ako atraktívnej turistickej dopravy, v lete koče, v zime sane,

jazdeckých koní na jazdy do prírody

-

vytvorenie možnosti zapojiť účastníkov pobytu do atraktívnych poľnohospodárskych

prác osobitne v rastlinnej výrobe, napr. pri sušení sena, zbere úrody klasickým spôsobom,
zbere hrozna, ovocia a pod.

- využívanie

ovčiarstva ako atrakcie pre organizovanie exkurzií, osobitných

gastronomických ochutnávok ovčiarskych výrobkov, ako sú oštiepky, žinčica, účasť na
prácach na salaši, opekanie jahňata, príprava baranieho gulášu v prírode a iných špecialít

-

špeciálna ponuka služieb vo vinohradníckych regiónoch, zameraná na ochutnávky

najkvalitnejších vín a gastronomických špecialít spojené s

poznávaním krás prírody,

historických pamiatok a folklórnych tradícií

-

využitie miestnych remeselníkov-stolárov, hrnčiarov, kováčov na výrobu suvenírov a

predmetov použiteľných na doplnenie interiérov zariadení cestovného ruchu

-

využitie, obnovenie alebo vybudovanie rybníkov pre rybolov, prípadne pre dodávku rýb

do vlastných alebo cudzích zariadení cestovného ruchu

-

poskytnutie atraktívnych podujatí, ako posedenie pri vatre so živánskou, ľudovou

hudbou, na vinobraniach, na husacích hodoch, na rôznych zabijačkových slávnostiach, na
zbere liečivých rastlín, lesných plodín

-

uspokojenie špecifických záujmov turistov najmä o poľovníctvo v

horských a

podhorských oblastiach, ale aj rybárstvo a pod.

- služby

kultúrno-spoločenské, ako je účasť na vystúpení rôznych folklórnych súborov,

jarmokoch, trhoch, exkurzie do poľnohospodárskych podnikov, dedinského múzea, skanzenu,
pamätných izieb a pod.

30

⇒

⇒

⇒

⇒

⇒

- poskytovanie

ďalších služieb podľa miestnych podmienok jednotlivých regiónov, ktoré

práve z tohto hľadiska môžu prilákať domácich a zahraničných turistov

Cieľ a účel rozvoja vidieckeho cestovného ruchu
Rozvoj služieb cestovného ruchu na vidieku má predovšetkým tieto prednosti oproti ostatným
formám cestovného ruchu:
™

využíva existujúci bytový fond na vidieku a vybudované objekty, ktoré prípadne už stratili

doterajšie využitie

™

vytvára predpoklady ekonomického rozvoja daného územia

™

napomáha širšiemu rozptylu turistického využívania územia

™

nevyžaduje záber nových plôch vo voľnej prírode a krajine pre budovanie nových zariadení

™

mobilizuje peňažné prostriedky v prospech hospodárskeho rastu zapojením vidieckeho

obyvateľstva do služieb cestovného ruchu

™

urýchľuje návratnosť vložených prostriedkov použitých pri rekonštrukciách objektov na

ubytovacie kapacity

Podobne možno charakterizovať prínos agroturizmu pre poľnohospodárske podnikateľské

subjekty, ktoré sa prejavujú vo viacerých oblastiach:

v regiónoch

s koncentrovaným

cestovným ruchom sa môže realizovať odbyt

poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov v zariadeniach cestovného ruchu
čo priaznivo ovplyvní ekonomickú situáciu poľnohospodárskeho podniku alebo súkromného
agropodnikateľa a tým i obce alebo mesta. Konzumácia potravín najmä zahraničnými hosťami
sa prejavuje ako „vnútorný agroexport“. Turisti konzumáciou každého druhu zvyšujú hodnotové
využitie regionálneho poľnohospodárstva
v regiónoch s podmienkami pre rozvoj agroturizmu sa vytvárajú reálne možnosti pre vznik
nových pracovných príležitostí v ubytovacích alebo stravovacích zariadeniach, alebo aj ďalších
doplnkových službách cestovného ruchu. Ide najmä o tie regióny, kde sa uvažuje so
znižovaním poľnohospodárskej výroby a jej celkovou reštrukturalizáciou
agroturizmus svojou špecifickou ponukou pre dovolenkový pobyt na vidieku prispieva
k využívaniu prírodného, kultúrneho a historického potenciálu. Ide najmä o tie oblasti, ktoré sa
doteraz z hľadiska cestovného ruchu nevyužívajú
oživenie starých kultúrnych, gastronomických a iných ľudových zvyklostí a tradícií, ako
atraktívnej ponuky agroturizmu, prispeje k osídleniu a obnove mnohých vidieckych sídiel
realizácia zámerov agroturizmu pri dodržaní zásad maximálnej ochrany prírody a životného
prostredia prispeje nielen k ekonomickému rozvoju príslušných regiónov, ale aj k rastu
kultúrnej úrovne jej obyvateľstva.

Vidiecky cestovný ruch a agroturizmus môže byť teda doplnkovým zdrojom príjmov. Pri

reálnom rozvoji však môže táto forma cestovného ruchu byť pri zlepšení hospodárskych výsledkov
poľnohospodárskych podnikov, pri riešení nezamestnanosti a pod. Zároveň aj obce, ktoré sa do
vidieckeho cestovného ruchu významnejšie zapoja, môžu lepšie prosperovať a zachovať svoj
osobitý ráz. V neposlednom rade majú z vidieckeho cestovného ruchu prospech samotní
obyvatelia, ktorí poskytujú služby účastníkom tejto formy cestovného ruchu.

Možnosti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky

V niektorých obciach je cestovný ruch dôležitou súčasťou hospodárstva a ich života.

Viaceré obce disponujú ponukou služieb a atrakciami, ale zatiaľ ich navštevuje málo turistov a
zaznamenávajú nízku vyťaženosť ubytovacích zariadení. Veľká skupina obcí disponuje
potenciálnymi možnosťami rozvoja cestovného ruchu. Pre skutočné naplnenie tejto možnosti je
však nevyhnutné vybudovať alebo obnoviť turistické atrakcie a ubytovacie kapacity ako aj veľmi
dobre ich prezentovať laickej, ale najmä odbornej verejnosti.

Pomoc v rozvoji cestovného ruchu je vhodné orientovať na vidiecke sídla, ktoré majú

vybudované, resp. potrebujú dobudovať kapacity pre cestovný ruch. To môže byť prvým krokom
k

vybudovaniu silného odvetvia cestovného ruchu a predmetom spolupráce organizácií

zaoberajúcich sa cestovným ruchom. Rozvoj cestovného ruchu si vyžaduje aktívnu spoluprácu
všetkých obcí, miest a podnikateľských subjektov v príslušnej turistickej oblasti. Je to veľmi
dôležité, pretože stredná Európa ovplýva turistickými atrakciami, ktoré si vzájomne konkurujú v boji

31

o turistov a finančné prostriedky plynúce z cestovného ruchu. Spolupráca môže mať rôzne formy:
napr. spojiť prostriedky na technickú infraštruktúru, marketing, podieľať sa na spoločných
marketingových stratégiách, spolupracovať pri skalitňovaní cestnej siete, telekomunikácií a iných
špecifík, podporujúcich rozvoj cestovného ruchu.

Vidiecke sídla z hľadiska rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky zohrávajú

zväčša rolu aktivizátora a koordinátora rozvoja. Obce sa môžu na rozvoji vidieckeho cestovného
ruchu podieľať svojou priamou účasťou, resp. nasmerovaním, naštartovaním a ponechaním si
možnosti koordinácie, pričom ďalšie aktivity ponechávajú podnikateľským subjektom. Nemožno
však pripustiť chaotický vývoj agroturistiky alebo vidieckeho cestovného ruchu, pretože vzniká
príčinnosť konfliktov, ktoré vedú k znižovaniu dynamiky rozvoja obce a v konečnom dôsledku aj
k znižovaniu záujmu turistov. Dôležitou úlohou obce je marketing a propagácia vidieckeho
cestovného ruchu všetkými dostupnými prostriedkami (informačné centrá, propagačné materiály,
výstavy a semináre k cestovnému ruchu na vidieku apod.)

Základným organizačným predpokladom pre rozvoj podnikateľskej aktivity je spracovanie

programu sociálneho a ekonomického rozvoja zo strany obce, resp. združenia obcí. Tento
program môže byť spracovaný ako dokument dlhodobej koordinácie verejných a súkromných
aktivít, demografického, ekonomického, sociálneho, kultúrneho a ekologického charakteru na
území obce, v záujme obce ako celku a v nej žijúcich obyvateľov, miestnych podnikateľov a
prichádzajúcich turistov. Hlavným zmyslom programu je organizácia všeobecného rozvoja obce
na báze harmonizácie súkromných záujmov obyvateľov, podnikateľov i návštevníkov a
odstraňovanie konkurenčných vzťahov tam, kde konkurencia nie je z hľadiska obce a jej
prosperity, ani z hľadiska dlhodobých záujmov samotných podnikateľov produktívna. Hlavným
zmyslom i nástrojom realizácie programu je dobrovoľná spolupráca pri dosahovaní spoločných
cieľov rozvoja obce.

Osobitosti vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky vo vidieckych sídlach a vidieckych
regiónoch

Každá obec pri koncipovaní vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky by mala brať do

úvahy prírodné predpoklady, historické pamiatky, polohu obce a jej príťažlivosť, turistické
atraktivity v blízkom okolí, podmienky pre chatové a záhradkárske kolónie, vybavenosť kultúrnymi,
športovými a rekreačnými zariadeniami, rozvoj, udržiavanie a propagáciu krajových špecialít a
atraktivít, produkciu ekologicky kvalitných potravín, produkciu a propagáciu výrobkov s miestnou
tradíciou, dopyt po určitom produkte s módnym vplyvom, štruktúru výroby a služieb, dopravnú
dostupnosť. Veľký význam pri plnení úloh obcí zohráva propagácia a ich spolupráca
s informačnými a propagačnými inštitúciami, agentúrami pre regionálny rozvoj a organizáciami
zaoberajúcimi sa cestovným ruchom a doplnkovými službami.

Väčšina obcí v rámci vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky by mala ponúknuť

informácie na:

- ubytovacie a stravovacie zariadenia
- športovo-rekreačné zariadenia
- turistické atraktivity v blízkom okolí
- kultúrno-spoločenské a obchodné zariadenia
- zariadenia komunálnych služieb
- miestny folklór a remeslá, tradície, pôdohospodárske dedičstvo a vidiecku identitu
- pobytové zariadenia v štýle domáckych tradícií a pod.

Rekreačnú dedinu možno charakterizovať ako vidiecke osídlenie s disponibilným bytovým

fondom, rekreačným priestorom a pôvodnou ľudovou architektúrou. Kvalita poskytovaných zložiek
začleňuje jednotlivé obce do nasledovných kategórií:

I. –

výlučne rekreačná funkcia, kvalitné prírodné prostredie a charakteristická

urbanistická štruktúra (napr. obce Donovaly, Špania dolina, Demänová apod.)

II.

- prevláda rekreačná funkcia a v budúcnosti sa v obciach neuvažuje s ďalším
rozvojom hospodárskej funkcie (napr. obec Rajecká Lesná, Kľak, Krahule, Podbieľ,
Staré Hory)

32

III.

- doplnková rekreačná funkcia má vyhovujúce podmienky na rozvoj rekreácie,
prírodné a krajinné prostredie so zvyškami pôvodnej ľudovej architektúry, nedotknutá
príroda, lazy, samoty, osady (napr. Mýto pod Ďumbierom, Blatnica apod.)

Kategorizácia rekreačných dedín na Slovensku poukázala na ich rozdielny potenciál, určila

základné smery orientácie obcí a ovplyvnila tak ich súčasné funkcie. Definíciu rekreačnej dediny
možno považovať za stále aktuálnu z dôvodu, že disponibilný bytový fond, osobitý rekreačný
priestor a pôvodná ľudová architektúra sú základnými podmienkami pre rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti a lokalizácie vidieckych sídiel majú
najlepšie predpoklady pre vidiecky cestovný ruch a agroturistiku najmä tie obce, ktoré sa
nachádzajú v horských a podhorských oblastiach a v niektorých nížinných oblastiach Slovenska.
Každá z oblastí má svoje osobitosti, ktoré vytvárajú špecifickú ponuku v rámci rozvoja aktivít
vidieckeho cestovného ruchu.

II. Chatárenie a chalupárenie

Rozhodujúcim

hľadiskom určenia spôsobu účasti na cestovnom ruchu je počet účastníkov

a spôsob zabezpečenia služieb.

Pri individuálnom cestovnom ruchu si účastník alebo skupina samostatne volia program a

spôsob jeho zabezpečenia a len v malej miere využívajú služby cestovných kancelárií. Charakter
úplnej individuality a samostatnosti nadobúda cestovný ruch vtedy, keď účastník použije vlastný
dopravný prostriedok, vlastné ubytovanie a sám si pripravuje stravu. Napriek tejto nezávislosti
používa rekreačné, športovo-technické a spoločensko-kultúrne služby v mieste CR. Z toho
vyplýva, že účasť organizátorov cestovného ruchu v absolútnej miere nie je možné vylúčiť.

Priestor pre individuálnu rekreáciu vytvára vlastníctvo ubytovacích zariadení. Paleta

vzhľadu, rozmerov, spôsobu využívania stavieb, ktoré slúžia potrebám individuálnej rekreácie je
natoľko pestrá, že je ťažké presne a výstižne takéto objekty definovať. Niekedy je ich označovanie
nejednotné. Ako najvýstižnejší sa udomácnil výraz „objekty individuálnej rekreácie“. Takéto
pomenovanie pre stavby, ktoré slúžia účelom súkromnej rekreácie používa aj štatistika, urbanistika
a plánovacie inštitúcie. Možno ho postaviť na úroveň anglického označenia „second homes“ alebo
nemeckého „ freizeitwohnsitze“. Vystihuje sa tak stavebná rozmanitosť objektov, ktoré slúžia
súkromnej rekreácii.

Jedným z hlavných typov individuálnej rekreácie, najmä mestského obyvateľstva, je

chatárenie – súkromná chatová výstavba a trávenie voľného času v týchto objektoch.
Vo

svojich

počiatkoch bola chatová výstavba súčasťou rekreačného zázemia miest v tzv.

prímestských rekreačných zónach. S postupným narastaním mobility obyvateľstva spojeným
s rozvojom dopravy a motorizácie prestala chatová výstavba vplývať len na rekreačné zázemie
miest, ale čoraz viac začala prenikať do voľnej prírody. Cieľom záujmu stavebníkov chát sa stávajú
najatraktívnejšie krajinné priestory a lokality, v ktorých zväčša živelne začali vznikať chatové
osady. Mnohé z chát sú postavené nelegálne, s čím je mnohokrát spojené narušenie a devastácia
vzácnych krajinných priestorov.

Výrazná výstavba chát nastala v polovici 60. rokov a z roka na rok stúpala. Úsilie majiteľov

chát je mať chatu podľa možnosti v dostupnej vzdialenosti od bydliska, preto aj najväčšiu
koncentráciu chát vidíme v okolí väčších miest a priemyselných aglomerácií.

Živelný rast chát v minulosti priniesol so sebou aj mnohé negatívne javy (živelné situovanie

chát, nelegálne stavby, zásahy do prírody). Na základe uznesenia vlády SSR z roku 1973
výstavba chát sa riadi schválenými územnými plánmi.

Podľa toho, ako mieni majiteľ využívať súkromnú chatu, rastú nároky na prírodné

prostredie. Ak sú chaty využívané koncom týždňa, čo sa týka väčšiny majiteľov bývajúcich
v mestách, sú znížené nároky na kvalitu prírodného prostrediaa chaty sa vyznačujú svojou
jednoduchosťou. U týchto majiteľov vystupuje najmä požiadavka krátkej dostupnosti, pretože tým
získavajú možnosť čo najčastejšie využiť chatu na zotavenie.
Naopak

zväčša chaty v

najatraktívnejších priestoroch sú využívané viacdňovými

dovolenkami majiteľov zo vzdialenejších kútov.

33

Súkromná chatová výstavba sa dnes koncentruje prevažne v

prostredí prírodne

atraktívnom, pretože práve toto prostredie láka návštevníkov. Čím hodnotnejšie je prírodné
prostredie zázemia mesta, tým kratšia je vzdialenosť chatových lokalít od mesta.

Chatová výstavba prináša zo sebou veľa problémov celospoločenského a ekonomického

charakteru, pričom výsledok doterajšej činnosti na tomto úseku možno hodnotiť prevažne
negatívne.

Negatívne dôsledky chatovej výstavby sa prejavujú najmä úbytkom pôdy. Architektúrna

kvalita chát, najmä ich estetická hodnota je rozmanitá a zväčša nedosahuje žiadúcu úroveň.
Nedostatkom je, že v individuálnych prípadoch chatári stavajú podľa svojho vkusu, čo vedie
k rozdielnej výtvarnej úrovni riešenia chát. Príčinou takýchto zmien býva skutočnosť, že majiteľ
pôvodne len sezónne zameranú chatu prispôsobí celoročnému užívaniu. Kritiku si zaslúži i
prevažná väčšina sériovo vyrábaných chát, z ktorých mnohé majú nízku úroveň vonkajšieho
vzhľadu. Najviac chýb sa vyskytuje v urbanistickom riešení chatových objetov, najmä vo vzťahu
k daným prírodným podmienkam a morfológii utvárania terénu.

Chatové areály sa prehusťujú, chaty v jednej skupine sa líšia vzhľadovo, nesúrodosťou

používaného stavebného materiálu, čo je v rozpore s prirodzeným prírodným okolím krajinného
prostredia. Chatami sa zastavávajú všetky voľné plochy v prírode pri vodných plochách, lesných
bučinách, v dôsledku čoho sa týmito civilizačnými prvkami narušuje prirodzená biologická
rovnováha krajinného prostredia. Takéto chatové areály vážne ohrozujú kvalitu rekreačných
hodnôt územia.

Súkromné chaty umožňujú pomerne veľkému počtu osôb pobyt v prírode v maximálnej

miere podľa ich individuálnych a časových možností. Medzi pozitívne stránky chatovej výstavby
v regióne patrí, že väčšina majiteľov starostlivo udržuje okolie svojich chát a snaží sa prostredie
v ich okolí zlepšiť. V mnohých prípadoch vhodná a prirodzená úprava najbližšieho okolia chát robí
devastované alebo inak nevyužité plochy opäť hodnotnými. Pozitívne stránky výstavby chát sú
charakteristickým výrazom spoločensko-civilizačného procesu, ktorý na jednej strane koncentruje
obyvateľstvo do stále väčších a moderne vybavených mestských aglomerácií a na druhej strane
vyvoláva stále intenzívnejšiu túžbu ich obyvateľov stráviť voľný čas v prírode.

Okrem spomínanej výstavby nových chatových objektov v novovyčlenených atraktívnych

prírodných priestoroch (chatárenie) existuje aj adaptácia starších vidieckych domov na
rekreačnú funkciu, tzv. chalupárenie. Na rozdiel od chatárenia, ktoré potrebuje veľký priestor, sa
chalupárenie rozšírilo do všetkých vidieckych sídiel, ktorých bytový fond poskytuje predpoklady pre
jeho rozvoj.

Chalupárenie je druh rekreácie v horských, menej prístupných oblastiach, kde dochádza

k opúšťaniu bývalých roľníckych usadlostí. Obyvatelia miest vykupujú tieto vidiecke domy, ktoré
stratili svoju pôvodnú obytnú alebo hospodársku funkciu a bez možnosti rekreačného využitia by
zanikli. Adaptáciou starých domov sa aj často zachráni a zachová svojrázna ľudová architektúra.

Doterajší trend vývoja cestovného ruchu poukazuje na rastúci záujem o chalupárenie. Na

rozdiel od chatárenia nevyžaduje zaberanie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ale naopak,
opustené záhradky sa začnú intenzívne obrábať. Čoraz stimulujúcejšie pôsobí relatívne
nezávadné životné prostredie vo väčšine kopaničiarskych oblastí.

Chalupárenie so sebou prináša mnoho pozitívneho. Majiteľ chalupy, ktorej možnosť

využívania je v letnej i v zimnej sezóne, sa snaží o čo najlepšiu úpravu okolia svojej rekreačnej
chalupy, čo prispieva k lepšiemu vzhľadu celej obce. Pozitívnym javom je aj rekultivácia pôvodne
opustenej záhradkárskej pôdy, ktorá sa začína intenzívne využívať. V neposlednom rade by malo
ísť o zlepšenie úrovne poskytovaných služieb sociálnej a občianskej vybavenosti v obci, ktoré sú
prechodne využívané účastníkmi individuálnej rekreácie. Využíva sa opustený bytový fond
rozptýleného osídlenia, ktoré by bez majiteľov rýchlo chátralo. Zachovávajú sa hodnoty ľudovej
architektúry, ktorú rozptýlené osídlenie predstavuje a nakoniec, chalupárska rekreácia
nepredstavuje záber nezastavanej plochy ako je tomu pri chatovej rekreácii.