Primárny potenciál územia Slovenska

Región, regionálny typ, regionalizácia, regionálna typizácia

Región:

• časť krajiny určitého taxonomického rádu (Korec), t.j. hranicami

jednoznačne definované územie, ktoré má požadované kvalitatívne a
kvantitatívne charakteristiky a určitú pozíciu v hierarchickej
(geografickej) organizácii spoločnosti

Regionalizácia, regionálna typizácia*:

• činnosť, postup, smerujúca k vyčleneniu regiónov

• zoskupovanie individuálnych objektov (základných priestorových

jednotiek) do tried (priestorovo väčších územných celkov – regiónov
alebo regionálnych typov) na základe spoločných vlastností
individuálnych objektov alebo ich vzájomných vzťahov (Hempel)

Metódy analýzy v „m“ rozmernom priestore

1 - „n“ malých základných priestorových jednotiek

- každá je charakterizovaná istým počtom „m“ čŕt, resp. ukazovateľov,
predikátorov (vyberá ich výskumník)

- týchto „n“ malých priestorových jednotiek chceme zoskupiť do
menšieho počtu taxónov (regiónov, regionálnych typov), ktoré by sa
vyznačovali maximálnou vnútornou rovnorodosťou

- matica vstupných dát, matica A (Xij), n x m

2 - štandardizácia vstupných údajov
Xi,j – Xj

Yi,j = ––––––––––- , Yi,j (-3,3)

ðj
- matica štandardizovaných dát, matica B (Yij), n x m

3 - faktorová a komponentná analýza (zníženie počtu ukazovateľov „m“
na „p“ faktorov)

4 - dimenzionálna analýza (analýzy vzdialeností) určuje sa stupeň
podobnosti každej sledovanej malej priestorovej (zo súboru „n“ jednotiek)
so všetkými ostatnými.
m

di,r = √ Σ (Yi,j – Yr,j)²

j=1

- matica vzdialeností D (dr,j), n x n

5 - grupovacia analýza, vychádza z matice vzdialeností, realizuje sa
grupovanie, agregovanie, t.j. zoskupovanie malých základných jednotiek
do väčších homogénnych celkov, tried na základe podobnosti týchto
malých územných jednotiek

- matica vzdialeností D (dr,j) rozmeru n x n sa realizáciou jednotlivých
krokov postupne zmenšuje na maticu rozmeru (n-1) x (n-1), (n-2) x (n-2),
... 2 x 2, 1 x 1.

6 – počet stanovených tried, t.j. ukončenie grupovania, buď dopredu
stanovíme koľko regiónov, resp. regionálnych typov chceme dostať
(prípadne v priebehu grupovania autor stanoví ich „optimálny počet“)
alebo pri každom kroku grupovania sledujeme percento straty informácie

A B C D E F

Regionálne typy
diferenciácie areálov
bývania

Klasifikácia regionálnotaxonomických problémov

Pre každého z nás nie je problém zistiť, že vzájomnou kombináciou
všetkých doteraz prezentovaných alternatív dostaneme 24, t.j. 16 rôznych
regionálnotaxonomických problémov.

Regionalizácia – regionálna typizácia
Formálny – funkčný
Hierarchické – nehierarchické
Prekrývajúce – neprekrývajúce (disjunktné)

V súlade s vyššie uvedenými možnosťami potom rozlišujeme:

(1) Hierarchický problém formálnej regionálnej typizácie s disjunktnými regionálnymi typmi
(2) Hierarchický problém formálnej regionalizácie s disjunktnými regiónmi
(3) Hierarchický problém formálnej regionálnej typizácie s prekrývajúcimi sa regionálnymi typmi
(4) Hierarchický problém formálnej regionalizácie s prekrývajúcimi sa regiónmi
(5) Nehierarchický problém formálnej regionálnej typizácie s disjunktnými regionálnymi

typmi

(6) Nehierarchický problém formálnej regionalizácie s disjunktnými regiónmi
(7) Nehierarchický problém formálnej regionálnej typizácie s prekrývajúcimi sa regionálnymi

typmi

(8) Nehierarchický problém formálnej regionalizácie s prekrývajúcimi sa regiónmi

(1) Hierarchický problém funkčnej regionálnej typizácie s disjunktnými regionálnymi typmi
(2) Hierarchický problém funkčnej regionalizácie s disjunktnými regiónmi
(3) Hierarchický problém funkčnej regionálnej typizácie s prekrývajúcimi sa regionálnymi typmi
(4) Hierarchický problém funkčnej regionalizácie s prekrývajúcimi sa regiónmi
(5) Nehierarchický problém funkčnej regionálnej typizácie s disjunktnými regionálnymi typmi
(6) Nehierarchický problém funkčnej regionalizácie s disjunktnými regiónmi
(7) Nehierarchický problém funkčnej regionálnej typizácie s prekrývajúcimi sa regionálnymi typmi
(8) Nehierarchický problém funkčnej regionalizácie s prekrývajúcimi sa regiónmi

Primárny potenciál územia Slovenska

Pri hodnotení vlastností krajiny z hľadiska možností jej rôzneho využitia
pre potreby spoločnosti sa v geografických výskumoch uplatňuje pojem
potenciál.

Slovo potenciál pochádza od latinského slova „potentia“ a znamenalo
pôvodne silu. V priebehu vývoja jazyka sa výraz potenciál postupne
rozširoval aj na označenie iných významov.

Veľká ruská encyklopédia definuje potenciál ako „vlastnosti, zásoby a
zdroje, ktoré sú k dispozícii a je možné ich použiť na dosiahnutie určitého
cieľa, prípadne riešenia určitého problému; sú to možnosti určitej osoby,
skupiny ľudí, štátu alebo oblasti“.

Tento relatívne nový pojem je odrazom objektívne „novej kvality“ krajiny v
kontexte jej výskumov jednotlivými vedami.

Pojem potenciál zohľadňuje účelové vlastnosti krajiny a preto je jeho
objavenia sa ako z filozofického, tak aj praktického hľadiska
opodstatnené.

V geografickej literatúre sa dnes stretávame s používaním viacerých
prívlastkov k pojmu potenciál. Najčastejšie s nasledovnými:

- prírodný potenciál – vzťahuje sa na prírodné vlastnosti krajiny,

môžeme ho definovať ako schopnosť prírodného prostredia splňovať
požiadavky, ktoré na územie kladie široko chápaná spoločenská
reprodukcia; označenie prírodný potenciál i chápanie tohto pojmu však
musíme brať s určitou rezervou, pretože v našich podmienkach je
ťažké abstrahovať od antropogénnych vplyvov

- polohový potenciál – vzťahuje sa na polohu oblasti v širšom priestore

prírodnej a sociálno-ekonomickej časti krajiny, môžeme ho definovať
ako schopnosť oblasti profitovať v široko chápanom spoločenskom
rozvoji z výhod, ktoré jej poloha poskytuje; polohový potenciál sa
vyznačuje pomerne vysokou dynamikou v čase

- primárny potenciál – prírodný potenciál + polohový potenciál

- sekundárny potenciál – vzťahuje sa na vlastnosti krajiny vytvorené

človekom (rozmiestnenie a štruktúry obyvateľstva, sídiel, priemyslu
poľnohospodárstva, cestovného ruchu a iné hodnotené vo vzájomných
vzťahoch), môžeme ho definovať ako kvalitatívne vlastnosti sociálno-
ekonomickej časti krajiny, ktoré môžu významnou mierou prispievať k
rozvoju danej oblasti

- krajinný potenciál – vzťahuje sa na vlastnosti krajiny, vyjadruje

vhodnosť hybridného krajinného systému (krajinný systém môžeme
definovať ako časť krajinnej sféry s osobitným charakterom prírodných
podmienok a spoločnosťou vytvorených fenoménov) na rôzne
hospodárske využívanie, ale zároveň vyjadruje aj mieru tohto
využívania, ktorá vyplýva z poznania stability prírodnej časti krajiny;
tento pojem zahŕňa prevenciu pred deštrukciou krajiny a vyjadruje
antropocentrický prístup ku krajine; uplatnenie pojmu krajinný potenciál
urýchlilo aj súčasné spoločenské postavenie geografie a jej pozícia v
systéme vied – riešiť na vedeckom základe vzťah človeka ku krajine

V dôsledku rôznych požiadaviek spoločnosti na hodnotenie a využívanie
krajiny sa ukázalo vhodné definovať a teoreticky rozpracovať rôzne
parciálne potenciály:

- demografický potenciál (ľudský kapitál),

- poľnohospodársky a lesohospodársky potenciál,

- sídelný potenciál,

- rekreačný potenciál a iné.

Kvantitatívne vyjadrovanie jednotlivých druhov potenciálu je stále aktuálna
úloha geografie. Určité problémy s vyjadrovaním potenciálov vznikajú aj
zo skutočnosti, že doteraz ešte neboli v potrebnej miere integrované do
definícií potenciálu nehmotné prejavy spoločnosti.

Dôležitou poznámkou k chápaniu krajinného potenciálu, ako „najširšieho“
potenciálu v krajine je konštatovanie, že pri určovaní krajinného potenciálu
treba brať do úvahy aj stabilitu krajiny a jej schopnosť autoregulácie a
autoregenerácie. Správny je predpoklad, že hranica schopnosti
autoregulácie krajiny determinuje jej potenciál. Ak nemá byť narušená
krajina, resp. jej ekosystém, táto hranica nesmie byť prekročená.

Územie Slovenska je z hľadiska primárneho potenciálu veľmi
diferencované. Za primárny potenciál budeme považovať v zmysle
práce M. Lukniša (1985, Regionálne členenie Slovenskej
socialistickej republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja.
Geografický časopis, 37 (2-3), 137 – 163.) potenciál územia
vyplývajúci z jeho polohy (polohový potenciál) a potenciál vyplývajúci
z prírodných podmienok územia (prírodný potenciál).

Väčšina autorov, najmä geografov, zaoberajúcich sa regionálnym
rozvojom Slovenska po roku 1989 priznáva vplyv primárneho
potenciálu na regionálny rozvoj a teda aj podiel primárneho
potenciálu územia Slovenska na vývoji regionálnych rozdielov. J.
Paulov (1992) napríklad hovorí, že „hoci sa pojem potenciálu môže
zdať niekomu trochu nejasný a mnohoznačný, je to práve on, ktorý
môže vo veľmi koncentrovanej podobe vyjadriť niektoré základné
skutočnosti podmieňujúce regionálny rozvoj“.

Pravdepodobne najvydarenejšou prácou analyzujúcou primárny
potenciál Slovenska z pohľadu vývoja jeho regionálnej štruktúry je
práca M. Lukniša (1985). Okrem iných, aj z pohľadu v súčasnosti
menej rozvinutých regiónov Slovenska, sú niektoré výsledky tejto
práce veľmi zaujímavé a podnetné.

Slovensko sa rozkladá na dvoch protikladných geomorfologických
útvaroch. Všeobecne známou je skutočnosť, že stred, severozápad
a severovýchod zaberá zložitá klemba Západných Karpát, ktorá tvorí
asi 70 % rozlohy Slovenska. Na juhozápadné a juhovýchodné
Slovensko zasahuje od juhu Panónska panva. Obidva výbežky
Panónskej približne 30 % rozlohy Slovenska.

Tieto dva výbežky Panónskej panvy (Podunajská nížina a Záhorská
nížina na západe a Košická kotlina a Východoslovenská nížina na
východe krajiny) majú na Slovensku fyzicko-geograficky danú
centralizačnú funkciu.

Sekundárne sa to prejavilo vývojom dvoch metropolitných miest
Bratislavy a Košíc. Spolu s obrubami k ním bezprostredne
sklonených nižších výbežkov Karpát tvoria tieto dva výbežky
Panónskej panvy dva osobitné regióny s centralizačnou funkciou. Už
J. Korčák (1938, Geopolitické základy Československa, jeho
kmenové oblasti. Orbis, Praha) ich vo svojej práci označil názvom
„kmenové oblasti“. Podľa polohy v rámci Slovenska ich M. Lukniš
(1985) nazval Západoslovenský centralizačný región (ZCR)
a Východoslovenský centralizačný región (VCR).

Karpatskou časťou Slovenska sa tiahne v smere dĺžky územia,

v smere východ – západ, jeho hlavná, riečnymi dolinami neprerušená,
horská os. Táto horská os predstavuje výraznú dopravnú, v určitom
zmysle možno povedať aj komunikačnú bariéru – predel medzi severným
a južným Slovenskom.

Je to 1000 – 2000 m n.m. vysoký ústredný horský chrbát. Na

západe sa začína nad stredným Považím pri Trenčíne. Prebieha po
chrbtoch a hrebeňoch Strážovských vrchov, Žiaru, Kremnických vrchov,
Veľkej Fatry, Starohorských vrchov, Nízkych Tatier, Volovských vrchov
a Čiernej hory až k prelomovej doline Hornádu nad Košicami.

Stredoslovenská horská bariéra západo-východného smeru rozdeľuje
územie slovenských Karpát (stredného Slovenska) na dve od seba
značne izolované časti. Ich sídelne, ekonomicky a komunikačne
najcennejšími územiami sú vnútrohorské kotliny. Tieto kotliny (bez
Košickej kotliny*) napríklad zaberajú len 14 % rozlohy Slovenska ale
v roku 1985 v nich žilo 36% obyvateľstva Slovenska.

Vnútrohorské kotliny sú podľa práce M. Lukniša (1985) jadrovými
priestormi dvoch ďalších regiónov, na ktoré sa delí územie slovenských
Karpát na strednom Slovensku. Tieto dva regióny boli podľa polohy
a povahy (jednej z jeho dôležitých funkcií) autorom pomenované ako
Severoslovenský koridorový región (SKR) a Juhoslovenský koridorový
región (JKR).

V JKR užšie a primárnym potenciálom pre ekonomické využitie menej
obdarené pohronské kotliny sú jeho osobitnou časťou (JKR možno teda
rozdeliť na dva subregióny – Ipeľsko-slanský a Pohronský).

Regionálne členenie SR ... (Lukniš, M. 1985)

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

# #

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

#

# #

#

#

#

#

#

#

Slovakia: Primary Regional Potential

West Core

West Periphery

East Core

East Periphery

North Core

North Periphery

South Core

South Periphery

Central Regions

Corridor Regions

Lukniš (1985)

North Corridor

West Core

South Corridor

East Core

Central Barrier

Dve varianty prepojenia Západoslovenského a Východoslovebského
centralizačného regiónu:

• severná trasa (BA – Žilina – Poprad – Košice)

• južná trasa (BA – Nitra – Zvolen – Lučenec – Košice)

Výhody južnej trasy:

1. kratšia vzdialenosť (cca o 50 - 70 km)

2. vhodnejší reliéf

3. menšie prevýšenie (Štrbský prah 900 mnm, Soroška 500 mnm)

Podľa kritérií funkčno-typologického členenia sa teda Slovensko
delí na 4 regióny:

1. Západoslovenský centralizačný (viacosový) región (ZCR),

2. Východoslovenský centralizačný (viacosový) región (VCR),

3. Severoslovenský koridorový (jednoosový) región (SKR) a

4. Juhoslovenský koridorový (dvojosový) región (JKR).

V ZCR zaberajú jadrové priestory (Podunajská a Záhorská nížina),
priestory vhodné na rozvoj sídiel a jednotlivých hospodárskych aktivít
približne 4/5 plochy územia.

Jadrové priestory VCR (Východoslovenská nížina a Košická
kotlina) zaberajú len asi 1/3 jeho plochy.

Západoslovenský centralizačný región.

- jadrovými priestormi sú rozľahlé nížinné roviny na nivách veľkých riek
a sprašové tabule a pahorkatiny Malej Dunajskej (Panónskej) kotliny
a Viedenskej kotliny, resp. Podunajskej nížiny a Záhorskej nížiny.

- polohový potenciál regiónu je veľmi priaznivý, leží v kontakte so
západnou rozvinutejšou časťou kontinentu, v blízkosti dvoch významných
európskych metropol (Viedne a Budapešti), má veľmi dobrú polohu
vzhľadom na tranzit do Maďarska a Rakúska (západnej Európy),
významná je jeho pozícia na splavnom Dunaji, má dobré komunikačné
spojenie s Českou republikou a jadrovými priestormi Severoslovenského
koridorového regiónu.

- rozlohou je to najväčší región (32,3% plochy SR).

- regiónom pretekajú najväčšie slovenské rieky – Dunaj, Váh, Hron,

Nitra,

Ipeľ s celkovým priemerným ročným prietokom 2 300 m3/sek., zdroje
povrchových a podzemných vôd majú nadregionálny význam.

- na teplých a slnečných rovinách a pahorkatinách sú veľmi bonitné pôdy
s možnosťou doplnkového zavlažovania na veľkých rozlohách.

- podiel regiónu na poľnohospodárskej pôde je 40,4%, na ornej, 54,5%

zberá sa tu približne 70% slovenskej úrody obilnín, chová sa 44,5%
hovädzieho dobytka, vyrobí 57,8% mäsa z výroby SR (dáta sú z polovice
80-tych rokov 20. storočia).

- v regióne žije približne 44% obyvateľov Slovenska, hustota zaľudnenia

je

tu nadpriemerná (140 obyv./km2).

- koncentruje sa tu najmä chemický priemysel (60% produkcie SR),

výroba

palív a energetiky (86%) a potravinársky priemysel (63%), automobilový
priemysel, elektrotechnický priemysel.

Pozn.: uvádzané údaje o poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe sú z roku 1985,
v súčasnosti sú pravdepodobne iné, pričom viaceré z nich sa pravdepodobne
zmenili v prospech tohto regiónu (pozri časť o regionálnom vývoji SR po roku 1989).

Východoslovenský centralizačný región

Jadrovým priestorom VCR je rozľahlejšia Východoslovenská nížina
a menšia Košická kotlina. Jadrové priestory VCR zaberajú len asi 1/3
jeho plochy, približne 2/3 regiónu zaberá zázemie regiónu (flyšové
vrchoviny na severe a severovýchode).

VCR má odľahlú polohu od aktívnych oblastí Slovenska (pred rokom
1989 bola jeho poloha výhodná vzhľadom na zdroje dovážaných surovín
a energie, ako aj odbyt výrobkov nášho priemyslu). Istý (ale malý)
význam má poloha regiónu na dopravnom ťahu medzi Maďarskom
a Poľskom. Leží v obklopení zaostávajúcich regiónov susedných štátov
(JV Poľsko, SV Maďarsko a západná Ukrajina)

V súčasnosti je veľmi nepriaznivým faktorom polohy veľká odľahlosť
od západnej Európy, znásobená nevyhovujúcim železničným a cestným
spojením*.

* Pozor, hodnotíme len primárny potenciál regiónov

Hierarchia centier podľa počtu obyvateľov centra FMR, 2003, bodová hodnota

Sídelná hierarchia – „sídelný“ potenciál regiónov SR

Priemer podmienok

Korec, Ondoš (2004)

Bodový priemer vypočítaný z hodnôt: sídelná hierarchia, makropolohová
atraktivita (veľká dopravná infraštruktúra)

Rozvojový potenciál regiónov SR v období prvej etapy

spoločenskej transformácie

Bratislava

Prague

Vienna

Budapest

Berlin

Ljubljana

Zagreb

Beograd

Warsaw

Venice

Digital Globe 2006

the CEE region, situation

Makropoloha a dopravná infraštruktúra – polohový

potenciál regiónov SR

Horňák (2004), Korec, Ondoš (2004)

Severoslovenský koridorový región

Priaznivá západo-východná orientácia jadrového priestoru SKR
predurčila región, aby sa stal významným dopravným koridorom
Slovenska. Od Trenčína po Margecany je po trase železnice dlhý 297
km, región je typicky osový, k ústrednej osi s dvomi sklonmi, dobre
skoncentrovaný.

Základ dominantného postavenia SKR v spojení západného
a východného Slovenska bol položený v rokoch 1871-73 vybudovaním
Košicko-bohumínskej železnice a Považskej železnice. Projekt
budovania diaľnic schválený ešte v rámci ČSSR a neskoršie mierne
upravený po 1. januári 1993 už samostatnou slovenskou vládou,
dopravnú koridorovú dominantnosť SKR ešte zvýraznil.

Na Štrbskom prahu (hranica medzi Liptovskou a Popradskou kotlinou,
najvyšší bod dopravného spojenia regiónu Bratislavy s regiónom Košíc
týmto smerom) klesá hlavné slovenské rozvodie do hĺbky 900 m n.m.

Juhoslovenský koridorový región

Jadrovým priestorom JKR je 10-25 km široká nížinná
Juhoslovenská kotlina, od Šiah po Plešivec má dĺžku 120 km a má
priaznivý západo-východný smer. Pahorkatinný povrch kotliny je
dobre prechodný (táto trasa sa preto použila na vedenie diaľkových
tranzitných línií potrubnej dopravy).

Spomedzi regiónov SR má najväšie zdroje nerastných surovín
(hnedé uhlie, keramické íly a hliny, magnezit, kremence, vápence,
perlit, čadiče, mramor, tufy, polymetalické rudy, medená ruda,
železná ruda, azbest, mastek a zlato).

Horský prah Slovenského stredohoria a Slovenského rudohoria
delí JKR na dva subregióny. Pohronský subregión JKR má malé
jadrové priestory, potencionálne nepredstavuje samostatný
komunikačný koridor.

Prieval Soroška (520 m n.m., najvyšší bod na spojnici regiónov
Bratislavy a Košíc južným smerom) leží takmer o 400 m nižšie ako
Štrbský prah.

1 2 3 4 5 6

ZCR

32,3

40,4

54,5

44,0

140,0 2300

VCR

22,6

23,9

22,1

20,7

112,3 190

SKR

23,4

16,9

10,6

21,3

92,3 180

JKR

21,7

18,7

12,8

14,0

65,5 95

1

– podiel na rozlohe Slovenska v %

2 – podiel na poľnohospodárskej pôde Slovenska v %

3 – podiel na ornej pôde Slovenska v %

4 – podiel na počte obyvateľov Slovenska v %

5 – hustota zaľudnenia v obyvateľoch na km2

6 – priemerný ročný prietok riek v m3/s