Globalizácia 2 – vznik a vývoj globalizácie.

Ešte na konci 80-tych rokov 20. storočia globalizácia nepredstavovala tému,
ktorá by všeobecne priťahovala záujem teoretikov. Takýto „nezáujem“ bol aj
napriek tomu, že globalizačné procesy (v zmysle ich neskorších definícií)
prebiehajúce v súčasnej podobe už od 70-tych rokov 20. storočia pôsobili už
v plnej miere na chod ekonomiky, politických inštitúcií, sociálnej sféry
a kultúry mnohých štátov.

Aká je postupnosť krokov, ktorými „prichádzala“ globalizácia?
- 15. storočie: začiatok vývoja svetového kapitalistického

systému, zámorské objavy

- 18. storočie: nástup priemyslu, začiatok modernizácie

spoločnosti

- 1870 - 1920: prísun surovín z rozvojových štátov do výroby

rozvinutých štátov

- 1944: dohody v Bretton Woods, založenie svetovej banky
a medzinárodného menového fondu
- 1971-1973: uvolnenie väzby národných mien na dolár,
prechod na systém volne plávajúcich kurzov, ropná kríza
- začiatok 80-tych rokov: politika R.Reagana a M. Thatche-
rovej (obmedziť možnosti štátu zasahovať do ekonomiky)
- 1989: pád „železnej opony“, vznik globálnej občianskej

spoločnosti

Kedy začala globalizácia?

Autor

Začiatok

Téma

Marx*

15. storočie

Moderný kapitalizmus

Wallerstein 15. storočie

Svetový kapitalistický systém

Giddens

18. storočie

Modernizácia

Robertson 1870 – 1920

Multidimenzionalita

Soros

1944 (1973, 1980)

Dohody v Bretton Woods

Sýkora

1973

Jednotná svetová ekonomika

Perlmutter 1989

Globálna občianska spoločnosť

* Stanovené implicitne

Dôležitým rysom nástupu globalizácie je vytváranie nadnárodných spoločností.

Tie využívajú výhody lokalizácie jednotlivých častí firmy v rôznych častiach

sveta a výroba tovarov a služieb je organizovaná na nadnárodnej úrovni.

Päť krokov ku globalizácii:

1. Brettonwoodské dohody – júl 1944 v Bretton Woods v New Hamspire v

USA, vytvorenie povojnového svetového menového a finančného
systému (dolár viazaný na zlato – pevne stanovené kurzy národných
mien, založenie svetovej banky a medzinárodného menového fondu).

2. Budovanie vojnou zničenej Európy v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia

(Ford, General Motors, Exxon a iné americké firmy). Firmy prichádzajú
do Európy – pritiahol ich trh a lacná pracovná sila (hlavný faktor však
bol priblíženie sa k trhu). Budované výrobné kapacity slúžili hlavne
dodávkam na miestne európske trhy. V celosvetovej mierke rozmach
internacionalizácie (aj) na báze „pomoci zaostalým krajinám“.

3. Začiatok 70-tych rokov – inflácia v USA, devalvácia doláru, prechod na

systém voľne plávajúcich kurzov najvýznamnejších národných mien
(objavenie sa nových nástrojov cezhraničného podnikania). Ropná kríza,
vznik OPEC, hromadenie voľných finančných prostriedkov, nedostatok
investícií, vznik globálnych finančných trhov.

4. 80-te roky – politika vlád Ronalda Reagana a Margaret Theacherovej

smerujúca k uvoľneniu tesných vzťahov ekonomiky (podnikania, NNS) a
štátu.

5. 80-te a 90-te roky vlády jednotlivých štátov ako aj predstavitelia jednotlivých

regiónov začínajú uplatňovať nástroje na prilákanie zahraničných
investícií (štátne dotácie – priame aj nepriame, niekoľkoročné daňové
úľavy, prípadne daňové „prázdniny“, vytváranie špeciálnych bezcolných
zón a iné), pád železnej opony medzi západným a východným blokom.

Globalizácia bola podporovaná zmenou politických priorít národných vlád,
ktoré môžeme charakterizovať ako prechod od sociálneho štátu (anglicky
„welfare state“) k liberálne orientovanej politike.

Od konca 70-tych rokov teda dochádza k prechodu od sociálneho
(„welfare“) štátu k tzv. „post-welfare“ politike, podporujúcej rozvoj voľného
trhu. Priekopníkmi tejto novej politickej deregulácii boli Ronald Reagan
v USA a Margareta Thatcherová vo Veľkej Británii.
Politika deregulácie britskej premiérky Thatcherové bola zakotvená
v štyroch princípoch (Andersen 1991):
(1) verejný sektor je príliš rozsiahly, nákladný a príliš intervenuje do
ekonomiky i života občanov;
(2) trh je omnoho citlivejší a efektívnejší alokačný mechanizmus než
akékoľvek plánovanie verejného sektoru;
(3) súkromné ekonomické subjekty sú takmer vo všetkých sférach
ekonomiky oveľa efektívnejšie ako štátne podniky;
(4) zníženie závislosti firiem a domácností na verejnom sektore povedie
k znovuobjaveniu tradičných hodnôt, hlavne individuálnej iniciatívy,
samostatnosti a podnikania.

Dôležitým heslom Margaret Thatcherovej bolo:
„Labouristická strana verí v obrátenie robotníkov proti vlastníkom, my

(konzervatívna strana) veríme v obrátenie robotníkov na vlastníkov“

Dva kroky boli dôležité v tejto politike:
1. Predaj štátnych nízkopríjmových domov ich nájomníkom so zľavou,

vypočítanou podľa nájmu zaplateného za predchádzajúce roky. Tento
krok priniesol politický, spoločenský a dokonca aj ekonomický úspech.
Domy si kúpilo takmer 2 milióny nájomníkov (viacerí potom prvýkrát
hlasovali za konzervatívcov) a miestne úrady už nezaťažovali náklady
na údržbu predaných domov.

2. Predaj akcií novo privatizovaných podnikov širokej verejnosti. Dve

tretiny podnikov, ktoré vlastnil britský štát bol predané súkromnému
sektoru a výsledkom bol jednak účinnejší priemysel, jednak
rozsiahlejšie kapitálové vlastníctvo britskej verejnosti (pomer akcií, ktoré
vlastnila britská verejnosť stúpol v rokoch 1979-1989 zo 7% na 25%).

Shirley Robin Letwinová pomenovala tento krok Thatcherovej ako

znovuobjavenie „aktívnych cností“ obyvateľov Veľkej Británie
(sebadôvera, usilovnosť, spoľahlivosť a iniciatíva), ktoré sú kľúčové pre
úspech slobodnej ekonomiky a občianskej spoločnosti.

Transformácia spoločnosti sa pochopiteľne nezastavila na „brehoch

Atlantiku“ Reagan a Thatcherová zmenili svetovú ekonomiku, keď veľmi
zreteľne ukázali účinky modelu slobodnej a deregulovanej ekonomiky,
ktorá sa rýchlo rozšírila pod jednotným pojmom „neoliberalizmus“.

Dva absolútne kľúčové imperatívy tejto ekonomiky:
- súkromné vlastníctvo (privatizácia)
- deregulácia (znižovanie zásahov štátu do ekonomiky)

Hlavným americkým „vývozným artiklom“ bolo znižovanie daní, hlavným

britským „vývozným artiklom“ bola privatizácia.

Nielen západoeurópske krajiny, ale aj Sovietsky zväz a celý východný blok

boli donútení zmeniť kurz, pretože privatizácia bola akceptovaná aj v
medzinárodnom kontexte a rovnako rozsiahle uplatnenie nachádzala aj
logika slobodného trhu, ktorá za privatizáciou stála.

Nástup Južnej Kórei, Tchaj-wanu, Malajzie, Singapúru, Hongkongu, Číny, ale

aj iných štátov, v „treťom svete“ sa ministrami financií stávajú žiaci
Friedmana, Hayeka a Adama Smitha. Marxizmus strieda neoliberalizmus.

Americká a britská ekonomika boli teda v 80-tych rokoch 20. st. finančne

stabilné a ekonomicky deregulované a v jednej aj v druhej začal
mohutný a dlhý vzostup hospodárskeho rastu sprevádzaný stabilitou
cien.

USA sa od roku 1982 „tešili“ 25-ročnému vysokému hospodárskemu rastu,

ktorý prerušili len dve krátke a jemné recesie.

Veľká Británia zažila počas tohto obdobia len jednu, ale vážnejšiu recesiu

na začiatku 90-tych rokov, keď na jeseň 1992 začal Sorosov Quantum
Fund útok na britskú libru. Británia minula 50 miliárd libier na obranu
meny, ale bezúspešne. Ale, ublížil vlastne Soros Britom? Nie, libra sa po
útoku stabilizovala o 15 % slabšia a ekonomika odvtedy „šliapala“ ako
hodinky (teda až do toho roku 2008).

Výdobytky „reaganizmu a thacherizmu“:
- Reštrukturalizovaná ekonomika (rozvoj nových odvetví vo finančných

službách, informatike a vyspelých technológiách, zmena nevýkonného
priemyslu na prosperujúci súkromný sektor)

- Lepšia alokácia zdrojov (finančných aj ľudských)
- Významná spoločensko-psychologická zmena (aktívne cnosti, počet

ľudí, ktorí sa zamestnávali sami – živnostníci, stúpol z necelého milióna
na takmer 3,5 milióna)

Neo-liberálne politické reformy na Slovensku za „vlády Dzurindu“

- neo-liberalizmus je úzko prepojený s fenoménom globalizácie a ako prejav

politiky ho možno pozorovať v niekoľkých post-komunistických krajinách
strednej a východnej Európy

- reforma sociálneho systému
- dôchodková reforma
- daňová reforma (najmä rovná 19 %-ná daň z príjmu)
- novelizácia pracovného zákona
- krátenie verejných výdavkov
- nahradenie konceptu verejnoprospešnosti konceptom osobnej

zodpovednosti

- Národný plán sociálnej inklúzie 2004-2006 z dielne MSVPR

Rast HDP na Slovensku (v %) v stálych cenách:

2000

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

1,4 3,4 4,8 4,8

5,2 6,6

8,5 10,4 (6,5/7,4) (5,9/1,8) 6,6

01/05 02/05 03/05 04/05 01/06 02/06 03/06 04/06 01/07 02/07 03/07 04/07
5,0 7,3 7,2 6,6 9,0 7,9 9,0 8,2 8,3 9,3 9,3 14,3

G

lobalizácia 3 – Nadnárodné spoločnosti (NNS)

Priame zahraničné investície (PZI)

Podstata ekonomickej globalizácie sa dá zhrnúť do nasledovného hesla:
„S 1/2 ľudí platených 2-krát tak dobre, vyrábať 3-krát toľko“.
Tento jednoduchý vzorec je založený na týchto piatich predpokladoch:
a) Rastúca úloha nadnárodných spoločností
b) Rast objemu priamych zahraničných investícií
c) Globalizácia finančného sektora
d) Globalizácia výroby a služieb, vrátane administratívnych funkcií
e) Globálny outsourcing

Hlavní aktéri globalizácie:

1. Nadnárodné spoločnosti.

Dôležité sú zmeny, ktoré sa začali po roku 1944, v dôsledku ktorých
sa pôvodné národné, prípadne medzinárodné spoločnosti stávali
stále nezávislejšími na partikulárnych záujmoch štátov, kde
pôvodne vznikli. Nadnárodné spoločnosti si navzájom konkurujú
a súperia o podiel na svetových trhoch.

2. Hospodársky najvyspelejšie štáty sveta.
Aj napriek tomu, že nadnárodné spoločnosti sa postupne vymykajú od

vplyvu národných štátov, medzi niektorými štátmi a nadnárodnými
spoločnosťami existujú silné, resp. významné väzby. Hoci nie je
veľa konkrétnych informácií o formách týchto väzieb, je zrejmé, že
ekonomická sila a medzinárodný vplyv týchto štátov (USA,
Japonsko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko,
Švajčiarsko, Kanada, Holandsko a iné) sa odvodzujú, okrem iného
aj od moci a vplyvu nadnárodných spoločností, ktoré v nich majú
svoje sídla a pôvod.

Toffler, A., Toffler, H.: Nová civilizácia (s. 23-25)

3. Medzinárodné organizácie.
Tretiu skupinu aktérov globalizácie predstavujú najmocnejšie

medzinárodné organizácie, ktoré sú v menšej alebo väčšej miere
spojené s hospodársky najsilnejšími štátmi sveta a nadnárodnými
spoločnosťami. Menovite treba uviesť Medzinárodný menový fond
(International Monetary Fund, IMF), Svetovú banku (World Bank, WB)
a Svetovú obchodnú organizáciu (World Trade Organization, WTO).
WB požičiava ročne asi 20 miliárd USD 100 štátom sveta, IMF
analyzuje problémy národných ekonomík a ukladá štátom podmienky
pre poskytovanie pôžičiek, WTO stanovuje pravidlá medzinárodného
obchodu (na základe vyjednaných dohôd s väčšinou obchodujúcich
štátov).

Významní aktéri v procese globalizácie – environmentálnej regulácie:

1. Zoskupenia štátov (OECD, G8)
2. Medzinárodné obchodné organizácie (Rada pre trvalo udržateľný rozvoj,
Rada pre ochranu ozónovej vrstvy a i.)
3. Národné obchodné organizície (Združenie amerických chemických

výrobcov, Japonská veľrybárska asociácia a i.)

4. Medzinárodné nevládne organizácie (Greenpeace, Medzinárodná

organizácia pre tvorbu noriem ISO, World Rainforest Network a i.)

5. Národné nevládne organizácie (Fond ochrany životného prostredia USA)
6. Verejnosť a jednotlivci

Holton, 2006

Nadnárodné spoločnosti (NNS), Korporácie

International Corporations (INCs´) - medzinárodné
Transnational Corporations (TNCs´) - nadnárodné
Global Corporations (GCs´) - globálne
Multinational Corporations (MNCs´) - mnohonárodné

corporation – združenie, amer. obchodná spoločnosť

- rozvíjajú ekonomické aktivity na viacerých národných trhoch
- využívajú odlišnosti (výhody) medzi jednotlivými štátmi (najmä rozdiely v cene

pracovnej sily), vrátane rozdielov v politických prioritách

- majú vysokú „geografickú“ flexibilitu, veľmi rýchlo reagujú presunom svojich

aktivít do vhodnejšej lokality

Centrály NNS sa koncentrujú vo svetových veľkomestách, najmä v trojici

globalizáciou do najvyššej hierarchickej úrovne položených miest New
York, Londýn a Tokio

Rozdiely vzhľadom na organizačnú štruktúru

International Corporations (INCs´) – medzinárodné
- flexibilne decentralizované riadenie

Transnational Corporations (TNCs´) – nadnárodné
- koordinácia nezávislých jednotiek, národne i medzinárodne; vytváranie

virtuálnych štruktúr a nových modelov fungovania

Global Corporations (GCs´) – globálne
- riadené z domovskej krajiny

Multinational Corporations (MNCs´) – mnohonárodné
- decentralizované riadenie v jednotlivých krajinách pôsobenia

Vznik nadnárodných spoločností prebieha spravidla v piatich fázach:

1. Fáza – export prebytku produkcie do zahraničia
2. Fáza – výstavba pobočiek v zahraničí pre zásobovanie miestnych

nových trhov

3. Fáza – zahraničné pobočky uspokojujú aj iné národné trhy, než ktorý

obsluhovali primárne

4. Fáza – zahraničné pobočky exportujú tovar do viacerých národných

trhov a aj do pôvodnej domovskej krajiny

5. Fáza – firma (spoločnosť) sa stavá v pravom slova zmysle globálna

(smerom von firma budí dojem, že nemá žiadnu národnú identitu,
Philips, Procter & Gamble, McDonald´s a i.)

Nadnárodné spoločnosti – „motor“ globalizácie (2006)

Teritórium / krajina

Materské spoločnosti so

sídlom v teritóriu/krajine

Zahraničné afilácie umiestnené

v teritóriu/krajine

Vyspelé krajiny

58 239

259 942

Európa

48 053

222 952

z toho Európska únia – EÚ 25

43 824

211 806

Slovenská republika

437

2 780

USA a Kanada

3 857

28 332

Austrália, Izrael, Japonsko, NZ

6 329

8 658

Rozvojové krajiny

18 521

406 967

Afrika

736

6 406

Latinská Amerika a karibik

2 037

37 728

Ázia

15 733

362 393

z toho západná Ázia

2 052

16 542

z toho južná, vých. a JV Ázia

13 681

345 851

Oceánia

15

440

JV a V Európa

1 651

110 738

SVET SPOLU

78 411

777 647

Pozitívne stránky NNS, pozitívne vplyvy NNS:

- umožňujú zvyšovať objem medzinárodného obchodu a objem výroby,

umožňujú zvyšovať výkonnosť ekonomiky na celoplanetárnej i na

národnej úrovni

- umožňujú zvyšovať objem investičného kapitálu financujúceho vedu,

výskum a vývoj

- podporujú a lobujú za voľný obchod a odstránenie obchodných bariér

(dane, clá, vládne poplatky), odstraňujú národné bariéry

- redukujú náklady na výrobu dôsledným uplatňovaním komparatívnej

výhody

- vytvárajú nové pracovné miesta
- podporujú vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov
- podporujú inováciu výroby a rozširujú možnosti dostupnosti nových

výrobkov

- v celosvetovej mierke rozširujú nové poznatky v oblasti marketingu a

metód masovej reklamy

- akcelerujú globalizáciu svetovej kultúry
- podporujú zavádzanie pravidiel medzinárodného obchodu

Negatívne stránky NNS, negatívne vplyvy NNS:

- umožňujú rast oligopolistických konglomerátov, ktoré znižujú úroveň

konkurencie a voľného podnikania

- zvyšujú objem investovaného kapitálu v hostiteľských krajinách, ale zisky

exportujú zpäť do domovskej krajiny

- vytvárajú dlžníkov a vzťahy, keď chudobný dlžníci sú závislí na

poskytovateľoch pôžičiek

- obmedzujú dostupnosť komodít monopolizáciou svojej produkcie a

kontrolou distribúcie svojich produktov po celom svete

- exportujú zastaralé technológie do rozvojových krajín
- regulujú a obmedzujú mzdy zamestnancov doma i v zahraničí
- narušujú kultúrne tradície a národnú diferenciáciu, podieľajú sa na

homogenizácii svetovej kultúry s dôrazom na konzumný spôsob

života

- podieľajú sa na zvyšovaní rozdielov medzi bohatými a chudobnými,

podporujú rast regionálnych rozdielov na celoplanetárnej i národnej

úrovni

- spochybňujú a zneisťujú suverenitu národných štátov, ohrozujú ich

samosprávu

Posledným trendom vývoja ekonomickej politiky NNS sú fúzie a strategické

aliancie.

- Ide o spojenie strategického partnerstva silných firiem
- Dôvodmi sú najčastejšie rýchlejšie neplytvanie silami v konkurenčnom boji,

ovládnutie trhu, spoločný vývoj, jednotný marketing, spoločný vývoj,
prístup k novým technológiám a iné

- Pri fúziách sa mení vlastnícka štruktúra daných, pri alianciách nemusí

partnerstvo znamenať zmenu vlastníckej štruktúry

- V reálnom podnikaní nadobúdajú aliancie najrôznejšie formy partnerstva,

od jednoduchého spoločného výskumu a vývoja až po joint venture

- Napr. už v roku 1997 Intel, Motorola a AMD, traja prominenti počítačového

priemyslu oznámili vytvorenie neziskovej organizácie EUV (Extreme
Ultraviolet) s hodnotou kapitálu 250 mil. USD, ktorá sa venovala vývoju
nových technológií, ktoré mali potom právo využívať všetky tri firmy

- Je zrejmé, že fúzujú firmy s podobným, resp. s rovnakým predmetom

podnikania, spoločným využívaním outsourcingu sa zbavujú vedľajších
aktivít a snažia sa v hlavnej činnosti dopracovať k svetovej špičke

Najväčšie nadnárodné spoločnosti sveta podľa obratu (rok 2000):
Spoločnosť

odvetvie

štát

obrat*

zamestnanci

Wall-Mart Stores

supermarkety

USA

250,0

1 025,0

Royal Dutsch/Shell

energie

Holandsko/VB

180,4

99,0

General Motors

automobily

USA

178,6

392,0

Ford Motor

automobily

USA

162,6

364,6

Exxon Mobil

energie

USA

160,9

115,0

Daimler Chrysler

automobily

Nemecko

151,6

463,6

Toyota Motor

automobily

Japonsko

130,7

214,6

General Electric

elektrina

USA

130,6

316,5

IBM

IT

USA

87,5

299,2

BPAmoco

energie

VB

83,6

88,1

AXA Group

poisťovníctvo

Francúzsko

83,0

92,0

Citigroup

financie

USA

82,0

173,5

TotalfinaElf

energie

Francúzsko

75,9

127,3

Siemens Group

elektronika

Nemecko

72,0

440,2

Allianz Worldwide

poisťovníctvo

Nemecko

70,3

113,6

Prameň: The Economist (2003)

* obrat v miliardách USD

G

lobalizácia 4 – Priame zahraničné investície (PZI)

Podstata ekonomickej globalizácie sa dá zhrnúť do nasledovného hesla:
„S 1/2 ľudí platených 2-krát tak dobre, vyrábať 3-krát toľko“.
Tento jednoduchý vzorec je založený na týchto piatich predpokladoch:
a) Rastúca úloha nadnárodných spoločností
b) Rast objemu priamych zahraničných investícií
c) Globalizácia finančného sektora
d) Globalizácia výroby a služieb, vrátane administratívnych funkcií
e) Globálny outsourcing

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

Teritoriálna štruktúra ročného prílevu PZI v r. 1994 – 2005 v mld. USD

Matu, P. (2008)

Región

Rok

1994-1999

priemer

2000

2001

2002

2003

2004

2005

Vyspelé ekonomiky

373,9

7

33,7

599,3

441,2

358,5

396,1

542,3

podiel z celkových PZI

68,2 %

72,6

% 72,0 % 71,4 % 64,3 % 55,7 % 59,2 %

Rozvojové

ekonomiky

166,4

266,8

221,4

163,6

175,1

275,0

334,3

podiel z celkových PZI

30,4 %

26,4

% 26,6 % 26,5 % 31,4 % 38,7 % 36,5 %

JV Európa a post-
sovietske republiky

7,8

9,1

11,5

12,9

24,2

39,6

39,7

podiel z celkových PZI

1,4 %

0,9 %

1,4 %

2,1 %

4,3 %

5,6 %

4,3 %

SVET SPOLU

548,1

1009,6

832,2

617,7

557,9

710,8

916,3

PZI boli a stále sú považované aj za jeden z kľúčových faktorov
ekonomickej transformácie post-komunistických štátov strednej a východnej
Európy. Je dobre pozorovateľné, že PZI sa v tomto regióne stali po roku
1989 nositeľmi modernizácie a reštrukturalizácie ekonomiky, jej
technologického pozdvihnutia, zlepšenia mamažmentu jednotlivých
podnikateľských subjektov, posilnenia exportnej orientácie a všeobecne
lepšieho zapojenia jednotlivých post-komunistických krajín do svetového
obchodu.

Na Slovensku sa po roku 1993 okrem uvedených primárnych efektov
očakávalo, že PZI budú pozitívne pôsobiť aj v oblasti zachovania a tvorby
pracovných príležitostí a stimulovaní regionálneho rozvoja.

Priamymi zahraničnými investíciami (PZI) sa rozumejú investície,
ktorými získava investor možnosť podieľať sa na zisku firmy v zahraničí, ale
aj mať podiel na jej vlastníctve, ktorý mu umožňuje do značnej miery (v zá-
vislosti od podielu na vlastníctve) ovládať, kontrolovať a riadiť danú firmu.
Priamou investíciou v zahraničí uskutočňuje investor zámer
dlhodobého vývozu kapitálu a vytváranie si možnosti ovládať zahraničnú
firmu a nadobúdať výnosy zo zahraničia vo forme zisku, dividend i iných.

Význam PZI spočíva v prípade Slovenska hlavne v prekonaní
kapitálovej poddimenzovanosti našej ekonomiky – najmä priemyslu,
urýchlenia štrukturálnych zmien, zavádzania nových technológií, zvýšenia
produktivity a tým zlepšenia konkurenčnej schopnosti firiem.
Vzhľadom na nedostatok voľného domáceho finančného kapitálu,
všeobecne sa PZI hodnotili a stále hodnotia ako nevyhnutná podmienka
súčasného rozvoja ekonomiky Slovenska.

Pôsobenie PZI bolo na Slovensku dlhé obdobie nedostatočné, t.j. prichádzal
k nám malý objem PZI a preto boli ich pozitívne efekty obmedzené.
Zvýšenie ich prílevu a šírenie pozitívnych efektov PZI do celej ekonomiky
štátu ako aj ekonomického rozvoja jeho jednotlivých regiónov nastáva až
v posledných rokoch.
Pozitívny obrat v príleve PZI nastal na Slovensku po roku 1998 a veľký
vplyv v tejto súvislosti mala najmä zvýšená politická dôveryhodnosť
Slovenska po voľbách v roku 1998. To, že politické prostredie pôsobí ako
významný podporný alebo limitujúci faktor pôsobenia PZI zdôrazňujú vo
svojich prácach viacerí autori.

Päť základných sledovaných atribútov PZI z hľadiska prijímajúcej krajiny:
1 - vývoj objemu prichádzajúcich PZI
2 - porovnávanie objemu prichádzajúcich PZI s okolitými navzájom si
„konkurujúcimi štátmi“
3 - regionálne smerovanie PZI v rámci štátu
4 - sektorová a odvetvová štruktúra prichádzajúcich PZI
5 - hodnotenie pôvodu PZI, identifikácia krajín odkiaľ PZI prichádzajú

Dôležitú úlohu v podpore príchodu PZI do krajiny má aj vytvorenie
inštitúcií, ktoré sa venujú „lákaniu PZI“ a legislatíva, prijímanie zákonov
podporujúcich príchod PZI. Slovensko sa snažilo inštitucionálne posilniť
prílev PZI podobne ako susedné štáty. Prvou takouto inštitúciou bol
„SNAZIR“ (Slovenska národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj)
založená už v roku 1992. Napriek politickej nestabilite a nezáujmu vlády o
zahraničné investície sa táto inštitúcia významne pričinila o vstup
zahraničného kapitálu na Slovensko. Ako uvádza Buček (2004) z celkového
objemu PZI v rokoch 1995-1997 asi 40 % zabezpečila táto inštitúcia.
SNAZIR sa v roku 2000 zlúčil s Fondom na podporu zahraničného
obchodu a vznikla nová agentúra SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj
investícií a obchodu). Na začiatku svojho pôsobenia sa SARIO borila
s viacerými problémami (Kremský 2001). Tento problematický vývoj
v SARIO vyústil v rokoch 2001-2002 do série zmien, vrátane zmeny
právneho statusu zo štátnej akciovej spoločnosti na príspevkovú
organizáciu Ministerstva hospodárstva SR. Aj keď pozitívny vplyv tejto
inštitúcie pri lákaní PZI je neoddiskutovateľný je potrebné poznamenať, že
za efektivitou napríklad českej inštitúcie podobného zamerania Czechinvest,
prípadne poľskej PAIZ výrazne zaostáva (Buček 2003).

Región

2000

2003

2006

total

%

total

%

total

%

Bratislavský

91 820

55,41

239 476

68,72

318 931

67,01

Trnavský

9 457

5,71

17 877

5,13

26 265

5,52

Trenčiansky

6 092

3,68

14 272

4,10

23 164

4,87

Nitriansky

4 456

2,69

11 627

3,34

14 484

3,04

Žilinský

7 275

4,39

15 421

4,42

35 088

7,37

Banskobystrický

5 275

3,18

9 557

2,74

12 414

2,61

Prešovský

4 448

2,68

6 020

1,73

7 858

1,65

Košický

36 897

22,26

34 250

9,83

37 730

7,93

SR

165 720

100,00

348 500

100,00

475 934

100,00

Stav priamych zahraničných investícií na Slovensku podľa krajov
(kumulatívne súčty k 31.12.2000, 31.12.2003, 31.12.2006)

Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná Banka SR.

Kraj

Investice

(mil.Kč)

Podíl na

investicích do NH

(%)

Investice na

jednoho

pracovníka (tis.

Kč)

Praha

613048,8

52,6

802,1

Středočeský

114885,5

9,9

252,0

Jihočeský

38407,2

3,3

134,9

Plzeňský

50059,7

4,3

183,9

Karlovarský

14779,1

1,3

104,8

Ústecký

76273,9

6,5

218,6

Liberecký

22305,9

1,9

107,2

Královehradecký

22843,8

2,0

86,2

Pardubický

26814,9

2,3

117,6

Vysočina

18449,6

1,6

83,7

Jihomoravský

59042,8

5,1

114,3

Olomoucký

26609,2

2,3

98,1

Zlínský

30809,1

2,6

118,1

Moravskoslezský

51198,6

4,4

96,4

ČR

1165529,1

100,0

244,4

Priame zahraničné investície v krajoch ČR za obdobie 1993 - 2002

Krajina investora

Podniková sféra

Banková sféra

Spolu

mil. Sk

%

mil. Sk

%

mil. Sk

%

Holandsko

92 066

22,5

612

0,9

92 678

19,5

Nemecko

85 993

21,0

861

1,3

86 854

18,2

Rakúsko

37 574

9,2 33 067

50,0

70 641

14,8

Taliansko

34 761

8,5 24 185

36,5

58 946

12,4

Maďarsko

27 181

6,6

2 007

3,0

29 188

6,1

Veľká Británia

25 136

6,1

0

0,0

25 136

5,3

Česká republika

16 136

3,9

3 486

5,3

19 622

4,1

Kórejská republika

17 063

4,2

0

0,0

17 063

3,6

USA

14 195

3,5

1 650

2,5

15 845

3,3

Cyprus

12 892

3,1

0

0,0

12 892

2,7

Ostatné krajiny

46 755

11,4

314

0,5

47 069

9,9

Spolu

409 752

100,0 66 182

100,0

475 934

100,0

Priame zahraničné investície na Slovensku podľa krajiny pôvodu
(kumulatívny súčet k 31.12.2006)

Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná Banka SR

.

Krajina investora

v mil. CZK %

Svet spolu

1 666 760,7 100

Holandsko

451 135,3

27,1

Nemecko

346 783,0

20,8

Rakúsko

187 993,8

11,3

Luxembursko

101 007,6

6,1

Francúzsko

98 799,2

5,9

Španielsko

80 424,3

4,8

USA

72 401,7

4,3

Švajčiarsko

63 382,0

3,8

Belgicko

51 783,2

3,1

Veľká Británia

46 026,1

2,8

Japonsko

26 183,8

1,6

Slovensko

21 804,3

1,3

Priame zahraničné investície v Českej republike podľa krajiny pôvodu
(kumulatívny súčet k 31.12.2006)

Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná banka ČR

.

Z dlhodobého hľadiska je najvýznamnejším investorom na Slovensku je
Holandsko, ktorého podiel na PZI na Slovensku k 31.12.2006 predstavoval
19,5 %. Za ním nasleduje s pomerne malým odstupom Nemecko (18,2 %),
na treťom mieste je Rakúsko (14,8), štvrté Taliansko (12,4) piate Maďarsko
(6,1), Veľká Británia na šiestom mieste 5,3 % a až na siedmom mieste sa
nachádza Česká republika s hodnotou 4,1 %. Na ôsmom mieste je už
Kórejská republika s 3,6 %, podiel investícií z USA predstavoval v rokoch
1990 – 2006 len 3,3 % a „rebríček top ten“ uzatvára prekvapujúco (?!)
Cyprus s 2,7 %.

SR – 89 798,87 SKK/1 obyv.
ČR – 166 676,07 CZK/1 obyv.

ČR dostala k 31.12.2006 dvakrát vyšší objem PZI na 1 obyvateľa ako SR!?

V ČR je podstatne lepšie „uplatnený“ gravitačný zákon v príleve PZI (okrem
iného sa tu uplatňuje aj mohutnosť ekonomiky)

Najväčší investori v Slovenskej republike v roku 2005

Nemecko

6 313 mil. Sk

31,6 %

Južná Kórea

6 278 mil. Sk

31,4 %

Česká republika

1 587 mil. Sk

7,9 %

Rakúsko

1 549 mil. Sk

7,7 %

Švajčiarsko

1 524 mil. Sk

7,6 %

Holandsko

1 449 mil. Sk

7,2 %

Veľká Británia

451 mil. Sk

2,3 %

S p o l u

20 000 mil. Sk (najmenej za posledných 6 rokov)

Regionálne rozloženie investícií
Bratislavský kraj

7 800 mil. Sk

Žilinský kraj

7 100 mil. Sk 2 kraje - 75% investícii v SR

Prameň: PZI v SR v roku 2005. Národná banka SR.

Najväčší investori v Slovenskej republike v roku 2006

Krajina investora

mil. Sk

%

Taliansko

31 679

54,5

Rakúsko

7 777

13,4

Kórejská republika

7 884

13,6

Nemecko

4 504

7,7

Cyprus

3 213

5,5

Česká republika

1 056

1,8

Švédsko

483

0,8

Švajčiarsko

479

0,8

USA

472

0,8

Maďarsko

438

0,8

Ostatné krajiny

174

0,3

SÚČET

58 159

100,0

Prameň: PZI v SR v roku 2006. Národná banka SR.

Členenie podľa odvetvového smerovania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo

1 828

0,4

Rybolov, chov rýb

0

0,0

Ťažba nerastných surovín

2 736

0,6

Priemyselná výroba

186 017

39,1

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

66 001

13,9

Stavebníctvo

3 330

0,7

Veľkoobchod a maloobchod, oprava tovaru

54 796

11,5

Hotely a reštaurácie

2 370

0,5

Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

40 161

8,4

Finančné sprostredkovanie

91 598

19,2

Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

23 907

5,0

Verejná správa a obrana, sociálne zabezpečenie

0

0,0

Školstvo

0

0,0

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

1 623

0,3

Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby

1 567

0,3

Činnosti domácností

0

0,0

Exteritoriálne organizácie a združenia

0

0,0

SÚČET

475 934

100,0

Stav PZI v Slovenskej republike k 31. 12. 2006

Členenie podľa odvetvového smerovania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo

4 102,8

0,2

Rybolov, chov rýb (prirátaný vyššie)

---

---

Ťažba nerastných surovín

41 001,7

2,5

Priemyselná výroba

601 563,0

36,1

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

149 450,7

9,0

Stavebníctvo

23 884,8

1,4

Veľkoobchod a maloobchod, oprava tovaru

170 004,1

10,2

Hotely a reštaurácie

12 218,6

0,7

Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

127 419,1

7,6

Finančné sprostredkovanie

279 263,5

16,8

Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

239 029,8

14,3

Verejná správa a obrana, sociálne zabezpečenie

0

0,0

Školstvo

0

0,0

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

8 020,3

0,5

Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby

10 802,3

0,6

Činnosti domácností

0

0,0

Exteritoriálne organizácie a združenia

0

0,0

SÚČET 1 666 761

100,0

Stav PZI v Českej republike k 31. 12. 2006

Faktory pozitívne vplývajúce na prílev PZI

• Politická stabilita štátu
• Ekonomická stabilita štátu
• Dostupnosť vysoko kvalifikovanej pracovnej sily
• Zručnosť pracovnej sily, odbornosť a pracovné návyky
• Nízke výrobné náklady (hlavne nízke náklady na pracovnú silu)
• Daňový systém
• Ochota štátu poskytovať investičné stimuly, vrátane daňových

prázdnin

• Expanzia trhov, resp. zriadenie nových trhov
• Priemyselná tradícia
• Dopravná infraštruktúra
• Informačná infraštruktúra

Faktory negatívne vplývajúce na prílev PZI

• Politická nestabilita
• Byrokracia
• Slabé miestne vzdelávacie možnosti
• Nedostatok kvalifikovaných manažérov na strednej úrovni riadenia
• Nízka makroekonomická výkonnosť ekonomiky štátu
• Nedostatočná infraštruktúra, dopravná aj informačná
• Vlastnícke práva
• Korupcia
• Limitované domáce trhy, resp. trhy v širšom priestore štátu

Aj napriek vyššie uvedenému závery diskusií o vplyve PZI na regionálny

rozvoj smerujú podľa Pavlínka (2006) k štyrom nasledovným bodom:

1. PZI pomáhajú zvyšovať konkurenciu medzi regiónmi,

2. PZI prinášajú nové formy organizácie výroby do ekonomiky regiónov,

3. PZI prinášajú ozdravenie a zlepšenie regionálnej ekonomiky,

4. PZI zvyšujú produktivitu výroby v regióne a nakoniec

5. Akékoľvek zovšeobecňovanie dôvodov smerovania PZI a ich vplyvu na

región je nebezpečné.