Internacionalizácia a globalizácia

Pavol Korec

Univerzita Komenského v Bratislave

G

lobalizácia 1 – definovanie a vysvetlenie globalizácie

„Zatiaľ“ budeme pod pojmom „globalizácia“ rozumieť:
Rastúcu ekonomickú vzájomnú závislosť štátov vo svetovej mierke
v dôsledku rastúceho objemu a druhu medzinárodných transakcií
finančného kapitálu, tovarov a služieb.

Vnímate pozitívne globalizáciu, máte na globalizáciu priaznivý názor?

(German Marshal Fund, 2007)

Odpoveď respondentov „áno“:
Taliansko

62 %

Veľká Británia

54 %

Nemecko

53 %

USA

52 %

Francúzsko

50 %

Poľsko

46 %

Slovensko

37 %

Dôvody prečo súhlasí s globalizáciou na Slovensku taký malý podiel

obyvateľstva:

- Časť obyvateľov stotožňuje globalizáciu (a všeobecne kapitalizmus) s

ekonomickými reformami, ktoré u nás boli súčasťou prechodu od

centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej, prechodu od socializmu

ku kapitalizmu (Klausove reformy zo začiatku 90-tych rokov 20. st. a

Miklošove reformy z konca 90-tych rokov 20. st.)

- Na Slovensku mala najvyššiu frekvenciu odpoveď „neviem odpovedať“,

čo svedčí o relatívne nízkom povedomí Slovákov o vplyve

globalizácie na ekonomiku, na spoločnosť všeobecne a v konečnom

dôsledku na životnú úroveň obyvateľov

- Je reálne očakávať, že ďalší výrazný prointegračný krok Slovenska –

prijatie eura, počet antiglobalistov zrejme rozšíril, pretože sa

očakáva dlhodobejší nárast inflácie a následné redistribučné

následky („zavedenie eura prinesie transfer bohatstva od sporiteľov

k dlžníkom“)

- Určite veľmi negatívne ovplyvní názor Slovákov na globalizáciu (začína-

júca) súčasná ekonomická kríza, hlavne preto, že začala v USA

- Na Slovensku, ale nielen u nás, sa objavuje zaujímavý paradox: kroky,

ktoré veľmi pozitívne ovplyvňujú integráciu Slovenska do svetovej

ekonomiky vedú k tvorbe protiintegračných, antiglobalistických nálad

Témy úzko súvisiace s predmetom:

1. Vznik, vývoj, povaha a definícia(-e) globalizácie.
2. Internacionalizácia svetovej ekonomiky.
3. Hlavní aktéri procesu globalizácie.
4. Integračné procesy vo svete a globalizácia.
5. Nová ekonomika (New Economy)a globalizácia.
6. Úloha priamych zahraničných investícií (PZI, FDI) v procese

globalizácie.

7. Hlavné geografické dopady procesu globalizácie.
8. Hlavné spoločenské (sociálne) dopady procesu

globalizácie.

9. Globalizácia a Európska únia.
10.Globalizácia a Slovenská republika.
11.Vzťah globalizácie k vývoju (ne-)zamestnanosti.
12.Globalizácia a súčasné problémy „sveta“.
13.Globalizácia a finančná kríza.

Koncepcia slovenského vysokého školstva je úplne zlá. Odvíja sa to

samozrejme aj (alebo hlavne) od financovania. Keby som si ako študent
musel štúdium na univerzite platiť, vyžadoval by som za svoje peniaze
kvalitu. Keď dostávam niečo zadarmo, neoprávňuje ma to k tomu, aby
som sa sťažoval. Jednak nemám na to „kredit“, jednak necítim ten
vnútorný tlak, „zaplatil som si, tak chcem za svoje peniaze kvalitný
tovar“.

Univerzity potom nie sú absolútne nijako nútené zvyšovať kvalitu,
správať sa ekonomicky, reagovať na trh. Dnes si už väčšina profesorov
a docentov (ale aj, resp. „najmä však“ asistentov a doktorandov) vedľa
práci na škole zariadi nejakú s.r.o., prípadne si zarába „bokom“ iným
spôsobom mimo školy, prípadne pôsobí ešte na ďalšej univerzite.

Tlak na univerzite na učiteľov nikto nevyvíja, konkurencia tam nie je
prakticky žiadna, učiteľ prácu v škole často chápe ako niečo čo ho
zdržuje. Systém jednoducho nefunguje a krajina bude mať veľmi skoro
veľké problémy s konkurencie schopnosťou svojich absolventov. Vstup
do EÚ tento proces ešte urýchľuje.

Úbytok pracovných miest v USA 1995 – 2005

Textilný a odevný priemysel: - 57,5 %
Elektrotechnický priemysel: - 27,1 %
Papierenský a celulózový priemysel: - 23,1 %
Výroba počítačov: - 19,9 %
Strojárenský priemysel: - 17,7 %
Gumárenský priemysel a výroba plastov: - 11,9 %
Automobilový priemysel: - 11,8 %
Chemický priemysel: - 11,3 %
Nábytkársky priemysel: - 9,1 %
Výroba nápojov a tabaku: - 2,2 %

Priemerný ročný rast HDP v Číne a Indii v rokoch 1994 – 2007

Čína

India

1994

12,6

7,3

1995

10,5

7,3

1996

9,6

7,8

1997

8,8

4,8

1998

7,8

6,6

1999

7,1

6,1

2000

8,0

4,4

2001

8,3

4,8

2002

9,1

4,0

2005:

2003

10,0

8,5 Čína 1662 mld. USD

2004

10,1

6,9 India 691 mld. USD

2005

10,4

7,5

2006 11,1

7,8

2007

2007 11,4

8,1

Čína 2330 mld. EUR

Nemecko 2420 mld.

EUR

- v roku 2006 dosiahol rast HDP Slovenskej republiky 8,2%, v roku 2007

už 10,4%, ešte aj v roku 2008 to bude okolo 7,4% (liberálne reformy +
automobilový a elektrotechnický priemysel), rástla priemerná mesačná
mzda, rástli reálne mzdy

- slovenská koruna posilnila svoj kurz voči euro v priebehu jedného roka

o 5 Sk (z kurzu 1 : 39,50 na 1 : 34,50)

- tento vývoj kurzu slovenskej koruny sa mimoriadne negatívne premieta

do ekonomiky výrobných firiem, ktorých významná časť výroby je
určená na export

- 1.5.2004 bola Slovenská republika prijatá do Európskej únie (okrem

iného sa významne zväčšil pracovný trh)

- OZETA Trenčín ohlásila 13.2.2007 ukončenie výroby, približne 1200

zamestnancov závodu stratí zamestnanie, firma súčasne zatvára aj
svoju prevádzku v Skalici

aj toto (alebo práve toto?) je g l o b a l i z á c i a

Nejednoznačnosť v diskusiách o globalizácii:

- kedy vlastne globalizácia začala?
- čo všetko proces globalizácie zahŕňa?
- aká je povaha a aké sú základné princípy globalizácie?
- je globalizácia proces zámerne spustený a niekým zo zadu riadeným

alebo je to proces samovoľný, nutný

a prirodzený?
- komu globalizácia prospieva a komu globalizácia škodí?
- do akej miery je možné proces globalizácie usmerňovať, resp.

korigovať?

- do akej miery je možné korigovať prípadné negatívne dopady

globalizácie?

- dá sa vôbec podať definícia globalizácie?

TEÓRIA GLOBALIZÁCIE

 vymedzenie pojmu globalizácia
 vznik, vývoj a „charakter“ globalizácie
 základné roviny (hľadiská, oblasti) globalizácie (ekonomická, kultúrna,

ekologická, politická a sociálna)

 hlavní aktéri globalizácie: nadnárodné spoločnosti (NNS, TNK)

medzinárodné inštitúcie (IMF, WB, WTO)

svetové ekonomické veľmoci

 priame zahraničné investície – hlavný nástroj globalizácie
 vzťah globalizácie k integračným procesom
 informačné technológie a rozvoj informačnej spoločnosti
 liberalizácia, deregulácia a medzinárodná (vnútroštátna) interdependencia
 teórie regionálneho rozvoja a globalizácia
 vzťah globalizácie k regionálnemu vývoju na celoplanetárnej
a národnej úrovni

Globalizácia a geografia

Pozornosť geografov sa sústreďuje predovšetkým na päť hlavných
okruhov problémov vo vzťahu ku globalizácii:

- Neustály rast regionálnych rozdielov na celoplanetárnej a národnej

úrovni, resp. veľmi nerovnomerný rozvoj sveta

- Nová medzinárodná deľba práce a úloha nadnárodných spoločností
v tomto procese
- Príčiny geografickej alokácie priamych zahraničných investícií
- Zvyšujúce sa znepokojenie nad narastajúcimi globálnymi ekologickými

problémami

- Vplyv globalizácie na migráciu

Globalizácia a migrácia

• 191 miliónov migrantov
• 32,9 miliónov utečencov /r. 2006/

0

5

10

15

20

25

v

ý

š

k

a

r

e

m

it

e

n

c

ií

v

m

ili

a

rd

á

c

h

U

S

D

In

d

ia

Č

ín

a

M

e

xi

ko

F

ili

p

ín

y

M

a

ro

ko

S

rb

sk

o

P

a

ki

st

a

n

B

ra

zí

lia

B

a

n

g

la

d

é

š

E

g

yp

t

V

ie

tn

a

m

K

o

lu

m

b

ia

N

ig

é

ri

a

krajina

Remitencie (2006, spolu 276 mld.)

Mezřický, V. (2003): Globalizace. Portál, Praha, s. 148.

Cihelková, E. a kol. (2002): Světová ekonomika. Regiony a integrace. Grada,

Havlíčkuv Brod, s. 244.

Haggett, P. (2001): Globalizaton. In: Geography a Global Synthesis.

G.Canale & C.S.p.A, Harlow, s. 584-614.

Soros, G. (2002): O globalizácii (Ako funguje globálny kapitalizmus a ako ho

zlepšiť. Kalligram, Bratislava,s.127.

Jehlička, P., Tomeš, J., Daněk, P. (2000): Stát, prostor, politika (vybrané

otázky politické geografie). Karlova Univerzita, Praha, s. 274.

Siwek, T., Baar, V. (2004): Globalisation and its Geopolitical, Cultural, Econ.

and Ecological Context. Ostravská Univerzita, Ostrava, s. 336.

Ehl, M. (2001): Globalizace pro a proti. Academia, Praha, s. 186

Spiegel Special (2005): Globalisierung: Die Neue Welt. Verlag RA GmbH &

Co. KG, Hamburg, 7/2005.

Pichanič, M (2004): Mezinárodní management a globalizace. C.H.BECK PRO

PRAXI, Praha, s. 176.

Holton, R. (2006): Globalizace. In: Harrington, A. a kol., eds., Moderní

sociální teorie, Portál, Praha, s. 385-410.

Matu, P. (2008): Globalizácia: determinanty, dôsledky a snahy o jej

reformu. Rigorózna práca, PRIF UK, Bratislava, s. 146.

Naím, M. (2008): Černá kniha globalizace. Vyšehrad, Praha, s. 303.

O´Sullivan, J. (2007): Prezident, papež a priemiérka, trojice, která změnila

svět. Ideál, Praha, s.368.

Bauman, Z. (2000): Globalizace. Důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta,

s. 251.

Definujte, resp. vysvetlite pojem „globalizácia“.

- zmenšovanie sveta, „Zem“ je jeden ekonomický trh
- rovnaká kultúra, rovnaké spotrebiteľské správanie
- užšia spolupráca štátov a organizácia na svetovej úrovni
- stieranie svetových bariér a hraníc
- vytváranie medzinárodných vzťahov, nadnárodných spoločností, prienik

NNS na globálne trhy, šírenie kultúry

- zvyšujúci sa vplyv NNS a svetových organizácií prejavujúci sa vo všetkých

krajinách sveta (Coca Cola, G7, NATO, ...)

- opúšťanie národných hodnôt a zlučovanie sa do väčších skupín
- môžeme ju chápať ako určitú integráciu a zoskupovanie nednárodných

firiem a štátov do celosvetových štruktúr, prelínanie pracovných trhov,

ekonomík, prakticky všetkých sfér života

- je to proces, ktorý sa dotýka celého sveta, súčasťou sú napr. internetizácia,

„amerikanizácia“ a i.

- integrácia krajín do medzinárodných štruktúr
- ťažko vysvetliť nejakou jednoduchou definíciou, chápem ju ako proces

integrácie, spájania a prelínania sa jednotlivých sfér života na Zemi

- šírenie kultúrnych, ekonomických, hospodárskych, technických fenoménov

či aspektov v rámci civilizácie vo svete prostredníctvom komunikačných

technológií

Definujte, resp. vysvetlite pojem „globalizácia“.

Globalizácia je mnohodimenzionálny proces, v ktorom sa v celoplanetárnom

rozsahu presadzujú tendencie k rastúcej interdependencii ekonomických,
politických, sociálnych, kultúrnych, ekologických, technických a bezpeč-
nostných javov a procesov. Medzi črty globalizácie patria najmä expanzia
a liberalizácia medzinárodného obchodu, previazanosť kapitálových trhov,
deregulácia národných ekonomík, rozširovanie informačných a komuni-
kačných technológií, univerzalizácia kultúry, znižovanie významu štátnych
hraníc, vyššia mobilita a migrácia osôb, rast významu urbánnych štruktúr.

Máte na globalizáciu pozitívny alebo negatívny názor?

- áno aj nie, spoznávanie iných kultúr „versus“ potláčanie domácich tradícií
- áno, umožnila rozvoj menej rozvinutých krajín
- áno, môžem si rifle „Stradivarius“ kúpiť už aj v Bratislave v Auparku a nielen v

Španielsku ako to bolo pred pár rokmi

- áno aj nie, otázka je, či sa pri riešení politických problémov vyhneme vojenským

konfliktom

- v kultúre áno (možnosť výberu z viacerých variant), v politike a ekonomike áno aj

nie, bipolárny svet, rast sociálnych nerovností

- neviem posúdiť, je veľa pozitívnych aj negatívnych vplyvov
- áno, jednoduché cestovanie
- neviem posúdiť z dôvodu nevedomosti všetkých aspektov globalizácie
- skôr pozitívne, zmenšujú sa rozdiely vo svete
- pozitívne, väčšie príležitosti vo svete pre jednotlivca
- kladne, umožňuje rozvoj jednotlivých krajín, napr. aj Slovenska
- v určitom smere áno, ale v určitých oblastiach nie – neschopnosť našich

podnikateľov presadiť sa vo svete

- vnímam ju pozitívne, prináša ľuďom viac výhod ako nevýhod
- áno aj nie, stráca sa história a autentickosť krajín
- negatívne v prípade globálnych ekologických problémov, dúfam, že po abslvovaní

tohto predmetu bude môj názor ucelenejší

- každá minca má dve strany, záleží od toho čo hodnotíme, niekde je veľkým

prínosom, niekde je kontraproduktívna

Globalizácia: definícia globalizácie.

Hagget, P. (2001): Globalizáciu môžeme definovať ako proces, ktorým

udalosti, aktivity a rozhodnutia urobené v jednej časti sveta môžu

mať signifikantné dôledky pre komunity (štáty, sociálne skupiny) vo

vzdialených častiach Zeme.

Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund): Pod pojmom

globalizácia treba rozumieť rastúcu ekonomickú vzájomnú závislosť

štátov vo svetovom merítku v dôsledku rastúceho objemu a druhu

medzinárodných transakcií tovarov a služieb a tokov

medzinárodného kapitálu, ako aj rýchlejšieho a rozsiahlejšieho

šírenia inovačných technológií.

Sýkora, L. (2000): Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádovo

vyššej geografickej úrovni (nad úrovňou štátu), ako tomu bolo v

predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti (pred r. 1973, resp.

1944?).

Pichanič, M. (2004): Globalizácia je svetovým procesom, ktorý robí

svet, jeho ekonomické systémy, jeho národné spoločenstvá

viac uniformným, viac integrovaným a viac na sebe závislým.

Giddens, A. (1990): Pod pojmom globalizácia treba rozumieť

intenzifikáciu spoločenských (politických, ekonomických,

sociálnych a kultúrnych) vzťahov na celosvetovej úrovni, ktorá

vedie k prepájaniu veľmi vzdialených lokalít takým spôsobom,

že miestne udalosti sú formované udalosťami dejúcimi sa na

míle ďaleko a naopak.

Gray, J. (2002): Globalizácia je historický proces, nie konečný stav,

ktorý je založený na nerovnakej ekonomickej úrovni

jednotlivých štátov sveta. Rastúca prepojenosť ekonomík sveta

je možná vďaka rozdielom medzi regiónmi, štátmi a ich

lokalitami. Globalizácia, globálne trhy a globálni hráči

prosperujú vďaka rozdielom medzi ekonomikami sveta.

Holton, R. (2006): Hlavný problém definovania pojmu globalizácia

spočíva v tom, že sa stal zastrešujúcim výrazom pre mnoho

rôznych spoločenských zmien. Je to pojem preťažený značným

politickým a morálnym balastom.

George Soros (2002):

Pod pojmom globalizácia rozumiem voľný pohyb kapitálu a čoraz väčšie

ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a

nadnárodnými korporácií. Globalizácia je nevyvážená: rozvoj

národných inštitúcií nedrží krok s rozvojom (aktivitami)

medzinárodných finančných inštitúcií a nadnárodných korporácií a

politické opatrenia štátov zaostávajú za globalizáciou ekonomiky.

Globalizácia je to snaha súkromného majetku ovládnuť verejné statky.

Globalizácia mimoriadne nahráva „trhovému fundamentalizmu“. Trhový

fundamentalizmus je prirodzená schopnosť kapitálu správať sa

ekonomicky čo najefektívnejšie (umiestňovať sa v najvýhodnejších

lokalitách a odvetviach, vyhýbať sa zdaňovaniu, minimalizovať

regulácie a iné). Globalizácia je dielom trhových fundamentalistov.

George Soros (2002):

Globalizácia poslala štát blahobytu, ktorý sa zrodil po druhej svetovej

vojne, do starého železa, lebo ľudia, ktorí potrebujú sieť sociálneho

zabezpečenia nemôžu z krajiny odísť, ale kapitál, ktorému štát

kedysi vyruboval dane, môže.

Tri nepríjemné „črty“ globalizácie:

1.

Mnohým ľuďom v menej rozvinutých krajinách (odľahlých

regiónoch), globalizácia ublížila bez toho, že by našli sociálnu

oporu v štáte. Mnohé krajiny a regióny vytlačila globalizácia na

okraj.

2.

Globalizácia spôsobila nerovnomerné rozdelenie zdrojov

(bohatstva) medzi súkromné statky a verejné statky. Súkromný

kapitál a trhy sa osvedčujú pri tvorbe bohatstva, nie sú však

stvorené na to, aby sa starali o sociálne potreby, prípadne životné

prostredie.

3.

Finančné trhy sú náchylné na krízy. (Bohatí) Ľudia v rozvinu-tých

krajinách a regiónoch si nemusia plne uvedomovať škody, ktoré

spôsobujú krízy, pretože tieto majú sklon silnejšie postihovať

rozvojové ekonomiky a chudobných ľudí.

George Soros (2002, str. 21):

Inštitucionálne reformy sú potrebné v nasledujúcich oblastiach:

1.

Obmedzenie nestability finančných trhov.

2.

Náprava zabudovanej zaujatosti v existujúcich medzinárod-ných

finančných a obchodných organizáciách, uprednostňujú-cej

rozvinuté krajiny, ktoré ich do veľkej miery ovládajú.

3.

Doplnenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá uľahčuje

vytváranie bohatstva, podobne mocnými medziná-rodnými

inštitúciami venujúcimi sa sociálnym cieľom (znižovanie chudoby,

zaobstarávanie verejných statkov v globálnej mierke).

4.

Zlepšenie podmienok verejného života v krajinách trpiacich

skorumpovanými, represívnymi alebo inak neschopnými vládami.

Hlavným zdrojom chudoby a nešťastia v dnešnom svete sú zlé vlády.

Druhým hlavným zdrojom je zlá geografická poloha, ale urobiť

niečo s týmto je oveľa ťažšie. Antiglobalisti by sa mali sústrediť

predovšetkým na škody, ktoré páchajú zlé vlády.

Originálny a inšpirujúci výklad globalizácie podáva Z. Bauman.
„Nejasnosť, rozpornosť a zmätenosť ako sa tento termín používa v politických,

ekonomických i iných odborných kruhoch nie je vôbec náhodná. Termín
„globalizácia“ vlastne len vystihuje všeobecne rozšírený pocit, že sa nám
veci jednoducho vymkli z rúk.

Je to ten najvernejší výraz pre neurčitosť a neusporiadanosť,

nekontrolovateľnosť, nepredvídanosť a nepredstaviteľnosť situácie, v ktorej
sa svet ocitol a v ktorej je unášaný dopredu svojou zotrvačnosťou, resp.
silou ekonomiky.

Globalizácia je len iné meno absenciu poriadku. Je to výraz, ktorý vlastne

neoznamuje nič iné len našu kapituláciu pred pomermi, ktoré sa vyvinuli,
bez toho, aby to mal niekto v pláne. Krátko povedané, zdá sa, že dnes
nikto nemá nad ničím kontrolu, a čo je ešte horšie, nie je jasné, ako by
takáto kontrola za daných okolností mohla vypadať.

(Bauman, Z.: Globalizace. Důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta, 2000)“

Robert Holton (2006) „Globalizácia“. In: Moderní sociální teorie.

Podľa klasickej teórie vývoja spoločnosti 19. storočia začali najdôležitejšie

spoločenské zmeny (modernizmus) v dôsledku spoločného pôsobenia
francúzskej revolúcie a priemyselnej revolúcie. Podľa spoločenskej
teórie konca 20. storočia sú súčasné dôležité spoločenské zmeny
výsledkom post-industriálneho vývoja ekonomiky a globalizácie.

Definovanie globalizácie

V prvom priblížení (k definovaniu pojmu globalizácia) možno globalizáciu

považovať za súbor vyvíjajúcich sa inštitúcií, procesov a vzťahov, ktoré
nie sú obmedzené hranicami národných štátov a obsahujú významné
nadnárodné prvky. Globalizácia sa rýchlo (oprávnene) stala súčasťou
slovníka dnešnej (neo-)liberálnej ekonomiky, ale jej význam a (teoretická
i aplikačná) užitočnosť sú podstatne širšie. V súčasnosti existuje veľa
dôležitých teoretických a empirických otázok vývoja spoločnosti, ktoré
bez pojmu globalizácia strácajú zmysel. (1)

Globalizácia sa stotožňuje s predpokladom, že národné štáty prestali byť
(jedinou, najdôležitejšou) významnou jednotkou pre vývoj a analýzu
a štúdium ekonomického a sociálneho života spoločnosti. Pre
predchádzajúce generácie teoretikov spoločnosti bol národný štát
základnou jednotkou ekonomickej a sociálnej organizácie.

Aj v súčasnosti je veľa teoretikov z oblasti politológie, ekonómie
a sociológie, ktorí hovoria, že národné štáty sú základom všetkých
svetových udalostí, poukazujú na nevyhnutnosť a nenahraditeľnosť
národného štátu ako politickej, ekonomickej a sociálnej inštitúcie, pričom
tvrdia, že väčšina toho čo je považované za „nadnárodné“, zostáva
vlastne v medziach medzinárodného, resp. medzištátneho.

Prečo by sme mali dnes uvažovať o svete ako o niečom čo je viac než len

sústava národných štátov, v ktorých pôsobia národné vlády a (medzi-)
národne situované podniky? Odpoveď na túto otázku súvisí
s hodnotením významnosti kľúčových globalizačných trendov, za ktoré
sú všeobecne považované tri nasledovné:

1) Zosilnený pohyb ekonomických zdrojov, ideí, poznatkov a ľudí cez

hranice národných štátov, pričom vznikajú nové „vzorce“ politickej,
ekonomickej a sociálnej moci, ktoré sú kľúčové pre tieto pohyby.

2) Hlbšia vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami sveta, ktorá sa týka

nielen národných štátov, ale aj ich jednotlivých regiónov, miest
a vidieckych obcí.

3) Rastúce povedomie obyvateľov sveta, že žijeme na jednom mieste,

jednej planéte a mali by sme v svojom správaní uplatňovať „globálne
vedomie“. (2)

Ak chceme posunúť definovanie a objasnenie pojmu globalizácia ďalej

musíme urobiť niektoré zásadné rozhodnutia, z ktorých najdôležitejšie je
nasledovné:

Môžeme v súvislosti s globalizáciou hovoriť o jedinom ekonomickom

fenoméne, ktorému sa ostatné javy prispôsobujú alebo by sme mali
hovoriť o viacrozmernom súbore procesov, ktoré zahrňujú nielen
ekonomické prvky, ale aj politické, sociálne, kultúrne a environmentálne,
pričom každý z týchto prvkov je autonómny, správajú sa individuálne, t.j.
nie sú podriadené ekonomike?

Ekonomická interpretácia globalizácie je veľmi rozšírená a posúva

pozornosť k niektorým základným črtám súčasného sveta. Týmito črtami
sú:

- globálna distribúcia kapitálu, tovarov, služieb a trhov práce;
- zvyšujúca sa ekonomická moc nadnárodných spoločností (NNS);
- nové dopravné, komunikačné a informačné technológie;
- globálne konzumné vedomie;
- idey slobodného trhu;
- globálna deregulácia.

Prevažne ekonomické definície globalizácie však so sebou prinášajú jeden

problém, ktorým je skutočnosť, že môžu byť preceňované, t.j. zakladajú
podmienky pre rozširovanie ekonomického determinizmu. (3)

Kultúra (napr. populárna hudba, filmová tvorba a i.), náboženstvo, politické
vedomie, myšlienky sociálneho vývoja (napr. ľudské práva) a environ-
mentálne vedomie takisto prúdia cez hranice a je diskutabilné tvrdiť, že
majú menší vplyv na spoločnosť ako ekonomika. V štúdiách z posledné-
ho obdobia je preto stále citeľnejší trend definovať globalizáciu v širšom
zmysle a s ohľadom nielen iba na jeden, aj keď veľmi typický znak
(ekonomiku), ale skôr na celý rad znakov (Holm, Sorensen 1995, Held
1995, Holton 1998 a i.).

Ako už bolo uvedené okrem ekonomickej globalizácie sa objavujú a výraz-
ne pôsobia aj prvky politickej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej
globalizácie. Každá z týchto „parciálnych“ globalizácií sa nemusí vždy
uberať rovnakým smerom ako ekonomická globalizácia, resp. nemusia
jej byť podriadené. V tomto zmysle je teda globalizácia skôr súborom
inštitúcií, procesov a vzťahov s „autonómnou logikou“ a vývojom, než
s jedným dominujúcim procesom. (4)

(1) + (2) + (3) = (4a) „versus“ (4b), 4b – platí skôr v teoretickej rovine

(1) + (2) + (3) = (4a) „versus“ (4b), 4b – platí skôr v teoretickej rovine

(1) Globalizáciu možno považovať za súbor vyvíjajúcich sa inštitúcií,

procesov a vzťahov, ktoré nie sú obmedzené hranicami národných
štátov a obsahujú významné nadnárodné prvky. Globalizácia je
súčasťou slovníka dnešnej neo-liberálnej ekonomiky

(2) Globalizácia priniesla nové základné trendy: zosilnený pohyb

ekonomických zdrojov cez hranice národných štátov (vznikajú nové
„vzorce“ politickej, ekonomickej a sociálnej moci), vytvára sa hlbšia
vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami sveta (týka sa nielen
národných štátov, ale aj ich regiónov a miest, zvyšuje sa povedomie
obyvateľov sveta, že žijeme na jednom mieste (nové globálne vedomie)

(3) Globalizácia by nemala byť jediný ekonomický fenomén, ktorému sa

ostatné javy prispôsobujú ale o viacrozmerný súbor procesov (okrem
ekonomických aj politické, sociálne, kultúrne a environmentálne prvky,
pričom každý z týchto prvkov je autonómny

(4a) Globalizácia podriadená ekonomike
(4b) Globalizácia, kde je každá jej oblasť autonómna

technologická revolúcia

vedecká revolúcia

zmeny v riadení a ekonomike

zmeny v sociálnych vzťahoch

politické zmeny

Proces transformácie spoločnosti v ére globalizácie v globálnom merítku

účinný systém kontroly

O globalizácii sa diskutuje veľa, ale prakticky všetci autori zaoberajúci sa
globalizáciou (Giddens 1990, Robertson 1992, Clark 1997, Gray 2002,
Stiglitz 2006, a iní) akceptujú nasledovné skutočnosti:

a) globalizácia prináša v celoplanetárnej mierke zvýšenie výkonnosti
ekonomiky a pomáha zvyšovať výkonnosť aj vybraných národných
ekonomík
b) globalizácia spôsobuje výraznú regionálnu diferenciáciu ako v celo-
planetárnej mierke, tak aj na úrovni integračných zoskupení a v národnej
mierke
c) globalizácia mimoriadne nahráva „trhovému fundamentalizmu“, trhový
fundamentalizmus je prirodzená schopnosť súkromného kapitálu správať
sa ekonomicky čo najefektívnejšie (umiestňuje sa sa v najvýhodnejších
lokalitách)
d) ekonomická teória netvrdí, že všetci na globalizácii zarobia, ale iba to,
že čistý zisk bude kladný a vyšší a „víťazi“ vďaka tomu budú môcť
nahradiť straty „porazeným“ a stále budú v „pluse“

e) súčasný stav globalizácie je výrazne asymetrický v prospech ekonomiky,

výrazne sa pociťuje predovšetkým nedostatky v sociálnej oblasti, pretože
globalizácia zoslabuje pozície štátu

Rast HDP na Slovensku (v %) v stálych cenách (jún 2008):

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

2008 2009 2010,

1,4 3,4 4,8 4,8 5,2 6,6 8,5 10,4 6,5(7,4) 5,9(2,1) 6,6
- trhy v strednej Európe by nemali postihnúť problémy americkej ekonomiky
- môže nás postihnúť prudký pokles dopytu po „luxusných tovaroch“ (na
európskych burzách v posledných týždňoch najrýchlejšie klesali práve akcie
automobiliek, spolu s ostatným priemyslom a bankami
- prognózy sú priaznivé, očakáva sa len prirodzený pomalý pokles tempa rastu
- nebezpečie pre našu ekonomiku predstavuje zastavenie reforiem v sektoroch,
ktoré sú náročné na financie (dôchodky, zdravotníctvo)
- problémy môže ekonomike spôsobiť zaostávanie vzdelávacieho systému,
predovšetkým univerzitného vzdelávania (je nevyhnutné byť pripravený na
prechod od manuálnej práce k „duševne“ náročnejšej práci
- je potrebné neustále zlepšovať podnikateľské prostredie, pre zahraničných
investorov aj pre malé a stredné podnikanie

- vzhľadom na „vkus“ slovenského voličstva je nebezpečie, že na dnešok
budeme len nostalgicky spomínať ako na „zlaté časy“ a dnešok bude len
epizódou v dlhom príbehu tohto osudom ťažko skúšaného kúska zeme Fi