Osobitosti demografických štruktúr Slovenska

(rómska otázka).

Rómovia sa stali, možno povedať z večera na ráno, veľmi vážnou, ale aj
citlivou problematikou pre bádateľov nielen z oblasti demografie, sociológie,
etnografie, prípadne geografie, ale aj bádateľov z iných vedných oblastí,
napríklad aj politológov.

Na otázku v čom spočíva aktuálnosť problematiky rómskeho obyvateľstva
po roku 1989 je zdanlivo jednoduchá odpoveď. Pre demografov predstavujú
Rómovia populačnú skupinu s mimoriadne osobitnými štruktúrami
jednotlivých biologických, ekonomických a kultúrnych charakteristík
a v porovnaní s ostatnou populáciou Slovenska skupinu s originálnym
reprodukčným správaním. Pre sociológov predstavujú objekt výskumu
s typickými spôsobmi správania a svojskými vzťahmi k ostatným skupinám
obyvateľstva. Politológovia si už dávnejšie uvedomili, že Rómovia
predstavujú jednu z kľúčových otázok vnútroštátnej politickej stability.
Vzniknuté rómske politické strany a ovplyvňovanie zahraničných politických
vzťahov Rómmi je pre politológov len akási „čerešnička na torte“.

Geografi si na Rómoch „cenia“ najmä ich tesný vzťah prakticky ku všetkým
otázkam ekonomického a sociálneho rozvoja štátu i jeho jednotlivých
regiónov.

Aj rómska problematika sa naplno otvorila pre bádateľov až po roku 1989.
V predchádzajúcich štyridsiatich rokoch bola utlmovaná, aj o nej možno
povedať, že bola „tabuizovaná“. Problém Rómov sa vtedajšie (komunistické)
vlády pokúšali riešiť na úrovni vládnych politických rozhodnutí a verejnosti
sa zdalo, resp. predpokladalo sa, že sa to darí.

Až rok 1989 ukázal, že tomu tak nebolo. Nástup demokratických princípov
v riadení štátu priniesol veľké zmeny, snáď je lepšie povedať, že veľké
možnosti, aj pre Rómov. Rómovia, okrem iného, prestali byť donucovaní
zamestnávať sa, prestalo im hroziť násilné presídľovanie, deti Rómov
nemuseli povinne chodiť do školy, jednoducho Rómovia si mohli začať žiť
podľa svojich predstáv.

Zdalo sa, že mimoriadne dôležitou zmenou pre Rómov bude aj fakt, že od
sčítania obyvateľstva v roku 1991 prestanú byť definovaní len ako etnická
skupina, ale že tvoria národ.

Sú obavy, že hlavný problém rómskej otázky vo vzťahu k celospoločen-
skému vývoju na Slovensku spočíva v tom, že táto otázka sa zdá
neriešiteľná. Ako hovorí vo svojej práci Podolák (2000), Rómovia sa
vyznačujú výraznou sociálnou izolovanosťou od ostatného obyvateľstva,
ktorá je podmienená najmä špecifikami ich kultúry a z nej odvodeného
spôsobu života a zároveň z toho vyplývajúcimi problémami pri
začleňovaní do spoločenského života, spojeného s celým radom javov
sociálno-patologickej povahy, a to tak na celoštátnej, ako aj regionálnej
úrovni.

Bádatelia, politici alebo len obyčajní návštevníci z bývalej západnej
Európy, prípadne vyslaní pozorovatelia Európskej únie zhodne
konštatujú, že v strede Európy sa možno stretnúť v reálnom živote so
stredovekom, že životné podmienky (život) Rómov sú ľudsky nedôstojné.

Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Slovenskej
republike. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo
75 802 obyvateľov, čo predstavovalo 1,4% obyvateľov Slovenskej
republiky, pri sčítaní ľudu v roku 2001 to bolo o niečo viac, 89 920
obyvateľov, čo bolo 1,67 % populácie Slovenska. Odhad počtu Rómov na
Slovensku je však niekoľkonásobne vyšší.

Podľa súpisu mestských a obecných úradov štátnej správy z roku 1989
žilo na Slovensku 253 943 Rómov, čo predstavovalo až 4,8 % populácie
Slovenska. Tieto štatistiky však evidovali iba sociálne odkázaných
občanov rómskeho etnika a preto sa dá predpokladať, že počet Rómov
na Slovensku bol v uvedenom roku ešte vyšší.

Podľa odhadu demografa B. Vaňa (2002) v roku 2001 žilo na Slovensku
približne 380 tisíc Rómov, v súčasnosti, na začiatku roku 2004, sa odhady
odborníkov pohybujú medzi 420 až 500 tisíc, čo vzhľadom na vysokú
natalitu rómskej populácie a ich početnosť v roku 1989 (uvedených 253
943 je, ako sme už uviedli asi podhodnotené číslo) pravdepodobne nie je
až taký preexponovaný odhad.

Podľa najnovšieho sociografického mapovania z roku 2004, realizovanom
Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity sa zistilo 1 575
rómskych osídlení rozličného typu s počtom 281 379 obyvateľov.

Na základe toho sa odhaduje, že na Slovensku žije približne 320 tisíc
Rómov (resp. obyvateľov rómskeho etnika), pričom približne polovica
(53,1 %) z nich žije integrovane a v rozptyle v majoritnej populácii,
(3,1 %) žije v siedmich výrazne segregovaných komunitách (Chimianske
Jakubovany, Jurské, Lentvora, Lomnička, Luník IX, Širelice, Trenč) a
(43,8 %) žije v separovaných osadách.

Čiže časť Rómov, 46,9 % ich populácie, žije v oddelených štvrtiach miest a
dedín, v osídleniach na okrajoch miest a dedín alebo až v priestorovo
oddelených osídleniach.

Problémom sú práve segregované a separované rómske komunity, pretože
sa v nich sa koncentrujú základné sociálno-demografické problémy
rómskej populácie. Kým v roku 1989 žilo v takýchto osadách asi 15 000
obyvateľov, v roku 2004 sa ich neoficiálnym zisťovaním napočítalo už asi
150 000. Počet samotných takýchto osád bol 621.

Rok Počet Rómov Podiel Rómov Zdroj údajov

18.st. 20 000

1,05

uhorský súpis

1893 36 237

1,40

uhorský súpis

1921 8 035 0,25

sčítanie obyvateľov (Vaňo, Haviarová 2002)

1921 7 284 0,23 sčítanie obyvateľov (Podolák 2000)
1927 62 192

súpis

1930 31 188 0,90 sčítanie obyvateľov (Vaňo, Haviarová 2002)
1930 26 956 0,78 sčítanie obyvateľov (Podolák 2000)
1938 60 000

policajná evidencia (osoby žijúce cigánskym

spôsobom života)

1947 84 438 2,48

súpis

1959 27 933

súpis kočujúcich a polokočujúcich osôb

1966 165 006 3,74 evidencia národných výborov
1967 164 526 3,69 evidencia národných výborov
1968 165 382 3,69 evidencia národných výborov
1970 159 275 3,52 sčítanie obyvateľov
1980 199 853 4,01 sčítanie obyvateľov
1989 253 943 4,81 evidencia národných výborov
1990 263 337 4,93 odhad Štatistického úradu SR
1991 75 802 1,44 sčítanie obyvateľov
2001 89 920 1,67 sčítanie obyvateľov
2001 380 000 7,06 odhad Vaňo (2002)
2004 320 000

6,04

sociografické mapovanie

Year Number Share Source
of Romas of Romas

18.st. 20 000

1,05

hungarian inventory (non-oficial)

1893 36 237

1,40

hungarian inventory (non-oficial)

1921 8 035 0,25

Oficial census 1921

1927 62 192

2,12

evidence of communities (non-oficial)

1930 31 188 0,90 Oficial census 1930
1938 60 000 2,05

police evidence (non-oficial)

1947 84 438 2,48

evidence of communities (non-oficial)

1966 165 006 3,74 evidence of communities (non-oficial)
1970 159 275 3,52

evidence of communities in the time of oficial

census (non-oficial)
1980 199 853 4,01 evidence of communities in the time of oficial
census (non-oficial)
1989 253 943 4,81 evidence of communities (non-oficial)
1990 263 337 4,93 estimate of Statistical office of the Slovakia
1991 75 802 1,44

Oficial census 1991

2001 89 920 1,67 Oficial census 2001
2001 380 000 7,06 estimate of Statistical office of the Slovakia
2004 320 000

6,04

social mapping of Romas

1980

199 853

sčítanie obyvateľov

1989

253 943

evidencia národných výborov

1990

263 337

odhad Štatistického úradu SR

1991

75 802

sčítanie obyvateľov

1997

87 779

evidencia národných výborov

1999

130 356

výkazy o rómskych osadách

2000

365 000

odhad (Vaňo, 2002)

2001
2003

89 920
281 379

sčítanie obyvateľov
sociografické mapovanie (2003-2004)

2005

295 000

odhad (Kalibová)

2020

515 000

odhad (Vaňo, 2002)

2025

520 000

odhad Štatistického úradu SR

Zdroj: P. Korec (2002), doplnené autorom

*zahrnutí, iba kočujúci a polokočujúci Rómovia, nie usadení

Osobitosti demografických štruktúr regiónov

(SODB 2001)

Podiel Rómov v %

Osobitosti demografických štruktúr regiónov SR

(evidencia národných výborov 1989)

SODB 2001

Rómske obyvateľstvo podľa krajov, SODB 2001

Kraj

Počet Rómov

Podiel v %

Bratislavský

755

0,1

Trnavský

3163

0,6

Trenčiansky

1547

0,3

Nitriansky

4741

0,7

Žilinský

2795

0,4

Banskobystrický

15463

2,3

Prešovský

31653

4

Košický

29803

3,9

SR

89920

1,7

Zdroj: Štatistický úrad SR

Sociografické mapovanie 2003-2004

Rómske obyvateľstvo podľa krajov, Sociografické mapovanie 2003-2004

Kraj

Počet Rómov

Podiel v %

Bratislavský

3535

0,6

Trnavský

14073

2,5

Trenčiansky

4325

0,7

Nitriansky

25428

3,6

Žilinský

6295

0,9

Banskobystrický

55840

8,5

Prešovský

86515

10,9

Košický

85368

11,1

SR

281379

5,2

Zdroj: Sociografické mapovanie, upravené autorom

Efforts to integrate the Roma to Slovak (majority) society:

- 1767: Austro-Hungarian emperor Maria Theresa issued the “The Gypsy
Settlement Decree of Hungary”
- 1784: Joseph II the son of Maria Theresa dictated the settlement of
wandering Gypsies in the Slovak lands

- Just after Second World War: a lot of Gypsies had settled to Czech lands

- 1958: Communist government issued “The law to permanent settle down
of wandering Gypsies and dispersing Gypsies among majority
society“
- 1972: Communist government issued “Principles of social-political
provisions on welfare work to Gypsies” (jobs for Gypsies, education
of Gypsies’ children, solution of reside of Gypsies, elimination of
great crime of Gypsies)
- 1976: Special care for social underprivileged Romany citizens was
established in “The Social Security Act”. The Roma were defined in
this act as “… citizens who, as a result of their past origins, live in
unusually circumstances …” (Gypsies were observed on territory of
Slovakia in 1322 first time in history)

Romany after 1989

- A considerable degree of Romany emancipation began just after 1990
- In addition to the traditional social dimension, a political and legal

dimension was added

- During the census count of 1991, the Roma were allowed to declare their

Romany nationality for the first time ever

- A host of Romany political parties and interest groups were then founded
- A large number of non-Roma started to become interested in Roma life
- Various non-governmental and charitable organizations began to have an
impact upon the Roma
- The Government repeatedly attempted to come up with a way to improve
the livelihood of the Roma, and offered to provide considerable financial
support

- In spite of this, it is not possible to claim that the development of Romany
integration into Slovak society has been more successful in the last
eighteen years than in the forty previous communist years (or than in

the 222 years from first decree of Maria Theresa

Prístupy štátu k riešeniu rómskej otázky v jednotlivých časových
obdobiach

Prístupy štátu k riešeniu rómskej otázky by sa z časového hľadiska dali
rozdeliť do niekoľkých etáp. Každá z týchto etáp je charakterizovaná
jedným, alebo viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré ovplyvnili vývoj
v danom období.

Jednotlivé časové etapy:
1. etapa - do roku 1945
2. etapa - rok 1945 – 1948
3. etapa - rok 1948 – 1958
4. etapa - rok 1958 – koniec 60-tych rokov
5. etapa - rok 1968 – 1989
6. etapa - rok 1989 – 1993

1. Etapa – (do r. 1945)

- 15 stor. - Rómom udeľované rôzne ochranné listiny
- Mária Terézia a Jozef II. sa ako prví výraznejšie zaoberali rómskou
otázkou – Rómovia sa mali vzdať svojho kočovného života
- r. 1916 – zavedené osobitné preukazy pre Rómov
- r. 1927 – prijatý Zákon o potulných Cigánoch – voči Rómom sa mohlo
uplatňovať množstvo represívnych opatrení
- pozitívne kroky – založenie Ligy pre kultúrne povznesenie Cigánov
- r. 1940 prijaté opatrenie, ktoré ustanovovalo:
- pracovnú povinnosť
- zákaz vstupu do parkov
- zákaz vstupu do verejných miestností a prostriedkov verejnej dopravy
- Rómovia, ktorí sa vyhýbali práci, boli posielaní do pracovných
táborov
- r. 1941 a r. 1943 – predpisy na likvidáciu cigánskych obydlí pri
frekventovaných cestách a ich presun na odľahlé miesta

2. Etapa - (r.1945-1948)

- odchod Rómov do Čiech – problém bol zamestnať týchto Rómov (napr.
odpratávanie vojnových trosiek v Prahe)
- 2 spôsoby pristupovania k Rómom (pomoc od štátu pri riešení problémov,
perzekúcie, utláčanie, predsudky a averzia)
- r. 1945 – vydané nariadenie o pracovných táboroch – Rómovia zaraďovaní
do táborov v Megovej Doline, Kraľovanoch a Tichej Doline
- pokračovalo násilné premiestňovanie Rómov do obcou vyznačených miest
- snaha o zrovnoprávnenie rómskeho etnika - zamietnuté
- vymenovaní rómski bezpečnostní referenti v Košickom a v Prešovskom
kraji
- vymenovaná medzirezortná komisia na prípravu celoštátnych smerníc
riešenia a definovania problematiky
- intenzívnejšie zaraďovanie Rómov do táborov nútených prác

3. Etapa – (r. 1948-1958)

- od r. 1948 sa Rómom začína upierať ich etnická identita a prijala sa politika
sociálnej asimilácie
- Rómom boli odobraté živnostenské povolenia, zrušili sa hudobnícke
licencie, zakázala sa námezdná práca u súkromných roľníkov, atď.
- r. 1952 vydaná smernica „O úprave pomerov osôb cigánskeho pôvodu“
- začal sa prieskum rómskych osád, pri ktorom sa zistil katastrofálny
zdravotno-hygienický stav
- r. 1956 vypracovaný postup na likvidáciu najzaostalejších osád
- snaha o riešenie bytovej otázky Rómov za pomoci štátu (prideľovanie
podnikových bytov, osídľovanie pohraničia, poskytovaním štátnych
príspevkov...)
- na druhej strane bola Rómom, ktorí sa snažili adaptovať medzi majoritné
obyvateľstvo zakázaná výstavba medzi ostatnými obyvateľmi obce, ale
boli im vyčlenené stavebné parcely čo najbližšie k okresným mestám
a v malých osadách v ich blízkosti

4. Etapa – (r. 1958-kon. 60-tych r.)

- obdobie násilnej asimilácie Rómov
- aj naďalej neúspešne pokračujú snahy o oficiálne priznanie štatútu
- r. 1958 vydané uznesenie O práci medzi cigánskym obyvateľstvom – cieľ,
splynutie rómskeho obyvateľstva s majoritou odstránením nedostatkov
v rôznych oblastiach
- stroskotávanie celej koncepcie na neustálom kočovaní Rómov, preto
v r.1958 prijatý zákon o Trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb
- problémy pri uplatňovaní tohto zákona – nedostatok možností bývania a
pracovných príležitostí
- r. 1959 uskutočnený súpis Rómov
- uplatňovala sa koncepcia rozptylu a odsunu rómskeho obyvateľstva
z miest veľkej koncentrácie – vyčlenených množstvo fin. prostriedkov
- r. 1965 vytvorený Vládny výbor pre otázky cigánskych obyvateľov, zrušený

v r. 1968
- odsun rómskeho obyvateľstva do českých krajov podľa postupu, napr.
stredoslovenskému kraju bol pridelený juhomoravský...

5. Etapa – (r. 1968–1989)

- politika násilnej asimilácie uplatňovaná až do r. 1972
- r. 1972 – začiatok realizácie Koncepcie všestrannej spoločenskej
a kultúrnej integrácie Rómov
- za hlavné ciele si stanovila:

- riešenie úrovne bývania
- elimináciu zvýšenej kriminality
- výchovu rómskej mládeže a prevýchovu dospelých
- zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do prac. procesu

- v r. 1989 vypracovaná „Zpráva o stavu řešení problematiky romského
obyvateťstva v ČSSR a základní zaměření dalšího postupu“ – uvažovalo
sa o uplatnení rómskeho jazyka, odporučilo sa používať termín Róm a
nie Cigán, mala sa akceptovať určitá rómska reprezentácia
- zhoršenie vzťahov medzi majoritou a Rómami

6. Etapa – (r. 1989-1993)

- začínajú prvé konflikty so skupinou skinhead
- v r. 1991 oficiálne uznaná rómska národnosť
- prijaté Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch
školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí a financií
- v priebehu rokov 1991 a 1992 boli zásady postupne rozpracované
jednotlivými rezortmi a ich návrhy prerokovali Rada vlády SR pre
národnosti a etnické menšiny
- vláda však realizáciu Zásad v podobe akčného plánu nepodporila

Richard Sulík: Určité etnikum. Hospodárske noviny, 29.12.2008, str.7.

- toto je politicky korektný názov pre našich „počerných bratov“,
- popri prvom dôchodkovom pilieri je to najväčší problém našej spoločnosti,
- prvý problém – peniaze (a existuje aspoň náznak riešenia), druhý problém
je multidimenzionálny (a riešenie v nedohľadne)
- sociológovia sú šokovaní, že v 21. storočí žijú v strednej Európe takto
ľudia
- demografi sú fascinovaní ich dynamikou prirodzeného prírastku
- ekonómovia sú frustrovaní z faktu, že táto skupina je netto príjemcom
transferov a teda ničím neprispieva k chodu štátu (do rozpočtu)
- kriminalisti sú radšej ticho, pretože zverejňovanie podielu tejto skupiny ľudí

na kriminalite v štáte (a nebodaj v relatívnom vyjadrení) vždy zaváňa
odsúdením z rasizmu

- pred problémami s určitým etnikom posledných 20 rokov usilovne
zatvárame oči
- napr.: poberatelia sociálnych dávok alebo páchatelia trestných činov nie
sú evidovaní podľa rasovej (etnickej) príslušnosti
- ako to vyzerá dnes: v podstate o nich nič nevieme!!!
- nevieme koľko ich je, nevieme koľko nás stoja, nevieme aké percento
z nich pracuje, nevieme koľkí páchajú trestnú činnosť a nevieme
o nich ešte veľa dôležitých vecí
- nevieme to, lebo toto zisťovanie sa nepatrí, lebo úradníci z Bruselu sú
z takýchto informácií nervózni a komu by sa chcelo byť za rasistu
(alebo dostať sa do povedomia ako rasistický štát)
- navyše, problém je to síce veľký, ale ako stvorený na odloženie do
ďalšieho volebného obdobia (veď aj rómske etnikum prinesie dosť
hlasov)

- samozrejme, že nie je nevyhnutné evidovať rasovú príslušnosť pri
sociálnych dávkach ani pri kriminalite, ale potom ju neevidujme vôbec
- ani pri pohlavnom styku s maloletou, ani pri zanedbaní rodičovskej
povinnosti, ani pri niekoľkoročnom neplatení účtov za elektrinu, ani pri
kradnutí zemiakov a dreva
- „biely“ za takéto priestupky putuje do basy príslušníkovi určitého etnika sa
nestane nič
- toto nie je rasizmus, toto sú holé fakty a my pred nimi stále zatvárame oči
- štátna moc jednoducho rezignovala a jediné na čo sa zmohla, je zaplatiť
75 000 Sk (2489,50 eur) za prvé tri deti
- v prípade, že je matka maloletá, dostanú peniaze rodičia
- A je to.

Súčasná legislatíva (po roku 1993 bolo vydaných niekoľko dokumentov):

- Návrh úloh a opatrení na riešenie problémov občanov ktorí potrebujú osobitnú
pomoc na rok 1996 (december 1995)
- Koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov v súčasných
spoločensko-ekonomických podmienkach (november 1997)
- Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor
opatrení na jej realizáciu, I. – etapa (september 1999)
- Rozpracovaná stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej
menšiny do súboru konkrétnych opatrení na rok 2000 - II. etapa
- Priority vlády SR vo vzťahu k rómskym komunitám na rok 2002
- Komplexný rozvojový program rómskych osád
- Program sociálnych terénnych pracovníkov
- Vyhodnotenie Priorít vlády SR vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002
a Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001
- základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít